Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/213/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315209536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315209536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX. H.
XXXX, bytom L., T. Q. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Trnava, Hlavná 44,
proti žalovanému: F. Q., nar. XX. E. XXXX, bytom V., o vypratanie nehnuteľností, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 19. júla

2018 č. k. 17C/310/2015-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o povinnosti vypratať nehnuteľnosti m
e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a v zostávajúcej časti uznesenie
súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie (po začatí konania vo

veci samej o vypratanie nehnuteľností), ktorým uložil žalovanému povinnosť najneskôr do 15 dní odo
dňa vydania neodkladného opatrenia vypratať nehnuteľnosti: zapísané na LV č. XXX pre k. ú. V., rodinný
dom a prístrešok pre auto súpisné č. XXX, postavený na parc. č. 319, rodinný dom súpisné č. XXX,
postavený na parc. č. 317, a pozemky: parc. č. 314, o výmere 204 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 315, o výmere 169 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 316, o výmere 140 m2, zastavané
plochyanádvoria,parc.č.317,ovýmere97m2,zastavanéplochyanádvoria,parc.č.319,ovýmere205

m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane vrakov a súčiastok nachádzajúcich sa pred rodinným domom
súpisné č. XXX, ako aj na dvore a povinnosť okamžite upustiť od poškodzovania, stavebných úprav
týchto nehnuteľností a rozpredávania súčastí týchto nehnuteľností a s týmito akokoľvek nenakladať,
osobitne ich neprenechávať do podnájmu alebo nájmu. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324
ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, § 330 ods. 1, § 333, § 335 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení

neskoršieho právneho predpisu). Vecne zdôvodnil, že z predložených listín (najmä z výzvy obce Kajal)
malzapreukázané,žejeosvedčenáexistenciapotrebyúpravyvzťahovmedzistranamisporu,zaúčelom
zabránenia nepretržitému znehodnocovaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na zrušenie uznesenia
a vrátenie súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že nie je možné

nariadiť také neodkladné opatrenie, ktoré je porušením ústavného práva vlastniť majetok a práva na
ochranu obydlia. Súd prvej inštancie odňal žalovanému právo na spravodlivý proces. Žalovaný nie je
povinný vypratať nehnuteľnosť, ktorú vlastní a v ktorej má jediné obydlie. Žalobca neosvedčil svoje
právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Kúpnu zmluvu, ktorou mal žalobca nadobudnúť predmetné
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva považuje za absolútne neplatnú. Vec mala byť verejne prejednaná
a vo veci malo byť nariadené pojednávanie. Poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný systematicky a

nepretržite znehodnocuje predmetné nehnuteľnosti. Namietal aj obsah listín predložených žalobcom.
Fotodokumentácia neosvedčuje ani poškodenie ani znehodnotenie nehnuteľností. Okrem inéhopoukázal aj na čl. 48, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane základných
ľudských práv a slobôd. Výklad a aplikáciu právnych predpisov súdom prvej inštancie považuje za
extrémne nesúladné a odklonené od ustálenej judikatúry bez toho, aby bol tento odklon dostatočne

zdôvodnený. Žiadna právna norma neumožňuje súdu rozhodnúť o vyprataní obydlia, pretože podľa čl.
21 ústavy je obydlie nedotknuteľné.

3. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol,
že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, čo potvrdzuje aj výpis z listu vlastníctva. Žalovaný opak

žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca má preto právo na ochranu svojho vlastníckeho práva.
Nariadenie neodkladného opatrenia bolo dôvodné s ohľadom na škodlivé a deštruktívne správanie
žalovaného.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.

2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

8. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do

doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním
žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení.

9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

10. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,

bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.

H. Beck, 2016, 1106 s.).

11. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda

nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).12. V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností,
vypratania ktorých sa domáha, ako i to, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva. Konštatoval
opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia vo veci, s poukazom na existenciu potreby úpravy

vzťahov v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva žalobcu, za účelom zabránia znehodnocovaniu
nehnuteľností žalovaným.

