Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617217658
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617217658.9

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou , v spore žalobcu : PRODUCT
TRADE s.r.o., B. Němcovej 1552/10, Spišská Nová Ves, IČO: 47 483 164, právne zastúpený: JUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, Košice proti žalovanému : Ing. Daniel Csonka,
Zimná 226/90, Spišská Nová Ves, IČO: 11 953 403 právne zastúpený JUDr. Dáša Bajanová, advokátka,
Starosaská 3, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 24.000,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.000,-€ s úrokom z omeškania 9,00% ročne zo sumy
24.000,-€ od 27.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania nad sumu 9,00% ročne a dobu omeškania od 23.08.2014
do 26.01.2018 zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 04.12.2017 žalobný návrh ktorým žiadal, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť mu sumu 24.000,-€ s úrokom z omeškania 9,15% ročne zo sumy 4.000,-€ od
23.08.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9,05% ročne zo sumy 20.000,-€ od 23.08.2014 do

zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci uzatvoril
dňa 20.05.2014 so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný previedol na žalobcu
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie
Spišská Nová Ves. V čl. IV. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za
prevádzanénehnuteľnostivovýške120.000,-€vrátaneDPH (ztoho 100.000,-€základdanea20.000,-
€ DPH ) . V zmysle tohto článku kúpnej zmluvy žalobca uhradil dohodnutú kúpnu cenu tak, že 4.000,- €

vrátane DPH zaplatil v hotovosti v deň podpísania kúpnej zmluvy, sumu 90.776,97 € vrátane DPH dňa
22.05. 2014 na úhradu záväzku žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a. s., sumu 3.613,90 € vrátane
DPH dňa 22.05. 2014 na účet Dražobnej spoločnosti, a. s. ktorá realizovala dražbu na majetok, ktorý
bol predmetom prevodu v zmysle tejto kúpnej zmluvy a sumu 21.609,13 € dňa 22.05. 2014 vrátane
DPH na účet žalobcu. Tieto úhrady žalobca vykonával na základe kúpnej zmluvy a na základe faktúry
č. 20140004, ktorú mu vystavil žalovaný dňa 20.05.2014.

2. Spolu s Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2014 uzatvoril žalobca ako účastník 2 a žalovaný ako účastník
1 dňa 20.05.2014 aj Dohodu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal
vykonaťúkonysmerujúcekvydaniuprávoplatnéhododatočnéhopovoleniastavbyprevádzkovejbudovy,
ktorá ako neskolaudovaná bola predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014. Žalobca
sa zaviazal žalovanému pri tom, ako mu žalovaný odovzdá tam špecifikované listiny, za vykonanie týchto

prác zaplatiť žalovanému sumu 25.000,- €. Žalovaný však tento svoj záväzok v dohodnutej lehote 90dní a ani nikdy potom nesplnil a o toto splnenie sa ani nepokúšal. Nárok na zaplatenie tejto sumy mu
nevznikol.

3.NáslednesižalobcavočiDaňovémuúraduKošice,pobočkaSpišskáNováVeszazdaňovacieobdobie
máj 2014 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 20.000,-
€, pričom tento svoj nárok podložil Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2014 a faktúrou číslo 20140004
vystavenou dňa 20.05. 2014. Keďže však žalovaný, ktorému v súvislosti s prijatou kúpnou cenou vo
výške100.000,-€plus20.000€ DPHvznikladaňovápovinnosťvsume20.000,-€tútodaňovúpovinnosť

nesplnilaDPHvsume20.000,-€neuhradil,začalDaňovýúradKošiceužalobcudňa22.08.2014daňovú
kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2014.

4. O tejto daňovej kontrole bol spísaný dňa 12.01.2015 pod číslom 9801404/548597/2015 Protokol,
z ktorého vyplýva, že správca dane zistil, že stavba, ktorá bola predmetom prevodu podľa kúpnej

zmluvy, bola ku dňu prevodu neskolaudovaná a v katastri nehnuteľností je zapísaná ako rozostavaná
a bez prideleného súpisného čísla. Spoločnosť ARBO SPIŠ s. r. o., ktorej konateľom bol aj žalovaný,
požiadala Mestský úrad Spišská Nová Ves o určenie prevádzkového času v tejto budove, o čom
rozhodol Mestský úrad Spišská Nová Ves dňa 03.06. 2009. Toto správca dane vyhodnotil ako dôkaz,
že predmetná stavba bola užívaná ešte pred dňom 03.06.2009. V zmysle § 38 ods. l zákona 222/2004

Z. z. o DPH je tento nájom stavby možné považovať za "začatie užívania stavby", a teda uzavrel, že
stavba bola užívaná ešte pred jej skolaudovaním. Následne žalovaný doručil správcovi dane Zmluvu
o prenájme nebytových priestorov a pozemku nehnuteľnosti zo dňa 01.04.2009, z ktorej vyplynulo, že
prenájom trval až do dňa predaja nehnuteľností, teda do 20.05. 2014, čo predstavuje dĺžku užívania 5
rokov 4 mesiace a 20 dní. Správca dane konštatoval, že pri predaji nehnuteľnosti žalovaným žalobcovi

sa pozemky, ktoré boli predmetom predaja, považovali za stavebné. V zmysle § 38 ods. l zákona o
DPH bola predaná nehnuteľnosť oslobodená od DPH, pretože ju predávajúci užíval viac ako 5 rokov.
Užívanie nehnuteľnosti trvalo viac ako 5 rokov a predávajúci ( žalovaný ) platiteľ DPH sa rozhodol
dodanie nehnuteľnosti zdaniť, potom osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. 12 písm. c/ zákona
o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, teda kupujúci - žalobca. Následne správca

dane vo vzťahu ku žalovanému konštatoval, že tento postup podľa § 38 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. o
DPH daňovým subjektom ( žalovaným ) nebol dodržaný a došlo k porušeniu § 71 ods. 7 zákona o DPH,
pretože predávajúci nevyznačil vo faktúre č. 2014004 zo dňa 20.5.2014 prenos daňovej povinnosti podľa
§ 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH na kupujúceho ( žalobcu ) PRODUKT TRADE s. r.o., ktorý bol v
postavení osoby povinnej platiť daň správcovi dane. Na základe vyššie uvedených zistení kontrolovaný

daňový subjekt platiteľ dane PRODUCT TRADE s. r. o. mal za zdaňovacie obdobie máj 2014 z nákupu
nehnuteľnosti deklarovanej na faktúre č. 20140004 zo dňa 20.05.2014 priznať daň v sume 20.000,- €
a zároveň mu vzniklo právo na odpočet dane v sume 20.000, - €. Pri dodaní - predaji predmetných
nehnuteľností mal byť uplatnený režim prenesenia daňovej povinnosti. Správca dane preto nepriznal
žalobcovi nárok na nadmerný odpočet v sume 20 000,-€ z predmetnej transakcie.

5. Žalobca poukázal, že faktúra číslo 20140004 zo dňa 20.05.2014 vystavená žalovaným na sumu 100
000,-€ základ dane plus 20 000,-€ DPH nemala vyznačený prenos daňovej povinnosti, čím žalovaný
porušil§71ods.7zákonaoDPH.Navyše,žalovanýpreduzatvorenímKúpnejzmluvyzodňa20.05.2014
žiadnym spôsobom neoznámil, že predmetná nehnuteľnosť je v užívaní viac ako 5 rokov pred dňom

predaja, čo malo zásadný vplyv na posúdenie, či sa na tento predaj bude vzťahovať režim prenesenej
daňovej povinnosti alebo nie. Túto skutočnosť zistil až správca dane pri realizácii daňovej kontroly.

6. V dôsledku toho, že predmetná nehnuteľnosť bola v užívaní viac ako 5 rokov, bolo jej dodanie
kupujúcemu oslobodené od DPH. Pre prípad, že by sa predávajúci ako platiteľ DPH rozhodol dodanie

nehnuteľnosti zdaniť ( na čo má nárok ), potom v zmysle § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH je platiteľom
DPH priamo kupujúci /tzv. prenesená daňová povinnosť /, pričom táto skutočnosť musí byť vyznačená
vo faktúre. Keďže predávajúci - žalovaný uviedol kupujúceho - žalobcu do omylu ohľadom užívania
nehnuteľnosti, resp. zamlčal podstatnú okolnosť, z ktorej vyplýva, že dodanie nehnuteľnosti malo byť
oslobodené od DPH, vylákal od kupujúceho - žalobcu sumu 20.000,- €, ktorú mu aj žalobca ako DPH

skutočne uhradil. Aj v prípade, že by sa predávajúci rozhodol dodanie nehnuteľnosti zdaniť, potom by
musel obligatórne nastať režim prenesenej daňovej povinnosti, a teda rovnako by neexistoval dôvod na
to, aby kupujúci - žalobca platil sumu rovnajúcu sa DPH / 20.000,- € / predávajúcemu - žalovanému,ale vznikla by mu v tomto rozsahu daňová povinnosť a zároveň by mu vzniklo právo na vrátenie dane
v tejto výške.

7. Potom, čo sa žalobca oboznámil s výsledkom daňovej kontroly a so skutočnosťou, že mu nebude
nadmerný odpočet v sume 20.000,- € vrátený aj napriek tomu, že túto sumu žalovanému zaplatil, vyzval
žalobcu prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala predaj, na vrátenie sumy 20.000,-
€, keďže neexistuje žiadny titul na to, aby túto sumu mal u seba. Žalovaný však nereagoval, neposkytol
žalobcovi žiadnu súčinnosť. Na nápravu situácie bolo potrebné, aby žalovaný vystavil správnu faktúru s

vyznačením prenesenej daňovej povinnosti a túto faktúru doručil žalobcovi. Ani na následnom stretnutí
neprejavil žalovaný žiadnu snahu o nápravu tohto stavu.

