Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208722
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113208722.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. O., Z..
X.X.XXXX, B. Ž. X, B. a 2/ T. B., Z.. X.X.XXXX, B. O. T.X. XXX, Z., Č. J., obaja zastúpení: JUDr. Miroslav
Ivanovič, advokát, so sídlom Grösslingova 45, Bratislava a JUDr. Anna Svatošová, advokátka, so sídlom
Miletičova 14, Bratislava proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, 2/ Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava a 3/ Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 9.6.2016, č.k. 8C/51/2013-161, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa proti žalobcom 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči
žalovaným náhrady škody vo výške 54 298,45 eur titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zabavení vecí X. K..

Žalovaným nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a § 23 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a vecne
tým, že zo záznamu Krajskej správy MV - Správa VB, vyšetrovací odbor Bratislava zo dňa 6.12.1954
zistil, že dňa 24.11.1954 boli nájdené a zabavené veci, ktoré v danom čase patrili X. K.. Uviedol, že

žalobcovia nepredložili súdu žiadny listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, z akého dôvodu boli uvedené
veci zabavené, v súvislosti s akou trestnou činnosťou, keďže X. K. bol v rozhodnom čase viackrát
odsúdený za rôznu ekonomickú trestnú činnosť. Zároveň konštatoval, že nebolo možné ustáliť, či v čase
vydania rozsudku bývalého Ľudového súdu v Bratislave, sp.zn. 9T/79/1960 zo dňa 6.5.1960, ktorým bol
X. K. uznaný za vinného za trestný čin v tomto rozsudku skutkovo uvedený, a odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 4 rokov a na vedľajší trest prepadnutia majetku, tieto zabavené veci už boli X. K. vrátené
alebo nie a ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké veci patria do majetku X. K.. Poukázal na to,

žeanizrôznychrehabilitačnýchrozhodnutí,ktorébolivkonanípredložené,jednoznačnenevyplývaanie
je z nich možné ustáliť, či tieto zabavené veci súviseli s trestnou činnosťou, za ktorú bol X. K. odsúdený
rozsudkom Ľudového súdu v Bratislave, sp.zn. 6T/244/54 zo dňa 12.5.1955 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11To/136/55 zo dňa 30.1.1956, na základe ktorého mu bol uloženýtrest prepadnutia veci, ktoré mali byť uvedené pod položkou 1 - 11 v knihe trestných depozitov č. 13/55.
Vyvodil, že i keď sa javí, že predmetné veci by mali súvisieť s trestnou činnosťou, za ktorú bol X. K.
odsúdený rozsudkom Ľudového súdu v Bratislave, sp.zn. 6T/244/55 zo dňa 12.5.1955, táto skutočnosť

nebola jednoznačne preukázaná. Konštatoval, že ak by aj zabavené veci skutočne súviseli s trestnou
činnosťou vyššie uvedenou, pričom trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené (v rámci rehabilitácie), nie
je známe, kde sa zabavené veci po ich zabavení a následne prepadnutí nachádzali, ako sa s nimi a
kým disponovalo. Poukázal na to, že ak by zabavené veci skutočne súviseli s rozhodnutím, ktoré bolo
v rámci rehabilitácie zrušené, tak žalobcovia mali nárok na odškodnenie podľa § 23 ods. 2 zákona č.

119/1990 Zb. podľa zákona č. 87/1991 Zb., čoho sa však nedomáhali. Pri prejednaní veci vychádzal
zo žaloby, na základe ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady škody podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb.,
pričom nesprávny úradný postup videli v tom, že zabavené veci uvedené v zozname vyhotovenom po
vykonanej domovej prehliadke u X. K., neexistujú bez toho, že by existoval doklad o ich vydaní alebo
akomkoľvek nakladaní s nimi. Vyvodil, že na danú vec je možné aplikovať zákon č. 58/1969 Zb., hoci bol
účinný od 1.7.1969 a vzťahuje sa na škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom realizovaným