13. Žalobca neodkladným opatrením primárne sleduje vypratanie nehnuteľností počas konania o žalobe
o vypratanie nehnuteľností. Právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva je

žaloba o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti.

14. Ustanovenie § 330 ods. 2 CSP výslovne umožňuje nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorého obsah
by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre prípustnosť takéhoto rozhodnutia je, že totožnosť
výrokov pripúšťa povaha veci. Spravidla ide o prípady špecifických zdržovacích nárokov, typických pre
ochranu vlastníckeho práva, kedy je vlastník vystavený nevyhnutnej potrebe domáhať sa predbežnej

ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí.

15. Vzhľadom na variabilitu individuálnych právnych vzťahov nemožno vylúčiť procesnú situáciu, keď
sa navrhovateľ bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré
bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Môže ísť o návrh počas

konania, v ktorom sa už žalobca domáha identického meritórneho výroku, alebo aj o návrh pred
začatím konania vo veci samej, v ktorom sa mieni navrhovateľ takéhoto výroku domáhať. Súd teda
vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia
z hľadiska totožnosti výrokov (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1123 - 1124 s.).

16. V posudzovanej veci samotná povaha predmetu konania (o vypratanie nehnuteľností) vylučuje,
aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu ochranu (prípadný opak bol by prípustný len za
výnimočných okolností, ktoré však osvedčené neboli).

17.ÚstavaSlovenskejrepublikypojemobydliebližšienedefinuje.Keďžezákladnéprávaaslobodypodľa
ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a
základnýchslobodách(PL.ÚS5/93,PL.ÚS15/98),privymedzeníobsahuuvedenéhopojmujepotrebné
prihliadať aj na príslušnú judikatúru, týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.).

18. Obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu /porov.
rozsudok Gillow v. Spojená kráľovstvo z 24.11.1986 (sťažnosť 9063/80), rozsudok Niemietz v. Nemecko
z 16.12.1992 (sťažnosť 13710/88)/.

19. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou
formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v. Chorvátsko z 5.6.2009 sťažnosť
č. 28261/06).

20. Vzhľadom na význam práva na obydlie s prihliadnutím na osvedčené okolnosti tohto prípadu má

odvolací súd za to, že povinnosť vypratať nehnuteľnosť neodkladným opatrením nebolo možné uložiť.
Skutočnosť, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíva, neodôvodňuje nevyhnutnosť potreby zásahu
súdu pred rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia by fakticky viedlo k naplneniu
cieľa a účelu sledovaného žalobou o vypratanie nehnuteľností, bez zohľadnenia vyššie uvedenej
judikatúry a bez vykonania kvalifikovaného dokazovania vo veci samej. Vo vzťahu k celému predmetu

konania o vypratanie nehnuteľností by pritom nešlo o úpravu dočasnú, ale vo svojich dôsledkoch
konečnúanezvratnú.Jepotrebnépoukázaťajnasamotnéštádiumkonaniavovecisamej,keďdôvodna
prerušenie konania odpadol (konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 30C/169/2013, pre
ktoré bolo toto konanie prerušené, je právoplatne skončené) a preto súd prvej inštancie môže konať vo
veci samej a meritórne rozhodnúť. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom upravujúcim

pomery účastníkov v prípade takého stavu, ktorý neznesie odklad a takýto stav osvedčený v konaní
nebol (vo vzťahu k vyprataniu nehnuteľností).21. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v časti o povinnosti vypratať
predmetné nehnuteľnosti zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti
zamietol.

22. V časti o uloženie povinnosti akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami, osobitne ich neprenechávať
do podnájmu alebo nájmu, povinnosti zdržať sa rozpredávania súčastí nehnuteľností a poškodzovania
nehnuteľností, povinnosti zdržať sa stavebných úprav na nehnuteľnostiach, je potrebné uviesť
nasledovné.

23. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ochranu ani prostredníctvom neodkladného opatrenia. Samotná potreba
neodkladnej úpravy pomerov je len jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Súd
prvej inštancie však existenciu a dôvodnosť chráneného nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná

ochrana, vôbec neskúmal (v časti opísanej v odseku 22 tohto uznesenia).

