Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. apríl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116220261.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcov: 1/

U.. A. A., Z.., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXXX/XX, J., zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. Štefanom Bugalom, bytom Juraja Fándlyho 3557/32, Trnava, proti
žalovaným: 1/ U.. X. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XX, J., o ochrane
vlastníckeho práva žalobcov takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní odstrániť výrubom ihličnatých stromov - dreviny a to: borovica hladká
v počte 4 ks, borovica lesná v počte 4 ks, cypruštek lawsonov v počte 11 ks, cyprusovec leylandský v
počte 10 ks, zo svojich pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh zastavané

plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo
XXXX/X, druh záhrady, evidované ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie
J., vedených Okresným úradom J., katastrálnym odborom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2016 sa žalobcovia pôvodne domáhali, aby súd uložil žalovaným

povinnosť odstrániť na stromoch nachádzajúcich sa nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných vetvy
a korene presahujúce na pozemok žalobcov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J. na Z. XX, J. a žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území J. na Z. XX. Žalovaní na hranici
pozemkov susedných nehnuteľností vysadili stromy, a to borovica Limba 5 ks, borovica čierna 7ks, tuja

strieborná 11dvojíc, tuja vysoká rýchlorastúca 10ks. Tieto stromy pokračujú popri oplotení a dosahujú
výšku 10 až 15 metrov. Stromy žalovaných zasahujú do ich vlastníctva previsom vetiev na pozemok
žalobcov, z ktorých vyteká živica. Tiež korene stromov prerastajú a spôsobujú praskanie plota v časti
betónového podkladu. V minulosti žalovaný v 1. rade aj čiastočne previsujúce vetvy upravil, avšak len
zo strany svojho pozemku, a im sa podarilo zrezať previsujúce vetvy, avšak len vtedy, a to jediný krát,
keď žalovaní neboli doma. Všetky snahy o riadne susedské vybavenie tohto problému stroskotali až
doteraz na neochote žalovaných vôbec vo veci prakticky komunikovať. V dôsledku tohto požiadali mesto

Trnava, podľa § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „Občiansky zákonník“), o ochranu proti zrejmému zásahu pre vyriešenie problému, presahovania
konárov a koruny stromov, a prerastania koreňov stromov z nehnuteľnosti žalovaných. Odbor stavebný a
životného prostredia Mestského úradu J. sa k ich žiadosti vyjadril tak, že problém tienenia, presahovaniakonárov a prerastania koreňov z nehnuteľnosti žalovaných rieši § 127 Občianskeho zákonníka, ide o
neoprávnený zásah zo strany suseda, proti ktorému je možné dovolať sa úspešnej súdnej ochrany s
tým, že rušivé pôsobenie môžu odstrániť aj sami. Tento odbor postúpil tiež žiadosť odboru právnemu

Mestského úradu J., ktorý sa listom zo dňa 14.01.2015 vyjadril tak, že mesto podľa § 5 Občianskeho
zákonníka nemôže uložiť povinnosť odstrániť vysadené dreviny, alebo nariadiť orezanie drevín, ale treba
sa domáhať ochrany na súde, keďže mesto by svojim rozhodnutím prekročilo rozsah svojej právomoci.
Keďže obťažovanie padajúcim pevným odpadom z tují, vytekaním živice zo stromov, ktorá znečisťuje
ich dlažbu a už ju ani nevedia odstrániť z nej, a tiež hrozí nebezpečenstvo, že táto živica pôsobením

poveternostných podmienok sa zachytí na fasáde nášho domu, v zime konáre preťažené zľadovateným
snehom, rozrušovaním betónového základu v ich plote nie je možné docieliť dohodou so žalovanými,
a nie je v ich silách svojpomocne odstrániť tieto neoprávnené zásahy, podali žalobu. Výsadbu zelene
žalovaní mali realizovať podľa územného rozhodnutia o umiestnení stavieb rodinných domov z roku
1981, a to tak, že táto zeleň mala byť len do výšky plotu, a to práve v záujme, aby nedošlo k zásahom
do ich vlastníckeho práva.

3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 06.03.2017. Uviedli, že podľa žaloby
žalobcovia bývajú na ,. XX v J.. Na tejto adrese v skutočnosti nebývajú a doteraz nikdy nebývali. Rodinný
dom na tejto adrese je v ich susedstve a je neobývaný. Žalobcovia bývajú v byte na Z. XX. Pritom
v žalobe a žalobcovia vyjadrujú o svojom bývaní v rodinnom dome na Z. XX. Tvrdenia žalobcov, že

vysadili stromy na svojich parcelách č. XXXX/X a XXXX/X a to borovicu limbu 5 ks, borovicu čiernu 7 ks,
tuju striebornú II dvojíc, tuju vysokú rýchlo rastúcu 10ks, že sú výšky 10 až 15 metrov, vo vzdialenosti
cca 30 cm od spoločnej hranice pozemkov, prečnievajúce 1 až 2 metre na pozemok žalobcov sú údaje
vymyslené alebo veľmi zle odhadnuté a teda zavádzajúce súd. Reálne sa nezhodujú so skutočnosťou.
Prípadná podrobná inventarizácia okrasných drevín na ich pozemku odborníkom na okrasnú zeleň by

potvrdila ich vyjadrenie. Žalobcovia nemôžu tvrdiť, že ch vysadili, v čase kúpy rodinného domu na Z. XX
žalobcami dreviny na uvedených parcelách boli už vzrastlé. Žalobcovia ich ani raz neupozornili, či ústne
alebo písomne na nejaký problém s okrasnými drevinami. Neevidujú žiaden previs vetiev, vytekajúcu
živicu a už vôbec nie praskanie betónového podkladu ich plota. V minulosti precízne upravovali vetvy
okrasných drevín previsujúcich do susedného pozemku a tieto vetvy upravujú tak, aby nevchádzali do

oplotenia žalobcov. Žalobca 1/ nezákonne dňa 3.8.2012 v čase ich pobytu pri mori v Chorvátsku opiloval
konáre na ich drevinách nad ich pozemkom v čase plnej vegetácie. Pri tejto činnosti ho zastihol ich syn
s kamarátom. Napriek dokázateľnému porušeniu § 127 Občianskeho zákonníka a trvalému poškodeniu
postihnutých drevín túto skutočnosť prehliadol v záujme dobrých susedských vzťahov. Žalobca sa k
tomuto porušeniu zákona v žalobe priznáva. Žalobcov prepis listov Mestského úradu J. k požadovanému

výrubu drevín na ich pozemku do žaloby je subjektívny. Pri výsadbe stromov neboli v ich susedstve
žalobcovia a vtedajší sused žiaden problém nemal. Aj z § 127 Občianskeho zákonníka Ing. M. ako
zamestnankyňa Mestského úradu J. vysvetľuje to, čo v ňom nie je. List O.. X. z prílohy žaloby má
všeobecný metodický charakter. Uvedené priložené listy k žalobe nie sú aktuálne, Mestský úrad J.
nimi reagoval na požadovaný výrub drevín z ich pozemku. Terminológia žalobcov „padajúceho pevného

odpaduztujísvytekanímživicezostromov“vžalobejenezodpovedná.Narozdielodceloročnezelených
okrasných drevín, na jeseň padne z listnatých ovocných stromov celá koruna listov (aj z čerešne
žalobcov) a vietor ich porozfukuje po záhradách susedov, a tí sa za to nežalujú. Územné rozhodnutie zn.:
Výst. 1981/Zr-183 zo 16.7.1981 podmieňuje výstavbu rodinných domov v katastrálnom území J., lokalita
ul. D. - v súčasnosti Z. ulica - v bode 2 písm. n) výsadbou okrasnej izolačnej zelene v predzáhradkách

rodinných domov a v bode 2 písm. d) umiestnením garáže v suteréne rodinných domov. Tvrdenie
žalobcov, že podľa územného rozhodnutia mali výsadbu realizovať len do výšky plotu je vymyslené a
nemalo by žiadne opodstatnenie. V územnom rozhodnutí sa takého usmernenie nenachádza. Potrebný
efekt v poschodovej zástavbe sa dá dosiahnuť len výškovou zeleňou. To si však zvyčajne uvedomí a
ocení architekt alebo človek s väzbou na prírodu a ekológiu. Žalobcovia si namiesto okrasnej zelene