po účinnosti tohto zákona, ale v rozhodnom čase žiadny osobitný zákon prijatý nebol, aj keď vtedy platný
Občiansky zákonník sa na neho odvolával. Dospel k záveru, že bez ohľadu na to, aký právny predpis by
sa na danú vec aplikoval, žalobcovia nepreukázali, že by došlo k akémukoľvek nesprávnemu úradnému
postupu, t.j. v tejto veci nebola splnená podstatná a základná podmienka - existencia nesprávneho
úradného postupu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a žalovaným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu
neuplatnili, pretože im trovy nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.j. súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebola preukázaná

existencia nesprávneho úradného postupu, keďže Generálna prokuratúra aj Krajská prokuratúra v
Bratislave im oznámili, že sa nepodarilo zistiť, kde sa zabavené veci v súčasnej dobe nachádzajú a ako
s nimi bolo po ich zabavení naložené, pričom z prípisu Mestského národného výboru adresovanému
Ľudovému súdu v Bratislave preukazuje, že zabavené veci boli v držbe štátnych orgánov. Vyjadrili názor,
že v čase zabavenia vecí - 24.11.1954 neexistoval relevantný právny titul na odobratie zabavených

vecí ich vlastníkovi X. K. a nakoľko vtedajší platný právny poriadok bližšie nešpecifikoval a neupravoval
povinnosti štátu pri správe zabaveného majetku, je nutné vychádzať z analógie legis, a teda povahou a
účelom najbližším inštitútom k vzniknutej situácii - neoprávnenou držbou podľa Občianskeho zákonníka
v znení platnom k 24.11.1954. Tvrdili, že postup štátnych orgánov by bol iba vtedy správny, ak by bolo
možné aj s odstupom času spoľahlivo verifikovať ako bolo so zabaveným majetkom naložené, komu

bol vydaný, či bol speňažený alebo ako inak s ním bolo legálne naložené s tým, že zodpovednosť za
ochranu a udržanie existencie zabaveného majetku ako aj zodpovednosť za škodu na takto zabavenom
majetku znášal počas trvania neoprávnenej držby štát. Mali za to, že správne identifikovali, že nesprávny
úradný postup žalovaných spočíval v tom, že zabavené cenné veci uvedené v zozname vyhotovenom
po domovej obhliadke u X. K. neexistujú bez toho, že by existoval doklad o ich vydaní alebo akomkoľvek

nakladaní s nimi, čím zo strany žalovaných došlo k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku
a z pohľadu ochrany ľudských práv k neakceptovateľnému zásahu do vlastníckeho práva jednotlivca.
Vyvodili, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému aj právnemu záveru o neexistencii
podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu
definovanému v zákone č. 58/1969 Zb. poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011,

sp.zn. 6Cdo/115/2010. Uviedli, že nie je povinnosťou žalobcov nesprávny úradný postup štátnych
orgánov pri nakladaní zabavenými vecami subsumovať pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu.
Poukázali na to, že úlohou súdu je vysporiadať sa s otázkou či strata majetku X. K., ktorý bol zabavený
štátnymi orgánmi a ďalej sa preukázateľne nachádzal v držbe štátnych orgánov, je plne v súlade s
princípmi právneho štátu a ochrany práv a základných slobôd, najmä právom vlastniť majetok. Podľa

ich názoru súd prvej inštancie vôbec právne neodôvodnil svoje rozhodnutie a neuviedol podľa akej
konkrétnej normy dospel k záveru, že strata majetku X. K. po jeho zabavení je legálnym úradným
postupom. Zároveň konštatovali, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zákazom odmietnutia
spravodlivosti a tým, že medzery v právnej úprave o nakladaní so zabaveným majetkom v správe štátunevyplnilpoužitímanalógietak,abybolizachovanéprincípydemokratickéhoprávnehoštátuavpodstate
ospravedlnil nezákonné postupy štátnych orgánov Československej socialistickej republiky. Na základe
uvedeného žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu

vyhovie.
4. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcov vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
28.11.2016, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru prvoinštančný súd zistil v predmetnej veci skutkový a
právny stav v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, vec správne posúdil a vo veci správne rozhodol,
pričom sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov konania. Na základe uvedeného žiadala, aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
5.Žalovaná2/sakodvolaniužalobcovvyjadrilavpodanídoručenomsúduprvejinštanciedňa5.12.2016,
v ktorom uviedla, že v súdnom konaní vo vyjadrení zo dňa 19.8.2013 poukázala na trestný rozsudok
sp.zn. 9T/79/60 zo dňa 6.5.1960, právoplatný dňa 26.5.1960, ktorým bol X. K. uznaný za vinného
z trestného činu špecifikovaného v rozsudku a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 roky,
pričom ako vedľajší trest mu bol uložený trest prepadnutia majetku. Ďalej konštatovala, že až na

základe tohto vyjadrenia žalobcovia uviedli, že svoj nárok na náhradu škody opierajú o § 18 zákona
č. 58/1969 Zb. a zároveň uviedli, že ich otec bol účastný súdnej rehabilitácie, pričom poukázali na
rozsudok Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 23.2.1993, sp.zn. 1T/67/92, ktorým bol X. K. oslobodený
spod obžaloby, ktorá sa mala týkať práve vecí zhabaných mu dňa 24.11.1954 a skutku, za ktorý bol
odsúdený rozsudkom Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 12.5.1955, sp.zn. 6T/244/54 v spojení s

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.1.1956, sp.zn. 11To/136/55. Následne bol rozsudok
zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.8.1992, sp.zn. 8Tz/34/92 (aj ďalšie rozhodnutia
nadväzujúce). Žalobcovia zároveň poukázali na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktorými boli
zrušené ďalšie prvostupňové a druhostupňové rozsudku z päťdesiatych rokov. Poukázala na to, že
z predložených rozhodnutí vyplynulo, že trestný rozsudok sp.zn. 9T/79/60 zo dňa 6.5.1960 nebol na

základe súdnej rehabilitácie X. K. zrušený, pričom týmto rozsudkom mu bol ako vedľajší trest uložený
trest prepadnutia majetku. Upriamila pozornosť na to, že pokiaľ trestný rozsudok sp.zn. 9T/79/60
zo dňa 6.5.1960 nebol na základe súdnej rehabilitácie X. K. zrušený, neexistuje ani právny základ
akéhokoľvek nároku žalobcov vo vzťahu k majetku ich otca, ktorý en bloc prepadol v prospech štátu
a ktorých vlastníkom sa stal štát. Vyjadrila názor, že ak by sa pripustil záver, že X. K. bol súdne

rehabilitovaný aj pokiaľ ide o rozsudok bývalého Ľudového súdu v Bratislave sp.zn. 9T/79/60 zo dňa
6.5.1960 (čo je však v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi), poukazuje na § 23 ods. 2 zákona
č. 119/1990 Zb a zákon č. 87/1991 Zb., z ktorých vyplýva, že vydanie majetku vyplývajúceho zo
zrušenia výroku o treste prepadnutia majetku, resp. finančnú náhradu za veci, ktoré nebolo možné
vydať podliehalo stanoveným prekluzívnym lehotám, v rámci ktorých si oprávnené osoby mohli tieto

nároky uplatniť. Považovala za neprípustné, aby súd priznal žalobcom finančnú náhradu za veci
zhabané ich otcovi z iného vykonštruovaného dôvodu ako podľa zákona č. 87/1990 Zb, a to naviac aj
vo vyššej výške než ustanovoval citovaný zákon. Na vyššie uvedenú právnu argumentáciu ohľadom
zákona č. 87/1990 Zb. odkázala aj v prípade, ak by sa na zhabané veci vzťahoval trest prepadnutia
veci uložený rozsudkom Ľudového súdu v Bratislave sp.zn. 6T/244/54 zo dňa 12.5.1955, ktorý bol

zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Tz/34/92 zo dňa 20.8.1992 (ak vôbec vydanie týchto
vecí prichádzalo do úvahy vzhľadom na následný trest prepadnutia majetku). Zároveň poukázala na
odôvodnenie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že obvinený X. K. sa v
trestnom konaní obhajoval tým, že niektoré šperky a zlaté predmety sú majetkom rôznych zákazníkov,
pričom táto argumentácia ostala v trestnom konaní nepovšimnutá. Odmietla argumentáciu žalobcov

ohľadom porušenia povinností pri správe cudzieho majetku z dôvodu, že uložením trestu prepadnutia
majetku sa vlastníkom predmetného majetku stal štát. Na záver poukázala na to, že žalobcovia v
konaní nešpecifikovali v čom má spočívať nesprávny úradný postup toho ktorého orgánu. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§185C.s.p.)

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), sa
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa

odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým nároku na náhradu škody nevyhovel
a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom
nároku podstatný význam.
8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. osobitný zákon upraví podmienky uplatňovania nárokov
vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majetku, prepadnutia veci alebo zhabania veci,
ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov.

12. Podľa § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia

úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď v prvom rade vyvodil,
že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, z akého dôvodu a na základe akého titulu

boli veci X. K. zabavené. V priebehu celého konania žalobcovia nepredložili žiaden relevantný dôkaz,
z ktorého by vyplynulo, k akému konaniu sa viaže zoznam zabavených vecí. Nepreukázanie súdneho
(alebo iného) konania, ku ktorému sa viaže zoznam zabavených vecí pritom zabraňuje akémukoľvek
vyhodnoteniu konania štátnych orgánov, vrátane nezákonného, nesprávneho príp. iného pochybenia. Je
nutné zároveň poukázať na dôvody nevybavenia žiadosti žalobcov zo strany Generálnej prokuratúry SR

a Krajskej prokuratúry v Bratislave, a to predovšetkým nedostatok relevantných informácií potrebných k
zisteniu postupu štátnych orgánov po zabavení vecí. Ak teda súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania zistil, že dňa 24.11.1954 boli nájdené a zabavené veci patriace v danom čase X. K., ktorý
bol následne v 90-tych rokoch účastný súdnej rehabilitácie, bez toho, aby bolo zrejmé, k akému konaniu
sa zhabanie vecí vzťahovalo, vyvodil správne skutkové zistenia.

14. Odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie žalobného nároku, keď žalobcovia svoj nárok na
náhradu škody odvodzovali z nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v tom, že zabavené
cenné veci uvedené v zozname vyhotovenom po domovej obhliadke u X. K. neexistujú bez toho, že
by existoval doklad o ich vydaní alebo akomkoľvek nakladaní s nimi. Z uvedeného odôvodnenia žaloby

ako aj z obsahu spisu je zrejmé, že zo zistených a preukázaných skutočností nie je možné vyvodiť ani
len to, kedy malo nastať konanie štátnych orgánov označené ako nesprávny úradný postup, príp. iné
pochybenie. Pokiaľ teda žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci, odvolací
súd dáva do pozornosti, že žalobcovia argumentovali všeobecným tvrdením, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, bez toho, aby uviedli aspoň základné skutkové okolnosti týkajúce sa zhabania veci,

ktoré by umožňovali identifikovať akýkoľvek postup štátnych orgánov. S poukazom na uvedené a tiež na
to, že žalobcovia počas celého konania tieto skutočnosti žiadnym spôsobom neupresnili, podľa názoru
odvolacieho súdu nemôžu v odvolacom konaní argumentovať nesprávnym právnym posúdením veci.
Podľa názoru odvolacieho nemožno potom prvoinštančnému súdu vytknúť aplikáciu zákona č. 58/1969
Zb., keď zo správne zisteného skutkového stavu nebolo možné ustáliť či vôbec a akým spôsobom

malo dôjsť buď k porušeniu povinnosti (podľa vtedy účinného Občianskeho zákonníka), nesprávnemu
úradnému postupu podľa zákona č. 58/1969 Zb, príp. iného právneho predpisu a zo strany ktorého
orgánu.15. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a

§ 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal proti neúspešným žalobcom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).