Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/268/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614213451
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7614213451.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu G.. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., S. XXX/XX proti žalovanej U. M., nar. 13.11.1967, bytom X. Š., E. P. XXX/XX, právne zastúpenej
JUDr. Petrou Hatalovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o zaplatenie
32. 457,00 eur titulom vrátenia daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č. k. 5C/48/2014-191 zo dňa 27. februára 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok vo výroku pod č. I. v časti zaplatenia sumy 20 347 eur a vo výroku o
náhrade trov konania (výrok pod č. II.)

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po
právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 28.07.2014, ktorou sa
žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 32 457 eur s príslušenstvom, alternatívne
zaplatenia istiny vo výške 20 347 eur s príslušenstvom a vrátenia veci v žalobe uvedených pod
poradovým číslom 1. až 41. titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).

3.Súdprvejinštancieuznesenímč.k.5C/48/2014-91zodňa05.12.2016,ktorénadobudloprávoplatnosť

dňa 19.12.2016, pripustil zmenu žaloby v tom znení, že: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
32.457,00 eur titulom vrátenia daru, pozostávajúcu z finančnej sumy 9 958 eur za účelom dohody o
vyporiadaní BSM s bývalým manželom žalovanej U. M., sumy 10.389,00 eur vo forme leasingových
splátok na spoločné vozidlo Fiat Bravo 1,4 Sport, v období od 11/2007 do 06/2009, sumy 12.110,00 eur
zahŕňajúcej všetok hnuteľný majetok vnesený do domu žalovanej na ul. E. P. v X. Š., č. súp. XXX v k. ú.
X.Š. Š., vedený na LV č. XXX, postavený na pozemkoch registra C KN par. č. XX/X, o výmere 233 m2
a č. 20/3 o výmere 506 m2 podľa zoznamu a v sume položiek uvedených v žalobe z 09.07.2014 pod č.

1. - 41., ako aj nahradiť trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

4. Predmetom konania sa tak stalo zaplatenie sumy 32.457,00 eur titulom vrátenia daru.5. Podanú žalobu žalobca odôvodňoval tým, že so žalovanou žili v spoločnej domácnosti od roku 2007
na adrese jej trvalého pobytu v X. Š. a počas spolužitia žalobca vniesol do spoločnej domácnosti
hnuteľné veci, prevažne nábytok, vybavenie domácnosti, umelecké diela a predmety určené na jeho

podnikanie v celkovej hodnote 12.110,00 eur, taktiež žalovanej poskytol pôžičku v sume 9.958,00 eur za
účelom dohody o vyporiadaní BSM s jej bývalým manželom, požičal sumu 10.389,00 eur na leasingové
splátky vozidla Fiat Bravo (čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 09.09.2010, Leasingová zmluva č.
LZF/07/30236, s odkazom aj na ďalšie predložené dôkazy), s čím žalovaná nesúhlasila, keďže tvrdenia
žalobcusanezakladajúnapravde.Vznieslanámietkupremlčaniaapoukazovalanažalovanéhochorobu

- bipolárnu afektívnu poruchu.

6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ustanovenia § 628 ods. 1, ods. 2 OZ a § 630 OZ, pričom vychádzal z neunesenia dôkazného
bremena tvrdenia, t. j. prostriedku procesného útoku v rozsahu dôkazného bremena žalobcu.

7. Keďže konštatoval, že v predmetnom spore medzi stranami sporu bola ako prvá sporná skutočnosť,
či vôbec došlo k darovaniu zo strany žalobcu v prospech žalovanej, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v konaní je nepoužiteľný dôkaz žalobcu o darovaní finančných prostriedkov podložený čestným
prehlásením o tom, že dňa 24.10.2008 prijala žalovaná od žalobcu finančnú hotovosť vo výške 9.958,00
eur (300.000,- Sk) na vyplatenie exmanžela a sumu 10.389,00 eur (313.000,- Sk) vo forme leasingových

splátoknaspoločnévozidloFiatBravo,1,4Sport,vobdobíod11/2007do06/2009,keďženebolopatrený
podpisom prehlasujúcej osoby a v dokumente absentuje aj údaj o tom, od koho mala menovaná finančné
prostriedky prijať, aj keď matrika potvrdila, že žalovaná osvedčila podpis na dokumente s názvom
„Čestné prehlásenie“, čo ale samo o sebe nepreukazuje, že išlo práve o žalobcom predložené čestné
prehlásenie.

