Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202769
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118202769.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu R.. R. P., V. XX.X.XXXX, P.

B., S. Č.. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. Sv. Anny 15/25,
Trenčín, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
so sídlom Pribinova č. 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o náhradu škody vo výške 74,53 eura s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 1.534,74 eura spolu s

úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 4.7.2017 do zaplatenia a to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania rozsahu 90,74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 5.3.2018 žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške
1.609,27 eura a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu bolo uznesením vyšetrovateľa
PZ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej
služby, Odbor inšpekčnej služby- Východ, Košice, Kuzmányho č. 8 pod Č.: T.-XX/OISV-T.-XXXX O. E.

XX.X.XXXX podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia (ďalej len „uznesenie
vyšetrovateľa PZ“). Žalobca ako obvinený podal proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ v zákonnej lehote
sťažnosť, pretože toto uznesenie považoval za nezákonné. O sťažnosti žalobcu ako obvineného proti
uzneseniu vyšetrovateľa PZ bolo rozhodnuté uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné
č. 1Pv 218/14-7702-11 zo dňa 7.10.2015 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo

tejto sťažnosti vyhovené a uznesenie vyšetrovateľa PZ bolo ako nezákonné a neopodstatnené zrušené
a vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Žalobcovi v súvislosti s trestným
stíhaním vedeným proti jeho osobe od vznesenia obvinenia až do zrušenia uznesenia o vznesení
obvinenia ako nezákonného a neopodstatneného (teda v dobe od 27.6.2014 do 7.10.2015) v trestnom
konaní uvedenom v bode I. žaloby vznikli náklady spojené s trovami obhajoby, ktoré hradil zvolenému
obhajcovi JUDr. Jánovi Legerskému, advokátovi v Trenčíne, nám. sv. Anny č. 15/25. Plnomocenstvo k
obhajobe v predmetnej trestnej veci žalobca udelil tomuto advokátovi dňom 1.10.2014 a toto zaniklo až

zrušením uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného a neopodstatneného, teda dňom 7.10.2015
zánikom procesného postavenia žalobcu ako obvineného v tomto trestnom konaní. Celkové trovy tejto
obhajoby predstavujú v súhrne 1.051,07 eura v zmysle oznámenia advokáta o výške tarifnej odmeny
za obhajobu zo dňa 19.4.2017. Žalobca hradil trovy obhajoby na základe zmluvy o poskytnutí právnychslužieb zo dňa 1.10.2014 vo výške dohodnutej zmluvnej paušálnej odmeny v zmysle príslušných
ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá bola vyššia ako tarifná odmena za
obhajobu, pričom však touto žalobu uplatňuje žalobca v rámci škody, ktorá mu vznikla trovy obhajoby

len vo výške tarifnej odmeny za obhajobu. Okrem trov obhajoby vznikli žalobcovi v súvislosti s trestným
stíhanímvedenýmprotijehoosobevtrestnomkonaníuvedenomvbodeI.tejtožalobyajnákladyspojené
s cestovným za cesty vykonané dňa 30.7.2014 na výsluch žalobcu ako obvineného a dňa 3.10.2014 na
výsluchy svedkov, ktorých sa žalobca v rámci jeho práva obvineného zúčastnil z Trenčína do Košíc a
späť vlastným vozidlom spolu vo výške 243,60 eura (jedna cesta tam a späť 666 km x 0,183 eura/km =

121,80 eura), ďalej dňa 12.5.2015 na výsluch znalca, ktorého sa žalobca v rámci jeho práva obvineného
zúčastnil, z Trenčína do Košíc a späť vlastným vozidlom vo výške 121,80 eura (666 km x 0,183 eura/km
= 121,80 eura), a napokon dňa 29.1.2015 na výsluchy svedkov konané v Snine, ktorých sa žalobca v
rámci jeho práva obvineného zúčastnil, z Trenčína do Sniny a späť vlastným vozidlom vo výške 142,30
eura (778 km x 0,183 eura /km = 142,30 eura) a ubytovacie náklady spojené s účasťou žalobcu na týchto
výsluchoch 50,50 eura. Na všetky uvedené cesty žalobca použil osobné motorové vozidlo zn. T. S. F..

