Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ama Odalošová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/117/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117250704
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117250704.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci žalobcu:
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne
zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, IČO: 50 361 368, za ktorú koná JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát a konateľ,
korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: G. K.,C. trvale bytom
XA. toho času bytom XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 833,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15Csp/248/2017- 96 zo dňa 20. 02. 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15Csp/248/2017- 96 zo dňa 20. 02. 2019 v
napadnutej časti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v závislom výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(druhý a tretí výrok).
II. V ostatnej časti zostáva rozhodnutie nedotknuté (prvý výrok).
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo
výške vo výške 833,51 Eur, úroky vo výške 11,54 Eur, úroky vo výške 32,20 Eur, úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 833,51 Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok).
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok).
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho
zastúpenia v rozsahu 100 %, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny
úradník rozhodne o ich výške (tretí výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že: žalobca sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu istiny 833,51 Eur, úroky vo výške 11,54 Eur, úroky vo výške
32,20 Eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 833,51 Eur vo výške 25,50 % ročne zo sumy
833,51 Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 833,51
Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia
a trovy konania. Žalobný nárok opieral o uzavretú zmluvu o úvere č. 1383043934 zo dňa 03. 10. 2013,
a to medzi právnym predchodcom žalobcu - veriteľom Poštová banka, a. s. a žalovaným v postavení
dlžníka. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4.Okresnýsúd zistil,žedňa03.10.2013bolamedziprávnympredchodcomžalobcu-veriteľomPoštová
banka, a. s. a žalovaným v postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere č. 1383043934, súčasťou ktorejsú všeobecné obchodné podmienky a podmienky pre úver. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol
žalovanému úver vo výške 1 000,- Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach.
5. Súd prvej inštancie posudzoval nárok podľa § 52 ods. 2,3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 54 ods.
2 OZ, § 497, § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zistil, že úver bol poskytnutý žalovanému ako
fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu, preto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.
Zmluvaoúverejeupravenáv§497Obchodnéhozákonníka,podľaktoréhozmluvouoúveresazaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatné náležitosti zmluvy
o úvere v čase jej uzavretia upravoval zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako lex
specialis. Na základe tejto zmluvy boli žalovanej strane ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi dočasne
poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru právnym predchodcom žalobcu, ktorý poskytuje
úvery v rámci predmetu svojej činnosti. Zmluva obsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného právny
predchodca žalobcu výzvou zo dňa 13. 11. 2014 oznámil žalovanej strane uplatnenie práva, a to
zosplatnenie úveru, zároveň vyzval žalovaného na uhradenie vzniknutého dlhu v konkrétnej lehote. V
súvislosti s uplatneným kapitalizovaným úrokom zo strany žalobcu, okresný súd uviedol, že tento bol
vyčíslený podľa predloženého aktualizovaného stavu úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
t.j. do 01. 12. 2014. Preto na dlžnú sumu istiny vo výške 833,51 Eur, ako aj na takto vyčíslené úroky vo
výške 11,54 Eur (predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 15. 04.
2017) a úroky vo výške 32,20 Eur (predstavujú sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania od 15.
04. 2017 do 31. 05. 2017) má žalobca zákonný nárok (prvý výrok rozsudku).
6. V nadväznosti na uvedené žalobca však nemá nárok na uplatnené úroky zo zostatku nesplatenej
istiny, t. j. zo sumy 833,51 Eur vo výške 25,50 % ročne od 01. 06. 2017 do zaplatenia, nakoľko istina
úveru sa po vyhlásení predčasnej splatnosti ďalej zmluvným úrokom neúročí, a preto okresný súd v
tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobca po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a jeho zosplatnení
má nárok len na zaplatenie prislúchajúceho úroku z omeškania. Preto je dôvodný nárok na zaplatení
zákonného úroku z omeškania, ale vo výške 5,05 % p. a. (namiesto navrhovaného úroku z omeškania
vo výške 5,15 % ročne) zo sumy 833,51 Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, ako sankcie zo zákona za
nesplnenie povinnosti plniť včas a riadne (prvý výrok rozsudku).
7. Okresný súd uviedol, že istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme
úveru. Podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so
záväzkom vrátiť finančné prostriedky, t.j. spolu s istinou a doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou
splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku
úveru. Žalobcovi neprináležia aj zmluvné úroky po splatnosti úverovej istiny z úveru. Po dni vyhlásenia
celého úveru za splatný sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a
musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, vychádzajúc z podstaty
zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi
do doby splatnosti. Teda žalobcovi patria iba úroky z omeškania, keďže od splatnosti je dlžník naďalej v
omeškaní(§369ods.1Obchodnéhozákonníka).Ztohtodôvodupretookresnýsúdvčastinárokžalobcu
zamietol, a to čo do úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 833,51 Eur vo výške 25,50 %
ročne od 01. 06. 2017 do zaplatenia. Uviedol, že aj zo znenia § 506 Obchodného zákonníka vyplýva,
že po tzv. zosplatnení úveru má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi a ďalšie
nároky neuvádza. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie
zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o platení úrokov
za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie od dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania a dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie
§ 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
8. Nakoľko žalobca v konaní preukázal dôvodnosť svojho nároku, okresný súd v prevažnej časti žalobe
žalobcu vyhovel a rozhodol prvým výrokom rozsudku tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu istiny vo výške vo výške 833,51 Eur, úroky vo výške 11,54 Eur, úroky vo výške 32,20
Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 833,51 Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia, a to
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.9. Druhým výrokom rozsudku okresný súd rozhodol tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (čo
do nepriznania úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 833,51 Eur vo výške 25,50 % ročne
zo sumy 833,51 Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia), nakoľko istina úveru sa po jeho zosplatnení ďalej
neúročí. Namiesto pôvodne navrhovaného úroku vo výške 5,15 % ročne, súd priznal žalobcovi nárok
na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z.
