Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 54Cb/82/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211418
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207211418.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Norou Vladovou rozhodol v právnej veci

navrhovateľa: PSJ Hydrotranzit a. s., so sídlom Vlčie hrdlo 90, Bratislava, IČO: 35 833 106, zastúpený
Mgr. Jánom Grittersom, advokátom, Advokátska kancelária Hattalova 12/B, Bratislava, proti odporcovi:
SBS DYNASTY a. s., so sídlom Hraničná 18, Bratislava, IČO: 35 762 764, zastúpený JUDr. Danielom
Gajdošom, advokátom, Advokátska kancelária Hraničná 18, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka
Poisťovňa poštovej banky a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 405 410, o zaplatenie
135.805,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 114.122,25 Eur s 8,50 % -ným úrokom z omeškania

ročne od 24.05.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.762,58 eur titulom náhrady trov konania za
zaplatený súdny poplatok a sumu 6.532,13 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.04.2007 sa navrhovateľ ( pôvodne navrhovateľ v 1. rade)

spolu so spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s. (pôvodne navrhovateľ v 2. rade) domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 4.091.276,- Sk (135.805,48 Eur), a to alternatívne aby bol odporca zaviazaný
povinnosťou voči navrhovateľovi v 1. rade alebo navrhovateľovi v 2. rade. Svoj návrh odôvodnil tým,
že dňa 03.10.2005 v čase medzi 2.40. hod. a 4.30. hod. došlo ku krádeži autožeriavu Tatra 815 AD
20.2, Evidenčné číslo B.-XXXAH, výrobné číslo vozidla XXXXXX/XX, výrobné číslo motora XXXXXX/
XX a to v areáli Transpetrol a.s. medzi obcami Bučany a Trakovice. Predmetný autožeriav bol vo
vlastníctve navrhovateľa. Spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. ( pôvodne označený ako navrhovateľ v 2.

rade) v čase krádeže realizoval v danom areáli pre spoločnosť Transpetrol a.s. dielo „Výstavba nádrže
ropy H501 75.000 m3 vrátane infraštruktúry PS 5 Bučany“. Navrhovateľ vykonával subdodávateľské
práce pre spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. a z tohto dôvodu mal v tomto areáli stroje a zariadenia.
Skutočnosti ohľadom odcudzenia žeriavu navrhovateľ zdokumentoval uznesením ČVS: KRP - 58 OEK
- TT 2005 -Hc, vydané KRPZ SR v Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície, pričom z uvedeného
uznesenia je zrejmé, že trestné stíhanie vo veci krádeže bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V trestnom konaní bol vyhotovený

znalecký posudok, pričom všeobecná hodnota odcudzeného vozidla v čase krádeže bola určená na
sumu 4.091.276,- Sk (135.805,48 Eur) s DPH.Spoločnosť Inžinierske stavby a.s. uzatvorila s odporcom za účelom zabezpečenia strážnej služby v
areáli Zmluvu o poskytovaní strážnej služby č. ZM/6/2005/02, podľa ktorej sa výkon strážnej služby začal
od 01.04.2005.

Navrhovateľ mal za to, že došlo ku krádeži značne veľkého a hlučného vozidla z uzavretého areálu
v čase, kedy mal byť strážený strážnikom povereným odporcom, tento strážnik nespozoroval a
ani nezasiahol v čase, kedy bolo vozidlo pripravované na spojazdnenie a následne bol vozidlom
zvalený plot, pričom aj vyšetrovateľ v uznesení o prerušení trestného stíhania konštatoval, že nie je

vierohodné tvrdenie strážnika odporcu, že nespal a vykonával pravidelné obchôdzky. Podľa názoru
navrhovateľa odporca porušil svoje povinnosti zo Zmluvy o poskytovaní strážnej služby, a to povinnosť
riadne zabezpečiť výkon strážnej služby, spočívajúci vo výkone ochrany majetku s cieľom ochrany
majetku objednávateľa, zamedzenia vniknutia nepovolaných osôb do objektov, ako aj predchádzaniu
mimoriadnych udalostí (čl. I. ods. 1 zmluvy). Ďalej porušil odporca povinnosť vykonávať strážnu službu
tak, aby bolo zabránené v násilnom pôsobení proti záujmom objednávateľa, zabezpečená ochrana

majetku, ako aj predchádzanie mimoriadnym udalostiam ( čl. II. písm. c zmluvy).