Č.. B., Q. T. Y. B. J. X,X K. Q.. Celkové náklady, ktoré takto žalobca v súvislosti s trestným stíhaním
vedeným proti jeho osobe v trestnom konaní uvedenom v bode I. tejto žaloby vynaložil, predstavujú
sumu 1.609,27 eura. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení
žalobca ako poškodený listom zo dňa 20.4.2017 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorá jej vznikla nezákonným rozhodnutím (uznesením vyšetrovateľa PZ), ktoré bolo

pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom ( prokurátorom). Žalovaná na takúto žiadosť žalobcu
odpovedala listom zo dňa 4.7.2017, ktorým oznámila žalobcovi, že vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu škody nie je daná príčinná súvislosť pre vznik zodpovednosti žalovanej z dôvodu, že podľa
žalovanej požadovaná škoda mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym postupom prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné, ktorý rozhodol o sťažnosti žalobcu ako obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa

PZ až po takmer 14 mesiacoch a že, ak by o tejto rozhodol v primeranom čase, nedošlo by k vykonaniu
jednotlivých úkonov v trestnom konaní, v súvislosti s ktorými žalobcovi vznikla požadovaná škoda,
teda škoda na trovách obhajoby a cestovných nákladov a ubytovacích nákladoch žalobcu a že z
toho dôvodu žalovaný postupuje žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
titulom nezákonného rozhodnutia Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra

Slovenskejrepublikylistomzodňa21.7.2017oznámilažalovanej,žeokolnosť,kedyprokurátorrozhodol
o podanej sťažnosti žalobcu ako obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ nie je určujúca s
poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého vo veci náhrady škody spôsobenej v trestnom konaní vyšetrovateľom Policajného zboru
alebo povereným príslušníkom Policajného zboru koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky a tiež uviedla, že Trestný poriadok výslovne neukladá v akej lehote má prokurátor rozhodnúť
o podanej sťažnosti a že ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
(na ktoré poukázal žalovaný) upravuje režim vybavovania podnetov a nie sťažností, pričom trestné
konanie v predmetnej veci sa skončilo zastavením trestného stíhania vo veci po zrušení nezákonného
rozhodnutia vyšetrovateľa. Žalovaná napriek takémuto stanovisku Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky následne listom zo dňa 13.11.2017 oznámila žalobcovi, že nie je možné vyhovieť jeho
žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a teda požadovaný nárok žalobcu
na náhradu škody neuspokojil ani sčasti. Podľa žalobcu zo skutočností uvedených v predošlej časti
žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci, a to uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru o vznesení obvinenia, ktoré bolo neskôr

nadriadeným orgánom pre nezákonnosť zrušené a trestné konanie, v rámci ktorého k vydaniu takéhoto
uznesenia došlo, bolo následne zastavené. Orgánom konajúcim v mene štátu vo veci nároku na
náhradu škody spôsobenej takýmto nezákonným rozhodnutím je potom s poukazom na ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky.Výškaškody,ktorúžalobcatoutožalobouuplatňujeaktorápozostávaztrovobhajobyvovýške

tarifnej odmeny za obhajobu žalobcu v predmetnom trestnom konaní a z cestovných a ubytovacích
nákladov žalobcu pri účasti na úkonoch trestného konania, ktorých sa žalobca bol jednak povinný
(výsluch obvineného ) a jednak oprávnený (výsluch svedkov a znalca) zúčastniť, je jednoznačne v
príčinnej súvislosti s procesným postavením žalobcu ako obvineného, do ktorého sa žalobca dostal
práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ktoré bolo potom pre

nezákonnosť nadriadeným orgánom na podklade sťažnosti žalobcu ako obvineného, zrušené. Z toho
je zrejmé, že všetky zákonné predpoklady na priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody touto
žalobou, čo do základu i výšky uplatneného nároku, sú splnené. Príslušenstvom uplatneného nároku
sú jednak úrok z omeškania a jednak trovy spojené s jeho uplatnením na súde. Pokiaľ ide o úrok zomeškania, tento žalobca uplatňuje na základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 5% ročne z dlžnej sumy a
to za dobu od 5.7.2017 do zaplatenia, pričom začiatok doby omeškania s poukazom na ustanovenie §

16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca odvodzuje od okamihu, kedy
mu bolo doručené oznámenie žalovanej o postúpení žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, keď už takéto oznámenie žalovanej
treba považovať za oznámenie, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o trovy spojené s
uplatnením nároku žalobcu na súde, tieto pre prípad skončenia veci platobným rozkazom predstavujú

celkom 213,39 eura a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 20,-eur a z
odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom za 2 úkony právnych služieb- za prevzatie a prípravu
zastúpenia a za vyhotovenie žaloby, kde hodnota jedného úkonu je 71,37 eura + 9,21 eura režijný paušál
+ 20% DPH (podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov), spolu za dva úkony právnych služieb 193,39 eura.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.4.2018 uviedla, že aj keď je v tomto konaní
splnenáprvápodmienkazodpovednostištátuzaškodu,tedanezákonnérozhodnutie,niesúkumulatívne
splnené všetky podmienky na priznanie žalobcovho nároku. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky namieta v tejto právnej veci príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody, za ktorú má zodpovedať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Existencia príčinnej

súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu
škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Ak nie je daná
príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak
by príčinnou vzniku majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Podľa §

