Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210628
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215210628.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci žalobcu: A.

S. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX/XX, XXX XX D. zastúpený: JUDr. Igorom Klamárom, advokátom,
so sídlom Družstevná 5, 831 04 Bratislava proti žalovanému: S. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX, XXX
XX D. o určenie otcovstva takto,

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že žalovaný S. Z.W., R.. XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX je otcom žalobcu A. S.
N., R.. XX.XX.XXXX narodeného z matky K.. C.É. N., W.. J., R.. XX.XX.XXXX.

II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2015 domáhal, aby súd určil že žalovaný

je jeho otcom. Podaný návrh odôvodnil tým, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, č.k. 7C
14/2015-20 súd vyslovil, že A. N., R.. XX.XX.XXXX nie je otcom žalobcu A. S. N., R.. XX.XX.XXXX. A.
N. bol zapísaný v matrike ako otec na základe uplatnenia prvej domnienky otcovstva ako manžel matky.
Biologickým otcom je podľa tvrdení žalobcu žalovaný s ktorým matka žalobcu udržiavala intímny styk
v rozhodnom období.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.05.2015. Vo

vyjadreníuviedol,žesnávrhomžalobcunesúhlasí.Akodôvoduviedol,žematkažalobcusibolavedomá,
že jej manžel A. N. nemôže mať deti zo zdravotných dôvodov. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj A. N..
Podľa žalovaného sa teda dohodli, že si nájdu niekoho koho by mohli zviesť a dieťa si následne osvojiť.
Žalovaného často pozývali na návštevy, pričom raz ho tak opili, že nad sebou stratil kontrolu. Asi po
roku od narodenia žalobcu, matka žalobcu vyhodila svojho manžela z bytu a pokúsila sa opäť obnoviť
vzťah so žalovaným. Žalovaný si najskôr myslel, že to robí kvôli dieťaťu a aj on sám rozmýšľal, že by
to mohli skúsiť. Skutočným dôvodom podanej žaloby sú podľa žalovaného snahy žalobcu a jeho matky

o majetok žalovaného.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámil
sa s listinami tvoriacimi obsah spisu ( Sobášny list matky žalobcu, Rozsudok Okresného súdu Bratislava
II č.k. 7C 14/2015-20 zo dňa 16.03.2015, rodný list žalobcu) a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C 14/2015 -20 zo dňa 16.03.2015 súd určil, že A.
N., R.. XX.XX.XXXX nie je otcom žalobcu A. S. N., R.. XX.XX.XXXX narodeného z matky K.. C. N., R..
XX.XX.XXXX. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2015.5. Žalovaný v konaní pred súdom nespochybnil tvrdenia žalobcu, že v rozhodnom období udržiaval s
matkou žalobcu intímny vzťah. Vo výpovedi pred súdom taktiež uviedol, že žalobcu pozná, avšak žiadny
vzťah s ním neudržiava. S návrhom na určenie otcovstva však nesúhlasil. O tom, že žalobca chce určiť

otcovstvo sa dozvedel až podaním návrhu na súd. Kontaktovala ho matka žalobcu, avšak on už vtedy
vedel, že je v sekte a nechcel mať s nimi nič spoločné. Matkou žalobcu mu bol prezentovaný účel tejto
žaloby tak, že žalobca chce mať k nemu potvrdený príbuzenský vzťah.

6. Žalobca vo výpovedi pred súdom uviedol, že žalovaný si je vedomý, že je jeho otcom o čom sa pred

ním aj niekoľkokrát vyjadril. Na preukázanie tvrdenia, že žalovaný je jeho biologickým otcom navrhol v
konaní vykonať test analýzy DNA. Žalovaný však podmieňoval podrobenie sa znaleckému dokazovaniu
vydaním miestoprísažného vyhlásenia žalobcu, že nie je členom sekty AMORC.

7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

9.Zistenieotcovstvapodľa§94prichádzadoúvahyvprípade,aknebolourčenédomnienkousvedčiacou
manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov. Cieľom aplikácie domnienky upravenej v § 94 ods.
2 Zákona o rodine, je určiť biologického otca dieťaťa a to najmä za pomoci vykonania testov analýzou
DNA, ktoré dokážu určiť otcovstvo s 99 % presnosťou.

10. Podľa § 210 CSP strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi,
predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu,
prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého
dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa
použije primerane.

11. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§132
ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

12. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované

právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

13.Súdsijevedomýskutočnosti,ževtakomtokonaníjepovinnýzistiťskutkovýstavčonajobjektívnejšie,

preto mu zákon ukladá povinnosť vykonať aj iné dôkazy než tie, ktoré účastníci navrhli. To znamená, že
súd aj bez aktivity účastníkov vykonáva dôkazy, ktoré majú čo najobjektívnejšie zistiť skutkový stav veci.
Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom je určiť biologického otca dieťaťa, a to zisťovaním súlože medzi
matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej
pre narodenie dieťaťa (300-180 dní pred jeho narodením) a zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú

závažné okolnosti. Aplikácie tejto domnienky však čoraz stráca na význame, keďže skutočnosť „súlože“
akorozhodujúcejudalostiustupujebiologickejistote,ktorúposkytujeanalýzaDNA.AnalýzaDNAdokáže
s určitosťou na 99 % potvrdiť alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža.14. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia otcovstva k žalovanému. V konaní nebolo sporné
tvrdenie žalobcu, že žalovaný udržiaval s matkou žalobcu intímny vzťah v rozhodnom období, pričom
otcovstvo A. N., R.. XX.XX.XXXX bolo zapreté rozhodnutím súdu a nakoniec aj žalovaný sa vyjadril, že

A. N. nemohol mať zo zdravotných dôvodov deti. Ako je už vyššie uvedené v takomto konaní je nosným
dôkazom na preukázanie otcovstva podrobenie sa testu analýzou DNA, ktorý dokáže určiť otcovstvo
takmer na 100%. Žalobca tento dôkaz v konaní navrhol vykonať, zaplatil preddavky na vykonanie
znaleckého posudku v plnej výške. Žalovaný sa však odmietol znaleckému dokazovaniu podrobiť.
Nakoľko už v čase rozhodnutia súdu nežili žiadny priamy pokrvný príbuzný žalovaného, súd nemal

možnosť vyzvať tieto osoby na podrobenie sa znaleckému dokazovaniu. Žalobca predložil žalovanému
čestné prehlásenie, že nie je čelnom sekty AMORC, avšak žalovaný vyhodnotil toto prehlásenie ako
nedostatočné. Súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu vo výške 400,- eur, ktorú žalovaný aj uhradil.
Súd nevyužil aj druhý z donucovacích inštitútov Civilného sporového poriadku, ktorým je predvedenie
nakoľko žalovaný sa k súdom ustanovenej znalkyni W.. H. N.J. dostavil dobrovoľne, avšak materiál
potrebný na vykonanie znaleckého dokazovania poskytnúť odmietol. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že

žalobca nemal možnosť súdu predložiť iný dôkaz na preukázanie ním uvádzaných tvrdení aké predložil.
Nakoľko žalovaný súdu v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by vylučoval, že môže byť biologickým otcom
žalobcu, znaleckému dokazovaniu sa podrobiť odmietol, súlož s matkou žalobcu v rozhodnom období
nepoprel, súd vyhodnotil žalobcom podanú žalobu ako dôvodnú a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

15. Súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS 987/07 podľa ktorého v konaní o určenie
otcovstva podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine je súd oprávnený uložiť žalovanému mužovi, aby sa v
súlade s § 127 ods. 3 OSP dostavil k znalcovi a strpel odber vzorky DNA, a to na účely určenia, resp.
vylúčeniaotcovstvatohtomuža.Niejevrozporesústavnýmporiadkom,aksisúdvynucujesplnenietejto
povinnosti od žalovaného muža, ktorý sa odmieta podrobiť vyšetreniu, prostredníctvom poriadkových

pokút či predvedenia.

16. Súd si je vedomý, že jedine znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky by bolo dôkazom
schopným, či už jednoznačne vyvrátiť otcovstvo k žalobcovi alebo naopak v prípade jeho nevyvrátenia
s vysokou mierou pravdepodobnosti, rovnajúcou sa až istote, jeho otcovstvo potvrdiť. Pokiaľ sa

však žalovaný znaleckému dokazovaniu podrobiť odmietol, súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z
preukázaných skutočností a u žalovaného vychádzal z toho, že neuniesol dôkazné bremeno.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto
mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.