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 09.06.2008, v ktorom neuznal nárok
navrhovateľa, pričom v prvom rade mal za to, že medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nebol a ani
nie je uzatvorený záväzkový vzťah, odporca teda nemá žiadnu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi,

nemohol ani žiadnu právnu povinnosť voči nemu porušiť. Odporca ďalej uviedol, že spoločnosť
Inžinierske stavby, a.s. (pôvodne navrhovateľ v 2. rade) uzatvorila s odporcom Zmluvu o poskytovaní
strážnej služby dňa 23.03.2005, pričom predmetom zmluvy bola ochrana majetku objednávateľa. Podľa
názoru odporcu nemal teda odporca zmluvnú povinnosť chrániť majetok iných osôb ako spoločnosti
Inžinierskych stavieb a.s. a nemal teda povinnosť strážiť majetok navrhovateľa. Namietal aktívnu vecnú

legitimáciu pôvodného navrhovateľa v 2. rade, spoločnosti Inžinierskych stavieb a.s. ako i aktívnu vecnú
legitimáciu navrhovateľa v 1. rade. Odporca ďalej tiež poukázal na to, že si riadne plnil všetky povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy voči objednávateľovi a odmietol, že by niektorú zmluvnú povinnosť porušil.

Podaním doručeným súd dňa 04.09.2008 oznámila Poisťovňa poštovej banky a.s., že vstupuje do

konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na strane odporcu, z dôvodov, že má právny
záujem na výsledku konania, nakoľko v prípade preukázania zodpovednosti za škodu odporcu jej môže
vzniknúť povinnosť plniť poistné plnenie.
Pred začatím konania vo veci samej došlo zo strany pôvodného navrhovateľa v 2. rade k späťvzatiu
návrhu v celom rozsahu, žiadal konanie zastaviť a to z dôvodu, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 11.12.2008 postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi vyplavujúcu z krádeže autožeriavu
dňa 03.10.2005. Súd s poukazom na uvedené uznesením č.k. 54Cb/82/2007-118 konania v časti
návrhu navrhovateľa v 2. rade zastavil a ďalej vo veci konal s navrhovateľom pôvodne označeným ako
navrhovateľ v 1. rade. Zároveň navrhovateľ upravil petit rozsudku, ktorý rozšíril na sumu 4.399.724,- Sk
a teda petit rozšíril o sumu 308.448,- Sk, pričom si uplatnil návrhom aj náhradu ďalšej škody, ktorá mu

vznikla tým, že si v období od 03.10.2005 (dátum krádeže) do konca roka 2005 musel od spoločnosti
HYDROTERRA Servis, a.s. prenajímať iný žeriav, aby riadne a včas zabezpečil vykonanie svojich
prác. Zároveň navrhovateľ predložil objednávku na prenájom autožeriavu na obdobie od 04.10.2005 do
31.12.2006, faktúry za prenájom autožeriavu v celkovej sume 308.448,- Sk.

Navrhovateľ podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.9.2012 upravil petit návrhu, pričom si uplatnil
nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil tak, že ako škodu za odcudzený autožeriav si uplatnil jeho
všeobecnú hodnotu bez DPH, teda vo výške 3.438.047,- Sk, čo predstavuje 114.122,25 Eur. Ďalej
si uplatnil nájomné za nájom autožeriavu vo výške 8.603,86 Eur a teda celkovú výška škody, ktorú
si návrhom vyčíslil je suma 122.726,11 Eur. Súd uvedenú zmenu petitu pripustil na pojednávaní dňa

28.02.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, povereného
zástupcu vedľajšieho účastníka, výsluchom svedkov Jozefa Mihinu, oboznámením sa s obsahom
vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície č. KRP

- 58/OEK-TT-2005-Hc, oboznámením sa so založenými listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytovaní
strážnej služby zo dňa 23.03.2005, Znalecký posudok č. 079/2005 vyhotovený znalcom D.. Ľ. A., K.,
dňa 12.12.2005, kópiou strážnej knihy - evidencia služieb na objekte: Inžinierske stavby Košice, objekt
Bučany, Zmluva o združení č. 01-110-440/2005, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2008,objednávka zo dňa 26.10.2005, objednávka autožeriavu na čas od 04.10.2005 do 31.12.2006 spolu s
faktúrami za prenájom autožeriavu, Smernica pre výkon strážnej služby zo dňa 23.03.2005, Protokol
o meraní hluku autožeriavu k poistnej udalosti č. 20060302, Meteorologické posudky k 13.07.2012 a k

03.10.2005 ako i s ďalšími listinami pripojenými s spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Zmluvou o poskytovaní strážnej služby zo dňa 23.03.2005 sa zaviazal odporca pre Inžinierske stavby
a.s. Košice ako objednávateľa zabezpečovať strážne služby v rozsahu zákona o prevádzkovaní
súkromných bezpečnostných služieb, tejto zmluvy a smernice pre výkon strážnej služby spočívajúcu

vo výkone ochrany majetku nasledujúceho objektu: uzavretý (oplotený) priestor staveniska stavby
č. 024: Výstavba nádrže ropy č. H501 75.000 m3 vrátane infraštruktúry PS 5 Bučany „v rámci
areálu Prečerpávacej stanice PS 5 Transpetrol Bučany“ a to prostredníctvom svojich zamestnancov s
cieľom ochrany majetku objednávateľa, zamedzenia vniknutia nepovolaných osôb do objektov, ako aj
predchádzanie mimoriadnych udalostí. Podrobný rozpis služobných povinností obsahovala smernica
pre výkon strážnej služby (ďalej len smernica).