8. Na základe uvedeného sa žalobca domáha od žalovaného, aby mu zaplatil sumu 20.000.-€, ktorú mu
síce žalobca uhradil ako DPH z kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy dňa 20.05.2014, ale bolo tomu iba
preto, že žalovaný zatajil žalobcovi rozhodujúce skutočnosti z ktorých vyplýva, že sa v danom prípade

mal uplatniť režim prenesenej daňovej povinnosti, a teda žalobca nemal túto sumu platiť žalovanému,
ale mala mu vzniknúť daňová povinnosť, ktorá sa ale mala kompenzovať právom na vrátenie dane v
rovnakej výške.

9. K nároku na zaplatenie sumy 4.000,- € s príslušenstvom žalobca uviedol, že v zmysle Kúpnej

zmluve zo dňa 20.05. 2014 uhradil žalobca časť kúpnej ceny vo výške 4.000,-€ v hotovosti do rúk
predávajúceho - žalovaného, pričom prevzatie tejto sumy žalovaný potvrdil svojim podpisom na Kúpnej
zmluve. Následne počas daňovej kontroly bolo žalobcovi vytýkané, že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č.
394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti sa aj úhrada sumy 4.000,- €, ktorá je časťou celkovej
kúpnej ceny prevyšujúcej sumu 5.000,- € / v danom prípade celkovo 120.000,- € s DPH/ považuje za

správny delikt v zmysle § 9 ods. l písm. a/ tohto zákona. Preto sa zmluvné strany, aby im nemohla byť
uložená sankcia za takýto správny delikt, dňa 22.08.2014 dohodli na uzatvorení Dodatku číslo l ku
Kúpnej zmluve zo dňa 20.05. 2014, v zmysle ktorého mala byť táto časť kúpnej ceny vo výške 4.000,- €
uhradená predávajúcim na jeho bankový účet číslo SK57 1111 0000 0066 6585 1018. Zároveň v tento
deň /22.08. 2014/ žalobca sumu 4.000,-€ aj bankovým prevodom uhradil na účet žalovaného.

10. Žalovaný sa dňa 22.08.2014 bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keď platbu 4.000,- € obdržal
dvakrát, najprv v hotovosti pri podpise Kúpnej zmluvy dňa 20.05. 2014 v zmysle vtedy platného znenia
Kúpnej zmluvy a následne dňa 22.08.2014 prevodom na účet v zmysle Dodatku číslo l ku kúpnej zmluve.
Dodatkom číslo 1 bol nahradený pôvodný text Kúpnej zmluvy, preto neexistuje právny titul, na základe

ktorého by mal žalovaný nárok na dvojité zaplatenie tejto platby.

11. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že je
pravda, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Predávajúcim bol žalovaný a kupujúcim bol žalobca. Táto kúpna zmluva bola uzavretá dňa

20.05.2014 a bola autorizovaná JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátka, Zimná 59, 05201 Spišská Nová
Ves. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bola uzavretá Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti -
výhradná, a to dňa 29.04.2014 s realitnou kanceláriou: REALITY 008, s.r.o., Zimná 59, 05201 Spišská
Nová Ves. Odpredaj bol realizovaný prostredníctvom realitnej kancelárie. Predmetom kúpnej zmluvy boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Nová Ves zapísané na LV č. XXXX. V čl. IV bola dohodnutá

kúpna cena nehnuteľnosti s príslušenstvom a to presne uvedená: spolu 120.000,-EUR vrátane DPH.
Následne bol uvedený rozpis ceny za budovu a pozemky. Spôsob úhrady kúpnej ceny bol dohodnutý v
častiach, kde boli presne popísané spôsoby úhrady jednotlivých častí kúpnej ceny. Úhrada kúpnej ceny
bola prevedená tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Žalovaný ako predávajúci vystavil dňa 20.05.2014
faktúru č. 20140004, splatnú dňa 20.06.2014 na sumu: 120.000,-EUR vrátane DPH. Túto faktúru doručil

žalobcovi ako kupujúcemu.

12. Žalovaný bol štvrťročným platcom DPH, podal daňové priznanie za 2. štvrťrok 2014, kde vo výkaze -
výstup uviedol uvedenú faktúru, t.j. uplatnil daň na výstupe. Žalobca túto faktúru obdržal, žiadne výhrady
voči nej nemal.

13. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, bol povolený vklad
nehnuteľnosti dňa 16.06.2014 pod č. V1243/14, t.j. vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalobca.14. Žalovaný uviedol, že o rozhodnutí daňového úradu mal vedomosti, pretože následne podával
opravné daňové priznanie dňa 24.04.2015, ktoré sa týkalo sumy 20 000,-EUR. V rámci daňovej kontroly
žalobcu bolo zistené, že pri vystavovaní faktúry malo dôjsť žalovaným k chybe - nevyznačil prenos

daňovej povinnosti podľa § 74 ods. 1 písm. k/ zákona o DPH, t.j. faktúra mala obsahovať podľa § 72
informáciu: prenesenie daňovej povinnosti, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo
služby. Tak žalobca ako i žalovaný sú platcami DPH a v kúpnej zmluve sa mali dohodnúť na pravidlách,
ktoré súvisia so zákonom o DPH, keď uviedli v kúpnej zmluve, že cena je určená vrátane DPH ( v zmluve
nie je uvedený ani spôsob výpočtu DPH a nemajú vysporiadané ani prenesenie daňovej povinnosti,

nemajú určený spôsob, ako určovali cenu, t.j. je uvedené ako kúpna cena: 120 000,- EUR vrátane DPH).
Z vtedy platného zákona o DPH platilo, že keď kupujúci prizná prenesenú daňovú povinnosť z kúpy
nehnuteľnosti a zároveň využije právo na odpočítanie dane, je výsledok nula vo vzťahu k DPH.

15. Žalovaný poukázal, že pri spisovaní kúpnej zmluvy sa dohodli, že túto zmluvu uzatvárajú podľa
Občianskeho zákonníka. Podľa § 589 treba cenu dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Dohoda o cene je dohoda o výške ceny, alebo dohoda
o spôsobe, akým sa cena vytvorí s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. V kúpnej
zmluve je uvedená suma: 120 000,-EUR vrátane DPH, iná špecifikácia ceny nie je. Následne ku kúpnej
zmluve bol spísaný Dodatok č.1 zo dňa 22.08.2014, kde bola riešená úhrada časti kúpnej ceny, a to
len v sume 4 000,- EUR, kde bolo taktiež uvádzané, že táto suma je vrátane DPH. Dátum 22.08.2014

ako dátum podpisu dodatku, dáva žalovaný do pozornosti z dôvodu, že žalobca v žalobe tvrdí, že u
žalobcu začala daňová kontrola dňa 22.08.2014 a v tento deň upravoval resp. podpisoval dodatok č. 1
ku kúpnej zmluve a nevysporiadal sa s DPH, hoci už mal vedomosti o tom, že je problém s odpočtom
DPH v sume 20 000,-EUR.

16. V ďalšom žalovaný poukázal, že žalobca i po vykonaní daňovej kontroly neoznámil žalovanému
žiadnu vadu predmetu kúpy, nenamietal kúpnu cenu, kúpna cena bola dohodnutá tak, ako je vyššie
uvedené a v kúpnej zmluve nie je žiadna iná dohoda o prípadnej zmene kúpnej ceny. O tom, či mala
byť nehnuteľnosť oslobodená, sa mali žalobca a žalovaný vysporiadať pred podpisom kúpnej zmluvy,
keďže obaja majú vedieť, ako platcovia DPH, ako majú byt' splnené podmienky pri uplatňovaní DPH. Je

preto zrejmé, že naďalej platí zmluvný vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 a že k dohode
o zmene kúpnej zmluvy nedošlo. To, či došlo k porušeniu právnych predpisov ohľadom zákona o DPH,
je právne irelevantné. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že žalobca si uplatňuje úhradu sumy
24.000,-EUR s prísl. nedôvodne.

17. S poukazom na znenie § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má tiež žalovaný za to, že žalobca
si doposiaľ neuplatnil nárok z práva zo zodpovednosti za vady, resp. právne vady a nevykonal žiaden
právny úkon smerujúci k tomu, že by uplatnil u žalovaného akúkoľvek zmenu kúpnej ceny z dôvodu
napr. DPH. Poukázal i na znenie § 101 Občianskeho zákonníka a to, že premlčacia doba, čo sa týka
uplatnenia úhrady žalovanej sumy, je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 20.05.2014, zodpovednosť za vady, resp. právne vady, nebola
doposiaľ uplatnená, úhrada kúpnej ceny bola riadne prevedená, posledná úhrada sumy 4 000,-EUR
bola prevedená 25.08.2014 na účet žalovaného. Žalovaný podal žalobu na súd dňa 04.12.2017. Nárok
žalobcu uplatnený v žalobe je preto premlčaný a žalovaný vzniesol i námietku premlčania.

18. Žalobca vo svojej replike trval na podanej žalobe v celom rozsahu, pravdivosť tvrdení žalovaného
popieral a k námietke premlčania uviedol, že je nedôvodná, nakoľko išlo o prevod nehnuteľností
slúžiacich na podnikanie v rámci podnikateľskej činnosti a premlčacia lehota podľa Obchodného
zákonníka je 4 roky.