zriadili v predzáhradke a vedľa svojho domu (a teda aj vedľa ich domu) vydláždenú plochu na vjazd
a parkovanie auta/áut. Pri využití tohto priestoru by došlo k narušeniu ich prostredia vedľa domu a
na dvore emisiami výfukových plynov a hlukom motorového vozidla/vozidiel. Nezaznamenali „tečenie
miazgy z drevín“ na ich pozemku, na ktorom majú celé okrasné kry resp. celé koruny okrasných drevín,
nedochádza teda k nemu svojvoľne ani na pozemku žalobcov. Z ich pozemku neevidujú žiadnu prasklinu

betónového sokla žalobcov. Videli realizáciu plota bývalým susedom. Betónový sokel ako základ plota
nie je založený do nezámrznej hĺbky, nie je armovaný, v celej dĺžke nie je ani raz dilatovaný. Praskliny
sú bežným prejavom takto zrealizovaného základu. Podobné praskliny nebránia funkčnosti plota. Svoje
vyjadrenie podporuje svojou celoživotnou pracovnou praxou v stavebníctve ako stavebný inžinier.4. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že rodinný dom, aj keď nie
je zatiaľ nimi obývaný, denne užívajú spolu so záhradou. Viac ako 1 záhrady však musia mať pokrytú

celoročne plachtami kvôli padajúcemu pevnému odpadu zo stromov. V kyslej pôde tráva vôbec nerastie,
čo vidia aj v záhrade u žalovaného, pod stromami je len pôda, resp. pevný odpad zo stromov a mimo
stromov len slabá tráva. Hlavným dôvodom, prečo v dome nebývajú, je konfliktný sused žalovaný, ktorý
nekomunikuje so štyrmi blízkymi susedmi. Kto by chcel bývať so susedom, ktorý namiesto pozdravu
predvádza grimasy a vyplazuje jazyk? Čo sa týka inventarizácie drevín, posúdenia ich výsadby v

bezprostrednej blízkosti ich hranice pozemku, presahu konárov v celom výškovom profile, nežiadúcemu
prerastaniu koreňov na ich pozemok, nebezpečnej výške neudržovaných stromov, z ktorých keď fúka
vietor, sa sype na celý ich pozemok pevný odpad, navrhujú využiť nezávislého odborného súdneho
znalca v odbore ochrany prírody - dendrológie, ekológie a životného prostredia, nakoľko čokoľvek k
vysadeným stromom napíšu, žalovaní budú považovať za vymyslené. Z priloženej fotodokumentácie
vidieť dlažbu znehodnotenú živicou, dlažba aj fasáda domu je zelená od rias, pretože na ňu nesvieti

slnko, nevysychá. Prerastajúce korene stromov zdvíhajú zámkovú dlažbu vjazdu na ich pozemku.
Doteraz žalovaného listom zn. 111/2013 zo dňa 27.07.2013 žiadali o výrub stromov. Žalovaný vtedy
orezalaspoňkmenetují,ktorésapretláčalidopletivaichoplotenia.OneodkladnúúpravužiadaliMestský
úrad J. dňa 17.10.2014. Bolo zvolané miestne zisťovanie na deň 18.11.2014, na ktorom bol prítomný
aj žalovaný. Nemal záujem problém riešiť, mesto J. nám odporučilo obrátiť sa na súd na ochranu práv.

Pred 16timi rokmi, keď kupovali dom, boli dreviny oveľa menšie. Vtedy žalovaný sľuboval, že ich bude
riadne udržiavať. Dnes už je zrealizovaná aj druhá výsadba tují pomedzi limby a borovice opäť v tesnej
blízkosti hranice ich pozemku. Na Mestskom úrade im odborníci potvrdili, že sú oprávnení prevísajúce
konáreodstrániťsizosvojhopozemkuajsami,kčomuajčiastočnepristúpilidňa03.08.2012.Orezávanie
bolo zrealizované šetrne a s ohľadom na vegetačnú dobu ako je uvedené vo Vyhláške 24/2003 Z. z., §

17 ods. 5. Orezanie bolo nevyhnutné vzhľadom k tomu, že z konárov stromov v blízkosti ich fasády v
lete za vetra vytekala živica a za dažďa konáre ohrozovali fasádu. Je povinnosťou žalovaného upraviť
stromy tak, aby nebol porušovaný § 127 Občianskeho zákonníka. Vytekajúce živice z borovíc límb im
nielen znehodnocujú dlažbu a fasádu, ale znemožňujú používanie parkovacieho stojiska. Podľa platnej
legislatívy v zmysle Vyhlášky MŽP 532/2002 Z.z.,§8 ods. 2 v znení neskorších noviel a predpisov a podľa

normy STN 73 6110 - výpočet parkovacích stojísk, musí mať rodinný dom zabezpečené dve garážové
stojiská na jeden byt. Mesto má záujem na tom, aby autá neparkovali na miestnej komunikácii, ale aby
každý majiteľ rodinného domu parkoval s autami vo svojom dvore. Nakoľko na Z. ulici vjazdy do garáží
majú strmý spád, väčšina majiteľov rodinných domov si tak ako oni zrealizovali parkovaciu plochu vo
svojom dvore vedľa rodinného domu. Mať dnes parkovacie stojiská vo dvore rodinného domu je v J.

nutnosť. K listu mesta J. OÚRaK-ÚDaCH-2661/04/Ú1 zo dňa 23.09.2004 prikladajú žalovanému dobre
známe povolenie o zriadení vjazdu z miestnej komunikácie pod OÚRaK-ÚDaCH-3190/04/01 zo dňa
25.11.2004. Tuhý odpad tují sa pokúsili odstrániť zo záhradnej pôdy elektrickým vysávačom na lístie, v
čom im žalovaný zabraňoval postrekovaním vodou na ich pozemok, v dôsledku čoho musel vysávanie
predčasne ukončiť, lebo hrozilo, že voda sa dostane do 3 kW elektromotora, čím ich žalovaný priamo

ohrozil na živote a zdraví. Bola k tomu privolaná aj mestská polícia, ktorej žalovaný neotvoril a skryl sa.
Územné rozhodnutie zn.: Výst. 1981/Zr-183 zo 16.7.1981 v bode 2) n) uvádza: V predzáhradkách bude
vysadená okrasná izolačná zeleň. Skutočnosť u žalovaných je však taká, že v ich predzáhradke rastie
zohyzdenátujaachatrnázeleň,vôbecnieizolačná,hlavnevsmereodcestnejpremávky.Popripozemku
v celkovej dĺžke 40 m však rastie spolu 32 ks neudržovaných stromov výšky cca 10 - 15m. Takéto vysoké

neudržované dreviny nepatria do malej záhradky a k plotu suseda. Pozemky na Z. ulici majú výmeru 400
m2. Orezávanie stromov pri výške 15 m je realizovateľné a s pomocou plošiny špecializovanou firmou a
v tomto prípade aj za prítomnosti Mestskej polície. Žiadny architekt by na svojom súkromnom pozemku
neakceptovalsusedovlesaplnévreciapevnéhoodpadu zjehostromov.Takétostromypatrianaverejné
priestranstvá, kde majú priestor pre svoj rast. Intenzívna závlaha problematických drevín v lete a v

zime, či už z nelegálne zriadenej studne, alebo zo strechy obytného domu žalovaných smerujúca k ich
plotu a bujne rastúcim drevinám zvyšuje riziko nielen poškodenia plota, ale aj v dosahu pohybujúcich
sa osôb a priľahlých domov, pretože zavodnené pletivá vysokých stromov destabilizujú ich pozíciu a
ohrozujú okolie vyvalením pri vysokých rýchlostiach vetra, vo veternom kanály medzi domami. Preto
žiadajú o radikálne riešenie: výrub stromov zo susednej nehnuteľnosti, tak to ako navrhuje Ing. O. M. z

odborustavebnéhoaživotnéhoprostrediaMestskéhoúraduJ.,resp.skráteniedrevínnavýškuoplotenia
max. výšky 3 m. Orezávanie konárov u takých vysokých stromov ich problémy nevyrieši. Pravidlá
musia byť jasne stanovené, lebo orezanie konárov žalovaný zrealizuje podľa svojich predstáv. Kto ho
odkontroluje? Orezávanie treba prevádzať každoročne a na základe doterajších skúseností vedia, že onto robiť nebude. Žalovaný im znemožňuje parkovanie vo vjazde, majú preukázateľné škody na majetku a
nemôžu plnohodnotne využívať záhradu. Všade majú rozmiestnené zábrany na zachytávanie pevného
odpadu. Často na tejto lokalite fúkajú silné vetry. Stromy rastú a situácia sa každoročne zhoršuje.

