Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217907
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412217907.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s.,
Bratislava, Panónska cesta 39, IČO: 35 858 699, proti žalovanému: P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.
J., M. R. Z. XX, o zaplatenie 1 386,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. januára 2017, č. k. 13C/205/2012-233, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“)uznesenímzodňa20.januára2017,č.k.13C/205/2012-233,priznalžalobcovi
nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k.
13C/205/2012-203, zo dňa 18. 02. 2015, vyhovel žalobe žalobcu (pokiaľ ide o istinu) v plnom rozsahu a
v časti žalobcom uplatňovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre rozsudkom

č. k. 5Co/311/2015-224 z 01.06.2016 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti trov
konania zrušil a vrátil na nové rozhodnutie.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému (pokiaľ
ide o istinu, od ktorej sa výška trov konania odvíja) priznal právo na plnú náhradu trov konania. Žalobca
bol totiž neúspešný len v nepatrnej časti predmetu konania (v časti uplatnených úrokov z omeškania),

súd preto hľadel na vec tak, že žalobca bol v tej časti konania, od ktorej závisí výška trov konania,
plne úspešný. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania

v zmysle § 257 CSP. Namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej
výške,ktorájevýraznevyššia,akojesamotnápohľadávka.Poukázalnato,žemápríjemzozamestnania
vo výške 510,- eur brutto. Z tohto platu si plní vyživovaciu povinnosť na svoju mal. dcéru G. a z dôvodu
momentálnej platobnej neschopnosti sú voči nemu vedené viaceré exekučné konania, ktoré sa snaží
splácať formou rôznych splátkových kalendárov. Ak bude musieť zaplatiť trovy priznané žalobcovi v
predmetnej veci, potom bude jeho finančná situácia ešte zložitejšia a bude viesť k ďalšej exekúcii.

Vzhľadom k uvedenému navrhol odvolaciemu súdu, aby vo veci aplikoval § 257 CSP.6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1
CSP je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu

prvej inštancie dňa 22. 08. 2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže zaplatiť
žalovaného sumu 1 386,91 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie po
vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13C/205/2012-119 zo dňa 17. 06. 2013, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 386,91 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 03. 09. 2010 do zaplatenia, a to do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu sumu 1 079,20 eura titulom náhrady trov

konania, rovnako do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok napadol odvolaním
žalovaný, v dôsledku čoho o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodoval odvolací
súd. odvolací súd uznesením zo dňa 04. 12. 2013, č. k. 5Co/268/2013-139 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodovalrozsudkomzodňa18.02.2015,č.k.13C/205/2012-203,ktorýmuložilpovinnosťžalovanému

zaplatiť sumu 1 386,91 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15. 09. 2010 do zaplatenia a 1
505,44 eura titulom náhrady trov konania, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
súd žalobu žalobcu zamietol. Predmetný rozsudok bol napadnutý odvolaním žalovaného, avšak vecnú
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd potvrdil rozsudkom zo dňa 01.
06. 2016, č. k. 5Co/311/2015-224 a v časti trov konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,

avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd
skúmal,čikonanievpredmetnejvecitakoutovadounetrpí.Osobitnesazameralnaskúmanie,čivkonaní

(ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada
konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoréprávo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom
štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Výkladom
tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen
úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (účastníka)
a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti
služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a

neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. V opačnom
prípade sa účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní, a teda i porušuje právo na spravodlivé súdne

konanie.

13.Odvolacísúdpreskúmanímodvolanímnapadnutéhouzneseniasúduprvejinštanciedospelkzáveru,
že tento súd nepostupoval v zmysle príslušných ustanovení o náhrade trov konania, keď neskúmal
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo v odvolaní namietal aj samotný žalovaný. Odvolací

súd uviedol, že predmetom ďalšieho rozhodovania o trovách konania bude zaoberať sa a vyhodnotiť
aplikáciu § 257 CSP, teda prihliadnuť na existenciu, resp. neexistenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane niektorej zo strán sporu. Súd prvej inštancie uvedené nezohľadnil a vo veci bez toho,
aby vyhodnotil dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia (§ 257 CSP) vo veci rozhodol.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 251 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
15. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred
exekučným súdom) je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu

tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky
z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia
uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad
takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (do 30. 06. 2016 to bolo ust. §

