Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 8. december 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/792/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208247
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:2615208247.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej M. narodenej X.XX.XXXX, bývajúcej v W.,
o zaplatenie 510,05 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 9,65 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 510,05 € od 6.10.2012 do 27.11.2015, s úrokmi z omeškania vo výške 3,75 % ročne zo sumy
510,05 € od 28.11.2015 až do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9,65 €
od 28.11.2015 až do zaplatenia zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 453,31 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 453,31 € od 28.11.2015 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 20 €, splatných vždy k 25-temu dňu toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatným celý dlh.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,76 %, o ktorých
výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Senica dňa 21.9.2015 sa pôvodná žalobkyňa Consumer
Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, domáhala voči
žalovanej zaplatenia sumy 510,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.10.2012 až
do zaplatenia. Vec bola dňa 16.10.2015 postúpená tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej nepríslušnosti.
Pôvodná žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 29.9.2011 uzatvorila so žalovanou zmluvu o pôžičke

č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanej celkovú sumu pôžičky 509,40 € na zakúpenie
spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných
36 mesačných splátkach v sume 13,90 €. Do podania žaloby žalovaná uhradila len sumu 9 €. Vzhľadom
na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodná žalobkyňa dňa 26.9.2012
listom - predžalobná upomienka vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
Žalovaná však do podania žaloby dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby

predstavuje sumu 510,05 €. Pôvodná žalobkyňa si zároveň uplatnila aj zákonné úroky z omeškania.2. Uznesením zo dňa 12.9.2018 č.k. 4C/792/2015-34 súd pripustil zmenu subjektu konania na strane
žalobkyne tak, že pôvodná žalobkyňa z konania vystúpila a na jej miesto do konania vstúpila terajšia
žalobkyňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.10.2018.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Okresný súd Malacky bez nariadenia pojednávania rozsudkom zo dňa 20.2.2019 č. k.
4C/792/2015-55 žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej si
žalobkyňa uplatňuje nárok v tomto konaní, nakoľko zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, čo je jej predmetom
a nie je podpísaná zmluvnými stranami. Keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, strany viaže v
takomto prípade povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie, teda žalovanej by vznikla povinnosť vrátiť plnenie
prijaté bez právneho dôvodu v zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Žalobkyňa však ničím nepreukázala, že žalovanej poskytla práve sumu 509,40 €. Z prehľadu

splátok a úhrad totiž nie je zrejmé, kedy a akú sumu mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému. Ak by aj
žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky, bola by to zrejme suma 462,31 €, ktorá predstavuje
pohľadávku žalobkyne vyplývajúcu z prehľadu splátok a úhrad. Žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne
však nebolo v konaní preukázané, teda ani to, že by sa žalovaná na úkor jej právnej predchodkyne
bezdôvodne obohatila a v akom rozsahu. Vzhľadom na to súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

5. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením zo dňa 31.5.2019 sp. zn.
16Co/105/2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Skonštatoval, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia tým, že za stavu, keď tvrdenia uvedené
žalobkyňou v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné (žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a skutkové

tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprela), súd prvej inštancie ich hodnotil ako sporné (spochybnené); ale
napriek tomu (aj keď skutkové tvrdenia strán nepovažoval za nesporné) na prejednanie sporu nenariadil
pojednávanie; teda v situácii, keď procesné podmienky na nenariadenie pojednávania v zmysle § 297
písm. b/ C.s.p. neboli splnené, mal súd prvej inštancie v zmysle § 177 ods. 1 C.s.p. na prejednanie
sporu nariadiť pojednávanie a umožniť žalobcovi po prednese žaloby na pojednávaní sa oboznámiť,

ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami určil za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná; súd prvej inštancie tiež mohol uviesť svoje predbežné právne
posúdenie veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom,
pokiaľ vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania za stavu, keď fakticky nevychádzal z nespornosti
skutkovýchtvrdenístrán,uprel(reálnenevytvoril)žalobkyniprocesnúmožnosťkontradiktórnesavyjadriť

(z hľadiska meritórneho výsledku konania) k relevantným skutkovým tvrdeniam, o pravdivosti ktorých
nadobudol dôvodnú pochybnosť a zmaril tak možnosť aktívnej účasti žalobkyne v konaní, čím jej odňal
možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie tak znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; nakoľko uvedený
nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom konaní má súd prvej inštancie zohľadniť, že pokiaľ
žalovaná účinným spôsobom nepoprela, resp. nespochybnila skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v
žalobe, je potrebné z týchto podľa § 186 ods. 2 C.s.p. vychádzať (ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti).

6. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 4.11.2019 uviedla, že na základe vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že žalovanej bola zo strany pôvodného veriteľa poskytnutá suma vo výške 509,40
€, z čoho suma 9 € predstavuje akontáciu. Žalovaná počas konania nijako nespochybnila poskytnutie
žalobkyňou uvádzaného úveru, uhradila sumu akontácie, z čoho je zrejmé, že úver jej bol poskytnutý
(v opačnom prípade by neuhradila nič), pričom nepreukázala úhrady vo vyššej sume. V zmysle §

151 ods. 1 C.s.p. je potrebné tvrdenia žalobkyne, ktoré zo strany žalovanej neboli nijakým spôsobom
spochybnené, považovať za nesporné. Zároveň žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť s poukazom
na to, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 509,40 € a uhradila sumu 9 €. Žalovaná
suma tak predstavuje 500,40 €. Na základe toho žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
jej sumu 500,40 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 500,40 € od 28.11.2015 až do

zaplatenia a náhradu trov konania.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 9.12.2019, na ktoré predvolal strany. Žalobkyňa a jej
právna zástupkyňa ospravedlnili svoju neprítomnosť podaním doručeným súdu dňa 5.12.2019, v ktoroms poukazom na hospodárnosť konania žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti. Zároveň právna
zástupkyňa žalobkyne uviedla, že ďalšími dôkazmi vo veci už nedisponuje. Vychádzajúc z uvedeného,
súd v zmysle § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a jej

právnej zástupkyne, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

8. V listine, ktorú pôvodná žalobkyňa priložila k žalobe a označila ju ako zmluva o pôžičke (č.l. 3
spisu), je uvedené číslo zmluvy XXXXXXXXXX, žalovaná je v ňom označená ako nájomca, prenajímateľ

je označený len evidenčným číslom XXXXXXXX. V rámci podmienok prenájmu je uvedená predajná
cena 509,40 €, pričom počiatočná platba vo výške 2 % mala predstavovať 9 €. Ďalej je v tomto
dokumente uvedený údaj 36 splátok po 13,90 € mesačne a že RPMN je 16,68 %. Napokon sa v ňom
uvádza,žezmluva bolapodpísaná29.9.2011,žiadenpodpisžalovanejaniprenajímateľavšakdokument
neobsahuje. Pôvodná žalobkyňa k tejto listine pripojila aj jej všeobecné obchodné podmienky platné od
11.6.2010.

9.Predžalobnouupomienkouzodňa26.9.2012pôvodnážalobkyňavyzvalažalovanúkokamžitejúhrade
všetkých splátok jednorázovo vo výške 500,40 € do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Z fotokópie
obálky od predmetnej zásielky vyplýva, že pošta pôvodnej žalobkyni túto zásielku ako nedoručenú vrátila
2.10.2012 s poznámkou „adresát neznámy“.

10. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobkyňou vyplýva, že žalovaná dňa 1.10.2011 zaplatila
sumu 9 € ako akontáciu. Zostatok pohľadávky žalobkyne mal byť podľa tohto prehľadu 510,73 €, z čoho
453,31 € je suma neuhradených splátok, zvyšných 57,42 € predstavuje položka „pokuta vypovedanie“.

11. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobkyňou a pôvodnou žalobkyňou
zo dňa 27.11.2015; časť QU vyplýva, že postupovaná pohľadávka pôvodnej žalobkyne voči žalovanej
bola v celkovej výške 512,69 €, z čoho zostatok pohľadávky predstavoval sumu 453,31 € a zostatok
príslušenstva 59,38 €. Celkové úhrady žalovanej predstavovali sumu 9 €.

12. Žalovaná na pojednávaní požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach. Uviedla, že je
rozvedená a vychováva dve maloleté deti, pričom poberá len rodičovský príspevok vo výške 260 €
mesačne. Bývajú u známeho v podnájme v rodinnom dome, kde platí nájomné 150 € mesačne. S
potravinami, hygienou a oblečením jej pomáha Červený kríž. Po novom roku by sa chcela zamestnať.
Momentálne nemôže splácať viac ako 20 € mesačne.