5. Žalovaní po poučení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania zotrvali na doterajších
vyjadreniach, ktoré doplnili o nasledovné: keď chceli mať žalobcovia oslnený celý dom, mali si kúpiť
alebo postaviť samostatne stojaci prízemný bungalov na minimálne 700 m2 pozemku na vidieku alebo v
okrajovej štvrti J. a nie kúpiť polovicu poschodového dvojdomu na 350 m2, v hustej mestskej zástavbe.

Naivne by chceli za takýchto podmienok pestovať na dvore zeleninu v celom sortimente, mať luxusné
parkovanie i preslnený celý dom. Našťastie architekti, investori, developeri majú zásadne iné predstavy
o podmienkach na bývanie než ktoré im vnucuje vo svojom vyjadrení žalobca. Zeleninu k domu
nenavrhujú, ani suché vydláždené plochy, to nám klímu nezaručí, ale pohorší. Nevyhnutnou súčasťou
bývania je zeleň a zvlášť dreviny, stromy. Žalobcovia asi pojem pravda ani nepoznajú. Namiesto niekoľko
alebo zopár majiteľov rodinného domu si zrealizovali parkovanie vedľa domu, napísali, že si ho spravila

väčšina majiteľov. Ďalej sa vyjadrujú, že sa nestretli s prípadom, že by to niekomu vadilo, pravda je
však taká, že žalobcovia nezávislého odborného znalca v odbore ochrany prírody, ekológie a životného
prostredia, veď zásadne proti prírode, ekológii, životnému prostrediu vystupujú. Keď chcú A. súdno-
znalecký posudok dendrológa na čokoľvek, nech si ho objednajú a aj zaň znalca odmenia, diktovať si
na konto štátneho rozpočtu je chytráctvo. U.. M. z Mestského úradu J. nikdy nikde nenavrhla výrub ich

stromov, je to nehorázne klamstvo. Uvádza: na výrub drevín je v zmysle zákona nevyhnutný súhlas
vlastníka pozemku, na ktorom dreviny rastú. Zásadne odmietajú už úvahy o výrube ich drevín, aj o
drevinám škodlivých zásahoch. „Skrátenie“ drevín na výšku oplotenia max. výšky 3m je nezmysel,
ktorému sa nedá rozumieť. Veď čo by zostalo zo stromu po oreze vo výške oplotenia? Len kmeň!
Žalobcovia nechcú pripustiť vysokú finančnú, ale najmä spoločenskú hodnotu ich drevín a to nielen

bezprostredne pre nich, ale ako už uviedli, pre okolie, mesto a ľudí a ich žitie v ňom. Ich vymyslenými
malichernosťami sa pokúšajú o likvidáciu uvádzaných hodnôt pre ľudí i spoločnosť.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie po prednese žaloby
a vyjadrenia žalovaných k prednesu oboznámením výpisov z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX,

oboznámením Odpovede Mesta J. zo dňa 21.11.2014, Vyjadrením k žiadosti o výrub stromov zo dňa
14.1.2015, Fotografiami na č. l. 10-15 spisu, na č. l. 24-26, a č. l. 53-65, na č. l. 110- 112, Rozhodnutím
Mestského národného výboru zo dňa 16.7.1981, Výzvou Mesta J. adresovanou žalobcovi 1/ zo dňa
23.9.2004, rozhodnutím Mesta J. zo dňa 25.11.2004, spisu, článkami z novín J. dnes - Mesto má už
málo miesta na výsadbu nových stromov a Nový projekt v T., obhliadkou zo dňa 28.11.2017, znaleckým

posudkom č. X/XXXX, výsluchom znalkyne Ing. A., Svetlotechnickým posudkom zo dňa 06.04.2018
autorizovanéhostavebnéhoinžinieraIng.D.,sopravounač.l.3,4,akoajostatnýmspisovýmmateriálom
na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22C/222/2016 - 119 zo dňa 05.12.2017 rozhodol súd

na návrh žalobcov o pripustení zmeny žalobného návrhu tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní
odstrániť výrubom ihličnaté stromy - dreviny a to: borovica hladká v počte 4 ks, borovica lesná v počte
4 ks, cypruštek lawsonov v počte 11 ks, cyprusovec leylandský v počte 10 ks, zo svojich pozemkov,
zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo
XXXX/X, druh záhrady, a zapísaných na LV č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, druh záhrady, evidované

ako parcely registra „C“ katastrálneho územia, pre katastrálne územie J., vedených Okresným úradom
J., katastrálnym odborom, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Žalobcovia prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní uviedli, že majú za to, že
v danom prípade dochádza aj k ohrozovaniu, od plotu je neprimeraná vzdialenosť len 60 cm, pričom

by mala byť aspoň tri metre. Situácia medzi stranami je taká, že žalobcovia tam ani nemôžu bývať.
Na ďalšom pojednávaní uviedol, že v pôvodnej žalobe boli označené konkrétne dreviny, ihličnany v
určitých počtoch, ktoré však ku dňu súdnej obhliadky už v počtoch reálne neboli a takisto nastala zmena
v ich označení a to tým, že si osvojili odborné názvy jednotlivých stromov. Taktiež v pôvodnej žalobe
sa žalobcovia domáhali ochrany vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako

podriadenému ustanoveniu § 126, v ktorom sa žalobcovia domáhali konkrétne odstránenia previsov
a koreňov z existujúcich drevín rastúcich na pozemkoch žalovaných. Potom, ako bol vypracovaný
znalecký posudok, teraz považovaný za dôkaz písomný, najmä po súdnej obhliadke, počas ktorej
zistili, že žalovaný čiastočne pristúpil k úprave orezaniu drevín a najmä po zistení ohrozenia majetkua zdravia žalobcov a to z dôvodu, že stromy sú nestabilné a pri pôsobení víchrice alebo silných
vetrov môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu nielen na majetku, ale aj na zdraví žalobcov. Tento stav
spôsobuje ďalšie predpokladané možnosti ktoré ustanovuje § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

pretože koreňový systém narúša základový múr, ktorý je podkladom pre existujúci kovový pletivový
plot medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných. Korene stromov prerastajú na pozemok žalobcov
a pôsobia deštrukčne na zámkovú dlažbu, ktorá sa už v niektorých častiach vydúva, a dosť je
škoda v tom, že následkom tohto ďalšieho pôsobenia bude nutné celú zámkovú dlažbu demontovať
a položiť novú. Taktiež vidia ako ohrozenie a škodu nemožnosť riadne užívať záhradu a to na jej

určený účel z dôvodov tienenie výšky drevín až do 14 metrov, ktoré bráni pestovať niektoré druhy
zeleniny a ovocia. Aj pri obhliadke sme videli neschopnosť rastu zakrpateného stromu - hrušky. Taktiež
tienenie, resp. výška stromov spôsobuje zníženú pohodu bývania, čo v nemateriálnom slova zmysle
tiež predstavuje škodu. Koreňový systém, ktorý preniká na pozemky žalobcov, narúša nielen tento
základový múr, ale môže ohroziť aj inžinierske siete ako aj samotnú stavbu rodinného domu vo
vlastníctve žalobcov. Tiež poukazuje na pevný odpad z ihličia, priložené sú zábery, ktoré ihličie spôsobilo

upchatie vpustí ako aj žľabov. Žalobcovia museli v tomto roku z tohto titulu upchatej kanalizácie zavolať
firmu SEZAKO s.r.o., ktorá musela vyčistiť kanalizáciu, potrubie, upchaté týmto odpadom. Takisto toto
znečistenid - upchávanie, sa prejavuje na strešných lapačoch nečistôt, resp. vpuste strešné aj prízemné.
Poukazujeme na judikatúru NS SR sp. zn. 1Cdo/68/2008, v zmysle ktorej je možné kumulovať ochranu
podľa § 417 ods. 2 v spojení s § 126 Občianskeho zákonníka v spojení bez potreby osobitného

preukazovania aplikácie § 126.

9. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že nevie, čoho sa žalobcovia domáhajú, keď v jednom konaní
bolo uvedené, že sa domáhajú odstránenia vetiev, potom v ďalšom konaní bolo uvedené, že žiadajú
výrub stromov, nevie, čo žiadajú. Už a vyjadril, že orez robí, pokračuje ďalej v oreze. Má za to, že

neobťažuje susedov nad primeranú mieru. Má za to, že v dome žalobcov sa bývať dá za primeraných
pomerov. Vyhradzuje sa k tvrdeniu, že zo stromov tečie miazga, má 3/4-tiny stromov nad svojím
pozemkom a žiadna miazga netečie. Je si vedomý, že padá ihličie, je ochotný ho odstraňovať z pozemku
žalobcov, avšak ho tam nechceli pustiť. Nesúhlasí, že žalobcovia by mali v dôsledku týchto stromov
zelenú fasádu. Má za to, že fasádu žalobcov by nepresvetlilo slnko, ani keby tam stromy neboli.

Ide o medzeru medzi dvoma domami, nemožno očakávať, že na fasádu bude dopadať slnko. Pokiaľ
žalobcovia uviedli, že tam ide o veterný tunel, znamenalo by to, že ich fasáda nemôže byť mokrá. S
výrubom stromov nesúhlasí. Orezy stromov robí aj robiť bude, nemá problém ich pozemok vyčistiť. Na
ďalšom pojednávaní po prednese zmeny žalobného petitu žalovaný 1/ uviedol, že zmenu žaloby spravila
strana žalobcu na popud súdu, teda podali vlastne zlú žalobu a teraz ju naprávajú. Vôbec nepokladá za

nosný prvok zmeny žaloby stromy, že sa aj oni zmýlili pri podaní prvej žaloby, minuli sa účinku cieľa, na
základe informácii súdu došlo zo strany žalobcov k zmene petitu, čomu sa diví. Pri obhliadke bolo vidno
napadané pevné emisie - ihličie na pozemku žalobcov. Ešte pred obhliadkou súdu sa snažil kontaktovať
žalobcov, aby mu umožnili vstup na ich pozemok za účelom vyzbierania ihličia v preluke medzi rodinným
domom žalobcov a ich plotom z ich strany. Žalobcovia mu neumožnili vstup na ich pozemok, s jeho

návrhom nesúhlasili.

10. Na pojednávaní zo dňa 02.02.2018 žalovaný 1/ uviedol, že k upchatiu kanalizácie odpadom zo
stromov v súdnom spise na č. l. 111 sú odfotené dve šišky. Je to koniec žľabu, čo je cca 11m od
stromov. Ten, kto to fotil, musel tam tie šišky priniesť a usadiť. Zákony fyziky neumožňujú, aby sa šišky

zo stromov takto dostali do žľabu. Konáre stromov nikdy neprečnievali nad strechu A.. Je to fingované.
Na tej istej fotografii poukazuje na stupeň znečistenia žľabu. Na pár ihličín a dve šišky pri lapači nečistôt
je relatívne čistý. Nepripadá do úvahy, aby k upchatiu prišlo od takéhoto znečistenia. Lapač nečistôt,
keď sa dá do žľabov, má zachytávať špinu, do kanalizácie tečie iba čistá voda. Nie je žiaden dôvod,
aby sa upchala kanalizácia žalobcov ihličím a šiškami. Keďže žalobkyňa uviedla, že SEZAKO im čistilo

kanalizáciu, podľa neho zavádzala, a k tomu ani neprišlo. Ak by k tomu aj prišlo, vie, aký kanalizačný
systém majú žalobcovia, a síce, ako jediní na Z. ulici, majú svetlú výšku suterénu totožnú so svetlou
výškou na prízemí a poschodí, čo nie je štandardné. Suterén je odkanalizovaný - ak dodržali všetky
stavebné normy, majú problémy dosiahnuť 100% fungovanie kanalizačného systému, a pri storočnej
vode predpokladá, že by sa voda vrátila do domu. Nastal by reverz. A čistá dažďová voda neupchá

kanalizáciu. Fotografiu na č. l. 112 nespoznáva, o čo ide, k nákresu č. l. 113 nevie, kto je autorom, k
tomu sa vyjadrovať nebude, nezachytáva to skutočnosť. Znalecký posudok si preštudoval, myslel si,
keď čítal úvodné pasáže, že ten posudok si objednal on. Zaujala ho veta: „Hlavne vysoké stromy a
veľké plochy trávnikov majú nezastupiteľné miesto v hygiene života človeka.“ „Preto je dôležité aby sazeleň umiestňovala do najbližšieho prostredia človeka, a tak mu vytvárala vhodné životné a pracovné
prostredie.“ Jemu to naozaj vytvára. Na obhliadke bolo možné vidieť, že A. nemajú žiadnu zeleň, u neho
na pozemku má zeleň na tráve a aj na stromoch. K rekapitulácii znalkyne uviedol, že to sú výmysly

ničím nepodložené.

11. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že manžel naozaj orezával stromy. Posledné tri roky mal
zdravotné problémy, stromy neorezával posledné tri roky. Pokiaľ ide o parkovanie žalobcov na ich
spevnenej ploche, nakoľko ide o vzdialenosť kratšiu ako tri metre od ich domu, má za to, že ide o

zásah do ich práv. Nesúhlasí s tým, že by tam nemohli parkovať z dôvodu, že by tam bolo nejaké
znečistenie. Má za to, že tam nemajú čo parkovať, čiže to nie je v súlade s územným rozhodnutím.
Súhlasí s orezávaním konárov na hranicu pozemku. Nevie si predstaviť, ako by mali vykonať orezávanie
koreňov, pokiaľ by boli na ich pozemku. Odmieta, že oporný múr praská kvôli týmto stromom. Má za
to, že trhlina nemôže byť spôsobená koreňmi stromov, pretože potom by nemohla byť zachovaná línia
ich plotu. Ich plot teda praská z iných dôvodov. Nemá žiadne návrhy na dokazovanie.

12. Na pojednávaní dňa 20.04.2018 splnomocnený zástupca žalobcov uviedol, že si dali vypracovať
svetlotechnický posudok ohľadom tienenia pozemku žalobcov. V tomto posudku je popis situácie,
umiestnenia stavby a priľahlých pozemkov, v ktorom sa zisťovalo denné osvetlenie, uhoľ vonkajšieho
tienenia a to jednak k stavbe a jednak k priľahlým pozemkom. Inžinierka tiež prihliadala na

stavebnotechnické pomery, zastavanej časti ulice na ktorej sa nachádza dom žalobcov a žalovaných
a kde podľa čl. 4 bod 4 STN/2 - úprava pri navrhovaní a úprava stavebných objektov, ktorý hovorí
o tom, že sa musí dbať na to, aby sa výrazne nezhoršili podmienky denného osvetlenia existujúcich
okolitých vnútorných priestoroch s trvalým pobytom osôb, a aby sa vytvorili podmienky pre dostatočné
denné osvetlenie budov na dočasne nezastavaných stavebných pozemkoch. Ekvivalentný uhol tienenia

hlavných bočných osvetľovacích otvorov existujúcich alebo navrhovaných vnútorných priestorov s
trvalým pobytom osôb sa odporúča do 25 stupňov, nesmie však prekročiť 30 stupňov. Vzhľadom na
skutočnosť, že v zástavbe rodinných domov sa ani v minulosti ani v súčasnosti neuvažovalo s výsadbou
zelene, ktorá svojou výškou presahuje výšku povolených oplotení, pri posudzovaní vplyvu vyrastenej
zelene sa stotožnilo stromoradie ako keby išlo o stavbu. S poukazom na tento moment odkazujem na

závery uvedené v ZP na str. 5.

