Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203821
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3119203821.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu A. P., bytom N., T. XX, o žalobe na obnovu
konania o vyhlásení za mŕtvu S. Z., rod. N., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
zo dňa 31. júla 2019, č. k. 35Ps/4/2019-30 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania o vyhlásení za
mŕtvu S. Z., rod. N.. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal obnovy konania
Okresného súdu Trenčín sp. zn. M155/1947, ktorým bola S. Z., rod. N. vyhlásená za mŕtvu. Právne vec
súd posúdil podľa § 397, § 399, § 413 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku;
§ 229, § 230 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Súd uviedol, že princíp

právnej istoty vyjadrený právoplatnosťou každého súdneho rozhodnutia, ktorý spôsobuje zásadne
jeho nezmeniteľnosť, možno narušiť len z osobitných dôvodov stanovených zákonom pre mimoriadne
opravné prostriedky. Vzhľadom na závažnosť takéhoto zásahu, o všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch ďalej platí, že ich prípustnosť musí byť vyvážená sprísnenými podmienkami. Jednou z
podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je, že
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia nemožno dosiahnuť inak (§ 399 CSP). Právoplatným rozhodnutím

súdu,ktorýmbolafyzickáosobavyhlásenázamŕtvu(vzmysledekrétuprezidentarepublikyč.117zodňa
27. septembra 1945 vydávané vo forme uznesenia), sa sleduje vyvolanie právnych účinkov smrti fyzickej
osoby v prípade, ak jej smrť nemožno preukázať lekárskou prehliadkou, a to odo dňa, ktorý je vo výroku
tohto rozhodnutia uvedený ako predpokladaný deň smrti. Pokiaľ by sa zistilo, že osoba vyhlásená za
mŕtvu žije alebo že táto osoba zomrela v iný deň ako je predpokladaný deň smrti uvedený v rozhodnutí, je
súd oprávnený právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu (§ 229 a 230 CMP), teda bez

potreby iniciovania konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
kedy zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu možno dosiahnuť
aj inak, postupom podľa § 229 a 230 CMP, ktorý umožňuje súdu modifikovať právoplatné rozhodnutie
o vyhlásení osoby za mŕtvu, súd po posúdení návrhu žalobcu ako žaloby na obnovu konania proti
právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č. k. M 155/1947 zo dňa 13. januára 1948, ktorým
bola S. Z., rod. N. vyhlásená za mŕtvu, dospel k záveru, že táto nie je prípustná a žalobu na obnovu

konania odmietol v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. c) CSP. Nakoľko však žalobca vo svojom
návrhu neuviedol žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by bola táto osoba nažive alebo že zomrela
v iný deň ako je predpokladaný deň smrti určený v rozhodnutí, pričom sa svojim návrhom domáhal
predovšetkým opravy údajov (zmena osoby manžela, doplnenie poslednej adresy) nachádzajúcich sa
v záhlaví rozhodnutia, ktoré nie sú pre potreby konania o vyhlásení osoby za mŕtvu relevantné, pretože
nemôžu zmeniť vyvolané právne účinky smrti fyzickej osoby vyhlásenej za mŕtvu, nemal súd splnené ani

podmienky na zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia postupom podľa ustanovení § 229 a 230 CMP.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že v uznesení súdu
prvej inštancie sp. zn. 35Ps/4/2019-19 zo dňa 03. júna 2019 nebol poučený o procesných právach strany
podľa civilného mimosporového poriadku ako aj podľa civilného sporového poriadku. Nebol poučený o

možnosti podať námietku zaujatosti podľa § 49 ods. 2, ods. 3 CSP, § 52 ods. 2, ods. 3 CSP, § 53 ods. 2,
ods. 3 CSP, nebol poučený o zastúpení podľa § 89 ods. 1 CSP, § 90 ods. 1, CSP, § 90 ods. 2 CSP, ako
aj to, že nebol poučený o možnosti predvedenia, poriadkových opatreniach, o doručovaní, o skutkových
tvrdeniach a dôkaznej povinnosti, o prejednaní veci bez nariadenia pojednávania, o možnosti rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie, o možnosti prejednať vec v neprítomnosti strany a o odročení pojednávania,