19. Žalovaný vo svojej duplike trval na zamietnutí celej žaloby. Opätovne poukazoval hlavne na to, že
v čl. IV. Kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014 bola dohodnutá kúpna cena spolu v sume 120.000,-EUR
vrátane DPH. V kúpnej zmluve bol uvedený spôsob úhrady kúpnej ceny. Žalovaný bol štvrťročným
platcom DPH, vystavil riadne faktúru, žalobca túto faktúru nenamietal a žiadne výhrady voči nej nemal.
Žalobca a žalovaný sú platcami DPH, museli ovládať zákon o DPH a v kúpnej zmluve sa mali dohodnúť

na pravidlách, ktoré súvisia so zákonom o DPH, kde uviedli v kúpnej zmluve, že cena je určená vrátane
DPH. Kúpna zmluva nešpecifikuje spôsob výpočtu DPH a v zmluve nemajú vysporiadané ani prenesenie
daňovej povinnosti, nemajú určený spôsob, ako určovali cenu.20. Žalovaný taktiež trval na tom, že z jeho strany nedošlo v žiadnom prípade k bezdôvodnému
obohateniu, pretože zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene tak, ako je v zmluve dohodnuté, v zmluve
nie je dohodnutý spôsob výpočtu DPH, nedohodli sa na vysporiadaní - prenesení daňovej povinnosti,

nemajú určený spôsob ako určovali cenu, t.j. je uvedená kúpna cena: 120.000,-EUR vrátane DPH.
Iná špecifikácia ceny nie je. Ani v Dodatku č. 1 zo dňa 22.08.2014, kde bola riešená úhrada kúpnej
ceny, nie je riešená špecifikácia kúpnej ceny a to i napriek tomu, že žalobca vedel, že je začatá u
neho daňová kontrola a vedel, že je problém s odpočtom DPH v sume 20.000,-EUR. Platí preto dohoda
o kúpnej cene, t.j. úhrade sumy: 120 000,-EUR. O tom, či dodanie kupujúcemu bolo oslobodené od

DPH, sa mali žalobca a žalovaný vysporiadať pred podpisom kúpnej zmluvy, resp. najneskoršie v kúpnej
zmluve. Dohoda o kúpnej cene platí, je nemenná, k dohode o zmene kúpnej zmluvy v časti kúpnej
ceny nedošlo. V prípade, ak došlo k porušeniu právnych predpisov ohľadom zákona o DPH, je uvedené
právne irelevantné vo vzťahu k zneniu dohody o kúpnej cene.

21. I po vykonaní daňovej kontroly žalobca žalovanému neoznámil žiadnu vadu predmetu kúpy,

nenamietal kúpnu cenu a to ani v období počas vykonania daňovej kontroly, ani po ukončení daňovej
kontroly. Žalobca mal vedomosti o tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, t.j.
pozemky a stavba, boli počas celej doby užívané žalovaným. Uvedené je i popísané v čl. II posledný
odsek kúpnej zmluvy. Pri spisovaní kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti a hlavne v tom prípade, keď ide o
platcov DPH, v kúpnej zmluve sa presne špecifikuje spôsob určenia kúpnej ceny, t.j. vysporiadava sa i

DPH presným výpočtom, prípadne je i odvolávka napr. na prenesenie daňovej povinnosti a v akej výške.
Žalobca bol riadne oboznámený so stavom predmetu kúpy a mal prehľad i vedomosti, že predmetná
nehnuteľnosť je dlhodobo v užívaní a v prevádzkovaní.

22. Žalovaný trval na tom, že na kúpnej cene sa dohodli a že žalovaný nevytkol žalobcovi žiadne vady

predmetu kúpy, neuplatnil zodpovednosť za vady. Mal za zo, že neporušil žiadnu právnu povinnosť,
neexistuje tu taktiež žiadna príčinná súvislosť a čo sa týka zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, tento rieši
problematiku platenia DPH, spôsob výpočtu DPH a iné nároky, ktoré s platením dane súvisia. Spôsob
určenia kúpnej ceny vo vzťahu k DPH v kúpnej zmluve nebol riešený, bolo len uvedené, že kúpna cena
je vrátane DPH. Takto sa zmluvné strany dohodli. Obe zmluvné strany boli platcami DPH, museli ovládať

príslušné daňové predpisy a či niekto, t.j. konkrétne žalobca, si uplatnil nadmerný odpočet DPH, na ktorý
podľa rozhodnutia daňového úradu nemal nárok - uvedené rieši zákon o DPH a s dohodou o kúpnej
cene to v danom prípade nemá nič spoločné. Žalobca uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, v priebehu
daňovej kontroly a ani po vykonaní daňovej kontroly, keď zistil žalobca nezrovnalosti, neuplatnil žiadnu
zodpovednosť za vady, nedošlo k dohode o zmene kúpnej ceny a spôsobe jej určenia. Keď žalobca

tvrdí, že právny vzťah z tejto zmluvy sa má riešiť, t.j. i premlčanie, podľa Obchodného zákonníka, tak
potom poukazuje na znenie § 409 a nasl. - kúpna zmluva a § 428 - právo kupujúceho z vád tovaru.
Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 20.05.2014, zodpovednosť za vady nebola uplatnená riadne a včas
a nebol uplatnený ani žiaden nárok z titulu úhrady kúpnej ceny, zľava z kúpnej ceny, kúpna cena bola
riadne uhradená. Žalobca do podania žaloby na súd, t.j. do 04.12.2017, žiadne vady neuplatnil, nie je

dôvod na vrátenie časti kúpnej ceny a žalovaný ani nespôsobil žalobcovi škodu.

23. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu.

24. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia, výsluch strán sporu, výsluch

svedkyne JUDr. Zuzany Kollárovej a listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra žalobcu, výpis
zo živnostenského registra žalovaného, Kúpna zmluvu zo dňa 20.05.2014, Dodatok č. 1 zo dňa
22.08.2014 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2014, Dohodu zo dňa 20.05.2014 s jej Dodatkom č. 1
zo dňa 22.08.2014, protokol Daňového úradu Košice číslo 9801404/548597/2015 zo dňa 12.01.2015,
rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 20.02.2015 a dňa 25.11.2016, doklady ku kolaudácii

odovzdané žalovaným.

25. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia, vznesenie námietky premlčania
a listinné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2014 s jej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2014, Zmluvu
o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - výhradná zo dňa 29.04.2014, Dohodu zo dňa 20.05.2014 s

jej Dodatkom č. 1 zo dňa 22.08.2014, daňové priznanie na DPH za 2. štvrťrok 2014 s výkazom, opravné
daňové priznanie - dodatočné zo dňa 24.04.2015, rozhodnutie o povolení vkladu zo dňa 16.06.2014,
výpis z účtu, faktúru č. 20140004, súpis odovzdaných dokladov ku kolaudácii so stanoviskami úradov,LV č. 9174 k.ú. Spišská Nová Ves, dotaz na stavebný úrad Mesta Spišská Nová Ves ohľadom kolaudácie
resp. akéhokoľvek konania súvisiaceho so stavbou na parcele zapísanej na LV č. 9174.

26. V priebehu pojednávania žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a od žalovaného žiadal,
aby mu vydal bezdôvodné obohatenie, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu. Trval na tom, že
svojou žalobou si uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie a nie nárok z vád, pričom na vydanie
bezdôvodného obohatenia platí 4 ročná premlčacia lehota. Mal za to, že DPH bola prijatá bez právneho
dôvodu a teda ju zaplatil, hoci žalovaný užíval nehnuteľnosť dlhšie ako 5 rokov, pričom žalobca nemal

vedomosť o tom, že žalovaný túto nehnuteľnosť takto dlho užíval, pretože na liste vlastníctva bola
uvedená ako neskolaudovaná stavba. O tom, ako dlho žalovaný nehnuteľnosť užíval sa dozvedel až
z výsledkov daňovej kontroly. Žalovaný, keďže je platcom DPH , mal by mať vedomosť o tom, že
prevod nehnuteľnosti je z dôvodu užívania oslobodený od DPH resp. že v danom prípade je potrebný
prenos daňovej povinnosti, napriek tejto skutočnosti prijal od žalobcu plnenie vo výške DPH, žalobca
DPH odviedol, avšak potom čo si uplatnil nadmerný odpočet DPH mu tento nebol umožnený. Pokiaľ

ide o zaplatenie sumy 4.000,-€, jedna sa o splátku, ktorá bola zaplatená 2x, pričom žalovaný napriek
výzve žalobcu splátku, ktorá bola zaplatená navyše, nevrátil. K tvrdeniam žalovaného, že žalobcovi
nevznikol nárok na zaplatenie sumy 20.000,-€ z dôvodu, že žalobca je zodpovedný za to, že stavba nie
skolaudovaná a teda že žalovaný nenesie bremeno nesplnenia povinnosti z dohody a má tak nárok na
zaplatenie sumy 25.000,-€ uviedol, že žalovaný si tento nárok doposiaľ neuplatnil a ak mal žalovaný za

to,žetýmitosvojimitvrdeniamisitentonárokuplatnil,vzniesolžalobcazopatrnostinámietkupremlčania.
Pre prípad, že by žalovaný mal na mysli započítanie pohľadávok, žalobca poukázal, že sa tu jedná o
dva samostatné nároky žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči žalobcovi a tieto neboli vzájomne
započítané. V zmysle § 580 OZ na započítanie je potrebný prejav jedného z účastníkov voči druhému
účastníkovi smerujúci k započítaniu, pričom zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo voči žalobcovi

k takémuto prejavu a teda žalobca naďalej má voči žalovanému pohľadávku z titulu neoprávnene
uplatnenej DPH zo strany žalovaného. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že zmluva je
neplatná z dôvodu, že kúpna cena bola určená nezrozumiteľne a neurčito.

27. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako nedôvodnej. Trval na tom, že kúpna

zmluva bola riadne uzavretá a riadne bola dohodnutá aj kúpna cena, ktorá bola zaplatená a ktorá bola
dohodnutá tak, že je stanovená na sumu 120.000,-€ vrátane DPH. Žiaden iný spôsob výpočtu DPH
alebo ustanovenia DPH neboli ohľadom kúpnej ceny špecifikované a dňa 22.08.2014 bol k danej kúpnej
zmluve podpísaný dodatok č. 1 kde sa riešil spôsob zaplatenia splátky 4.000,-€ na účet. Pokiaľ ide o
výzvu, ktorú mal žalobca žalovanému adresovať o vráteniu sumy 4.000,-€, tak doposiaľ žiadnu takúto

výzvu žalobca nepredložil. Trval na tom, že obe strany sú platcami DPH, preto si mali v zmluve upresniť
spôsob uplatnenia DPH resp. prenesenie daňovej povinnosti, kedy by ani jedna zo strán neplatila
DPH a ani by im nebola vrátená DPH. Žalobca však žiadnu takúto zmenu v stanovení kúpnej ceny
neinicioval napriek tomu, že už mal vedomosť o daňovej kontrole. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia považuje za ničím nepodložený, pretože zmluvný vzťah bol uzatvorený platne a pokiaľ

žalobca tvrdí, že tento vzťah je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, v tom prípade
poukazuje na uplatnenie zodpovednosti za vadu tovaru a teda, ak mal žalobca za to, že kúpna zmluva
má vady, pretože sa mala na ňu vzťahovať DPH alebo prenesenie daňovej povinnosti , mal si túto vadu
uplatniť včas s poukazom, že o nej vedel, keď už u neho prebiehala daňová kontrola. Pokiaľ ide o
DPH, tak žalovaný podal opravné daňové priznanie, pretože pôvodne si uplatnil ako daňový základ z

kúpnej zmluvy sumu 120.000,-€ a opravný daňovým priznaním znížil túto sumu na 100.000,-€. Daňové
priznanie podával v lehote a opravné daňové priznanie podával 24.04.2015. Mal za to, že došlo k
odovzdaniu dokumentov potrebných ku kolaudácii a to, že ku kolaudácii nedošlo, bolo spôsobené tým,
že žalobca bezprostredne po uzavretí kúpnej zmluvy začal vykonávať stavebné úpravy, ktoré menili
charakter nehnuteľnosti pôvodne určenej na záhradne centrum a žalobca to menil na autoservis, čím

mal žalobca svojim konaním zmariť kolaudáciu. Žalobca poukazoval aj na to, že súd by mal skúmať
platnosť kúpnej zmluvy s prihliadnutím na skutočnosť, ako bola dohodnutá kúpna cena, t.j. či ide o určitý
právny úkon.

28. Žalobca v osobe konateľa Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného kupoval nehnuteľnosť

prostredníctvom realitnej kancelárie a zmluvu spisovala JUDr. Zuzana Kollárová s tým, že cena bola
dohodnutá na sumu 120.000,-€ s DPH. Pri dohode o cene vychádzal z ceny uvedenej na inzeráte s
tým, že povedal svoju sumu za akú bol ochotný nehnuteľnosť kúpiť a po nejakých 2 - 3 dňoch mu
volala JUDr. Zuzana Kollárová z realitnej kancelárie s tým, že kúpna cena by sa mohla dohodnúť ajpodľa ním navrhnutej ceny. Keď v priebehu uzatvárania zmluvy zistili, že stavba nie je skolaudovaná,
bola k zmluve prizvaná aj audítorka, ktorá povedala, že pokiaľ nie je stavba skolaudovaná, nesmie byť
predávaná bez DPH. Uzavreli teda kúpnu zmluvu, kde cena bola stanovená na sumu 120.000,-€ s DPH

s tým, že 4.000,-€ zaplatil k rukám žalovaného v deň podpisu zmluvy pred JUDr. Zuzanou Kollárovou,
ktorá to aj zdokladovala a zaúčtovala. Dátum v zmluvách musel byť presne určený tak ako Slovenská
sporiteľňa vypočítala úroky. Žalovaný mu vystavil faktúru na sumu 120.000,-€ aby si ju mohol zaúčtovať
do účtovníctva a následne žiadal o vratku DPH. Po tejto žiadosti o vratku DPH prišla kontrola z daňového
úradu, ktorej predložil všetky doklady. Na daňovom úrade mu bolo povedané, že je nesprávne napísané,

že suma 4.000,-€ je zaplatená v hotovosti, že to tak nesmie byť, preto hneď cestou z Košíc volal H.. M.
X., aby to zmenili. Dohodli sa teda na dodatku s tým, že sumu 4.000,-€ prevedie na účet žalovaného a
že on mu sumu 4.000,-€ , ktorú mu už v hotovosti dal, vráti v hotovosti. Žalovaný mu však tvrdil, že kvôli
exekúciám má zablokované účty, preto mu nemôže vrátiť v hotovosti tých 4.000,-€, na čo sa následne
dohodli na tom, že keď stavbu skolauduje, zaplatí mu sumu 25.000,-€ s tým, že sumu 25.000,-€ poníži
o uvedenú sumu 4.000,-€. Žalovaný však stavbu v dohodnutom termíne neskolaudoval, preto mu sumu

25.000,-€ resp. sumu 21.000,-€ nevyplatil.

29. K vratke DPH žalobca uviedol, že pracovník z daňového úradu ho spočiatku upovedomil o tom,
že vratka DPH mu mala byť daná, pretože pokiaľ by žalovaný odviedol tých 20.000,-€ , tak jemu by
automaticky vyplatili vratku. Keďže však žalovaný DPH neodviedol, daňový úrad peniaze nevráti, pokiaľ

celú situáciu nevyšetria. Preto začal daňový úrad šetrenie, pri ktorom sa zistilo, že nehnuteľnosť je
užívaná viac ako 5 rokov. Podľa pracovníka daňového úradu jedine žalovaný mohol vedieť o nahlásení
pokladní a dĺžke užívania nehnuteľnosti, pričom žalovaný to nikdy nespomenul a myslí si, že ani sám o
tomnevedel.Pracovníkzdaňovéhoúradu mupovedal,žesituáciasadánapraviť tak,žeuzavrúdodatok
ku kúpnej zmluve v ktorom sa uvedie cena 100.000,-€ bez DPH s tým, že žalovaný vystaví dobropis na

sumu 120.000,-€, čiže na tú faktúru, ktorá bola pôvodne vystavená ku kúpnej zmluve a k novej faktúre na
sumu 100.000,-€ sa prenesie daňová povinnosť na kupujúceho a žalovaný mu následne vráti 20.000,-€,
ktoré previedol. Obaja by podali dodatočné daňové priznanie a bolo by to v poriadku. S týmto riešením
sa stretli so žalovaným aj s H.. M. X., avšak k žiadnej dohode nedošlo. Napriek opakovaným snahám
sa ani on, ani H.. M. X. nevedeli so žalovaným spojiť, preto bol nútený podať túto žalobu na súd.

30. Pokiaľ ide o kolaudačné doklady, žalobca uviedol, že H.. M. X. vyzvala žalovaného aby sa vyjadril,
do kedy to stihne a sám žalovaný povedal, že má všetko pripravené, že mu stačí 90 dní. Žalovaný
odovzdal dokumentáciu H.. M. X., ktorá mu potom telefonicky volala, aby som si pre ne prišiel, prevzal
si ich niekedy v decembri 2014. Niektoré doklady prevzal už skôr, pretože chcel mať aspoň nejaké

výkresy, nakoľko nevedel ako ide voda, elektrina. Z predložených dokladov zistil, že polovica papierov
je stará a nepoužiteľná na kolaudačné konanie. Podľa dohody mal žalovaný do septembra 2014
predložiť kolaudačné rozhodnutie, čo neurobil a žalobca do konca septembra neurobil žiadne zásahy
na nehnuteľnosti, zmeny začal robiť až neskôr. Nehnuteľnosť si začal upravovať pre svoje potreby na
prevádzku pneuservisu. Do 30.09.2014 chcel budovu skolaudovať ako záhradné centrum a do toho

termínu tam nerobil nič, čo by súviselo s autoservisom. K odovzdaniu a prevzatiu nehnuteľnosti došlo
asi týždeň po uzavretí kúpnej zmluvy, kedy mu žalovaný dal kľúče s tým, že môže chodiť na pozemok.
Ešte v októbri 2014 mal žalovaný na nehnuteľnosti svoje veci, ktoré mu pomáhali vypratať.

31. K spôsobu stanovenia kúpnej ceny žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že najprv to bola suma

100.000,- bez DPH. Potom že 10.000,-€ vyplatí pri podpise zmluvy a 25. 000,-€ po skolaudovaní.
Po rozhovore s audítorkou dohodli sumu 120.000,-€ s DPH a 25 000,-€ mal dať žalovanému po
skolaudovaní, čiže spolu 145. 000,-€. Sumu 25.000,-€ mal žalovanému zaplatiť v zmysle Dohody
zo dňa 20.05.2014 za to, že mu do stanoveného dátumu stavbu skolauduje. Žalovaný však stavbu v
dohodnutej lehote neskolaudoval, preto mu sumu 25.000,-€ nevyplatil.

32. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca hovorí len čiastočne pravdu zo svojho hľadiska.
Poukázal, že keď sa dojednávala kúpna cena, tak žalovaný tam bol so svojou právničkou, účtovníčkou,
veľa sa tam špekulovalo ako sa cena uvedie a nakoniec sa to uzavrelo tak, ak je to v zmluve a
bolo mu povedané, ako to má uviesť na faktúre. So všetkým súhlasil, pretože bol v zlej situácii, mal

exekúcie, dražbu. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že mu mal dať nekompletné alebo staré doklady ku
kolaudácii, pretože mu dal všetky potrebné poklady ako aj revízie, ktoré od neho pani G. zo stavebného
úradu požadovala, okrem stanoviska železničnej hygieny a to len preto, že najprv mu tento úrad takéto
potvrdenie nechcel dať z dôvodu, že oni ho nevydávajú, nakoniec však súhlasili, ale keď prišli namiesto šetrenia, tak žalobca tam už vykonával stavebnú činnosť, preto rozhodnutie nebolo možné vydať.
Žalobcovi dal 99% všetkých dokladov, ktoré potreboval ku kolaudácii. Mal 90 dní na kolaudáciu a keby
nebol problém s pracovníčkou mestského úradu, tak by to stihol, pretože to nebola jeho prvá kolaudácia.

Dohoda so žalobcom bola taká, že žalovaný zaplatí daň, žalobca dostane vratku DPH a z toho mu
vyplatí sumu 25.000,-€. Keďže žalovaný nemal peniaze a mal exekúcie, tak daň nezaplatil, avšak má za
to, že žalobca získal nehnuteľnosť bez ťarchy, za polovičnú cenu, pretože podľa znaleckého posudku
bola nehnuteľnosť ocenená na 240.000,-€ bez DPH. Čo sa týka sumy 4 000,-€ potvrdil, že žalobca mu
dal túto sumu k rukám aj na účet, ale nemal mu ako túto sumu vrátiť, pretože mal všetky účty a stále

aj má, zablokované. Má však za to, že je to vyrovnané, pretože žalobca nedostal vratku DPH a jemu
zas žalobca nevyplatil sumu 25.000,-€ v zmysle dohody za doklady ku kolaudácii. Pokiaľ ide o dĺžku
užívania nehnuteľnosti, nemal o tom žiadne informácie a mal za to, že pokiaľ tam mal žalobca všetkých
poradcov, právnikov, účtovníkov, tak je to všetko v poriadku. Potvrdil, že H.. M. X. ho kontaktovala kvôli
sprostredkovaniu stretnutia so žalobcom a volal mu aj žalobca, ale mal vtedy taký charakter práce na
stroji, že telefón nepočul. K H.. M. X. prišiel po tom, čo mu nechala odkaz na predajni u manželky.

33. K spôsobu stanovenia kúpnej ceny žalovaný uviedol, že cena bola 135.000,-€ bez DPH.
Nehnuteľnosť ponúkal na predaj aj prostredníctvom inzerátov za cenu 200.000,-€.

34.SvedkyňaH..M.X.vosvojejvýpovediuviedla,ževčasekeďjužalovanýoslovil,žemázáujempredať

nehnuteľnosť, bol v životnej situácii, kedy mal záväzky, ktoré potreboval plniť a jeho pôvodná predstava
ohľadom kúpnej ceny nehnuteľnosti bola vyššia ako sa nakoniec dohodlo v kúpnej zmluve, pričom je
bežné, že záujemcovia o predaj nehnuteľnosti prídu so svojimi predstavami o kúpnej cene, ktorá sa
nakoniec dohodne inak. Keď sa nakoniec našiel kupec v osobe konateľa žalobcu, riešilo sa najprv,
či sa nehnuteľnosť kúpi na firmu alebo ju kúpi manželka konateľa. Na začiatku rokovaní bola kúpna

cena 135.000,-€ a pôvodne sa mala nehnuteľnosť kupovať na manželku konateľa žalobcu. Existovala aj
rezervačná dohoda medzi realitnou kanceláriou a manželkou žalobcu na sumu 135.000,-€, ktorá sa však
nezrealizovala. Následne sa pri rokovaniach zistilo, že stavba nie je skolaudovaná, na čo sa konateľ
žalobcu vyjadril, že viac ako 120.000,-€ za nehnuteľnosť nedá. Keďže realitná kancelária nerieši často
DPH pri predaji nehnuteľnosti, zisťovali informácie ohľadom DPH od ekonómov, pričom nápomocná

bola jedine ekonómka konateľa žalobcu. Ekonómka žalovaného realitnú kanceláriu nekontaktovala. V
rámci DPH hlavne zisťovali, či sa nehnuteľnosť užívala viac ako 5 rokov a keďže bolo povedané, že to
nebolo viac ako 5 rokov, dotazovali sa audítorky Ing. Vysopalovej, ako uviesť v zmluve kúpnu cenu. Na
odporučenie audítorky uviedli kúpnu cenu ako 120.000,-€ s DPH a ďalej sa určili splátky tejto kúpnej
ceny. Zisťovanie skutočnosti, prečo stavba je alebo nie je užívaná viac ako 5 rokov je pre ekonómov

dôležitá z dôvodu, či ide o prenos daňovej povinnosti alebo oslobodenie daňovej povinnosť alebo či
bude kúpna cena napísaná ako " cena + DPH ". Od žalovaného mali informáciu, že stavba nie je
užívaná viac ako 5 rokov. Svedkyňa má za to, že to, ako daňový úrad vyhodnotil užitie nehnuteľnosti,
a teda že do užívania sa započítava aj nájom, žalovaný ako laik nemohol vedieť, preto si myslí, že
informáciu ohľadom doby užívania im povedal s dobrým úmyslom. Faktom však je , že tu boli výsledky

daňovej kontroly, ktoré bolo potrebné rešpektovať a bolo potrebné sa stretnúť a spísať aj ďalší dodatok k
zmluve. Navyše daňový úrad dal v protokole jasné pokyny a jasne formuloval, čo vlastne bolo porušené.

35. Svedkyňa ďalej uviedla, že prvú splátku vo výške 4.000,-€ si žalovaný prevzal v hotovosti pri podpise
zmluvy, pričom následne informoval, že to tak nemohlo byť, že aj suma 4.000,-€ musí byť poukázaná

na účet. Z uvedeného dôvodu sa spísal dodatok, podľa ktorého mala byť suma 4.000,-€ zaslaná na
účet a žalovaný mal vrátiť sumu 4.000,-€, ktorú prevzal v hotovosti. Nepomenovaná dohoda uzavretá
medzi stranami riešila situáciu, že stavba nebola skolaudovaná a touto dohodou sa žalovaný zaviazal ,
že zabezpečí všetky doklady a vykoná všetky práce pre stavebné povolenie. Bolo dohodnuté, čo má
vykonať aj v akej lehote, za čo mal dostať zaplatené 25.000,-€. Keďže dodatkom ku kúpnej zmluve sa

riešila suma 4.000,-€ a keďže súčasne s kúpnou zmluvou bola medzi stranami uzavretá dohoda, podľa
ktorej mal kupec vyplatiť žalovanému za stavebné povolenie 25.000,-€, spísal sa dodatok č. 1 k dohode,
pretože žalovaný mal už v tom čase mnoho exekúcii a bol predpoklad, že reálne tých 4.000,-€ nevráti,
preto sa táto suma započítala so sumou 25.000,-€, ktorú by mal kupec vyplatiť za doklady o stavebné
povolenie. Reálne k odovzdaniu ďalších 4.000,-€ nedošlo.

36. Svedkyňa poukázala, že aj keď to následne už nebolo povinnosťou realitnej kancelárie, bola stranám
nápomocná vzhľadom k tomu, že túto zmluvu uzavierala a tiež k tomu, že ju oslovil konateľ žalobcu
s tým, že sa nevie skontaktovať so žalovaným. Snažila sa preto žalovanému dovolať, pričom až poopakovaných pokusoch sa jej to podarilo. Následne bola so žalovaným na stavebnom úrade dňa
25.09.2014, kde spoločne s pracovníčkou úradu pani G. prechádzali bod po bode, ktoré doklady k
stavebnému povoleniu má a ktoré je potrebné doložiť. Toho dňa 25.09.2014 žalovaný nemal doklady,

a to súhlas prevádzkovateľa Ministerstva dopravy sekcia železničnej dopravy a dát, nemal stanovisko
železničného zdravotného ústavu, porealizačné zameranie stavby a nepredložil doplnenú technickú
správu a projektovú dokumentáciu opečiatkovanú projektantom s tým, že k tejto dokumentácii žalovaný
povedal, že ju má hotovú a že ju donesie. Jeden z dôvodov, že kúpna cena bola dohodnutá na 120.000,-
€ a teda nižšia, ako si žalovaný predstavoval, bola okolnosť, že skutočné postavenie stavby nebolo v

súlade s projektovou dokumentáciou. Bol tam rozpor s osadením stavby v zadnej časti, preto stavebný
úrad vyžadoval porealizačné zameranie. Keďže následne jej konateľ žalobcu volal a prosil o pomoc, aby
presvedčila žalovaného, aby tieto doklady doručil, trvalo jej dlho, možno niekedy do Vianoc, kedy sa
jej podarilo kontaktovať manželku žalovaného, ktorú sa snažila presvedčiť, aby presvedčila manžela,
aby tieto doklady predložil. Žalovaného pozná veľmi dlho ako zodpovedného človeka , avšak má za
to, že obdobie, keď sa riešila táto situácia, bolo pre neho veľmi náročné obdobie, záväzkov mal oveľa

viac a nestačili mu sily, aby to všetko riešil, preto ohľadom podkladov ku kolaudácii bol nedôsledný,
nedodržiaval časové hľadisko. V tejto záležitosti konal zdĺhavo a konal inak ako ho poznala z minulosti.
Tá zdĺhavosť bola aj z dôvodu, že žalovaný nedvíhal telefón.