13. Žalovaný 1/ na to uviedol, že tento svetlo technický posudok, predložený na dnešnom pojednávaní,
ho zaskočil. Myslí, že je to veľmi silné nedorozumenie. Je stavebný inžinier. Vie, že svetlotechnické
posudky sa vyhotovujú a predkladajú vo vzťahu k vnútorným priestorom stavby. Keď sa posudzuje,

aký vplyv má stavba na posudzovaný interiér inej stavby. Svetlotechnické posudky a štúdie sa nerobia
na fasády a pozemky. Posudzuje sa len interiér obytného domu, ako sa tam zmení klíma po výstavbe
objektu v okolí. Nevie, prečo sa tu posudzuje fasáda a pozemok. Posudzuje sa z pohľadu dopadu domov
- nepriehľadné murivo, cez ktoré neprefúka vietor, nepresvieti slnko. Ing. D. má oprávnenie na posudky
tak povedal. Ale určite nemá oprávnenie na vypracovanie takéhoto posudku, na aký sa odhodlala. Na

strane 3 je taktiež zle opísaná uličná fasáda a jej orientácia. V tomto momente namieta posudok, má
zásadné vady, žiada, aby súd naň neprihliadal. Doteraz sa ani nikde neuvádzalo, že sa tento posudok
bude robiť. Tento krok zo strany žalobcov ho neudivuje. Žalobcovia majú jeden z najlepšie osvetlených
domov na Z. ulici. Počnúc jeho domom, majú oproti stavebné objekty, ktoré sú vo výške min. 3-podlažnej
budovy, ktoré im spôsobujú tienenie. Na druhej strane ulice je štadión, kde sú vysadené vzrastlé stromy,

ktoré v určitom období- čase tienia domy. Keď pri rodinnom dome hovoríme o fasáde, hovoríme o celom
dome. Považuje za kritický bod predloženého posudku to, že termín fasáda je neurčitý, je stavebný
inžinier a keď sa hovorí o fasáde, tak sa myslí fasáda, nie jedna strana. Nesúhlasí s vetou v náleze
na str. 2, že stromy tak, ako každá iná nepriehľadná prekážka, neprepúšťajú slnečné a svetelné lúče.
Je presvedčený, že žiadna norma nedokáže zhodnotiť stromy ako obytný objekt. Neporovnáva ich so

stavebnými konštrukciami. Pri obhliadke sme videli tie stromy a to nie je nepriehľadná bariéra. Ing. D.
pozná z praxe, a nevie, ako obhliadala stromy. Už z princípu je tento posudok neprijateľný a žiada naň
neprihliadať. K bodu 3.1.1. neznižuje preslnenie.

14. Splnomocnený zástupca žalobcov v rámci záverečnej reči uviedol, že tento návrh žalobcovia

podávali z toho dôvodu, že po dlhom čase nebolo možné mimosúdne ani inak so žalovanými predmet
sporu prejednať. Pôvodný návrh žalobcovia podávali podľa § 127 Občianskeho zákonníka, kde sa
pôvodne dožadovali zásahu do vlastníckeho práva. Po prvom pojednávaní žalovaný sám konáre orezal
a po vykonanej obhliadke súdom aj účastníkmi konania na mieste samom žalobcovia dospeli k inémukroku, ale len v otázke aplikácie ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane vlastníckeho práva
a zmenili petit na § 417 ods. 2 OZ, pretože v danom prípade už ide o ohrozenie aktuálne a skutočné
tak, ako to predpokladá toto ustanovenie. V konaní žalobcovia predložili dôkaz a to znalecký posudok

Ing. A., ktorá bola aj vypočutá a podala aj ústny výklad svojho posudku, v ktorom konštatuje, že z
bezpečnostného hľadiska dreviny navrhuje vyrúbať a podsadiť takým druhom, ktorý nebude dosahovať
výšku viac ako 3 metre a budú v dostatočnej vzdialenosti od oplotenia nehnuteľnosti žalobcov, so
zistením, že žalobcovia už aj k tomuto kroku, pokiaľ ide o novú výsadbu pristúpili, a to druhom
stromov pri pravidelnej rezbe do výšky 3 metrov a aj v bočnom profile, vytvoria zelenú bariéru, ktorá

nebude ohrozovať ani obmedzovať ľudí. Znalkyňa poukázala aj na dôležitú otázku bezpečnosti bývania
žalobcov, pretože hovorila o známej skutočnosti, že aj v týchto lokalitách prichádza k búrkam a možnosti
vyvrátenia stromov. Poukazuje najmä na obhliadku na mieste samom, pretože tam sa súd mohol fyzicky
a vizuálne presvedčiť o ich tvrdeniach alebo tvrdeniach žalobcov o znečisťovaní ich nehnuteľnosti
odpadom ihličia, ktoré opadáva a to fakticky počas celého roku na celú časť nehnuteľnosti od vstupu
až po koniec parciel, ktoré sú pričlenené k stavbe a sú označené v samotnom petite. Taktiež ihličie

zanáša vietor na strechu domu, zanáša strešné vpuste. Dokladali aj fotodokumentáciu, kde žalovaní
uvádzali, že žalobcovia si vpuste upchali sami. Ďalej je tu objektívne poškodzovanie fasády domu
znečisťovaním živicou, ktorá takisto napáda samotný vstup - dlažbu. Taktiež sme mohli spoločne na
obhliadke vidieť poškodený betónový múrik - aj podľa fotodokumentácie, videli sme vydúvanie dlažby.
A ako spomenul žalovaný, že v tomto týždni tam bol človek, ktorý tu dlažbu zarovnával, áno je to tak,

bolo treba tú dlažbu opraviť, a nie stále čakať. Pri vysvetľovaní posudku rozlišoval 2 pojmy - osvetlenie
a preslnenie. Myslí si, že žalobcovia preukázali vecný stav, ktorý tvrdili a preukázali zásahy do ich
vlastníckeho práva zo strany žalobcov. Je presvedčený, že len rozhodnutie o ochrane ich vlastníckeho
práva všeobecným rozhodnutím, ktoré by sa mohlo konkretizovať len v exekučnom konaní v danom
prípade už neobstojí, pretože ako v úvode povedal, žaloba naplnila predpoklady pre použite § 417 ods. 2

OZ.Priochranevlastníckychprávpoukazujemna§126Občianskehozákonníka,nakoľkosanevyžaduje
zisťovať intenzitu zásahu do vlastníckych práv, ale tak ako im, a čo je správne, vo svojom rozhodnutí NS
SR sp. zn. 1Cdo/68/2008, dôležité je zistenie súdov či už 1.stupňového alebo 2. stupňového vo vecnom
slova zmysle, pretože ak súd správne vecne rozhodne, nebráni tomu prekážka aplikácie nesprávneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto navrhuje, aby súd rozhodol tak, že v plnom rozsahu vyhovie

žalobe a prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

15. Žalovaný 1/ so súhlasom žalovanej 2/ aj v jej mene v rámci záverečnej rečí uviedol, že žalobou z
12.09.2016 žiadali žalobcovi odstrániť vetvy a korene presahujúce na ich pozemok. Pravidelným orezom
konárov na hranicu pozemkov predchádza neprípustnému obťažovaniu susedov nad ich pozemkom.

Aj v uznesení ( pozn. súdu správne na pojednávaní) z 21.09.2017 trvajú žalobcovia na tej istej žalobe,
a síce, požiadavke odstránenia vetiev a koreňov presahujúcich na ich pozemok. Súd v uznesení z
21.09.2017 oboznámil s predbežným právnym posúdením veci. Žalobný návrh žalobcov zo žaloby z
12.09.2016 nezodpovedal § 127 ods. 1 OZ. V zmysle § 127 ods. 1 OZ je možné domáhať sa iba
zdržania určitého konania, nie uloženia pozitívnej povinnosti. Súd poukazoval na § 417 ods. 1 OZ

pri preukázaní hrozby vážnej škody. 04.12.2017 predložili žalobcovia úpravu petitu návrhu, v ktorom
s poukazom na § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádzajú domnienky na možný vznik škody
žalobcom. Obhliadka 28.11.2017 nepotvrdila ani reálnu ani hroziacu škodu žalobcom. Znalecký posudok
č. X/XXXX predložený žalobcami poukazuje na veľký význam hlavne vysokých stromov a trávnikov
v hygiene životného prostredia človeka. S umiestením do najbližšieho prostredia človeka mu vytvára

vhodné pracovné a životné prostredie. Samotný návrh výrubu drevín nevie znalkyňa zdôvodniť, resp.
ho zdôvodňuje laickými neprijateľnými dôvodmi. Škody, ktoré spomínajú žalobcovia, sú nevýznamné
a ani pritom ich nevedia dokázať. Ich stromy nie sú príčinou dvíhania dlažby, prasknutia betónovej
podmurovky plota, a určite nebránia preslneniu a presvetleniu obytných miestností ich rodinného domu.
Keďže žalobcovia nepredložili relevantné dôkazy o potrebe výrubu stromov, súdu navrhujú, aby návrh

žaloby zamietol ako nedôvodný, nesúhlasia so žiadnou úhradou trov konania, ktoré vyvolali žalobcovia.