o možnosti oslobodenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že svoj návrh doplnil v zmysle uznesenia súdu
prvej inštancie dňa 19.06.2019, pričom súd neodôvodnil, prečo koná na základe Civilného sporového
poriadku. Namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia bolo uvedené, že S. Z., rod. N. bola
žalobcovou starou matkou, pričom však uvedená bola žalobcovou prastarou matkou. Uviedol, že v
súvislosti s jeho návrhom bol informovaný, že prastará matka nebola vedená v zozname zomrelých
v nemeckých koncentračných táboroch. Jej syn A. Z., rod. Z. obdržal v júni 1945 správu, že bola

transportovaná do Československej republiky a má si ju prísť prevziať. Podľa žalobcu nebolo možné
vyhlásiť, že uvedená neprežila koniec roka 1944, ale je nezvestná od 10. januára 1945 a dva roky po
tomto dátume ju bolo možné vyhlásiť za mŕtvu. Zároveň žiadal doplniť v obnovenom konaní OS TN
sp. zn. M155/1947 adresu jej posledného trvalého bydliska, t. j. H., S. XX a uviesť, že bola vdova po
N. Z.. Súd v konaní sp. zn. M155/1947 nezabezpečil jej majetok a opomenul vymenovať dočasného

správcu jej značného majetku napriek tomu, že bol informovaný, že ho vlastní, resp. vlastnila. Žalobca
bol toho názoru, že vo veci vednej pod sp. zn. M155/1947 sa jednalo o trestný čin sudcu, keďže prípadné
svedectvo prastarej matky, ako aj ďalších osôb, by ohrozilo sudkyňu konajúcu vo veci. Žalobca mal za
to, že to, že v uznesení z 13.01.1948 bolo uvedené, že pozostalý je N. Z. bolo zavádzajúce tak, ako aj to,
že v uznesení nebolo uvedené jej bydlisko H., S. XX. Žalobca ďalej uviedol, že súdu boli známe všetky

okolnosti deportácie S. Z., rod. N. do koncentračného tábora, ako aj falšovanie jej identity. Vec vedená
pod sp. zn. M155/1947 priamo súvisí s marením zákona č. 119/1990 Zb. o súdnych rehabilitáciach a
sabotovaním zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalobca v odvolaní namietal, že nebol poučený o svojich procesných právach a povinnostiach v

uznesení súdu prvej inštancie sp. zn. 35Ps/4/2019-19 zo dňa 03. júna 2019, a to v zmysle Civilného
sporového poriadku, ako aj v zmysle Civilného mimosporového poriadku.

5. Podľa § 160 ods. 1 CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

6. Odvolací súd pripúšťa, že znenie uvedeného ustanovenia o všeobecnej poučovacej povinnosti súdu
o procesných právach a povinnostiach, ako aj jeho systematické zaradenie v Civilnom sporovom
poriadku môže zvádzať na taký výklad, že súd je vždy na začiatku konania povinný poučiť stranu, (či
účastníka konania v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku) o všetkých jeho procesných

právach a povinnostiach, ktoré mu z procesných predpisoch vyplývajú. Vychádzajúc však z účelu tohto
inštitútu o poučovacej povinnosti, nie je možné od súdu žiadať, aby stranu o všetkých procesných
právach a povinnostiach, ktoré má, poučil hneď na začiatku konania, a to aj bez toho, aby si to účinná
ochrana procesných práv strany vyžadovala vzhľadom na procesnú situáciu v konaní. Súd by mal preto
poskytovať poučenie náležite konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to

vzhľadom na stav konania potrebné.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie uznesením 35Ps/4/2019-19 zo dňa 03. júna 2019 žalobcu
vyzval, aby svoje podanie doručené dňa 13.05.2019 doplnil o skutočnosti, ktoré svedčiace o tom,
že žaloba na obnovu konania bola podaná včas. Súd tiež žalobcu poučil o tom, že ak svoje podanie

nedoplní, nebude možné v konaní pokračovať a podľa § 129 ods. 3 CSP návrh žalobcu odmietne.
Procesná situácia v danom konaní podľa názoru odvolacieho súdu nevyžadovala, aby súd žalobcu o
jeho ďalších procesných právach a povinnostiach poučoval. Predloženie skutočností svedčiacich o tom,
že žaloba na obnovu konania je podaná v čas je podľa § 406 CSP náležitosťou žaloby na obnovukonania, splnenie ktorej súd skúma skôr ako pristúpi k vecnému prieskumu samotnej žaloby, a preto v
tejto súvislosti súd poskytol žalobcovi v danom stave konania potrebné poučenie o jeho procesných
právach. Odvolacia námietka žalobcu o absencii poučenia o jeho procesných právach zo strany súdu

preto nebola dôvodná.