150 OSP).

16. V tomto smere odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá
je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri

zastavení konania je potom na vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z
účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil, resp.
či návrh bol vzatý späť pre správanie niektorého z účastníkov.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

18. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v
ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného

práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o

úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (uznesenie Ústavného súdu SR z 8.
decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

20. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza

doúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa
§ 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako

neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

21. V zmysle judikatúry toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

22.Vzhľadomkuvedenémujetedanevyhnutné,abysúdajnapriektomu,žerozhodujeotrováchkonania

pred súdom prvej inštancie, ako aj o trovách odvolacieho konania, na základe zásady procesného
úspechu strany sporu, prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Opomenutie
vyhodnotenia existencie týchto dôvodov má za následok vadu rozhodnutia, ktorá primäla odvolací súd
postupovať procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP, pretože
takto vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako predčasne právne posúdené. Súd prvej

inštancie sa vo svojom rozhodnutí nijako sa nezaoberal okolnosťami sporu, majetkovými, zárobkovými a
inými pomermi žalovaného. Taktiež neposudzoval ani sociálne aspekty na strane žalovaného. Uvedené
pomery je nevyhnutné posudzovať z dôvodu, že súd môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní
trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nevyhnutné je však skúmať aj pomery toho,

koho majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno konštatovať, že by sa súd prvej inštancie uvedeným
zaoberal, čím zaťažil rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.

23. Odvolací súd poznamenáva, že posúdenie dôvodnosti aplikácie § 257 CSP považuje za nevyhnutné

aj s ohľadom na výšku trov konania, pričom výška trov konania je takmer vo výške istiny, ktorej zaplatenia
sa žalobca podanou žalobou domáhal. Je potrebné sa zaoberať okolnosťami konkrétnej veci, ako aj
pomermi na strane žalobcu a žalovaného.

24.Vtomtosmereodvolacísúdzdôrazňuje,ževosvojomzrušujúcomuznesenízodňa1.júna2016,č.k.

5Co/311/2015-224,uložilpovinnosťsúduprvejinštancie,abysavďalšomkonanízaoberalajexistenciou
dôvodov hodných osobitného zreteľa v súvislosti s opätovným rozhodovaním o trovách konania podľa
vtedy platného a účinného § 150 Občianskeho súdneho poriadku, teda mal zisťovať, či nie sú dané také
dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov alebo na ich zníženie. Odvolací súd poukázal na to, že
výška trov je neprimerane vysoká k priznanej pohľadávke.

25. Poukazujúc na vyššie uvedené bol súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v
zmysle § 226 OSP účinného do 30. 06. 2016, neskôr podľa § 391 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 01. 07.
2016). Odvolací súd teda musí jasne vysvetliť a odôvodniť, prečo bolo napadnuté rozhodnutie zrušené,aké úvahy ho k tomu viedli a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vyplývajú.
Právny názor odvolacieho súdu je záväzný v otázkach právnych aj skutkových. Viazanosť právnym
názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje len na ten skutkový stav, z ktorého vychádza rozhodnutie súdu

prvej inštancie a z ktorého vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, ako ďalej postupovať.

26. V tomto smere odvolací súd poukazuje na § 2 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je sudca viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí vyšší súd. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že

viazanosť súdu nižšej inštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie je zároveň vykonaním
ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.

27. Odvolací súd opätovne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 226 OSP, resp. § 391 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní prihliadnuc na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený nielen
v tomto uznesení, ale aj v uznesení zo dňa 1. júna 2016, č. k. 5Co/311/2015-224, sa bude zaoberať
existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa posudzujúc všetky okolnosti majetkové, zárobkové,

sociálneakoajpostojstránvkonaní,okolnostipredmetnejprejednávanejveci,atonastranežalovaného
a rovnako tak na strane žalobcu. V nadväznosti na zistené skutočnosti súd vo veci opätovne rozhodne.

29.Spoukazomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdzrušiluzneseniesúduprvejinštancievnapadnutej
časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa
právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky, vo
veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade
s § 236 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 1 a 3 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).