16. Z Odpovede Mesta J., Mestský úrad, odbor stavebný a životného prostredia zo dňa 21.11.2014
vyplýva, že vo veci týkajúcej sa dlhoročného problému s výsadbou stromov zo strany žalovaných: 1/
v časti tienenia, presahovania konárov a prerastania koreňov zo susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaných sa treba dovolať súdnej ochrany pre neoprávnený zásah zo strany suseda podľa § 127
Občianskeho zákonníka; 2/ odstrániť rušivé pôsobenie ( presahovanie koruny a koreňov stromov) sú
oprávnení žalobcovia s ohľadom na vegetačnú dobu a šetrnosť zásahu tak, aby nedošlo k poškodeniu
dreviny, aj sami; 3/ v otázke podnetu na výrub drevín tento bude postúpený na odbor právny a majetkový.Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny neumožňuje nariadiť
výrub stromov. Pri povoľovaní súhlasu na výrob drevín je v zmysle zákona nevyhnutný súhlas vlastníka
pozemku na ktorom dreviny rastú. Na dreviny s obvodom menším ako 80cm, ktoré rastú na pozemku

parc. č. 5275/5 sa súhlas na výrub v zmysle zákona nevyžaduje.

17. Z Vyjadrenia mesta J. zo dňa 14.01.2015 vyplýva, že mesto nemôže vydať také rozhodnutie,
ktorým by prekročilo rozsah svojej právomoci Na úseku poskytovania ochrany s poukazom na § 5 OZ.
Rozhodnutím podľa § 5 OZ nemôže mesto uložiť povinnosť vlastníkom stromov odstrániť vysadené

dreviny alebo nariadiť orezanie. Posúdenie vplyvu výsadby na stavby nachádzajúce sa v blízkosti
vysadených drevín, ako aj možný vznik škôd je otázkou znaleckou, ďalšieho dokazovania, ktorá
presahuje rámec správneho konania, v ktorom by mal správny orgán poskytnúť ochranu podľa § 5
OZ. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 OZ, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať
ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd.

18. Z Rozhodnutia Mestského národného výboru v J. zn. Výstv. 1981/Zr-183 zo dňa 16.07.1981 okrem
iného vyplýva stanovenie podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu s tým, že v bode 2 písm.
d) sa uvádza, že garáž bude riešená v rámci projektu v suteréne rod. dvojdomov a v písm. n) v
predzáhradkách bude vysadená okrasná izolačná zeleň.

19. Z Výzvy mesta J. zo dňa 23.09.2004 vyplýva výzva žalobcovi 1/, aby uviedol miestnu komunikáciu
chodník do pôvodného stavu, keď zrealizovaním vjazdu z miestnej komunikácie na nehnuteľnosť s parc.
č.. bez povolenia mesta J. sa dopustil priestupku.

20. Z Rozhodnutia mesta J. č. k. OÚRaK-ÚDaCH-3190/04/Ú1 zo dňa 25.11.2004 vyplýva povolenie
zriadenia vjazdu z miestnej komunikácie Z. ulica v J. na nehnuteľnosť s parc. č. XXXX/X so stanovením
podmienok.
21. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Ing. Y. A. dňa 22.11.2017 vyplýva záver, že:
ak prihliadneme na všetky funkcie zelene, konštatujem, že tak ako sú v súčasnosti dreviny "ošetrené"

rezom neplní zeleň žiadnu zo svojich určených funkcií, ale naopak. Neodborným spôsobom výsadby ako
aj neodborným orezom poškodzuje majetok rod. A.. Pri pravidelne sa opakujúcich víchriciach v meste
môže spôsobiť rozsiahlejšie škody na majetku a aj na životoch. V neposlednej miere uvedené druhy
svojim znečisťovaním okolia počas celého roka obťažujú majiteľov pozemku a to hlavne pravidelným
čistením strešných žľabov, vpustí, predzáhradky, dlažby a stien budovy. Taktiež takýto spôsob výsadby

neumožňuj využívať úžitkovú záhradu. Najväčšie riziko predstavuje výška stromov. Ak by však došlo k
zníženiu výšky a k tomu ešte aj orezaniu bočných konárov, strom by už nebol stromom ale zostal by
iba kmeň, ktorý by nemal šancu prežiť. Navrhujem preto z bezpečnostného hľadiska dreviny vyrúbať a
podsadiť takým druhom, ktorý nebude dosahovať výšku viac ako 3 m a v dostatočnej vzdialenosti od
oplotenia susedných pozemkov. Dreviny sú už teraz podsadené tujami Thuja oec, Smaragd, ktoré ak sa

budú pravidelne rezať vo výške 3 m a taktiež v bočnom profile od plota, vytvoria zelenú bariéru, ktorá
nebude ohrozovať ani obmedzovať ľudí, ktorí žijú v susedných rodinných domoch.

22. Z výsluchu znalkyne okrem iného vyplynulo:
- k otázke č. 4 žalobcov znalkyňa k možnému skráteniu výšky stromov uviedla: sú tam 4 druhy strom.

Cyprusovec znesie hlboký aj plytký rez, ten sa vždy oraší. Cypruštek neznáša orez vôbec. Oraší len
trošku. Borovice neznášajú orez. Ak príde k zrezaniu výšky borovice, strom stráca prirodzený habitus, a
ak nebude mať nad zemou tú zelenú hmotu, svoju silu rastu bude prenášať do koreňov. Ak nevieme, aké
vodné podmienky sú v pôde, nevieme, akým smerom sa koreňový systém bude vyvíjať. Na to sú štúdie.
- K otázke č. 6 žalobcov Akým spôsobom by ste videli riešenie v tejto danej veci ohľadne tých stromov,

až k postupu, či môže prísť k výrubu stromov, znalkyňa uviedla: neviem či ja to môžem takýmto
spôsobom navrhovať, ale borovica hladká sú stromy, ktoré sú medzi domami, sú v tesnej blízkosti oboch
nehnuteľností a nevidím odôvodnenie, prečo boli ponechané narásť do takejto výšky. Netvoria žiadny
plot. Tie by som navrhovala vyrúbať. Borovica lesná si svoju cestu našla. Je tak radikálne orezaná,
je veľmi poškodená rezom, takže tie by som navrhovala na výrub a podsadiť niečím stálozeleným.

Cyprušteky, ako som uviedla, absolútne neznesú rez, ako boli teraz zrezané, ich kmene zostanú holé.
Z estetického hľadiska to vyzerá že sú to len holé kmene. Nemajú taký koreňový systém ako borovice.
Ak by sa zrezali na výšku 3-4 metre, stratili by svoj účel, netvorili by zelenú hmotu. Cyprus znesie rez.
Pri pravidelnom reze aj na výšku 2 metre, on vždy obraší a bude zelený. Naše zákony nehovoria otom, v akej vzdialenosti a aké stromy sa majú vysádzať, u nás je len upravené, že čo presahuje na náš
pozemok, to môžeme orezať. Takéto zákony platia len v ČR. V SR sú v štádiu prípravy. Momentálne
riešime len dôsledok toho, že ich bolo vysadených veľa na danej dĺžke a blízko k oploteniu.

- K otázke č. 1 žalovaných Ako je evidentné poškodenie dlažby koreňovou sústavou stromov, z čoho
usudzuje, že je to koreňmi spôsobené: Dlažba ktoré je položená je zámková dlažba je položená v štrku.
Je viditeľné, že na niektorých miestach je zdvihnuté a na niektorých nie. Keď som tam bola predtým na
obhliadke, bol odhalený múrik a odokrytá dlažba, bolo vidieť, že sú to korene borovíc.
- K otázke č. 3 žalovaných Ohľadom zničenia stromov, ktoré ste uvádzali pri výpovedi otázkam PZ

žalobcu, Vás poprosím, a by ste uviedli, či ste videli vyvrátené borovice: môžem odpovedať za obvody,
ktoré spravujeme my, čo je asi polovica mesta TT. 1 borovica bola vyvrátená na G. (sídlisko), 2 smreky
- jeden na K. (sídlisko) jeden na cintoríne. Pri takejto víchrici je dôležité, kadiaľ a akým smerom sa
vietor točí. Pri rýchlosti 120 km/h je jedno aký druh stromov to je. Pri zimných víchriciach, ihličnan je
stálozelený, nápor vetra je väčší.
- K otázke č. 4 žalovaných Rozumiem tomu tak, že ak som orezal stromy do výšky aj do šírky, tak som

poslinil koreňovú sústavu stromov a preto sú odolnejšie proti nárazom vetra: každý strom, ktorému sa
oreže nadzemná časť sa snaží zmobilizovať všetky sily, aby túto nadzemnú časť obnovil. Po posilnení
podzemnej časti následne strom v záujme fotosyntézy posilňuje nadzemnú časť, ak tento orez prežije.
Nie všetky stromy reagujú na orez týmto spôsobom. Čo sa týka borovíc, borovica lesná veľmi ťažko
reaguje, a u borovice hladkej som sa s takým radikálnym rezom nestretla. Preto neviem posúdiť, ako

sa bude správať po takomto oreze.