37. Svedkyňa kontaktovala žalovaného ku spísaniu dodatku ku kúpnej zmluve listom zo dňa 13.01.2016,

kedy ho žiadala, aby došlo k zmiernemu vybaveniu veci a písomnému uzavretiu dohody, kedy mu
presne opísala, čo bolo zistené daňovým úradom a ako je možné vec vybaviť a teda , že je potrebné
spísať dodatok ku kúpnej zmluve a to, že kúpna cena bude na sumu 100.000,-€ bez DPH a bude
potrebné opraviť faktúru s označením prenesenie daňovej povinnosti. Tento list napísala po konzultácii
s pracovníkom daňového úradu, ktorý vykonal daňovú kontrolu a ktorý jej poradil, ako je možné vec

napraviť. Žalovaný sa jej telefonicky ozval, na list však žiadnym spôsobom nereagoval a ani neprišiel
so svojou ekonómkou, aby všetko spísali a opravili.

38. Žalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že pokiaľ ide o listy, je pravda, že mu v tom čase chodili
doporučené zásielky, kedy pri niektorých mu prepadli odberné lehoty a niektoré mohli byť aj ukradnuté,

pretože sa v tom čase na adrese kde býval kradli listy. O liste od svedkyne však nemá žiadnu vedomosť.
Pokiaľ ide o telefonáty, často telefón so sebou nemal, ani ho nedvíhal, pretože sa venoval práci, preto
bolo ťažké s ním komunikovať. O tom, že je nejaký problém s DPH vedel a pýtal sa na to svojej
ekonómky, ktorá mu povedala, že ona to ma zaúčtované správne, aby to neriešil.

39. Z listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri
a jej jediným spoločníkom a konateľom je Y. X.. Žalovaný je evidovaný v živnostenskom registri pod
obchodným menom Z.. D. O.. Strany sporu uzavreli medzi sebou dňa 20.05.2014 Kúpnu zmluvu podľa
§ 588 a násl. OZ, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Spišská
Nová Ves , a to prevádzkovej budovy bez súpisného čísla, parcely registra "C" KN číslo 49/1 a číslo 49/2.

Výlučným vlastníkom nehnuteľností bol žalovaný a žalobca ich kúpil do svojho výlučného vlastníctva.

40. Kúpna cena je riešená v čl. IV kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že bola určená dohodou zmluvných
strán na sumu spolu 120.000,-€ vrátane DPH. Časť kúpnej ceny vo výške 4.000,-€ vrátane DPH bola
uhradená žalobcom v hotovosti k rukám žalovaného v deň podpísania zmluvy. Časť kúpnej ceny vo

výške 90.776,97€ vrátane DPH mala byť uhradená do 23.05.2014 na účet žalovaného s tým, že výška
tejto časti splátky kúpnej ceny sa rovná výške zostatku pre vyplatenie úveru, čím zanikne záväzok
žalovaného a záložné právo v prospech banky. Časť kúpnej ceny vo výške 3.613,90€ vrátane DPH
mal byť poukázaný na účet Dražobnej spoločnosti a.s. , pričom uvedená suma predstavuje odmenu a
náklady dražobnej spoločnosti, ktorá za záložného veriteľa začala výkon záložného práva. Časť kúpnej

ceny vo výške 21.609,13€ vrátane DPH mala byť do 23.05.2014 uhradená na účet žalovaného.

41. Podľa čl. V bod 9 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v lehote 90 dní
odo dňa odovzdania predmetu prevodu vykoná všetky úkony, ktoré budú smerovať k vydaniu
dodatočného právoplatného povolenia stavby, následne právoplatného kolaudačného rozhodnutia k

stavbe (prevádzkovej budove) a to všetko v súlade s nasledovným rozpisom úkonov : porealizačné
zameranie ( záhradné centrom - prevádzkovo administratívny objekt, elektrická prípojka), projektová
dokumentácia ( záhradné centrum - prevádzkovo administratívna budova, elektrická budova, projekt
požiarnej, spevnené plochy - parkovanie), stanoviská (Mesto SNV odd. ÚPaSR k dodatočnémupovoleniu stavby z hľadiska územného plánu, Okresné riaditeľstvo HaZZ, Generálne riaditeľstvo ŽSR,
ORPZ ODI k spevneným plochám), súhlas prevádzkovateľa MDVRR SR Bratislava - sekcia železničnej
dopravy a dráh, Železničný zdravotný ústav). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade potreby žalovaný

vydá žalobcovi splnomocnenie na výkon uvedených úkonov smerujúcich za účelom kolaudácie stavby.
Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že po zabezpečení uvedenej dokumentácie si žalovaný zabezpečí
ich podanie na príslušný katastrálny odbor za účelom ich zápisu a tým skutočný stav zosúladí s
právnym stavom. Podľa čl. V. bod 12 Kúpnej zmluvy mal žalovaný odovzdať nehnuteľnosti žalobcovi
v lehote do 10 dní odo dňa zaplatenia celej kúpnej ceny. Podľa čl. V bod 13 sa zmluvné strany dohodli,

že žalovaný odovzdá súčasne s právoplatným kolaudačným rozhodnutím aj technickú dokumentácia,
projektovú dokumentácia, fotodokumentácia znaleckého posudku, geometrického plánu so zakreslením
inžinierskych sietí a to všetko súvisiace s prevádzanými nehnuteľnosťami.

42. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.05.2014 autorizovala v zmysle zákona o advokácii JUDr. Zuzana Kollárová.

43. Podľa Dodatku č. 1 uzavretého dňa 22.8.2014 ku Kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2014 sa zmluvné
strany dohodli na zmene čl. IV. bod 1 Kúpnej zmluvy tak, že podľa nového znenia časť kúpnej ceny vo
výške 4.000,-€ vrátane DPH bude v deň podpísania tohto dodatku uhradená na účet žalovaného. Podľa
výpisu z účtu žalovaného bola dňa 25.08.2014 poukázaná žalobcom platba vo výške 4.000,-€.

44. Zmluvné strany uzavreli dňa 20.05.2014 Dohodu podľa § 51 OZ, v zmysle ktorej sa dohodli, že
žalovaný v lehote 90 dní od podpísania tejto dohody t. j. do 20.08.2014 zabezpečí úkony smerujúce
k vydaniu právoplatného dodatočného povolenia stavby a následne právoplatného kolaudačného
rozhodnutia k stavbe. Rozpis úkonov je zhodný s úkonmi uvedenými v čl. V bod 9 Kúpnej zmluvy zo dňa
20.05.2014. Zároveň sa strany dohodli, že pri odovzdaní listín - právoplatného dodatočného stavebného

povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia žalobca zaplatí žalovanému za vykonanie týchto
prác sumu 25.000,-€, a to v deň odovzdania listín, pričom v dohodnutej sume sú dohodnuté náklady
spojené so zabezpečením vydania všetkých rozhodnutí, povolení, poplatok za spracovanie a overenie
geometrického plánu, zameraní, správnych poplatkov, právnych a iných služieb s tým spojených.
Zmluvnéstranysatieždohodli,ževprípadenezabezpečeniadokladovvdohodnutomtermínezdôvodov

prekážky na strane úradov je možné termín predĺžiť podľa potrieb, najneskôr však do 30.09.2014.
V tomto prípade bude vyplatená dohodnutá odmena až v čase skutočného dodania kolaudačného
rozhodnutia.

45. Dňa 22.08.2014 uzavreli strany sporu Dodatok č. 1 k Dohode uzatvorenej v zmysle § 51 OZ,

ktorým menili znenie čl. 1 bod 3 pôvodnej dohody tak, že za dokončenie činnosti uhradí žalobca
žalovanému sumu 25.000,-€ tak, že v deň podpisu tohto dodatku uhradil žalovanému sumu 4.000,-
€, ktorých prevzatie žalovaný potvrdzuje svojím podpisom na tejto zmluve a pri odovzdaní listín -
právoplatného dodatočného stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia uhradí
žalobca žalovanému sumu 21.000,-€ a to v deň odovzdania listín.

46. Medzi žalovaným ako záujemcom a spoločnosťou 008 s.r.o. ako sprostredkovateľom bola dňa
29.04.2014 uzavretá zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti - výhradná, pričom predmetom
predaja mali byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. 9174 k.ú. Spišská Nová Ves za celkovú kúpnu cenu
120.000,- € vrátane DPH.

47. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves , katastrálny odbor zo dňa 16.06.2014 bol
v prospech žalobcu povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX
k.ú. Spišská Nová Ves na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014.

48. Z faktúry č. 20140004 súd zistil, že bola vystavená žalovaným pre žalobcu na sumu 120.000,-€
s tým, že suma 100.000,-€ bola základom dane a suma 20.000,-€ prestavovala 20% DPH. Fakturácia
bola na základe kúpnej zmluvy za predaj nehnuteľnosti zo dňa 20.05.2014.

49. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 20.02.2015 č. 9801404/5/381723/2015/Pac

daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet a určil rozdiel dane 20.000,-€ na daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že daňová kontrola bola
začatá 22.08.2014. Žalobca ako daňový subjekt si odpočítal daň v sume 20.000,-€, ktorá vecne súvisela
s nákupom nehnuteľností - základ dane 100.000,-€ a DPH 20 000,-€, podľa došlej faktúry 2715/14 odpredávajúceho - žalovaného nadväzne na kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 20.05.2014. Správca dane
bral na vedomie, že sa jednalo o neskolaudovanú stavbu, ale bol povinný skúmať aj druhú podmienku
uvedenú v § 38 ods. 1 zákona o DPH a to oslobodenie od dane, pričom oslobodenie od dane je dodanie

stavby alebo jej časti vrátane dodania jej stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie
uskutočnené po 5 rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené
užívanie stavby, alebo jej časti alebo po 5 rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej
časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane.
Správca dane konštatoval, že prenájom nehnuteľnosti trval až do dňa predaja nehnuteľnosti celkom 5

rokov a 4 mesiace. Ďalej správca dane konštatoval, že žalovaný ako predávajúci nevyznačil vo faktúre
prenos daňovej povinnosti podľa § 74 ods. 1 písm. k/ Zákona o DPH a žalobca ako kupujúci bol povinný
postupovať podľa § 69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia
( žalobca ) od iného platiteľa je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti
v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1 o Zákone DPH. Podľa zákona o DPH
ak kupujúci prizná prenesenú povinnosť z kúpy nehnuteľnosti a zároveň využije právo na odpočítanie

dane, je výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu nulový z takejto jednej obchodnej transakcie.

50. Z odôvodnenia Protokolu daňovej kontroly zo dňa 12.01.2015 vykonávanej u žalobcu súd zistil,
že správca dane konštatoval, že žalovaný nedodržal postup podľa § 38 ods. 1 Zákona o DPH a
došlo k porušeniu § 71 ods. 7 Zákona o DPH , pretože predávajúci (žalovaný ) nevyznačil vo faktúre

prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH na kupujúceho ( žalobcu),
ktorý bol v postavení osoby povinnej platiť daň správcovi dane. Tým nebolo zo strany kupujúceho
(žalobcu) dodržané ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c/ Zákona o DPH, t.j. nebola priznaná daňová
povinnosť 20.000,-€. Na základe uvedených zistení kontrolovaný daňový subjekt ( žalobca ) mal za
zdaňovacie obdobie máj 2014 z nákupu nehnuteľnosti deklarovanej na faktúre č. 2014004 priznať daň

v sume 20.000,-€ a zároveň mu vzniklo právo na odpočet dane v sume 20.000,-€. Pri dodaní - predaji
nehnuteľnosti mal byť uplatnený režim prenesenia daňovej povinnosti.

51. Podľa rozhodnutia Daňového úradu Košice zo dňa 25.11.2016 č. 104362903/2016 bola žalobcovi
udelená pokuta vo výške 2.000,-€ za správny delikt podľa § 154 ods. 1 pís. e/ zákona č. 563/2009

Z. z. - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 nižšej
ako daň , ktorú mal uviesť. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bola pokuta žalobcovi udelená po tom,
čo správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2014. Pri kontrole správca dane zistil rozdiel medzi daňou
uvedenou v daňovom priznaní a vyššou daňou zistenou pri kontrole , ktorá je vo výške 20.000,-€.

52. Podľa Súpisu odovzdaných dokladov ku kolaudácii bez uvedenia dátumu, kedy k odovzdaniu
došlo, mali byť žalovaným k rukám H.. X.N. odovzdané porealizačné zamerania - voda, elektrina,
kanál; projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia; statika, projekt požiarnej ochrany, projekt

dopravného riešenia, projekt elektriny, revízie, stanoviská ( Mesto SNV, hasičský zbor, riaditeľstvo PZ,
ŽSR generálne riaditeľstvo, Ministerstvo dopravy Bratislavy, vyjadrenie hygienika).

53. Železnice SR podali žalovanému svoje stanovisko listom zo dňa 05.08.2014. Zameranie skutočného
vyhotovenia stavby kanalizácia a vodovod záhradné centrum je zo dňa 22.07.2014. Zameranie

skutočného vyhotovenia stavby elektrické vedenie, kanalizácia a vodovod záhradné centrum je zo dňa
11.10.2014. Stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru je zo dňa 12.09.2014.
Zápisy o tlakovej skúške vnútorného vodovodu, ústredného vykurovania a vnútornej kanalizácie sú zo
dňa 06.07.2009. Potvrdenie o preskúšaní komína je zo dňa 21.10.2009. Ministerstvo dopravy , výstavby
a regionálneho rozvoja SR útvar vedúceho hygienika rezortu listom zo dňa 05.12.2014 odpovedal

na späťvzatie návrhu s tým, že sa jednalo o späťvzatie žiadosti žalovaného zo dňa 05.11.2014 na
vydanie záväzného stanoviska ku kolaudácii stavby záhradné centrum a k späťvzatiu žiadosti došlo
z dôvodu zmeny vlastníka a účelu stavby. Z listu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR zo dňa 22.10.2014 súd zistil, že podaním doručeným dňa 16.10.2014 žalovaný žiadal o
stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby Záhradné centrum a že úrad konštatoval, že na podanie

takéhoto stanoviska nemá oprávnenie. Záznam o výkone štátneho zdravotného dozoru je zo dňa
02.12.2014. Správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške bleskozvodov je zo dňa 31.09.2014.
Vytýčenie novostavby po zohľadnení podzemných inžinierskych sietí je zo dňa 03.04.2008. Projektovádokumentácia elektrickej inštalácie je z apríla 2009. Situačné nákresy sú z augusta 2014, marca 2007
a apríla 2010.

54. Z odpovede Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku zo
dňa 20.03.2019 súd zistil, že na stavebnom úrade toho času prebieha konanie o zmene stavby pred jej
dokončením na stavbu s názvom "Spevnené plochy - parkovanie " na parcele C KN 49/1 v k.ú. Spišská
Nová Ves. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydal úrad dňa 04.07.2007. Iné konania týkajúce
sa stavby na parcele C KN 49/2 - konanie o dodatočnom povolení stavby alebo kolaudačné konanie

nie sú vedené.

55. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

56. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

57. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

58. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

59. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

60. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

61. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

62. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

63.Podľa§491ods.2Občianskehozákonníka,nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravených

treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

64. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a

účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

65. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

66. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa

domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten,
kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali
u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

67. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.68. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

69. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

70. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

71. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

72. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

73. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

74. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

75.Podľa§364Obchodnéhozákonníka,nazákladedohodystránmožnozapočítaťakékoľvekvzájomné
pohľadávky.

76. Podľa § 387 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

77. Podľa § 391 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia

doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach
uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento
zákon neustanovuje niečo iné.

78. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

79. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

80. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 24.000,-€ s úrokmi z omeškania s tým, že sumu
20.000,-€ žiadal žalobca titulom bezdôvodne zaplatenej DPH a sumu 4.000,-€ žiadal žalobca titulom
duplicitne zaplatenej splátky kúpnej ceny. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy s jej dodatkom č. 1, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností za sumu 120.000,-

€ s DPH ako i to, že strany medzi sebou uzavreli nepomenovanú Dohodu s jej Dodatkom č. 1.
Spornou skutočnosťou bol základ nároku, nakoľko žalovaný celý nárok uplatnený žalobou popieral ako
nedôvodný.

81. Keďže žalovaný v rámci procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania, zaoberal sa súd v

prvom rade uvedenou námietkou a dospel k záveru, že je nedôvodná. Aj keď strany sporu uzavreli
kúpnuzmluvuvzmysleObčianskehozákonníka,posudzovalsúdvzťahmedzinimiakoobchodnoprávny,
nakoľko z výpisu z obchodného registra žalobcu a živnostenského registra žalovaného nepochybne
vyplývalo, že obaja sú podnikatelia a z kúpnej zmluvy i charakteru predávanej nehnuteľností je zrejmé,že súvisela s ich podnikateľkou činnosťou, t.j. kým bol jej vlastník žalovaný, slúžila ako záhradné
centrum a žalobca nehnuteľnosť kupoval za účelom prevádzkovania autoservisu. Kúpna zmluva musela
byť , napriek podnikateľskému postaveniu strán, uzavretá v zmysle Občianskeho zákonníka, pretože

sa týkala nehnuteľnosti. Kúpnu zmluvu podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka možno uzavrieť
len ak predmetom kúpy je hnuteľná vec. Z dôvodov obchodnoprávneho postavenia strán posudzoval
súd plynutie premlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia lehota
4 roky. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne
osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva

neupravuje.Obchodnýzákonníkmákomplexnúúpravupremlčaniaapokiaľvzťahyzodpovedajúdefinícii
§ 261 ObZ, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov a otázka premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je riešiteľná podľa Obchodného zákonníka ( rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 1Obdo V 5/2008 ). Obchodný zákonník neustanovuje subjektívnu premlčaciu lehotu, preto
na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil súd 4 ročnú lehotu. Keďže žalobca si uplatňuje nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia titulom kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2014 a tento nárok si uplatnil na

súde dňa 04.12.2017, má súd za to, že si ho uplatnil včas ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej
lehoty, ktorá by uplynula dňom 20.05.2018.

82. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu
mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalobca svoj nárok preukázal. Z vykonaného

dokazovania nepochybne vyplynulo, že v čase uzavierania kúpnej zmluvy bola riešená problematika
DPH a že kúpna cena bola určená s prihliadnutím na tieto okolnosti. Tvrdenia žalobcu potvrdzovala
svedecká výpoveď JUDr. Zuzany Kollárovej, ktorú súd vyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko svedkyňa
bola osobou, ktorá bola pri procese uzatvárania zmluvy a zmluvu autorizovala. Súd mal za to, že kúpna
cena bola dohodnutá jasne, zrozumiteľne a určito a v žalovaným namietanej časti DPH vychádzala zo

skutočností, ktoré boli stranám v čase uzavierania známe, t.j. strany vychádzali z tvrdenia žalovaného
ohľadompodstatnejokolnostitýkajúcejsadĺžkyužívanianehnuteľnosti,pretosanestotožnilsprocesnou
obranou žalovaného, že kúpna cena bola dohodnutá neurčito.

83. Taktiež bolo nepochybné, že žalobca zaplatil žalovanému celú sumu kúpnej ceny vo výške 120.000,-

€ t.j. vrátane DPH a že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil DPH vo výške 20.000,-
€, na základe čoho po tom, ako si žalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH, začala u žalobcu
dňa 22.08.2014 daňová kontrola, výsledkom ktorej boli pochybenia zistené na strane žalovaného a
následne z toho vyplývajúce sankcie pre žalobcu. Sám žalovaný potvrdil, že DPH v sume 20.000,-€ pre
finančné problémy nezaplatil a že mal vedomosť aj o výsledku daňovej kontroly. Súd nemal preukázané,

že by žalovaný údaje ohľadom doby trvania užívania nehnuteľnosti uviedol vedome alebo zámerne
nepravdivo, avšak z výsledkov daňovej kontroly je zrejmé, že žalovaný pochybil vo svojich tvrdeniach
ohľadom dĺžky užívania nehnuteľnosti a že nehnuteľnosť užíval dobu dlhšiu ako 5 rokov, čo má zásadný
vplyv na daň z pridanej hodnoty. Súd mal za preukázané, že žalobca sa snažil uvedenú situáciu v
zmysle odporúčania daňového úradu napraviť aj za pomoci JUDr. Zuzany Kollárovej, obaja sa snažili

kontaktovať žalovaného, čo žalovaný ani nepoprel, avšak k žiadnej dohode nedošlo. To, že sa žalovaný
uspokojil s tvrdením svojej ekonómky, že z jeho strany je zaúčtované všetko správne, nepostačovalo
na nápravu situácie, nakoľko daňový úrad vo svojom rozhodnutí i protokole z kontroly jasne definoval,
v čom žalovaný porušil zákon.

84. Na základe uvedeného mal súd za to, že tým, že žalovaný prijal kúpnu cenu vrátane DPH, došlo u
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, pretože plnenie prijal bez právneho dôvodu,
nakoľko vzhľadom na dĺžku užívania nehnuteľnosti bol predaj oslobodený od DPH a ak sa žalovaný aj
rozhodol predaj zdaniť, mala byť vo vystavenej faktúre vyznačená prenesená daňová povinnosť. Keby
to takto bolo vo faktúre vyznačené, žalobca by nemal dôvod platiť DPH vo výške 20.000,-€ žalovanému,

ale daňová povinnosť by vznikla priamo žalobcovi a zároveň by mu vzniklo právo na vrátenie dane v
uvedenej výške. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.000,-€
za dôvodný.

85. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 4.000,-€ titulom duplicitne zaplatenej časti kúpnej ceny, aj tento nárok

považoval súd za dôvodný a preukázaný. Z obsahu kúpnej zmluvy, jej dodatku č. 1 a výpisu z účtu
žalovaného bolo nesporné a sám žalovaný potvrdil, že od žalobcu prijal sumu 4.000,-€ v hotovosti pri
podpise kúpnej zmluvy a následne mu bola ešte raz poukázaná na účet v zmysle dodatku č. 1 ku
kúpnej zmluve. Vzhľadom k tomu, že Dodatkom č.1 sa zmenil spôsob zaplatenia tejto sumy a žalobcaskutočne bezhotovostne na účet žalobcu sumu 4.000,-€ poukázal, odpadol dôvod na zaplatenie sumy
4.000,-€ v hotovosti a tým, že žalovaný sumu prijatú v hotovosti žalobcovi nevrátil, došlo z jeho strany k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, nakoľko nevrátil plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

86. K procesnej obrane žalovaného týkajúcej sa toho, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej
sumy, pretože aj keď vratku DPH nedostal, nie je mu nič dlžný, pretože žalobca mal žalovanému zaplatiť
sumu 25.000,-€ za doklady ku kolaudácii súd uvádza, že túto procesnú obranu nemal preukázanú.
Podľa kúpnej zmluvy sa strany v jej článku V bod 9 dohodli na tom, aké doklady má žalovaný

predložiť k vydaniu dodatočného povolenia stavby a kolaudačného rozhodnutia, pričom tieto úkony ešte
špecifikovali v nepomenovanej Dohode zo dňa 20.05.2014. Z uvedenej Dohody nepochybne vyplýva,
že žalovanému vznikne právo na zaplatenie sumy 25.000,-€ po tom, čo odovzdá žalobcovi právoplatné
rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení a kolaudačné rozhodnutie. V zmysle dohody bol termín
stanovený najneskôr do 30.09.2014. Žalobca namietal, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pretože
doklady predložil nekompletné aj neaktuálne a nepredložil mu ani právoplatné rozhodnutia. Z obsahu

predložených dokumentov mal súd tvrdenia žalobcu za preukázané. Z výpovede svedkyne aj z dátumov
jednotlivých dokumentov je zrejmé, že žalovaný nepredložil všetky doklady a že z dokladov, ktoré
predložil , sú niektoré so starším dátumom napr. zápisy o tlakových skúškach sú z 06.07.2009, pričom
právoplatné rozhodnutia mali byť z roku 2014. Tiež je zrejmé, že o niektoré doklady nežiadal včas, keď
napríklad o stanovisko hygieny požiadal podaním doručeným dňa 16.10.2014. Nie je možné tvrdiť, že

by žalovaný nerealizoval úkony smerujúce k vydaniu právoplatných rozhodnutí, avšak z vykonaného
dokazovanie mal súd za preukázané, že svoje povinnosti neplnil riadne a včas, v dohodnutom termíne
nepredložil žalobcovi právoplatné rozhodnutia a preto mu nevznikol nárok na zaplatenie sumy 25.000,-
€, ktorej vyplatenie bolo podmienené práve realizáciou týchto úkonov. Súd nemal nijako preukázané
tvrdenia žalovaného, že to bol žalobca, ktorý zmaril vydanie právoplatných rozhodnutí, nakoľko žiadny

dôkaz nepreukazoval, že by v termíne do 30.09.2014 žalobca realizoval na nehnuteľnosti stavebné
úpravy, ktoré viedli k zmene účelu nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že žalovanému nevniklo právo na
zaplatenie sumy 25.000,-€, nemohlo dôjsť platne k započítaniu sumy 4.000,-€ v zmysle Dodatku č. 1 zo
dňa 22.08.2014 k Dohode zo dňa 20.05.2014. Zároveň súd poukazuje na to, že okrem procesnej obrany
v tomto konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si od žalobcu akýmkoľvek spôsobom

predtým uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 25.000,-€ resp. sumy 21.000,-€ (po započítaní sporných
4.000,-€ ).

87. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného v tom, že žalobca si neuplatnil právne vady titulom kúpnej
ceny, túto nepovažoval za relevantnú, nakoľko zákon nepozná pojem právnej vady kúpnej ceny, pozná

len relatívnu neplatnosť zmluvy v časti kúpnej ceny.

88. Podľa § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak
čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie

požiadal.

89.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

90. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

91. Žalobca si uplatnil spolu s istinou aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania , a to 9,15% ročne
zo sumy 4.000,-€ od 23.08.2014 do zaplatenia a 9,05% ročne zo sumy 20.000,-€ od 23.08.2014 do
zaplatenia.

92. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania považoval súd za dôvodný, avšak nie od dátumu určeného

žalobcom. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by žalobca pred podaním žaloby
vyzýval žalovaného na zaplatenie uvedených súm, preto až po tom, čo bola žaloba žalovanému dňa
25.01.2018 doručená, mal v zmysle § 340 Obchodného zákonníka možnosť plniť bez zbytočného
odkladu ( t.j. do dňa nasledujúceho po doručení žaloby ) a do omeškania sa tak mohol žalovaný dostaťnajskôr dňa 27.01.2018. Na základe uvedeného priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania od 27.01.2018.

93. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

94. Ku dňu 27.01.2018 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00%, zvýšená o 9,00% tak
predstavuje zákonnú sadzbu úrokov z omeškania, preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9,00% ročne z dlžnej sumy.

95. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

97. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech čo do zaplatenia celej žalovanej istiny a
len nepatrný neúspech v časti úrokov z omeškania, mal súd za to, že žalobca bol v konaní úspešný a
má tak voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

98. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd zaoberal aj otázkou, či nie sú splnené dôvody hodné
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a dospel k záveru, že žiadne takéto okolnosti súd nevzhliadol
ani čo sa týka osobných, či sociálnych pomerov strán, ani pokiaľ ide o samotný charakter sporu. Súd
zároveň poukazuje, že z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol žalovaný, ktorý svojim
pasívnym postojom, zlou komunikáciou a neochotou riešiť a napraviť problém s DPH zapríčinil podanie

žaloby a vznik súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.