13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.19. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

24. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 510,05 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 510,05 € od 6.10.2012 až do zaplatenia. Podaním
doručeným súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť s
tým, že žiadala aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej už len sumu 500,40 € spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 500,40 € od 28.11.2015 až do zaplatenia. Súd preto bez toho, aby skúmal

stanovisko žalovanej k tomuto čiastočnému späťvzatiu, vzal zreteľ na tento právne účinný dispozitívny
úkon žalobkyne a konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 9,65 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 510,05 € od 6.10.2012 do 27.11.2015, s úrokmi z omeškania vo výške 3,75 %
ročne zo sumy 510,05 € od 28.11.2015 až do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 9,65 € od 28.11.2015 až do zaplatenia (§ 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.).

25.Vprejednávanejvecižalobkyňatvrdila,žepôvodnážalobkyňadňa29.9.2011uzatvorilasožalovanou
zmluvu o pôžičke na zakúpenie spotrebného tovaru. Žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobkyne v
priebehu konania nepoprela, naopak, na pojednávaní uviedla, že na splátky kúpila synovi notebook.
Súd preto v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. považoval tvrdenie žalobkyne, že medzi pôvodnou žalobkyňou a

žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke za nesporné. Súd s poukazom na vyššie citovanú právnu
úpravu vychádzal zo záveru, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou
je zmluvou spotrebiteľskou, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky podľa ZoSÚ. Ide o
zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Pôvodná žalobkyňa je právnická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala v
predmete svojho podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňa
charakteristiku dodávateľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 2 písm. b/
ZoSÚ. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto spĺňa charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3

Občianskeho zákonníka a aj podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ.

26. Pokiaľ ale žalobkyňa s poukazom na listinný dôkaz založený na č.l. 3 spisu tvrdila, že zmluvu o
pôžičke uzatvorila so žalovanou v písomnej forme, pričom touto zmluvou mal byť práve spomínaný
listinný dôkaz, súd mal o pravdivosti tohto nesporného tvrdenia strán sporu dôvodné pochybnosti (§

186 ods. 2 prvá veta C.s.p.), a to práve vzhľadom na obsah uvedeného dokumentu. Žalovaná je v
tejto listine označená ako nájomca, prenajímateľ nie je vôbec označený, je tam uvedené len evidenčné
číslo XXXXXXXXX, ktoré je zhodné s číslom zmluvy o pôžičke tvrdeným v žalobe. Ďalej sa tam
spomínajú podmienky prenájmu a zároveň sa zmätočne uvádza predajná cena vo výške 509,40 €,počiatočná platba 9 €, mesačná splátka vo výške 13,90 €, počet splátok 36 a RPMN 16,68 %. Podľa
tohto dokumentu bola zmluva podpísaná 29.9.2011, samotný dokument však podpis žalovanej a ani
druhej (neoznačenej) zmluvnej strany neobsahuje. Vzhľadom na absenciu podpisov zmluvných strán

a uvedený obsah dokumentu možno s určitosťou konštatovať, že predmetná listina nie je písomnou
zmluvou o pôžičke, jedná sa len o akési potvrdenie vystavené pracovníkom pôvodnej žalobkyne, ktoré
má preukazovať, že medzi žalovanou a zrejme pôvodnou žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy, pričom
jej predmet nie je ani z tohto potvrdenia dostatočne zrejmý. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že
žalobkyňa svoje skutkové tvrdenie o uzavretí zmluvy o pôžičke so žalovanou v písomnej forme v konaní

nepreukázala.

27. ZoSÚ v § 9 ods. 1 ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, v
opačnom prípade sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona
považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Keďže žalobkyňa uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke so
žalovanou nepreukázala, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť pôžičky, má voči žalovanej nárok

len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov znížených o sumu, ktorú už žalovaná z titulu
zmluvy o pôžičke žalobkyni doposiaľ uhradila.

28. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovanej poskytla peňažné prostriedky vo výške 509,40 €. Žalovaná
toto skutkové tvrdenie výslovne nepoprela, uviedla k tomu len, že presnú sumu pôžičky si už nepamätá.

