Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203797
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417203797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. č.
XX, proti žalovanému: G. T., so sídlom: T. č. XX, I.: XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom
Bc. L. W., bytom: A., ul. L. č. X, o návrhu na zaplatenie 2.682,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/13/2017-32 zo dňa 16.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, trovy konania stranám

nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady na nevyčerpanú
dovolenku v rozsahu 23 dní. Žalobca ako bývalý starosta žalovaného si dovolenku nevyčerpal, a preto
požiadal o jej preplatenie. Obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 48/2015 neschválil náhradu
platu za nevyčerpanú dovolenku. Tieto dôvody, ktoré obec uviedla v uznesení, žalobca nepovažuje za
dôvodné. Súd poukázal na ust. § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. a žalobu zamietol. V danom prípade
v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. došlo rozhodnutím na základe hlasovania poslancov k
neschváleniu uznesenia, ktorým by bolo schválené preplatenie dovolenky žalobcu.

2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na rozsudok
NajvyššiehosúduSR2Cdo/154/2005anačlánok7Medzinárodnéhopaktuohospodárskych,sociálnych
akultúrnychprávachauviedol,žeabsenciarozhodnutiazastupiteľskéhozborunemôžemaťzanásledok
nepriznanie takejto náhrady. Uvedený postup by bol v rozpore so zásadou, že starosta nesmie byť pre

výkon svojej funkcie ukrátený z nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom pracovnoprávny
charakter predmetná náhrada za nevyčerpanú dovolenku spĺňa. Nepriznanie náhrady by bolo v rozpore
so zákazom diskriminácie Ústavou SR a Medzinárodnými dohovormi. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a zaviazal žalovaného na žalovanú sumu.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkovýstavasprávnevovecirozhodol.Podmienkouprepriznanienáhradyzanevyčerpanúdovolenku
podľa § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z. je jednak, že starosta nemohol vyčerpať dovolenku anido konca budúceho kalendárneho roku a jednak to, že o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú
dovolenku rozhodlo obecné zastupiteľstvo. V danom prípade obecné zastupiteľstvo rozhodovalo o
tom, či žalobcovi bude poskytnutá náhrada platu za nevyčerpanú dovolenku a uznesením 48/2015

zastupiteľstvo neschválilo náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku. Zákonná podmienka pre vyplatenie
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku teda nebola splnená, a preto súd prvej inštancie správne
žalobuzamietol.Odvolacísúdpoukazujenato,žepodľa§2ods.1zákona253/1994Z.z.funkciastarostu
je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere a funkciu starostu obce teda nemožno
vzťahovať všetky práva a povinnosti, ktoré inak z pracovného pomeru vyplývajú. Starosta nepochybne

má nárok na dovolenku, ale zákon špecifikuje podmienky, za ktorých možno starostovi priznať náhradu
za dovolenku. Nie je diskrimináciou, pokiaľ v danom prípade pre nesplnenie zákonných podmienok
žalobcovi náhrada za dovolenku nebola priznaná.

6. Ani z rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Cdo/154/2005 nevyplýva, že bývalý starosta má nárok na
náhradu za nevyčerpanú dovolenku napriek negatívnemu rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Aj toto

rozhodnutie vychádza z toho, že podmienkou pre vznik nároku podľa § 2 ods. 2 zákona 253/1994 Z.z.
je, že o poskytnutí náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku rozhodlo obecné zastupiteľstvo.

7. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací

súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).