Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917212560
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917212560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: I. S., T.. XX.XX.XXXX,
H. Č., R. XX/X, zast. JUDr. V.B.I. Š.I., Z.B., G. G. G., G.. R. XXX/XX proti žalovanému: C., G..M..B..,
G. G. H., C. XX, V.: XX XXX XXX, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 15Csp/325/2017 - 50 z 19.09.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni 500,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni nárok voči
žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že tieto trovy konania je povinný zaplatiť
žalovaný na účet právneho zástupcu žalobkyne.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 9C/185/2014-101 z 20.11.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/269/2016 z 24.05.2017 bolo vyhovené
žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Z odôvodnenia
týchto rozhodnutí vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, ktorá bola zmluvou
spotrebiteľskou, uzatvárala ju vo finančnej tiesni, išlo o typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú,
ktorej podmienky a obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť. Úver mohla teda získať iba v
prípade, ak podpíše všetky predložené dokumenty, s ktorými sa nemohla dôkladne oboznámiť, neboli

jej vysvetlené skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v týchto dokumentoch. Skúmajúc prijateľnosť zmluvných
podmienok dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy žalobkyne pre prípad neplnenia
povinností riadne splácať úver je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, teda aj neplatnou. Rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 30.06.2017.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný písomným podaním z 13.12.2013 (správne 13.12.2012 -
poznámka odvolacieho súdu) vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby v zmysle uzavretej dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalobkyňou 26.04.2011 vykonával žalobkyni zrážky zo mzdy podľa

jej príjmu do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 1.729,84 eur k č. zmluvy XXXXXXXXX. Zo žiadosti
žalovaného o zrážky zo mzdy z 12.10.2013 zistil, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby v
zmysle uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej 26.04.2011 žalobkyni vykonával zrážky podľa
príjmu k č. zmluvy XXXXXXXXX až do úplného splatenia dlhu, t.j. do výšky 2.492,52 eur. Z listinyoznačenej ako „Prehľad tretinových exekúcií v období od 01.11.2012 do 31.08.2015 AKT“ zistil, že zo
mzdy žalobkyne jej zamestnávateľ v rozhodnom období od 01.11.2012 do 31.08.2015 vykonal zrážky
v celkovej výške 1.272,30 eur.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
vychádzajú zo zisteného skutkového stavu konštatoval, že v prejednávanej veci bola nepochybne
naplnená hypotéza § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Trebišov z 20.11.2015 sp.zn. 9C/185/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 24.05.2017 sp. zn. 11Co/269/2016 bolo rozhodnuté, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe
ktorej boli žalobkyni vykonané zrážky zo mzdy vo výške 1.272,30 eur, je neplatná. Mal za to, že
priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy, ktorá žalobkyni vznikla konaním žalovaného
a je aj určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku takého konania trpieť. Zároveň je aj
sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby nekonal v súlade so zákonom.
Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd dospel k záveru, že je primeraná povahe a rozsahu

primeraného finančného zadosťučinenia, prihliadajúc na okolností prípadu. Konštatoval, že porušenie
práv spotrebiteľa bolo jednoznačne konštatované v rozsudku vo veci vedenej na Okresnom súde
Trebišov pod sp.zn. 9C/185/2014. Toto porušenie práv žalovaný nespochybnil, bolo o ňom právoplatne
rozhodnuté, preto z neho súd vychádzal. Konštatoval, že došlo k závažnému porušeniu práva žalobkyne
zo strany žalovaného, ochrany ktorého sa úspešne domáhala súdnou cestou. Primeranú k povahe

a rozsahu porušenia práv žalobkyne považoval sumu 500,- eur, ktorá poskytuje žalobkyňa ako
spotrebiteľovi satisfakciu a odradí žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyni, ako
bolo preukázané, vznikla reálna ujma vo výške rozdielu medzi výškou sumy, ktorú na úhradu úveru
žalovanému zaplatila a vyčerpanou výškou úveru, čo predstavuje 896,30 eur. Mal za to, že výška
primeraného finančného zadosťučinenia (500,- eur) sa javí ako primeraná vo vzťahu k porušenému