23. Zo Svetlotechnického posudku vypracovaného U.. D. dňa 06.04.2018 vyplýva záver, že Stromoradie
ihličnanov na hranici pozemku: a) Nezníži preslnenie obytných miestnosti v rodinnom dome vzhľadom
na orientáciu okien na severozápad. b) Zatieni fasádu rodinného domu od 1.februára do 13. novembra.

c) Zatieni priľahlý pozemok pri rodinnom dome počas celého roka v dopoludňajších hodinách. d) Zníži
denné osvetlenie obytných priestorov nad mieru prípustnú. Stavba sa má užívať v súlade s užívacím
povolením. Výsadbou ihličnatých stromov na hranici pozemku sa znížilo denné osvetlenie, čím boli
porušené hygienické predpisy na ochranu zdravia osôb.

24. Z Obhliadky zo dňa 28.11.2017 vyplynulo, že v žalobnom návrhu označené stromy sú osadené pri
najmenšej vzdialenosti a súčasnej hrúbke kmeňa 40cm od betónového múrika, ktorý tvorí hranicu medzi
susednými pozemkami vo vlastníctve žalobcov a žalovaných; rovnako mal súd preukázané zrezanie
stromov čo do výšky a orezanie čo do šírky na strane žalobcov; a výšku osadených stromov.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

26. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

29. Podľa § 47 ods. 3, 4, zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,

na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas
na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických
funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu,
ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľomnie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Súhlas na výrub dreviny
sa nevyžaduje
a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité

porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s
výmerou do 20 m2,
b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich
výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,
c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách

a záhradkárskych osadách,
d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku
značnej škody na majetku,
e) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov,
f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody
a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody,

g) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na
zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,
h) na dreviny inváznych druhov podľa § 7b ods.2,
i) na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným
predpisom a plantáže vianočných stromčekov a okrasných drevín,

j) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§15 ods. 1
písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)].

30. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ten,
kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a d) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne

oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do
piatich dní od uskutočnenia výrubu. Lehotu na výsadbu nových ovocných drevín podľa odseku 4 písm.
b) môže orgán ochrany prírody na základe odôvodnenej žiadosti podanej pred uplynutím stanovenej
lehoty predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov.

31. Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom každého vlastníka veci, ktorá sa realizuje
prostredníctvom obligačných a vecnoprávnych žalôb. Vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva
zabezpečuje zákon predovšetkým prostredníctvom vlastníckych žalôb uvedených v § 126 Občianskeho
zákonníka. Základnýmidruhmivlastníckychžalôbsúnegatórnažaloba(žalobanastanoveniepovinnosti
zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a reivindikačná žaloba (žaloba na vydanie veci). Okrem

týchto poznáme na ochranu vlastníckeho práva určovacie žaloby a žaloby sui generis vyplývajúce zo
zákona ( § 135c Občianskeho zákonníka a pod.). Negatórna, t. j. zapieracia žaloba slúži k zamedzeniu
neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva žalobcov. Negatórnu žalobu teória práva
člení na všeobecnú podľa § 126 Občianskeho zákonníka a susedskú podľa § 127 Občianskeho
zákonníka. Podstatou negatórnej žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal

neoprávnených zásahov - iných než neoprávneného zadržiavania veci - do vlastníckeho práva žalobcov:
domáha sa ňou, aby bolo žalovanému zakázané určité rušivé konanie ( aby sa zdržal určitého konania)
alebo aby uviedol vec do pôvodného stavu ( napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli).
Takýto neoprávnený zásah môže spočívať buď v tom, že si niekto jednostranne osobuje nakladanie s
vecou alebo v tom, že vlastníkovi rovi robí pri nakladaní s ňou nejaké prekážky. Zapieracou žalobou

je možné domáhať sa aj odstránenia následkov neoprávnených zásahov, ale len vtedy, pokiaľ žalobca
nemá právo na odstránenie následkov podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorým je aj
náhrada škody (§ 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Základnými podmienkami úspechu negatórnej
žaloby vo vlastníckych veciach je 1/ preukázanie vlastníckeho práva žalobcov, 2/ konkretizovanie
jednotlivých druhov zásahov, ktoré má súd zakázať, 3/ preukázanie to, že zásahy sú neoprávnené; 4/

neoprávnený zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, 5/ vykonateľnosť žalobného petitu. V prípade
hroziacej škody sa možno domáhať ochrany žalobou podľa § 417 Občianskeho zákonníka, nakoľko
negatórna žaloba sa týka už vykonaných zásahov a žaloba podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa týka ešte len hroziacich škôd. V niektorých prípadoch je možné tieto dve žaloby kumulovať, keď
konkrétna situácia si vyžaduje nielen zdržanie sa konkrétneho zásahu, ale aj vykonanie konkrétneho

vhodného a primeraného opatrenia na odstránenie hroziacej škody (R 3/1971), napr. uloženie povinnosti
odstrániť z pozemku žalovaného určitú vec (v tomto konaní stromy). Čo sa týka porovnania ustanovení
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka s § 126 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 127 ods. 1 je
špeciálnou úpravou, s prihliadnutím na demonštratívny výpočet, spočívajúca v uložení povinnosti zdržaťsa presne vymedzeného rušenia, nie však v uložení povinnosti niečo pozitívne konať, napr. odstrániť.
Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka preto poskytuje dotknutému vlastníkovi širšiu ochranu tak
v možnosti pozitívneho uloženia povinnosti konať ako aj k subjektu, žalovanému. Ak je vhodným a

primeraným opatrením uloženie povinnosti odstrániť stromy, musí súd prihliadnuť aj na zákon o ochrane
prírody (R 3/1988).

32. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúži na poskytnutie preventívnej ochrany, pričom
pre jeho aplikáciu nie je podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne. Musí byť preukázané,

že v dobe rozhodovania súdu existuje vážne ohrozenie žalobcu alebo jeho majetku. Nie je však
predpokladom, že ku škode už došlo, nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného
vzniku škody. Postačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v dôsledku ktorého vznikne v
budúcnosti škoda. Rozdiel medzi negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k §
4 Občianskeho zákonníka je v tom, že negatórnou žalobou možno len požadovať, aby sa žalovaný

niečoho zdržal, kým v prípade vážneho ohrozenia možno žiadať súd, aby žalovanému uložil povinnosť
niečo konať. Žalobca nemusí žalobu správne právne kvalifikovať, keďže súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou.

33. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a ide o žalobu podľa §

417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako špeciálneho ustanovenia k § 4 Občianskeho zákonníka, na ktoré
ustanovenie poukázalo Mesto J. vo Vyjadrení zo dňa 14.01.2015. Súd mal za nesporne preukázané,
že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú susednými
s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, v
katastrálnom území J. na Z. ulici. V konaní nebolo sporným, že vetvy stromov žalovaných presahovali

v čase začatia súdneho konania nad pozemky vo vlastníctve žalobcov, avšak žalovaní tvrdili, že sa o
údržbu drevín pravidelne starajú, tieto orezávajú. Následne žalovaná 2/ na pojednávaní potvrdila, že
posledné tri roky mal žalovaný 1/, jej manžel, zdravotné problémy, a preto stromy neorezával posledné tri
roky. K orezaniu presahujúcich vetiev došlo žalovaným 1/ pred vykonaním obhliadky súdom v intervale
od 04.11.2017 do 28.11.2017 a to bez povolenia mesta J. na výrub, tak ako túto povinnosť ukladá

zákon o ochrane prírody a krajiny ( § 47 ods. 3 v spojení s a contratio § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002
Z. z.) Súd mal zo žalobcami doloženej fotodokumentácie preukázané, že vetvy stromov presahovali
na pozemky vo vlastníctve žalobcov dňa 12.09.2016 (v súdnom spise č. l. 62), dňa 05.11.2016 (č. l.
54), dňa 01.04.2017 (č. l. 55), dňa 22.09.2017 (č. l. 105), dňa 04.11.2017 (č. l. 107). Presahovanie
koreňovstromovnanehnuteľnostivovlastníctvežalobcovžalovaníspochybňovali.Súdmaltentopresah

preukázaný fotodokumentáciou zo dňa 01.04.2017 (č. l. 63) na pozemok vo vlastníctve žalobcov,
rovnako tak prasknutý betónový múr ako základový pás oplotenia s celkovou hĺbkou 57cm, z toho pod
úrovňou terénu viac ako 32 cm.

34. Zo súčasnej právnej úpravy vyplýva, že to, ako blízko k susedovmu plotu je možné posadiť stromy,

zákon neustanovuje (na rozdiel od právnej úpravy v Českej republike, § 1017 ods. 1, 2 zákona č.
89/2012 Sb. Občanského zákonníka: Má-li pro to vlastník pozemku rozumný důvod, může požadovat,
aby se soused zdržel sázení stromů v těsné blízkosti společné hranice pozemků, a vysadil-li je nebo
nechal-li je vzrůst, aby je odstranil. Nestanoví-li jiný právní předpis nebo neplyne-li z místních zvyklostí
něco jiného, platí pro stromy dorůstající obvykle výšky přesahující 3 m jako přípustná vzdálenost od

společné hranice pozemků 3 m a pro ostatní stromy 1,5 m. Ustanovení odstavce 1 se nepoužije,
je-li na sousedním pozemku les nebo sad, tvoří-li stromy rozhradu nebo jedná-li se o strom zvlášť
chráněný podle jiného právního předpisu). Je potrebné však vychádzať z toho, že výkonom svojho
vlastníckeho práva nemôže vlastník neoprávnene zasahovať do práv inej osoby. Rovnako má povinnosť
predchádzať vzniku škodám. Preto je potrebné posadiť strom v dostatočnej vzdialenosti od plota, a

udržiavať najmä konáre tak, aby neohrozili vlastnícke právo suseda napr. neprevísali nad jeho pozemok,
či neohrozovali dom alebo plot. Z vykonaného znaleckého dokazovania ako aj ohliadky mal súd
preukázané, že žalovaní vysadili pozdĺž spoločnej hranice susediacich pozemkov stromy, a to borovice
lesné ku dňu rozhodovania súdu v počte 4ks, borovice hladné 4ks, cyprušteky lawsonove 11ks a
cyprusovce leylandské 10ks v rozpätí 40 až 60 cm od svojej strany oplotenia, čo znalkyňa zhodnotila ako

nevhodnúvzdialenosťresp.spôsobvýsadby.Zároveňzvykonanéhoznaleckéhodokazovaniavyplynulo,
že žalovaní nevhodne zvolili druhy drevín, keď borovice ako aj cyprusovce sú veľké ihličnaté stromy
dosahujúce do šírky 10metrov a do výšky 12 až 18 metrov. Znalkyňa Ing. A. z odboru poľnohospodárstvo
- Záhradníctvo konštatovala, že stromy viditeľne svojimi koreňmi poškodzujú múrik, dlažbu, inžinierskesiete a v budúcnosti môžu poškodiť aj samotnú stavbu. Zároveň poukázala na to, že borovica hladká
aj lesná obsahuje veľké množstvo živíc v samotnom dreve, v ihliciach a v šiškách, ktoré pri padaní
na pozemok žalobcov lepia a poškodzujú dlažbu a aj samotnú omietku na domoch. Pri rezoch, ktoré

žalovaný1/vykonalvnovembri2017,savytekajúcaživicaobjavujevoväčšommnožstve.Ďalejznalkyňa
konštatovala, že neodborným rezom drevín bez povolenia mesta J.alovaný 1/ poškodil dreviny. Pri
výsluchu znalkyňa uviedla, že borovice, toho času vysoké viac ako 14 metrov, by nemali byť orezané
vôbec (odpoveď na otázku č. 9 žalovaných na pojednávaní), cyprušteky lawsonove neznášajú hlboký
orez (znalecký posudok) a ich kmene zostanú holé (odpoveď na otázku č. 6 žalobcov na pojednávaní)

zo strany žalobcov a cyprusovce leylandské, ktoré rastú rýchlosťou až jeden meter ročne, síce výborne
znášajú strih - hlboký aj plytký rez - ale korene majú pomerne plytké, a majú tendenciu sa prevrhnúť. Ich
plytká koreňová štruktúra tiež znamená, že je zle prispôsobená oblastiam s horúcimi letami (znalecký
posudok). Súd mal z obhliadky preukázané, že živica z borovíc sa vo veľkom množstve nachádzala
na dlažbe vedľa domu žalobcov, rovnako tak ihličie z oboch druhov borovíc. Žalobcovia poukázali na
to, že ihličie im upcháva strešné žľaby a dažďové zvody, v dôsledku čoho si neplnia úlohu odvádzania

dažďovej vody, ktorá dopadá na strechu žalobcov, a tým je ohrozený ich rodinný dom. Žalovaní toto
skutkové tvrdenie o ohrození majetku žalobcov popierali tým, že ho označili za zavádzajúce a nie
konkretizované, keď boli toho názoru, že šišky musel do žľabu uložiť fotograf a potom spraviť fotografiu.
Rovnako tak spochybnili prasknutie podbetonávky plota, ktorá nie je základovým múrom, nie je založená
do nezámrznej hĺbky 80cm, nie je dilatovaná ani armovaná. Počas konania na preukázanie svojich

tvrdení neprodukovali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania, hĺbku 80cm uviedli všeobecne bez
zohľadnenia lokality.

35. Je nepochybné, že záujem žalobcov na zachovaní domu je všeobecne silnejší ako záujem
žalovaných na ďalšej existencii stromov s vyhláškou určenou hodnotou. Prerastanie vetiev a koreňov v

rozsahu zistenom v tomto konaní súd zhodnotil za obťažovanie nad mieru primeranú pomerom v zmysle
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto sa stotožnil s vyjadrením mesta J., že žalobcovia sú v rámci
zákona oprávnení zasiahnuť proti imisiám žalovaných, keď tieto prekračujú únosnú mieru. Žalobcovia sa
po zmene žalobného návrhu domáhali odstránenia nezameniteľne identifikovaných drevín ich výrubom.
Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo, a došiel k záveru, že žalovaní nevhodným spôsobom výsadby drevín
a nevhodne zvoleným druhom drevín vážne ohrozujú majetok žalobcov. Aj keď nie je predpokladom
úspešnosti žaloby to, či ku škode už došlo, a nie je ani potrebné, aby hrozilo nebezpečenstvo
bezprostredného vzniku škody, súd mal vzniknuté škody preukázané (poškodenie povrchu dlažby
živicou,nemožnosťvyužitiazáhradyžalobcovpodprevismivetiev),taktiežsúdpovažovalzahodnoverné

v príčinnej súvislosti s presahujúcimi koreňmi stromov zdvihnutie dlažby žalobcov a prasknutý betónový
múr. Rovnako mal preukázané hroziace nebezpečenstvo (upchatie dažďových zvodov ihličím) na
rodinnom dome vo vlastníctve žalobcov, keď vyjadrenie žalovaných, že ihličie a šišky vhodil fotograf
do žľabu považoval za absurdné a žalovanými nepreukázané. Keďže uplatnený nárok žalobcov súd
vyhodnotil ako dôvodný v plnom rozsahu, žalovaných zaviazal odstrániť dreviny výrubom do 30 dní od

právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu bezprostrednej hrozby vzniku značnej škody na majetku žalobcov
žalovaní nepotrebujú súhlas orgánu ochrany prírody na výrub na plnenie súdom uloženej povinnosti,
čím však nezanikla ich oznamovacia povinnosť v zmysle § 47 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom, ktorí mali vo veci plný úspech,

priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.