8. Neskôr v priebehu konania žalobca predložil ako dôkaz výpis zo svojho účtu, z ktorého je zrejmé,
že dňa 19.08.2008 previedol na účet žalovanej sumu 264.000,- Sk s tým, že s týmto dôkazom zároveň
tvrdil, že v daný deň tieto prostriedky žalovanej daroval a tiež jej v ten istý deň daroval v hotovosti sumu
35.000,- Sk a 1.000,- Sk, a to za účelom vyplatenia exmanžela žalovanej, čo žalovaná poprela a uviedla,

že tieto finančné prostriedky jej poukázal žalobca na vyrovnanie jeho pôžičiek, o čom predložila listinné
dôkazy (dlžobný úpis, vyrovnanie pôžičiek vzatých ňou pre žalobcu), čo žalobca aj potvrdil.

9. Následne žalobca prišiel s novým skutkovým tvrdením, že žalovanej daroval sumu 300.000,00 eur v
hotovosti, a to dňa 30.09.2008 v jej dome, pričom svedkom mal byť žalobcov otec. Tento dôkaz ale súd

vyhodnotilakoúčelový,atoajspoukazomnaskutočnosť,ženebolpriamymsvedkomodovzdaniasumy.

10. Žalobca tiež tvrdil, že žalovanej daroval sumu 10.389,00 eur (313.000,- Sk) vo forme leasingových
splátok na spoločné vozidlo Fiat Bravo, 1,4 Sport, v období od 11/2007 do 06/2009 a ako dôkaz o tom

predkladal spomínané čestné prehlásenie a leasingovú zmluvu zo dňa 05.11.2007. Z tejto leasingovej
zmluvy, ako aj z dodatku k nej, ktorý predložila žalovaná, bolo preukázané, že predmetné motorové
vozidlo bolo predmetom leasingu od 11/2007 do 11/2010, pričom dňa 14.08.2009 došlo k zmene osoby
príjemcu leasingu zo žalobcu na žalovanú a súčasne k odovzdaniu motorového vozidla žalovanej.
Žalobca tak v období od 11/2007 do 07/2009 uhrádzal leasingové splátky poskytovateľovi leasingu

(spoločnosti VB LEASING, spol. s r.o.), ako príjemca leasingu na základe leasingovej zmluvy, pričom
jednotlivé splátky si uplatňoval ako daňový výdavok, čo ale vylučuje, že tieto splátky boli predmetom
darovania žalovanej s tým, že predmet leasingu poskytovateľ leasingu, ako jeho vlastník, následne dňa
04.11.2010 kúpnou zmluvou odpredal žalovanej.

11. Čo sa týka vrátenia sumy 12.110,00 eur, ako hodnoty darovaných hnuteľných vecí, ktoré sú uvedené
v žalobe pod položkou 1. až 41., žalobca vo svojej výpovedi na súde uviedol, že tieto veci vniesol do
domácnosti žalovanej s tým, aby ich spolu užívali, čo on chápal ako darovanie, aj keď veci jej nedaroval v
tom znení, aby sa stala ich vlastníkom, keďže svojho vlastníctva sa nezriekal. Nakoľko žalovaná mohla s
týmitovecaminakladaťibasjehosúhlasom,vôľažalobcu,čojezrejméajzjehovyjadrenia,nesmerovala

k darovaniu vecí žalovanej.