8. Žaloba na obnovu konania v predmetnej veci bola podaná za účinnosti tak Civilného mimosporového
poriadku, ako aj civilného sporového poriadku. Keďže civilný mimosporový poriadok neupravuje všetky
procesné práva a povinnosti v civilnom konaní, aj v prípade mimosporového konania, vzhľadom na to, že

tento odkazuje na subsidiárne použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 CMP) bolo
potrebné aplikovať tiež príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Preto v danej veci nebolo
pochýb o tom, ktorý procesný predpis treba na danú vec aplikovať, t. j. Civilný mimosporový poriadok
a subsidiárne Civilný sporový poriadok. Zákon neupravuje odlišne použitie iného procesného predpisu
ani v prípade žaloby na obnovu konania, a to už vôbec nie prípadné použitie procesného predpisu
účinnéhovčasepôvodnéhokonania,ktorémábyťobnovené.Súdnebolpovinnývosvojomrozhodnutím

výslovne odôvodniť, ktorý procesný predpis v predmetnej veci treba aplikovať, keďže táto skutočnosť
nebola sporná a jednoznačne vyplývala zo zákona. Preto aj námietka žalobcu ohľadne toho, že súd
prvej inštancie neuviedol, prečo aplikoval ustanovenia civilného sporového poriadku, nebola dôvodná.

9. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo

zrušenie možno dosiahnuť inak.

10. V uvedenom ustanovení, Civilný sporový poriadok vylučuje prípustnosť žaloby na obnovu konania,
keď zmenu alebo zrušenie rozhodnutia možno dosiahnuť inak. Prejavuje sa tak povaha žaloby na
obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku subsidiárnej povahy. V danom prípade nie

je rozhodujúce, či zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Pôjde
napríklad o také rozhodnutia súdu, ktoré súd ex officio musí či môže zrušiť.

11. Statusovým konaním o vyhlásenie za mŕtveho sa rozumie aj konanie o zrušenie, či opravu (zmenu)
rozsudku o vyhlásení za mŕtveho. Z ustanovenia § 229 CMP vyplýva, že ak súd zistí, že ten, kto

bol vyhlásený za mŕtveho zomrel v iný deň, aj bez návrhu vydá rozsudok, ktorým vykoná opravu.
Opravu v zmysle uvedeného ustanovenia však nemožno chápať ako opravu chýb v písaní, či počítaní,
alebo inej zrejmej nesprávnosti. Z obsahu podanej žaloby na obnovu konania vyplýva, že žalobca sa
domáhal práve takej obnovy konania o vyhlásení za mŕtveho, zmenu ktorého bolo možné posúdiť podľa
uvedeného ustanovenia § 229 CMP, keď tvrdil, že nebolo možné vyhlásiť, že S. Z. neprežila koniec

roku XXXX, pričom sa domáhal aj opravy údajov, a to zmeny osoby manžela a doplnenie poslednej
adresy. Pokiaľ teda bolo možné iným postupom, mimo obnovy konania dosiahnuť zmenu alebo zrušenie
rozhodnutia, proti ktorému žaloba na obnovu konania smerovala, žaloba na obnovu konania nebola
prípustná, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie. Odvolací súd sa preto s právnym záverom súdu
prvej inštancie o tom, že žaloba na obnovu konania je podľa § 399 CSP neprípustná stotožnil.

12. Zároveň ani odvolací súd nezistil z obsahu spisu také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že je
potrebné rozsudkom zmeniť - opraviť deň smrti toho, kto bol vyhlásený za mŕtveho. Samotné tvrdenie o
tom, že S. Z. zomrela v iný deň nepostačuje. Zároveň, ako uviedol súd prvej inštancie, oprava údajov,
a to zmeny osoby manžela a doplnenie poslednej adresy nie je relevantná pre rozhodnutie o vyhlásení

osoby za mŕtvu a nemá ani vplyv na účinky rozhodnutia o vyhlásení za mŕtvu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).