právuaskutkovýmokolnostiamprípadu.Pretožalobevcelomrozsahuvyhovel.Zdôrazňoval,ževýrazné
porušenie práva povinnosti žalovaným vyplýva aj z jeho vlastného podania, z ktorého je zrejmé, že
za úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý vo výške 1.000,- eur mala žalobkyňa povinnosť zaplatiť sumu
1.872,- eur, pričom tým, že žalobkyňa prvé 4 splátky uhradila v celkovej výške 624,- eur a následne
jej formou zrážok zo mzdy bola zrazená suma 1.272,30 eur na splatenie úveru vo výške 1.000,- eur

uhradila čiastku 1.896,30 eur, čo prevyšuje o 896,30 eur výšku poskytnutého úveru. Vzhľadom na rozsah
a intenzitu zásahu žalovaného do práv a povinností žalobkyne ako spotrebiteľky aj s prihliadnutím
na rozsah porušenia záväzku žalobkyne zo zmluvy o úvere rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) C.s.p., žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Bol toho názoru, že ust. § 3 ods. 5 veta druhá zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa priznáva síce spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného
zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Priznanie požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné
už napraviť inak. Zdôrazňoval, že má vedomosť a rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Trebišov

sp.zn. 9C/185/2014, ktorým bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky a bol zaviazaný na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 432,30 eur, ktoré vzniklo v súvislosti so zmluvou. Mal však za to,
že určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej
a generálnej prevencie. Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, priznanú náhradu finančného
zadosťučinenia považoval za neprimerane prísnu, založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade

práva. Na právnu úpravu nemajetkovej ujmy spotrebiteľa zakotvenú inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia sa primerane vzťahujú ustanovenia náhrady ujmy podľa Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), preto súd bol povinný aplikovať ust. § 13 ods. 3 OZ, v zmysle ktorého výšku náhrady súd určí
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Bol
toho názoru, že nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného z finančného zadosťučinenia.

Priznanie požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď
porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. V konaní vedenom
na Okresnom súde Trebišov, okrem žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky si žalobca
(žalobkyňa v tomto konaní - poznámka odvolacieho súdu) uplatnil aj právo na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia, v oboch prípadoch bol žalobca úspešný, preto už raz došlo k náprave porušeného práva.
Poukazoval na to, že žalobca, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia sám konal v rámci
kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojím podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol

oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Prehlásil svojím podpisom na zmluve, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Poukázal na skutočnosť, že dokopy
uzatvoril so žalobcom 6 zmlúv o úvere v rokoch 2006 až 2011. Poukazujúc na predpoklady priznania
finančného zadosťučinenia konštatoval, že v zákone nie je bližšie konkretizované, podľa akých kritérií sa

máposudzovať,čijepriznaniefinančnéhozadosťučineniaprimerané.Účelomtohtoustanoveniaječasto
deklarovaná generálna prevencia. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie
slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s
dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo
právneho vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú

funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať ujmu žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne
konanie a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.
V danom prípade považuje finančné zadosťučinenie požadované žalobcom za poskytujúce ochranu
a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Vo vzťahu k výške nároku konštatoval, že žalobca nijakým
spôsobom nešpecifikoval, v čom spočívala nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia

vo výške 500,- eur, nie je teda zrejmé, aká ujma bola spotrebiteľovi spôsobená (nemôže byť totožná
so vzniknutým bezdôvodným obohatením a už vôbec nie je na mieste ho prevyšovať). V tejto súvislosti
poukazoval na rozsudok NS ČR sp.zn. 30Cdo/1747/2014 a sp.zn. 32Cdo/139/2008). Súd v danom
prípade opomenul aj v prípade ak mal súd v úmysle poskytnúť ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi,
nemožno opomínať zásadu kontradiktórnosti, ktorou je ovládaný moderný civilný proces. Súd takto

nepostupoval. Preto skutkové tvrdenie, že žalobcovi nebola spôsobená nemajetková ujma je nesporné
de facto a de jure. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím
došlo k takej vade, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Z rozsudku nie je zrejmé,
ako sa súd vyporiadal s označením v zmluve z hľadiska posúdenia, či ide o zmluvu obchodnoprávnu
alebo spotrebiteľskú, pretože nepostačuje predchádzajúci rozsudok, ktorým bola zmluva posúdená ako