24. Na návrh môže súd nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení.

25. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia i bez toho, aby
v čase podania návrhu prebiehalo na súde súvisiace konanie vo veci samej.

26. Za určitým okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto neodkladného
opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby (§ 330 ods. 2 CSP). Spravidla pôjde o tzv. zdržovacie
nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými
účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Ak súd dospeje k záveru, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami alebo sú tu iné reálne

dôvody, pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania neuloží navrhovateľovi povinnosť
podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

27. Podľa § 336 ods. 1 veta druhá CSP súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Poučí však stranu,

ktorej sa ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených (§ 337 ods. 1 CSP). Súd vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podľa
odseku 1 § 337 CSP uvedenie strany a predmet konania vo veci samej.

28. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal povahou neodkladného opatrenia v častiach nad rámec

vypratania (či ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania, príp. iné, v ktorom prípade by bol daný
postup podľa § 336 a § 337 CSP).

29. V danej veci bolo potrebné sa vysporiadať aj s opodstatnenosťou návrhu zákazu nakladať s
nehnuteľnosťami, prenechať nehnuteľnosti do podnájmu alebo nájmu, či možno takýto zákaz uložiť

osobe odlišnej od vlastníka nehnuteľností (nebolo zrejmé z čoho súd prvej inštancie odvodzuje
oprávnenie - legitimáciu žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami vyššie uvedeným spôsobom).

30. Výrok súdneho rozhodnutia musí spĺňať tiež požiadavku presnosti, určitosti a vykonateľnosti. Súd
do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne naformulovaný petit, môže v ňom vykonať

také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel (porovnaj napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 181/2010). Všeobecne a rozsiahle
formulovaný zákaz zase („akokoľvek“) vedie k neurčitosti, nepresnosti a neprimeranosti obmedzovania
povinných osôb, a tým k nevykonateľnosti súdnych rozhodnutí.

31. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu),
ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.32. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(porov. napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s

ohľadom na okolnosti každého prípadu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.
marca 2016 sp. zn. 4Cdo 163/2015).

33. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Vyjadruje to aj znenie ustanovení § 220 ods. 2, § 236 CSP, podľa ktorých v odôvodnení rozsudku má
uviesť súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané

a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval a posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

34. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 226/03).

35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci v časti o uloženie povinností žalovanému s
výnimkouvypratania,nezodpovedávyššieuvedenýmpožiadavkám,kladenýmnaodôvodneniesúdneho

rozhodnutia. Postráda preto argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

36. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd v zostávajúcej časti (odsek 22) zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami

uvádzanými žalovaným v odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách pokynov odvolacieho súdu,
predovšetkým posúdiť a uviesť argumentačný základ týkajúci sa existencie a dôvodnosti chráneného
nároku (hmotnoprávnych nárokov), ktorému sa má poskytnúť navrhovaná procesná ochrana, ako aj

posúdiť povahu neodkladného opatrenia v časti nad rámec vypratania.

38. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä
vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami (§ 336 ods. 1 CSP). Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania,
naktorénenadväzuježalobapodľa§336ods.1CSP,konaniekončírozhodnutímonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia a konzumuje vec samú. V takomto prípade súd potom postupuje podľa § 337
ods. 1 a 2 CSP.

39. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, postupovať v súlade s
ustanoveniami o obsahových náležitostiach súdneho rozhodnutia § 236, § 234 ods. 2 CSP, § 220 ods. 2,
a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil
a rozhodol.

40. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a
stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr.
sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).41. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak (v danom prípade sa nejedná o neodkladné opatrenie nariadené podľa § 325 ods.

2 písm. e/ CSP, ani o neodkladné opatrenie pri ktorom osobitný predpis upravuje jeho vykonateľnosť
inak ako v § 332 ods. 1 CSP, preto ukladať povinnosť od „vydania“ neodkladného opatrenia nebolo v
súlade s ustanovením § 332 CSP).

42. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

43. Písomné vyhotovenie uznesenia vypracovala JUDr. Terézia Mecelová (sudca spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.