206 ods. 1 Trestného poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po
začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt
bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia. Na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
sa nevyžaduje istota, ale len odôvodnený záver, pričom dôkazy zadovážené v tom štádiu konania voči
osobe žiadateľa bolo možné považovať za dostatočné na vznesenie obvinenia. Samotné vznesenie

obvinenia neznamená vyslovenie viny, ide len o úkon trestného konania, ktorý je policajt povinný
vykonať, ak je odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Za účelom preukázania vyššie
uvedeného prebieha proces vyšetrovania, kde sa zaobstarávajú dôkazy svedčiace v prospech ako
aj v neprospech obvineného. V žalobcovej trestnej veci došlo k vzneseniu obvinenia voči žalobcovi,
ktorý podal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia. V tejto súvislosti žalovaná zastúpená

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že po podaní žalobcovej sťažnosti
voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola tá, spolu s vyšetrovacím spisom dňa 12.8.2014 predložená
Okresnej prokuratúre v Humennom. Sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o vznesení obvinenia vyhovel
prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné uznesením sp.zn. 1 Pv 218/14-7702-11 dňa 7.10.2015 t.j.
po takmer 14 mesiacoch. Trestné stíhanie, v ktorom bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie bolo

zastavené uznesením odboru inšpekčnej služby- Východ, Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a
inšpekčnej služby, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Č.: T.-XX/OISV-T.-XXXX O. E. XX.X.XXXX.
Voči predmetnému uzneseniu podal sťažnosť poškodený, a to R.. J. T. E. XX.X.XXXX, pričom o tejto
sťažnosti rozhodla Okresná Y. X. uznesením sp.zn. X Y. XXX/XX/XXXX-XX O. dňa 27.9.2016, teda 1
mesiac po podaní sťažnosti. Žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky namieta

výšku uplatnenej náhrady škody žalobcom. Vo vzťahu k žalobcovmu nároku na náhradu škody L. L.
X.XXX,XX F., ako trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní namieta žalovaná: a) úkon právnej
služby, a to ďalšiu poradu s klientom za jednu skončenú hodinu od 15.00 hod. do 16.20 hod., b) úkon
právnej služby, a to ďalšiu poradu s klientom ako jednu hodinu od 15.30 hod. do 16.10 hod. Žalovaná
zároveň za nepreukázanú považuje škodu v celkovej výške 507,70 eura, ktorá mala žalobcovi vzniknúť

ako náklady na cestovné osobným motorovým vozidlom v súvislosti s účasťou žalobcu na jeho výsluchu,
výsluchu znalca a výsluchu svedkov. Žalobca nepreukázal, že by na predmetné výsluchy cestoval
osobným motorovým vozidlom. V tomto smere povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.

3. Žalobca v replike zo dňa 25.4.2018 uviedol, že pokiaľ ide o prvú námietku žalovanej, táto je

celkom nesprávna a bez relevantného právneho opodstatnenia, keď je celkom zrejmé zo skutočností
uvedenýchvpodanejžalobeaknejpripojenýchlistinnýchdôkazovnielensplneniepodmienkyexistencie
nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 a
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov), ale aj splnenie podmienky príčinnej súvislostimedzi takýmto nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Je len zrejmé, že ak by
žalobcovi nebolo nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo na podklade riadneho opravného prostriedku
(sťažnosti) podaného žalobcom zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom (prokurátorom), tak by

žalobcovi nevznikla žiadna škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch na realizáciu jeho zákonného
práva na obhajobu v trestnom konaní a nákladoch s realizáciou jeho práv a povinností obvineného
v trestnom konaní, pričom len v takto vynaložených nákladoch žalobcom spočíva uplatnený nárok
na náhradu škody. Je celkom irelevantné pre posúdenie existencie tejto príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá v dôsledku takéhoto rozhodnutia žalobcovi vznikla, po akú

dobu rozhodoval prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o
vznesení obvinenia a či tak urobil v dobe primeranej alebo dlhšej. Pokiaľ ide o druhú námietku žalovanej,
aj táto je v celom rozsahu neopodstatnená. Táto námietka sa týka výšky uplatneného nároku a žalovaná
touto námietkou spochybňuje uplatnený nárok jednak v časti trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní,
keď žalovaná tvrdí, že úkony právnej služby spočívajúce v dvoch ďalších poradách s klientom považuje
za neúčelné a nepreukázané, a jednak v časti nákladov žalobcu na cestovné osobným motorovým

vozidlom, keď žalovaná tvrdí, že žalobca nepreukázal, že by na príslušné výsluchy cestoval osobným
motorovým vozidlom. K časti tejto námietky žalovanej týkajúcej sa neúčelnosti trov obhajoby za dve
ďalšie porady s klientom žalobca uvádza, že tak, ako to vyplýva už z listinných dôkazov pripojených
k podanej žalobe a najmä z oznámenia o výške tarifnej odmeny za obhajobu zo dňa 19.4.2017, ide o
ďalšiu poradu s klientom za jednu skončenú hodinu (od 15.00 do 16.20 hod. ) vykonanú dňa 26.1.2015

a ďalšiu poradu s klientom kratšiu ako jedna hodina (od 15.30 do 16.10 hod.) vykonanú dňa 11.5.2015.