10. O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, tak že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov jeho právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.
Pri rozhodovaní vychádzal z pomeru úspechu žalobcu, keďže žalobca bol neúspešný iba čo do
príslušenstva k priznanej sumy.
11. Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, v súlade
s § 355 ods. 1 v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalobca, z dôvodu, že neboli
splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP).
12. Odvolateľ navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Uviedol,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd
vychádzal, keď posúdil vec tak, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na
dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal na § 16 zák. 129/2010 Z.z., ktorého výkladom a contrario, veriteľ
by mal mať zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s dohodnutým úrokom až do
okamihu splatenia úveru. Pokiaľ ide o zmluvné úroky, ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej
povahy, je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencii závisí aj samotný zmluvný úrok ako
forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. Ustanovenie § 503 ods. 3 ObZ. upravuje
obdobie, za ktoré má veriteľ nárok na zmluvný úrok a z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má
nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ
nárok. V prípade, ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je
dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu,
aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky z úveru sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník je
povinný platiť úroky od okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť
platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho
vrátenia poskytnutého úveru. Poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok upravujúcich platenie úroku
po zosplatnení istiny úveru, pričom s obchodnými podmienkami úveru sa žalovaný oboznámil, vyjadril
s nimi súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním
úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov
sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie
žalovaného. Ide o dva odlišné inštitúty, ktoré môže veriteľ žiadať popri sebe. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/1/2018, 41Co/13/2018, ktorý vychádza z toho, že úroky
z úveru je dlžník povinný platiť za skutočnú dobu používania poskytnutých finančných prostriedkov,
rozsudokKrajskéhosúduvPrešove11Co/22/2018astanoviskopodpredseduÚstavnéhosúduSRJUDr.
Milana Lalíka, vzhľadom k neprimeranej ochrane spotrebiteľa.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti zamietol (II. výrok)
a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v
tomto rozsahu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.
15. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných
dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zostrany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa
3.10.2013 Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 ,- Eur. Z dôvodu
neplnenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa
13. 11. 2014 oznámil žalovanej strane uplatnenie práva podľa § 506 Obchodného zákonníka, a to
zosplatnenie úveru, zároveň vyzval žalovaného na uhradenie vzniknutého dlhu v konkrétnej lehote.
Žalobca si uplatňoval okrem iného aj nárok na dohodnutý úrok z úveru po zosplatnení úveru, ktorý mu
súd prvej inštancie nepriznal.
17. Nepriznanie nároku na dohodnutý úrok z úveru po splatnosti úveru okresný súd odôvodnil, tak,
že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a jeho zosplatnení má žalobca nárok len na zaplatenie
prislúchajúceho úroku z omeškania, nie aj na dohodnutý úrok z úveru, pričom poukázal na ustanovenie§
503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so
záväzkom vrátiť finančné prostriedky, t.j. spolu s istinou a doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou
splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku
úveru. Žalobcovi neprináležia aj zmluvné úroky po splatnosti úverovej istiny z úveru. Po dni vyhlásenia
celého úveru za splatný sa ďalej istina úveru zmluvne neúročí. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, vychádzajúc z podstaty zmluvného
úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby
splatnosti. Zároveň okresný súd uviedol, že aj zo znenia § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že po
tzv. zosplatnení úveru má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi a ďalšie nároky
neuvádza. Ďalej okresný súd uviedol, že na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto
je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie od dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a
zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania a dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia
na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
18. Súd prvej inštancie nepriznal nárok aj z dôvodu, že dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti
je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon, pričom
však bližšie okresný súd neuviedol, ktoré ustanovenia zákona dohoda obchádza, tiež neuviedol ako
právne posudzoval ustanovenia obchodného zákonníka, keďže majú dispozitívnu povahu.
19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom rozsahu druhého výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol (II. výrok) a v
závislom výroku o trovách konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa §
391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) .
20. Úlohou prvoinštančného súdu bude náležite sa vysporiadať s nárokom žalobcu na úrok po
zosplatnení úveru s prihliadnutím na obsah Zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok,
Obchodných podmienok; zistiť, či sú zmluvné dojednania ohľadne žalobcom uplatnených nárokov po
zosplatnení úveru dostatočne konkretizované v Zmluve o úvere, t.j. či z nich vyplýva dohoda strán
ohľadne nároku žalobcu na úroky po zosplatnení úveru a či uvedené zmluvné dojednania majú všetky
atribúty platného dojednania (§ 37 a nasl. OZ). Odvolací súd dopĺňa, že zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole, preto súd prvej inštancie, ak
zistí, že účastníci v zmluve dojednali platenie úrokov po zosplatnení úveru, posúdi toto dojednanie, z
hľadiska prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvného dojednania.
21. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.