12. Súd prvej inštancie preto v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzal z protichodných tvrdení
žalobcu spočívajúcich najprv v požičaní sumy a vnesení hnuteľných vecí do jej nehnuteľnosti a vnáslednomdarovaníveci,vkontextevôlevovzťahu kdarovaniuadospelkzáveru,žežalobcaneuniesol
bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, a preto súd žalobcu zamietol. Konštatoval, že v danom prípade k
darovaniu, následne k vráteniu daru v prípade, keby bolo preukázané platné darovanie nedošlo, keďže

to spochybňovalo správanie sa žalobcu voči žalovanej, nakoľko žalobca bol v priestupkovom konaní
dvakrát uznaný vinným a potrestaným s tým, že išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Preto by žalobca nemal ani právo na vrátenie daru s tým, že správanie sa žalovanej voči žalobcovi, ktorá
mu znemožňovala vstup do spoločnej domácnosti dňa 24.06.2013, možno chápať ako ukončenie ich
vzťahu a slobodné rozhodnutie žalovanej, keďže žalobca nemal v jej nehnuteľnosti právo bývania.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.

14. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca, a to v rozsahu žalovanej sumy vo
výške 20.347,00 eur (konkrétne, pokiaľ ide o sumu 9.958,00 eur a 10.389,00 eur), z dôvodov uvedených
v ustanovení § 356 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom z
obsahu odvolania vyplýva aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia ( § 365 ods. 1 písm. d) CSP).

15. Konkrétne k poskytnutiu žalovanej daru vo výške 9.958,00 eur uviedol, že túto sumu žalovanej

daroval za účelom vyplatenia jej exmanžela, aj keď pôvodne tvrdil, že išlo o darovanie dňa 19.08.2008,
kedy žalovanej vrátil finančné prostriedky ňou požičané od finančných inštitúcií na jeho podnikanie. To
bolo ale spôsobené jeho duševným ochorením, ktoré si vyžaduje užívanie liekov, čo značne ovplyvňuje
jeho pamäť a schopnosť sústrediť sa, a to aj s poukazom na to, že jeho otec bol ochotne prítomný pri
darovaní peňazí, čoho dôkazom je aj výpis z jeho účtu a predložená zápisnica z výsluchu žalovanej na

polícii (uznesenie OR PZ Poprad, OO PZ v Levoči, ČVS:ORP-1205/LE-PP-2013 zo dňa 06.08.2013),
kde žalovaná darovanie potvrdila.

16. Čo sa týka darovania sumy vo výške 10.389,00 eur uviedol, že uvedená suma predstavuje ním
zaplatené leasingové splátky za obdobie od 11/2007 do 06/2009 s tým, že v konaní bolo aj preukázané,

že tieto splátky zaplatil.

17. Pokiaľ ide o hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou, poukazoval na to, že do vzťahu vstupoval
s tým, že má dve maloleté deti, s ktorými sa chce stretávať, čo mu ale žalovaná bránila, a keďže on žil
v spoločnej domácnosti s jej synom, z jej strany išlo o nekorektné správanie. Žalovaná ho opakovane

nevpustila do domu, v ktorom mal osobné veci, čo je konanie v rozpore s dobrými mravmi, minimálne
vzhľadomkjehoochoreniu,ktorétotosprávaniezhoršuje,čímpotrebujepomoc.Malzato,žekdarovaniu
došlo a boli splnené podmienky na vrátenie daru vymedzené v § 630 OZ. Navrhoval, aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancie,pokiaľideosumu9.958,00eura10.389,00eur(spoluvovýške20.347,00
eur) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaná navrhovala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu na
zaplatenie trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže súd prvej inštancie na základe skutkového
a právneho stavu vo veci správne rozhodol. Žalovaná mala zato, že uplatnené odvolacie dôvody vo veci
nie sú dané, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a náležite zistil skutkový stav veci, všetky dôkazy

vyhodnotil tak samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a vo veci správne rozhodol, keď žalobu
žalobcu zamietol a žalovanej voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Preto žalobca v konaní
neuniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Poskytnutie daru vo výške 9.958,00 eur žalobca
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, s čím sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal najmä
v bode 19. a v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku so zreteľom aj na neustále zmeny tvrdení