4.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalobcuaoboznámenímsasožalobouasvyjadreniamižalobcu,
s vyjadreniami žalovanej a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že aj keď nebol predvolaný na tieto úkony, ale z dôvodov svojho
pracovného zariadenia, že bol policajt, mal tento spis podrobne naštudovaný. Chcel sa zúčastniť týchto
úkonov, aby poukázal na jednotlivé rozpory. Aj úkonov, ktorých sa zúčastnil L. T., nevie, ktorý je to
dátum, jeho prítomnosťou a jeho doplňujúcimi otázkami sa jednoznačne preukázala jeho nevina. Pokiaľ

ide o fotokópiu technického osvedčenia o motorovom vozidle doloženého na č.l. 21 spisu ako listinný
dôkaz, uviedol, keďže je prefotená len jedna strana technického preukazu a v čase podania žaloby
už nedisponoval predmetným motorovým vozidlom, že išlo o motorové vozidlo T. S., rok výroby 2005,
benzín 55 kW, priemerná spotreba: 6,4 l/100 km. Ubytovacie náklady sú vo výške 50,50 eura. zvyšná
časť sú cestovné náklady. Pri cestovných nákladoch vo výške 457,20 eura vychádzal z prepočtu 0,183

eura/km. Uplatňuje si iba cestovné náhrady, ktoré mu vznikli tým, že sa zúčastnil úkonov trestného
konania.

6. Z uznesenia vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútraSlovenskejrepublikyzodňa27.6.2014,T..O..Č.:T.-XX/OISV-T.-XXXXsúdzistil,ževočižalobcovi

bolo vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo na podklade zistených
skutočnosti bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 1.3.2014 okolo 02.30 hod. v Snine na ul.
Vihorlatskej č. 21 v nočnom bare T. A. v čase osobného voľna fyzicky napadol R.. J. T., V.. 1.2.1969 zo
Sniny tak, že ho sotil rukami do oblasti hrudníka, následkom čoho R.. J. T. spadol dozadu na podlahu,

pričom narazil zadnou časťou hlavy vyvýšenej časti podlahy a utrpel zranenia, a to tržnozmliaždenú
ranu v temennej oblasti vľavo, drobné krvácanie medzi tvrdú plenu mozgovú a pavúčnicu (subdurálne
krvácanie) vpravo, vpáčenú zlomeninu vonkajšej časti (laminy) temennej kosti vľavo s dobou liečenia
a práceneschopnosti do 8.4.2014.

7. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Humennom, sp.zn. 1 Pv 218/14/7702 zo dňa 7.10.2015 súd zistil,
že prokurátor vyhovel sťažnosti obvineného žalobcu proti vyššie cit. uzneseniu a toto uznesenie zrušil
z dôvodu, že predmetné uznesenie je nezákonné a neopodstatnené.

8. Z listu žalobcu zo dňa 20.4.2017 označeného ako žiadosť predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody súd zistil, že žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

9. Z listu žalovanej zo dňa 4.7.2017 súd zistil, že žiadosti žalobcu o náhradu škody nebolo vyhovené.10. Z vyšetrovacieho spisu úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky číslo: T.-XX/OISV-T.-XXXX a to zo zápisníc o výsluchu svedkov R.. J. P.,
R.. J.V. T., P.. R. P., Y. H., J. B. D. R. Y., Z. K., E. Y., J.. B. X., J. Č., J. A., Y. L., Y. H., L. X., R.. Y.

Q., R. Š., R. Š. R.., B. B., R. R., E. L., P.. R. A., O. Č..K.. XX-XXX predmetného spisu, zo zápisnice o
konfrontácií Y.. P. D. Y.. T. z č.l. 40-43 predmetného spisu, zo zápisnice o konfrontácií svedkov Y.. Y. D.
Y.. T. z č.l. 108-109 predmetného spisu, zo zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Zoltána Sidora, PhD., z
č.l. 109a predmetného spisu, z návrhov obvineného na vykonanie dôkazu z č.l. 201 predmetného spisu,
zo záznamu o nazretí do vyšetrovacieho spisu z č.l. 214-217, zo zápisu o výsluchu znalca z č.l. 109a

