Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619010555
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619010555.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. februára 2020 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Ľubomíra Bušíka,
PhD., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného M. J. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 14.11.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn.
3T/134/2019 zo dňa 14.11.2019 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného M. J., nar.

XX.XX.XXXX podľa § 200 ods. 1, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, 2 písm.
a), ods. 3 písm. d), § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody za súčasného uloženia
probačného dohľadu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze

kontaktu s E. E., nar. XX.XX.XXXX v akejkoľvek forme, vrátane kontaktu prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a), i) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť:

- nepriblížiť sa k E. E., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti jej obydlia

- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 3T/134/2019 zo dňa 14.11.2019 bol obžalovaný M. J.
uznaný vinným zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák., z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa 03.08.2019 okolo 11.30 hod. vo M. na F. J. XX po tom, ako sa vracala bývalá priateľka obvineného
E. E., nar. XX.XX.XXXX do bytu v ktorom bývala v prenájme, obvinený ju čakal na chodbe pred bytoma keď vystúpila z výťahu, pritlačil ju svojim telom k dverám, na čo mu povedala nech ide preč, kľúčmi
otvorila dvere a išla do kuchyne zatvoriť okno a keď sa otočila, obvinený stál za ňou, oboma rukami
ju chytil za krk, oprel o stenu a zdvihol až tak, že mala nohy vo vzduchu a spýtal sa jej, kde bola

jebať, následne ju chytil za vlasy aj ruky a dotiahol do prázdnej izby, kde ju zhodil na zem, následkom
čoho spadla na zadok a pravý bok, on si rozopol nohavice a povedal jej, že ho má vyfajčiť, potom ju
chytil za vlasy, na čo dostal balans a spadol na zem, no hneď sa postavil, kopol ju nohou do boku
a následne ju postavil na nohy, opäť držiac za vlasy a ruky ju odtiahol do obývačky, kde ju strčil na
gauč a povedal jej, že teraz budeme jebať, pričom poškodená spadla na chrbát a nohy mala skrčené,

následne ho kopla a udrela kľúčmi do tváre, na čo sa jej začalo ťažko dýchať a začala sa dusiť, lebo
je I. a preto povedala obvinenému, nech jej donesie lieky ktoré potrebuje z jeho auta, kde vedela, že
ich tam mala v čase, keď boli spolu priatelia, na čo obvinený zobral kľúče a z bytu pre lieky odišiel, čo
poškodená využila a utiekla k susedom, odkiaľ zavolala políciu, pričom v byte po celý čas kričala na
plné hrdlo, aby obvinený vypadol z jej bytu a tiež kričala o pomoc, ktorým konaním spôsobil E. E., nar.
XX.XX.XXXX,podľazáverovznaleckéhoposudkumalúpovrchovúodreninupravejušnice,pomliaždenie

líca a sánky vpravo, pomliaždenie pravého predlaktia ľahkého stupňa, pomliaždenie hrudníka vpravo
ťažšieho stupňa a pomliaždenie driekovej oblasti vpravo ťažšieho stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní 24 dní.

Bol za to odsúdený podľa § 200 ods. 1, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm.

d), § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a obžalovaný M. J..

Okresný prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania sa nestotožnil s uloženým trestom
obžalovanému. Uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu a je toho názoru, že u obžalovaného
J. neboli zistené žiadne okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa §
39 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy v roku
2017 v F. za jazdu pod vplyvom alkoholu, kde mu bol uložený peňažný trest. Predchádzajúce odsúdenia

mal súd pripočítať obžalovanému podľa § 37 písm. n) Tr. zák. Tým by sa poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti vyrovnali. Poukázal na to, že poškodená v súvislosti s konaním obžalovaného utrpela zranenia
s dobou liečenia 24 dní a možno tak dospieť k záveru, že obžalovaný použil voči poškodenej pomerne
značnénásilie.Odsvojhokonaniaustúpil,keďpoškodenáuvádzala,žesajejťažkodýcha.Navrholzrušiť
výrok o treste v napadnutom rozsudku a obžalovanému uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia

slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby v zmysle najprísnejšieho ustanovenia za
zbiehajúce sa trestné činy. Pre výkon trestu odňatia slobody navrhol obžalovaného umiestniť v ústave
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu v lehote podanom odvolaní sa naopak domáha uloženia

miernejšieho trestu. Uvádza, že už v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sa k spáchaniu
skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Spôsob vykonania trestných činov, ich následok a okolnosti,
za ktorých boli spáchané, vrátane najzávažnejšieho v štádiu pokusu nezodpovedajú uloženému trestu.
Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo žalovaných skutkov a súd toto vyhlásenie
prijal, pričom túto skutočnosť v uloženom treste dostatočne nezohľadnil. Doposiaľ na území SR nebol

súdne trestaný. Z miesta bydliska, aj zamestnávateľom bol hodnotený pozitívne. Aj keď skutky, ktorých
sa dopustil nemožno ospravedlniť a je si vedomý trestnej zodpovednosti, dožaduje sa podmienečného
trestu s uloženým probačným dohľadom a prípadne iných povinností a obmedzení.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného možno považovať za dôvodné, čo však nemožno povedať
o odvolaní prokurátora.