Hoci aj toto tvrdenie žalobkyne bolo treba považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.), súd aj v tomto
prípade mal po preskúmaní obsahu spisu o jeho pravdivosti dôvodné pochybnosti. Zo samotných tvrdení
žalobkyne totiž vyplýva, že výška mesačnej splátky mala byť 13,90 €, čo pri počte splátok 36 predstavuje
sumu 500,40 €. Žalobkyňou tvrdená suma, ktorú mala pôvodná žalobkyňa poskytnúť žalovanej titulom
pôžičky, by tak bola vyššia, ako suma, ktorú jej mala žalovaná na základe zmluvy vrátiť. V prípade

pôvodnej žalobkyne, ktorá žalovanej poskytla pôžičku ako podnikateľský subjekt za účelom dosiahnutia
zisku, je to teda zjavný nezmysel. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.11.2015
medzi žalobkyňou a pôvodnou žalobkyňou súd zistil, že celkový zostatok postupovanej pohľadávky
pôvodnej žalobkyne voči žalovanej bol 512,69 €, pričom zostatok príslušenstva predstavoval sumu
59,38 € a zostatok pohľadávky (teda istiny) sumu 453,31 €. Po zohľadnení nespornej skutočnosti, že

žalovaná uhradila pôvodnej žalobkyni sumu 9 €, potom možno konštatovať, že pôvodná žalobkyňa
v skutočnosti poskytla žalovanej len sumu 462,31 €. Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 453,31 € (462,31 € - 9 €) a vo zvyšnej časti požadovanej istiny žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

31.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

32. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky
z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania v deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na
plnenie uvedenej v predžalobnej upomienke, t.j. 6.10.2012, kedy bola výška úrokov z omeškania 8,75
%. Vzhľadom na to, že žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby požadovala úroky z omeškania len
vo výške 5 % ročne zo sumy 500,40 € od 28.11.2015 až do zaplatenia, súd viazaný petitom žaloby jej

priznal úroky z omeškania v požadovanej výške až od uvedeného dátumu, avšak len z priznanej sumy
453,31 € a vo zvyšnej časti požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.33. Súd so zreteľom na § 232 ods. 3 C.s.p. posúdil osobné a majetkové pomery žalovanej a umožnil
jej uhradiť pohľadávku žalobkyne v splátkach. Žalovaná je rozvedená a vychováva dve maloleté deti,
pričom poberá len rodičovský príspevok vo výške 260 € mesačne. Bývajú u známeho v podnájme v

rodinnom dome, kde platí nájomné 150 € mesačne. S potravinami, hygienou a oblečením jej pomáha
Červený kríž. Za týchto okolností nie je objektívne možné, aby splatila dlžnú sumu naraz. Možno
konštatovať, že v situácii, v akej sa momentálne nachádza žalovaná, by bolo vymáhanie celého dlhu
pravdepodobneobtiažnejšieakokeďbudesplácaťdlhvpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Priurčovaní
výšky splátky súd zohľadnil aj ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej výška splátky nemôže byť nižšia

ako výška pravidelnej mesačnej splátky dohodnutej v úverovej zmluve (v danom prípade 13,90 €) a
zároveň, že dlžná suma by mala byť uhradená do 3 rokov. Povolenie mesačných splátok vo výške 20 €
podľa názoru súdu nemôže neprimerane zasiahnuť do hospodárskych pomerov žalobkyne. Pre prípad,
že by si žalovaná povinnosť splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach i napriek danému prísľubu
neplnila, súd na ochranu žalobkyne určil, že omeškanie čo i len s jednou splátkou alebo jej časťou ma
za následok zročnosť celého plnenia.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

37.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo
zaplateniesumy510,05€.Žalobkyňazobralažalobuspäťvčasti9,65€spoukazomnaúhradužalovanej
vykonanú ešte pred podaním žaloby, z čoho je zrejmé, že procesne zavinila zastavenie konania v tejto

časti, čo zároveň v uvedenej časti znamená úspech žalovanej. Žalovaná bola úspešná aj v časti, v ktorej
bola žaloba zamietnutá, t.j. v sume 47,09 €. Celkový úspech žalovanej tak predstavuje sumu 56,74 €,
teda 11,12 %. Vo zvyšnej časti, t.j. v sume 453,31 € (88,88 %) bola úspešná žalobkyňa. Žalobkyni tak
vznikol nárok na pomernú náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 77,76 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).