Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/201/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117203454
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117203454.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a. s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária ECKER - KÁN & partners, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti
žalovanému: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. P. XXX, o zaplatenie sumy 70,70 eur, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. marca 2019, č.k. 16C/16/2017-36 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. z r u š u j e a konanie
z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom vo výroku I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k.
16C/16/2017-12 zo dňa 31.03.2017 v plnom rozsahu, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 70,70 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III. priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím § 265 ods. 1, § 266 ods. 1, 3 CSP, § 760 OZ, § 8

ods. 5, § 16 ods. 4 písm. c), f) zákona č. 514/2009 Z.z., § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru,
že žalovaný dňa 04. 03. 2016 cestoval na linke mestskej hromadnej dopravy č. 80 v Bratislave bez
platnéhocestovnéholístkaanaokamžitúvýzvurevízora,následnenapísomnúvýzvužalobcu,nezaplatil
cestovné a prirážku k základnému cestovnému, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu.

Ku dňu vykonania kontroly cestovných lístkov podľa čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave bola cena cestovného lístka 0,70 eur a podľa čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave bola úhrada za cestovanie bez platného lístka 70,- eur, čo spolu predstavuje sumu
70,70 eur. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za opodstatnenú, preto jej v
celom rozsahu súd vyhovel a vo výroku II. tohto rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 70,70 eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej,

žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že bol vo veľmi zlej finančnej situácii, podal na seba návrh na vyhlásenie
konkurzu na Okresný súd Trnava, ktorý vec prejednal v konaní vedenom pod sp. zn. 36Odk 17/2018 a
vydal uznesenie, ktorým vyhlásil na jeho majetok konkurz, ustanovil správcu a vyzval veriteľov, aby v

lehote45dníprihlásilisvojepohľadávky.Totouznesenienadobudloprávoplatnosť09.02.2018.Dopravnýpodnik svoju pohľadávku neuplatnil, napriek tomu, že vznikla v čase pred vyhlásením konkurzu a preto
žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), skôr ako mohol
pristúpiť k posúdeniu odvolania žalovaného v odvolacej lehote, musel sa zaoberať právne významnou

skutočnosťou a to vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 31.01.2018 v konkurznej veci sp. zn. 36 OdK/17/2018, ktoré uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 28/2018 dňa 08.02.2018 (tieto údaje sú verejne dostupné) na ktorú právnu
skutočnosť súd prihliada ex offo.

7. Z výpisu z Obchodného vestníka č. 28/2018, oddelenie konkurzy a reštrukturalizácie, deň vydania

08.02.2018 vyplýva, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 31.01.2018, č.k 36 OdK17/2018-14
vyhlásilkonkurznamajetokdlžníkaJ.K.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.P.XXXazasprávcuustanovil
Lex Creditor, k.s., so sídlom Hlavná 3, Trnava, IČO: 47 245 913. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.02.2018.

8.Podľa§167eods.1zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiakbolvyhlásenýkonkurz,súd
bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

9. Podľa § 166a cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo

splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak

ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (ods. 1) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze
uplatňujú prihláškou. (ods. 2)

10. Podľa § 166b cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie

pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola
prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,

ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára (ods. 1) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. (ods. 2)

11. Podľa § 166c ods. 1 cit. zákona oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka
veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou
dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom
písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým

nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v
súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou
predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)
pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva

takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.12. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za
podmienok ustanovených v zákone (zákon č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) dosiahnuť

nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom
a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej
hlavy zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy uvedeného
zákona). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie,

kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním
príslušného návrhu.

13. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti konkurzného zákona odvolací
súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava konkurzného zákona),
súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a

a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b)
sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).

14. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanému pohľadávku, ktorá mala podľa žalobcu
vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v rámci jeho oddlženia. Vzhľadom na

to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného
sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, boli naplnené zákonné predpoklady na
zastavenie predmetného konania, s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., k čomu potom
odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu

s podporným použitím § 391 ods. 1 v spojení s § § 389 ods. 1 písm. d) CSP, vychádzajúc pritom tiež
zo znenia čl. 4 ods. 1 CSP (umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie
práva), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil
všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na
zastavenie konania podľa § 167e, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného

zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke,
ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu
konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na čom je v
podstate koncipovaný aj sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom
vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o predmetnej pohľadávke.

15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným
dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť - vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného
ako zákonný dôvod zastavenia konania, čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska

nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať
právo na náhradu trov konania.

16. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).