žalobcu s odkazom na výsluch otca žalobcu, a to jeho hodnovernosťou a relevanciu pre konanie. Čo sa
týka prijatia daru vo výške 10.380,00 eur v podobe uhradených leasingových splátok, žalovaná uviedla,
že v konaní bolo jednoznačne preukázané, akým spôsobom došlo z jej strany k prevzatiu leasingu a
naviac samotný žalobca v konaní uviedol, že jednotlivé predmetné leasingové splátky si uplatňoval ako
daňový výdavok, čo absolútne vylučuje darovanie. Čo sa týka hrubého porušenia dobrých mravov z jej

strany je potrebné najprv preukázať, že k predmetnému darovaniu vôbec došlo, čo však preukázané
nebolo a nakoľko sa žalobca voči žalovanej choval nevhodne, bola nútená ukončiť ich spoločný vzťah
(viď bod 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku).19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dostatočne a hodnoverne preukázal
darovanie súm vo výške 9.958,00 eur a 10.380,00 eur.

20. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len v citácii „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu, ako odvolanie podané oprávnenou
osobou, včas a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania

v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrário v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a §
380 ods. 1, 2 CSP, a to v rozsahu žalobcom napadnutej časti vo výške 20.347,00 eur (pozostávajúcej
zo zamietnutých súm vo výške 9.958,00 eur a 10.389,00 eur titulom daru), a to z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.07.2019 o 09:00 hod., číslo
dverí 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa
03.07.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 a § 378
ods. 1 CSP.

23. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ v podanom odvolaní napádal, že súdne rozhodnutie trpí
skutkovými vadami, keďže súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania,
v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žaloba je nedôvodná, keďže v konaní
nebol preukázaný titul poskytnutia finančných prostriedkov, čím v spore neuniesol bremeno tvrdenia.
Taktiež odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch otca, k

darovaniu sumy vo výške 300.000,00 eur v hotovosti dňa 30.09.2008 v dome žalovanej, s čím sa v
rozhodnutí dôsledne ani nevysporiadal.

24. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, je daný inou vadou konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj z dôvodu nepreskúmateľnosti

(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 1/2016).

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ,že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, znamená vadu skutkovú, keď strana navrhla

dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz
nevykonal.

26. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po
právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,

v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil súd na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadnehonadanýskutkovýstavinaknesprávneaplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa ustanovenia
§ 191 a nasl. CSP, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny názor, pričom svojim procesným postupom neodňal možnosť stranám sporu
konať pred súdom, t. j. ani žalobcovi a neznemožnil mu realizáciu procesných práv priznaných mu
v civilnom procese za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, keďže napadnuté
rozhodnutie spĺňa zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 CSP a vo veci boli vykonané všetky
dôkazy relevantné pre rozhodnutie vo veci.

29. Napadnuté rozhodnutie preto nespĺňa uplatnené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. e/, f/ a h/ CSP a podľa odvolacieho súdu ani v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, a preto
s odkazom na § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rovnako
ako súd prvej inštancie má zato, že žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno naplnenia zákonných
podmienok darovania v zmysle § 628 OZ, pričom právne posúdenie veci je vždy v pozícii súdu.