predmetného spisu, súd zistil, že žalobca sa zúčastnil týchto vyšetrovacích úkonov. Pokiaľ ide o výsluch
svedka Y. H. E. XX.X.XXXX, tohto výsluchu sa zúčastnil žalobca v Snine, tak ako je uvedené na č.l. 50,
nebol zastúpený obhajcom, pričom žalobca aktívne v procesnom postavení obvineného kládol otázky
svedkovi. Zo zápisnice o výsluchu svedka Y. L. zo dňa 3.10.2014, vyplýva, že sa zúčastnil tohto výsluchu
aj pán žalobca, bol prítomný právny zástupca žalobcu, zo zápisnice o výsluchu svedka Y. H. O. dňa
3.10.2014 na č.l. 75 predmetného spisu vyplýva, že sa zúčastnil tohto výsluchu pán žalobca, z výsluchu

svedkaL.X.dňa3.10.2014zč.l.78predmetnéhospisuvyplýva,žesazúčastnilvýsluchužalobca,takisto
sa žalobca zúčastnil 29.1.2015 výsluchu svedka R.. Y. Q. ako vyplýva z č.l. 80 predmetného spisu bez
advokáta, výsluchu svedka R. Š., ako vyplýva z č.l. 84 predmetného spisu bez prítomnosti advokáta,
výsluchu svedka R. Š. R.. dňa 29.1.2015, ako vyplýva z č.l. 89 predmetného spisu bez prítomnosti
advokáta, výsluchu svedka B. B. E. XX.X.XXXX, ako vyplýva z č.l. 93 predmetného spisu, ktorému

aktívne kládol otázky.

11. Súd právne vec posúdil nasledovne:

12. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

13. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný

prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

15. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu

škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri
uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňomoznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013 náhrada škody
zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie
o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom
bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená
inémuorgánu.Náhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,ktorépoškodenému

vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo
súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

19. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení, zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

20. Žalobca na pojednávaní dňa 20.9.2018 súdu oznámil, že žalobu v časti nároku na náhradu škody
pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a to ďalšiu poradu s klientom
za skončenú hodinu dňa 26.1.2015 od 15.00 do 16.20 hod (2/3) úkonu a za úkon právnej služby ďalšiu

poradu s klientom kratšiu ako hodinu dňa 11.5.2015 v čase od 15.30 do 16.10 hod. (1/3) úkonu, berie
späť, t.j. spolu vo výške 74,53 eura, ktorá suma pozostávala z odmeny za prvý úkon zo dňa 26.1.2015 -
40,08 eura ako (2/3) z výpočtového základu, teda 2/3 zo sumy 60,11 eura a druhý úkon 20,03 eura ako
(1/3) z výpočtového základu zo sumy 60/11 eura + 2x režijný paušál v roku 2015 - 7,21 eura. Žalovaná
na pojednávaní dňa 20.9.2018 vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

21. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu
späť.

22. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd

konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

24. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Súd preto konanie v časti o náhradu škody vo výške 74,53 eura s prísl. zastavil.

26. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania je procesný nárok žalobcu na náhradu
škody z titulu náhrady trov konania, ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie - uznesenie vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly
a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2014, T..O.. Č.: T.-XX/OISV-
T.-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi, ktorý bol obvinený za prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a) Trestného zákona, v celkovej výške 1.534,74 eura s príslušenstvom, ktorý sa opiera o hmotnoprávne
ustanovenia § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.6.2014.

27. Vo veci nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby,
Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2014, T..O.. Č.:
T.-XX/OISV-T.-XXXX vznesené obvinenie pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, že predmetné uznesenie prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom uznesením, sp.zn. X Y.

XXX/XX/XXXX zo dňa 7.10.2015 zrušil z dôvodu, že toto uznesenie je nezákonné a neopodstatnené, že
žalobca nebol stíhaný väzobne, a že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (tak
ako je uplatnený v tejto žalobe) bol vopred predbežne prerokovaný so žalovanou na základe písomnej
žiadosti žalobcu ako poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, pričom žalovaná uplatnenému
nároku na náhradu škody nevyhovela. Trestné stíhanie žalobcu začalo dňa 27.6.2014 a skočilo dňa
7.10.2015. Žalobca bol a je bezúhonný.

28.Základnýmipredpokladmizodpovednostištátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmoci vprípade
nezákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody.

29. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle cit. ustanovenia § 6 ods. 1 prvá veta uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, príslušným orgánom, a to pre jeho nezákonnosť.

30. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov
smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa
nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V preskúmavanej veci žalobca svoj nárok

na náhradu škody odvodzuje z vyššie uvedeného uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 27.6.2014,
ktoré úspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť vôbec vedené; spáchanie skutku, z ktorého bol obvinený, nebolo preukázané.
Toto uznesenie bolo pre nezákonnosť zrušené podľa § 6 ods.1 citovaného zákona. Na základe vyššie
uvedeného má súd za preukázané, že sťažnosťou napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia bolo

zrušené pre nezákonnosť.

31. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody z titulu náhrady trov konania, ktoré žalobcovi ako
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, z faktúry Č.. XXXXXXX
O. E. X.XX.XXXX advokáta JUDr. Jána Legerského a z príjmového pokladničného dokladu Č.. Y. zo dňa

1.10.2014 má súd za preukázané, že žalobca zaplatil advokátovi za zastupovanie v trestnom konaní
vedenom vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky pod č.k. Č.: T.-XX/OISV-T.-XXXX trovy právneho zastúpenia vo výške
2.000,- eur.

32. Súd uvádza, že pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu treba za účelne vynaložené náklady
poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej
odmeny (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 6 Cdo 402/2015).

33. Najvyšší súd dospel k záveru, že z hľadiska rozsahu náhrady škody, treba primerane použiť aj

všeobecné zásady charakteristické pre právnu úpravu týkajúcu sa trov konania (napriek tomu, že
trovy konania upravujú procesné predpisy povahy verejnoprávnej a právna úprava zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu má základ v hmotnoprávnej úprave súkromnej povahy). Ide
predovšetkým o zásadu, podľa ktorej každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a
trovy svojho zástupcu. Táto zásada sa v trestnom konaní prejavuje v tom, že obvinený znáša vlastné

trovy a výdavky spojené so zvolením obhajcu, včítane odmeny dohodnutej medzi ním a advokátom (§
553 ods. 1 Trestného poriadku). V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len
náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva,
že sa uhradzujú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady,ktoré účastník v konaní vynaložil; pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na
svoju obranu v súdnom konaní vynaloží. V súvislosti s odmenou za zastupovanie advokátom platí, že
aj v prípade, ak sa klient s advokátom dohodne na zmluvnej odmene, pri určení nákladov konania,

ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí
podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§ 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). V súlade s
uvedenými zásadami niet dôvodu, aby štát uhrádzal poškodenému v tomto špecifickom prípade náhradu
škody všetky náklady, ktoré vynaložil v trestnom konaní na svoju obhajobu. Obsah základného práva
obvineného na právnu pomoc pri obhajobe v trestnom konaní spočívajúci v možnosti zvoliť si obhajcu,

nemôže byť z hľadiska rozsahu nároku na náhradu škody proti štátu neobmedzený. Bolo by popretím
základných predpokladov pre náhradu škody, aby štát hradil aj náklady spojené so zastúpením, ktoré
boli poškodeným vynaložené bezúčelne. Treba preto uplatniť obmedzenie v tom zmysle, že pre účely
náhrady škody sa musí jednať o náklady na obhajobu vynaložené účelne. Prijatý záver však žiadnym
spôsobom neobmedzuje právo obvineného zvoliť si pre svoju obhajobu v trestnom konaní obhajcu, ale
sa iba limituje právo poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov v konaní. Túto požiadavku

treba považovať za legitímnu, lebo niet dôvodu pre to, aby ktokoľvek hradil náklady na odstránenie
vadného stavu (v tomto prípade zrušenie nezákonného rozhodnutia), ktoré neboli vynaložené dôvodne.
Účelnosť vynaložených nákladov na trovy obhajoby znamená aj to, že štát nie je povinný znášať náklady
vpodobeneprimeranedohodnutýchzmluvnýchodmienmedziadvokátomapoškodeným,ktoréniekoľko
násobne prevyšujú odmenu mimozmluvnú (tak je tomu aj v predmetnej vecí). Východiskom, čo treba

považovať za účelne vynaložené náklady na trovy obhajoby, môže byť už zmienené pravidlo, podľa
ktorého pri určení nákladov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe,
sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Niet dôvodu, aby sa
toto pravidlo neuplatnilo aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá
náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie,

ak zástupcom je advokát. Tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní sa totiž
stanovuje podľa toho, či ide o obhajobu v trestnom konaní alebo o zastupovanie v konaní o priestupkoch,
a podľa počtu úkonov právnej pomoci (služby) odstupňovaných podľa hornej hranice trestnej sadzby. Ide
o kritériá, ktoré sú jasne určené, ktoré sú merateľné a predvídateľné. Určenie rozsahu náhrady škody
podľa uvedených kritérií nepochybne prispieva aj k právnej istote účastníkov tohto právneho vzťahu.

Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny
advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje,
že nijako nespochybňuje právo advokáta a jeho klienta dohodnúť v zmluve o poskytnutí právnych
služieb zmluvnú odmenu, ktorá môže byť vyššia, než je tarifná odmena. Tu sa iba zohľadňuje, že štát
nemusí úhradu zvýšených nákladov vynaložených poškodeným znášať. Napokon treba poznamenať,