Na úvod je potrebné uviesť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť

vinným zo žalovanej trestnej činnosti a súd jeho vyhlásenie prijal. Okresný súd preto dokazovanie
vo vzťahu k vine nevykonával a vykonal len dokazovanie smerujúce k uloženiu trestu. Aj prieskumná
povinnosť krajského súdu bola zameraná na uložený trest.Je potrebné uviesť, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov, pričom za najprísnejší bolo
možné uložiť trest odňatia slobody na 5 rokov až 10 rokov. Na druhej strane konanie obžalovaného vo
vzťahu k najzávažnejšiemu trestu bolo ukončené len v štádiu pokusu, keď obžalovaný od dokonania

upustil, pretože poškodená uvádzala, že sa jej zle dýcha a potrebuje lieky.

Na obžalovaného je potrebné hľadieť ako na súdne netrestaného, pretože za súdne postihy v zahraničí
do roku 2013 nemožno prihliadať v zmysle § 438 písm. e) Tr. zák. a nemožno prihliadať ani na posledný
peňažný trest, ktorý obžalovaný zaplatil.

V mieste bydliska a zamestnávateľom neboli voči obžalovanému vznesené nijaké negatívne
pripomienky. Bolo tiež potrebné prihliadať k tomu, že obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným za
žalovanú trestnú činnosť a zaujal k svojej trestnej činnosti sebakritický postoj. Konanie obžalovaného
prebiehalo väčšinou vo forme verbálnych, i keď vulgárnych prejavov a držania poškodenej. Až neskôr,
keď spadol a poškodená ho v obrane kopla, použil voči poškodenej menej intenzívne násilie. V konaní

potom nepokračoval, keď poškodená uviedla, že má astmatický záchvat a reagoval na jej výzvu, aby
jej doniesol lieky.

Zo znaleckého posudku znalca psychiatra vyplýva, že pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického
hľadiska nie je nebezpečný. Z psychiatrického hľadiska nenavrhol u neho ani žiadne opatrenie.

Všetky tieto skutočnosti dávali predpoklad pre aplikáciu § 39 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., keďže súd
prihliadol na okolnosti prípadu a na to, že najzávažnejší trestný čin bol ukončený vo fáze pokusu. Tieto
skutočnosti umožňovali uloženie trestu obžalovanému pod spodnú hranicu zákonom určenej trestnej
sadzby, a to vo výmere 3 roky.

Prihliadajúc na okolnosti prípadu a na osobu obžalovaného, jeho kritický postoj k svojej trestnej činnosti,
na vyjadrenie znalca psychiatra, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, na rozdiel od
okresného súdu krajský súd tento trest uložil ako podmienečný, za súčasného uloženia probačného
dohľadu a rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil. Obžalovanému bolo možné odložiť výkon

trestu, avšak na dlhšiu skúšobnú dobu, a to 4 roky. obžalovaný bude mať dostatok času preukázať svoju
nápravu.

Nemožno nevidieť, že obžalovaný bol vo väzbe bezmála pol roka a táto skúsenosť ho tiež bude odrádzať
od toho, aby sa dopúšťal protispoločenskej činnosti.

Obžalovanému krajský súd na podporu podmienečne odloženého trestu uložil aj ďalšie obmedzenia a
povinnosti spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou, a to v akejkoľvek forme. Obžalovanému bola
uložená aj povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti jej obydlia. Bola mu tiež uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapie alebo

zúčastniť sa psychologického poradenstva.

Krajský súd má za to, že takto uložený trest bude dostatočný pre obžalovaného a zabezpečí jeho
prevýchovu.

Obžalovaný si musí uvedomiť, že v prípade, ak nebude dodržiava podmienky podmienečného
odsúdenia, nebude spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, prípadne poruší obmedzenia
a povinnosti, bude musieť trest odňatia slobody vykonať.

Keďže odvolanie prokurátora krajský súd považoval za nedôvodné, toto odvolanie zamietol.

Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.