30. Nakoľko z dôkazov predložených v konaní a ich vyhodnotenia, nebolo preukázané darovanie
finančných čiastok špecifikovaných v podanom odvolaní zo strany žalobcu, súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil v zmysle ustanovení § 628 ods. 1, 2 OZ a § 630 OZ . V konaní nebolo
preukázané naplnenie zákonných podmienok titulom uzavretia darovacej zmluvy tak, ako to správne

konštatoval aj súd prvej inštancie v bodoch 24. až 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku ,so zreteľom
na vyhodnotenie jednotlivých dôkazov týkajúcich sa sporných súm, v kontexte správneho právneho
posúdenia veci s tým, že odôvodnenie rozhodnutia s odkazom na citované body napadnutého rozsudku
je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

31. Odvolací súd dopĺňa, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak pri hnuteľnej veci nedôjde k
odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní, čo v danom konaní preukázané nebolo a aj keď vo veci nebola
preukázaná existencia darovacej zmluvy, súd prvej inštancie len v tomto kontexte správne poukázal na
to, že v zmysle § 630 OZ sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, čo v konaní z predložených dôkazov

jednoznačnenevyplynulo,keďževprípadevráteniadarujepotrebnépreukázaťhrubéporušeniedobrých
mravov, ktorým je iba také závadné správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny,
ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity a pri zohľadnení vzájomného konania účastníkov právneho
vzťahu nevzbudzuje z hľadiska spoločenského a objektívneho (nie len podľa subjektívneho názoru
darcu) pochybnosti o hrubej kolízii s dobrými mravmi. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo

o porušenie sústavné, a to, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného
správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 OZ; nakoľko
predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym
správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nie

len podľa subjektívneho názoru darcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/1390/2013 s tým, že
výklad pojmu „rozpor s dobrými mravmi“, podal Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane).
Správanie žalobkyne tak, ako to vyhodnotil rovnako správne súd prvej inštancie v zmysle § 630 CSP,
nespĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov,

32. Čo sa týka ustanovenia § 628 OZ, odvolací súd dopĺňa, že darovacia zmluva je dvojstranný
bezodplatný právny úkon vyžadujúci konsenzus zmluvných strán spočívajúci v bezplatnom prenechaní
daru alebo ponuke daru na jednej strane a bezplatnom prijatí daru alebo ponuky daru na strane druhej s
tým, že bezodplatnosťou treba rozumieť plnenie poskytované bez akejkoľvek majetkovej hodnoty, teda
nie len peňažné plnenie a taktiež na vrátenie poskytnutého plnenia, ako plnenia bez právneho dôvodu,

je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu
plní, nie je oprávnený plnenie prijať.

33. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci, keďže jeho otec bol prítomný pri darovaní peňazí, čo je aj zrejmé z výsluchu

žalovanejnapolícii(viďcitovanéuznesenieOOPZvpodanomodvolaní),nakoľkonenapĺňapredpoklady
v zmysle § 366 CSP, t.j. novotu v odvolacom konaní, ktorú odvolateľ bez svojej viny v konaní na súde
prvej inštancie nemohol uplatniť, odvolací súd v odvolacom konaní na tento dôkaz už neprihliadal s tým,že v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa súd prvej inštancie správne v súlade s § 220
ods. 2 CSP, vysporiadal s týmto tvrdením.

34. Odvolací súd apeluje na to, že dokazovanie možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú
nazískavaniepoznatkovoveci,ktorájepredmetomsúdnehokonania.Povinnosťnavrhnúťalebooznačiť
dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v
ustanovení § 120 ods. l Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania pred súdom
prvej inštancie (aktuálne § 132 ods. l a § 185 Civilného sporového poriadku). Ide o povinnosť tej zo

strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť

rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná), a kedy
výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom

na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

35. Keďže žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť preukázania poskytnutia žalovanej finančných
prostriedkov v sume 20.347,00 eur titulom daru, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v jeho

napadnutej časti, t. j. sumy vo výške 20.347,00 eur a vo výroku o náhrade trov konania v zmysle § 387
ods. 1 s odkazom na ods. 2 CSP ako vecne správny.

36. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne neúspešný, patrí plne úspešnej žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP s tým, že o výške priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

37.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).