spotrebiteľská v odôvodnení takéhoto rozsudku, ktorým súd priznal nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Odôvodnenie na rozdiel od výroku nie je pre strany ani súdy záväzné. Vo vzťahu k
trovám konania poukazoval na to, že pred inými všeobecnými súdmi prebieha viacero konaní, v
ktorých vystupuje totožný právny zástupca s totožným predmetom konania. Príkladmo uviedol, pred
ktorými okresnými súdmi, pod ktorými spisovými značkami. Mal za to, že prejednávaná vec má znaky

stereotypnej právnej agendy, keď podania žalobcu majú prvky štandardných až automatických postupov
a práve stereotypná právna agenda v spojení s nízkou hodnotou sporu je dôležitým ukazovateľom, ktorý
oprávňuje súd k modernácii uplatnených trov právneho zastúpenia. Poukazujúc na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4MCdo/21/2009 časť odôvodnenia ktorého citoval uviedol, že postup právneho zástupcu v takto
jednoduchých veciach je motivovaný práve ziskom z náhrady trov právneho zastúpenia.

7. Odvolanie žalovaného bolo žalobkyni doručené 08.11.2018, vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 378 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

10. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2019 o 9,45 hodine v pojednávacej
miestnosti č. dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 04.12.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 2 C.s.p.

11. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p.12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193
a § 205 C.s.p.

19. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto
odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a
nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

20. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.21. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a na ne odkazuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p.

22. Za nedôvodnú je potrebné považovať námietku žalovaného o neexistencii dôvodov pre priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.

23. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práva, povinnosti
ustanovením zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práv alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

24. Zákon o ochrane spotrebiteľa v citovanom ustanovení priamo zakotvuje, že ten spotrebiteľ, ktorý
bol na súde úspešný voči dodávateľovi za porušenie jeho práv alebo povinností má nárok na primerané

finančné zadosťučinenie. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať obmedzenie
spotrebiteľovho komfortu vo všetkých oblastiach jeho života, najmä však vo finančnom obmedzení,
ktoré žalobcovi neoprávnenými platbami v prospech dodávateľa vznikli. Pre priznanie tohto peňažného
zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Môže pozostávať z náhrady morálnej
ujmy ako satisfakcie za stav, ktorý spotrebiteľ musel trpieť, keďže nie vždy vrátením neoprávnene

zaplatených finančných prostriedkov sa všetko zhojilo.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoj záver o
splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na súdom zistené
okolnosti, že žalovaný sa domáhal zaplatenia nielen poskytnutého úveru, ale aj poplatkov a úroku na

základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 26.04.2011 pri
zohľadnení, že opakovane požadoval zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok, podľa názoru
odvolacieho súdu ide o takú intenzitu zásahu do práv žalobkyne konaním žalovaného, ktorá odôvodňuje
priznanie nemajetkovej ujmy vo výške uplatnenej žalobcom (500,- eur), ktorá je nižšia než rozdiel
medzi výškou poskytnutého úveru a sumou, ktorá na predmetný úver bola žalovaným získaná jednak

splátkami žalobkyne a sumou vymoženou, resp. získanou na základe zrážok zo mzdy uskutočnených
zamestnávateľom žalobkyne (896,30 eur).

26. Je potrebné zdôrazniť, že priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá
mu vznikla konaním žalovaného a je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania

trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.
Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľapriznávaprávonafinančnézadosťučinenienievprípadevznikuujmy,aleužvtedy,keďujma
v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom spotrebiteľ sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv.

27. Za nenáležité je potrebné považovať tvrdenie žalovaného v odvolaní, že rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp.zn. 9C/185/2014 súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a zaviazal ho na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 432,30 eur, ktoré vzniklo v súvislosti so zmluvou a k tomu
nadväzujúce ďalšie odvolacie námietky z dôvodu, že predmetom rozhodovania vo veci Okresného súdu

Trebišov sp.zn. 9C/185/2014 z 20.11.2015 bolo iba určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1
C.s.p.Žalovanýnebolvodvolacomkonaníúspešný,žalobcabolvodvolacomkonaníplneúspešný,preto
mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške účelne vynaloženýchtrov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).