že ani výška paušálnej odmeny nie je v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. neobmedzená, ale ju je
možné určiť s prihliadnutím na predpokladanú vecnú a časovú náročnosť práce a na základnú sadzbu
hodinovej odmeny. So zreteľom na vyššie uvedené súd dospel k právnemu názoru, podľa ktorého pre
účely náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným (obvineným) na obhajobu v
trestnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., treba skutočnú škodu interpretovať v zmysle účelne

vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta za zastupovanie
klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o tarifnej odmene.
Na podporu tohto právneho názoru treba uviesť, že súčasné znenie zákona č. 514/2003 Z. z. stanovuje,
že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania vzniknutých poškodenému
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a že účelne vynaložené hotové výdavky a

odmena za zastupovanie sa určia ako tarifná odmena advokáta (pozri aj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 543/2016-29, podľa ktorého názoru /ústavného súdu/ nemožno
povinnosť náhrady trov obhajoby vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní medzi obhajcom 16 a jeho
klientom prenášať na štát, ktorý síce za vzniknutú škodu zodpovedá, súčasne však výber obhajcu
zvoleného sťažovateľom ani výšku dojednanej odmeny nemohol ovplyvniť).

34. Z oznámenia zo dňa 19.4.2017 na č.l. 17, z technického preukazu motorového vozidla T. S., F.:
B., O. Y. Č.. XXXXXXX a z vyšetrovacieho spisu číslo: T.-XX/OISV-T.-XXXX má súd za preukázané,
že žalobcovi ako poškodenému vznikli v trestnom konaní vedenom vyšetrovateľom Úradu inšpekčnej
služby, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č.k. Č.: T.-

XX/OISV-T.-XXXX trovy konania pozostávajúce z nasledovných úkonov právnej služby, ktoré mu boli
poskytnuté advokátom JUDr. Jánom Legerským v tomto trestnom konaní, dňa 1.10.2014 - prevzatie a
príprava obhajoby (1 úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a) AT), dňa 2.10.2014- účasť pri výsluchu svedka J.
B. od 9.05 do 10.03 hod., dňa 2.10.2014- účasť pri výsluchu svedka R. Y. od 10.15 do 11.10 hod., dňa2.10.2014- účasť pri výsluchu svedka Z. K. N. 11.20 do 12.00 hod., dňa 2.10.2014- účasť pri výsluchu
svedka E. Y. od 12.10 do 12.40 hod., dňa 2.10.2014- účasť pri výsluchu svedka npor. JUDr. B. X. od
12.45 do 13.20 hod., dňa 2.10.2014- účasť pri výsluchu svedka ppráp. J. Č. od 14.00 do 14.25 hod., dňa

2.10.2014- účasť pri výsluchu svedka ppráp. J. A. od 14.30 do 15.00 hod. (3 úkony podľa § 14 ods. 1
písm. c) AT), dňa 8.10.2014 - vypracovanie návrhu na rozsah ďalšieho dokazovania vo vyšetrovaní (1
úkon podľa § 14 ods. 1 písm. b)AT) a dňa 4.2.2015- účasť pri výsluchu svedka R. R. (1 úkon podľa § 14
ods. 1 písm. c)AT). 1/12 výpočtového základu predstavovala v roku 2014 sumu 57,95 eura a v roku 2015
60,11 eura, 1/60 výpočtového základu predstavovala v roku 2014 sumu 11,59 eura a 1/100 výpočtového

základu predstavovala v roku 2014 sumu 6,95 eura a v roku 2015 7,21 eura. Celková tarifná odmena za
obhajobu teda predstavuje sumu 391,82 eura. Advokátovi prináležala aj náhrada za stratu času podľa §
15 a 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 208,62 eura a to za účasť na vyšetrovacích úkonoch v Košiciach
dňa 2.10.2014 (cesta z Trenčína do Košíc a späť - 18 začatých polhodín) ako aj náhrada za cestovné
vo výške 200,92 eura. Odmena a náhrady sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný
platiť podľa osobitného predpisu. Celková tarifná odmena za obhajobu v predmetnom trestnom konaní

tak predstavovala sumu 976,54 eura.

35. Z vyšetrovacieho spisu číslo: T.-XX/OISV-T.-XXXX, z technického preukazu motorového vozidla T.
S., F.: B. D. O. Y. Č.. XXXXXXX, má súd za preukázané, že okrem trov obhajoby vznikli žalobcovi v
súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti jeho osobe v predmetnom trestnom konaní aj náklady

spojené s cestovným za cesty vykonané dňa 30.7.2014, dňa 3.10.2014, dňa 29.1.2015 a dňa 12.5.2015.
Aj v prípade tohto uplatneného nároku je teda nepochybne daná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutímžalovanejažalobcomvynaloženýmicestovnýminákladmi.Pokiaľideožalobcomuplatnenú
náhraduzaamortizáciuvsúvislostistýmitocestami,súdkonštatuje,ževzmyslezákonač.283/2002Z.z.
o cestovných náhradách a opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sume základnej náhrady za používanie

cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, je suma základnej náhrady za každý jeden km
jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo 0,183 eura.

36. Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad za používanie cestných motorových
vozidiel v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch, ako to vyplýva z ust. § 1, ale aj v iných vzťahoch.

37. V zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento zákon upravuje
poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom
pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru,
štátnozamestnaneckého pomeru alebo odborného pracovného

vzťahu a pri výkone práce v zahraničí
a/ zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak,
b/ členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c/ fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak

je to dohodnuté,
d/ osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon

38. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona tento zákon upravuje aj poskytovanie náhrad osobám,
a/ o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,

b/ ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v
pracovnom právnom vzťahu,
c/ ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k
právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

39. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon č. 283/2002 Z.z. upravuje
poskytovanie náhrad aj osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

40. Takýmto osobitným predpisom je napr. vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (§ 16 ods. 4), vyhláška č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
(§ 74) a ďalšie.41. Predpokladá (a nevylučuje) teda použitie aj v iných, než pracovnoprávnych, či obdobných vzťahoch
v zmysle § 1 ods. 1.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že ust. § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. bližšie nevymedzuje spôsob určenia
všetkých nákladov nevyhnutne vynaložených v súvislosti s trestným konaním, neobsahuje ani úpravu
cestovnýchnákladovzhľadiskavymedzeniaichrozsahu,apretojenamiesteanalogicképoužitiezákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

43. V zmysle ust. 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom,
že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, okrem cestného motorového vozidla
zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý jeden km jazdy a náhrada za spotrebované
pohonné hmoty.

44. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a

pre osobné cestné motorové vozidlá podľa ods. 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie
sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému
vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %.

45. Podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. suma základnej náhrady za používanie cestných

motorových vozidiel pri pracovných cestách za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá
je 0,183 € (§ 1).

46. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia náhrada za používanie cestných motorových vozidiel
pozostáva nielen z náhrady za spotrebované pohonné hmoty, ale aj zo základnej náhrady za každý 1

km jazdy.

47. Táto náhrada predstavuje v prejednávanom spore náklady spojené s cestovným za cesty vykonané
dňa 30.7.2014 na výsluch žalobcu ako obvineného a dňa 3.10.2014 na výsluchy svedkov, ktorých sa
žalobca v rámci jeho práva obvineného zúčastnil vlastným vozidlom O. B. E. Q. a späť spolu vo výške

243,60 eura (jedna cesta tam a T. XXX Q. G. X,XXX F. =. XXX,XX F.), ďalej náklady spojené s cestovným
za cestu dňa 12.5.2015 na výsluch znalca, ktorého sa žalobca v rámci jeho práva obvineného zúčastnil
vlastným vozidlom z Trenčína do Košíc a späť vo výške 121,80 eura (XXX Q. G. X,XXX F. =. XXX,XX F.)
a náklady spojené s cestovným za cestu dňa 29.1.2015 na výsluchy svedkov konané v Snine, ktorých sa
žalobca v rámci jeho práva obvineného zúčastnil, O. B. E. T. a späť vlastným vozidlom vo výške 142,30

eura (XXX Q. G. X,XXX F. /. =. XXX,XX F.), t.j. náhrada spolu vo výške 507,70 eura, ktorá žalobcovi
patrí titulom náhrady za použitie jeho motorového vozidla v súvislosti s trestným konaním vedeným proti
jeho osobe. Súd žalobcovi priznal aj ubytovacie náklady spojené s účasťou žalobcu na výsluchu v T. E.
XX.X.XXXX vo výške 50,50 eura.

48. Na všetky uvedené cesty žalobca použil osobné motorové vozidlo zn. T. S. F.. Č.. B., Q. T. Y. B.
J. X,X K. Q.. Celkové náklady, ktoré takto žalobca v súvislosti s trestným stíhaním vedeným proti jeho
osobe v trestnom konaní vynaložil, predstavujú sumu 1.534,74 eura.

49.Ztohtodôvoduvzniklažalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovináhraduškodyvovýške1.534,74eura.

50. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením
peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy
sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade treba postupovať podľa
ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. a vychádzať z toho, že lehota omeškania začína

príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody. Žalovaná
oznámila žalobcovi podaním zo dňa 4.7.2017, že neuspokojí nárok žalobcu na náhradu škody, ktorým
dňom sa dostala do omeškania.

51. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 4.7.2017 0%.

52. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe vyhovel
a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutímorgánu verejnej moci sumu vo výške 1.534,74 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z
dlžnej sumy od 4.7.2017 do zaplatenia.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

55. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

58. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, nakoľko žalobca vzal v časti späť žalobu bez uvedenia dôvodu, tak z procesného
hľadiska zásadne platí, že žalobca týmto svojim úkonom zavinil čiastočné zastavenie konania a preto
je povinný v tejto časti nahradiť žalovanej trovy konania. Žalobca mal teda vo veci úspech v pomere

95,37% k 4,63% úspechu žalovanej a súd mu preto priznal pomerný nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 90,74%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).