Podľa čl. II. 3.a zmluvy povinnosťou poskytovateľa bolo vypracovať pre objednávateľa smernice
pre výkon strážnej služby pre objekty uvedené v čl. I. Pri ich zostavovaní mal poskytovateľ brať
ohľad na požiadavky objednávateľa, najmä v oblasti fyzickej kontroly priestorov strážených objektov
objednávateľa, výkon efektívneho zásahu proti prípadnému narušiteľovi.

Podľa čl. II. 3.c zmluvy bolo povinnosťou poskytovateľa vykonávať strážnu službu tak, aby bolo
zabránené v násilnom pôsobení proti záujmov objednávateľa, zabezpečená ochrana majetku, ako aj
predchádzanie mimoriadnym udalostiam, bezodkladne poskytovať objednávateľovi všetky poznatky z
výkonu služby týkajúce sa ochrany osôb a majetku.

Podľačl.II.3.dzmluvymalposkytovateľpovinnosťihneďinformovaťonedostatkochstráženýchobjektov
s cieľom zlepšenia výkonu služby.

Podľa čl. III. 5 zmluvy miestom plnenia je uzavretý (oplotený) priestor staveniska stavby č. 024: Výstavba

nádržeropyč.H50175.000m3vrátaneinfraštruktúryPS5Bučany„vrámciareáluPrečerpávacejstanice
PS 5 Transpetrol Bučany“.

Navrhovateľ realizoval v danom areáli pre spoločnosť Transpetrol a.s. dielo Výstavba nádrže ropy č.
H501 75.000 m3 vrátane infraštruktúry PS 5 Bučany, teda vykonával pre spoločnosť Inžinierske stavby,

a.s. viaceré subdodávateľské práce a z tohto dôvodu mal v areáli svoje stroje a zariadenia.

Dňa 04.01.2005 bola uzatvorená Zmluva o združení č. 01-110-440/1-2005 medzi spoločnosťou
Inžinierske stavby, a.s. Košice a navrhovateľom s cieľom vypracovania a predloženia spoločnej ponuky
pre objednávateľa Transpetrol, a.s. Bratislava na realizáciu stavby č. 024 „Výstavba nádrže Ropy H501

75.000m3,vrátaneinfraštruktúryPS5Bučany“,vedeniepríslušnýchzmluvnýchrokovaníakoirealizácia
objednávky, pričom vedenie združenia prevzala spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. Košice. Členovia
združenia v zmysle uvedenej zmluvy realizovali predmetnú stavbu spoločne i jednotlivo.

Dňa 03.10.2005 v čase medzi 02.40 hod a 04.30. hod v areáli Transpetrolu a.s. došlo k odcudzeniu po

zničení plota vozidla, autožeriavu Tatra 815 AD 20.2, Evidenčné číslo B.-XXXAH, výrobné číslo vozidla
XXXXXX/XX, výrobné číslo motora XXXXXX/XX, výrobné číslo žeriavu XXX, rok výroby XXXX, modrej
farby, čím majiteľovi autožeriavu bola spôsobená škoda. Vlastníkom žeriavu bol navrhovateľ.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2008 uzavretou medzi postupcom Inžinierske stavby,

a.s. Košice a postupníkom PSJ Hydrotranzit a.s. došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá vznikla z dôvodu
krádeže predmetného autožeriavu na vyššie špecifikovanej stavbe postupcovi voči dlžníkovi SBS
DYNASTY a.s. Bratislava.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 01.08.2002 nadobudol navrhovateľ (vtedy HYDROSTAV Bratislava -

Vlčie hrdlo a.s.) vlastnícke právo k predmetnému autožeriavu a to od predávajúceho D.R.M. Atrej, s.r.o.

Podľa výpovede svedka Mariána Obertu, vedúceho oddelenia mechanizácie, dopravy, energetiky
a ochrany životného prostredia navrhovateľa, ktorý vypovedal v trestnej veci krádeže v konaníKRP-58/OEK- TT- 2005-Hc. Predmetný autožeriav bol zakúpený spoločnosťou HYDROSTAV Bratislava
a.s. dňa 01.08.2002 za cenu 998.439,- Sk, pričom spoločnosť HYDROSTAV sa v decembri 2003
pretransformovala na Hydrotranzit a.s.

Podľa výpovede svedka vypočutého v konaní P. F., ktorý vykonával strážnika pre odporcu a zároveň
vykonával strážnu službu dňa 30.10.2005 v objekte Transpetrol Bučany sa jednalo o veľký areál, ktorý
potreboval na stráženie aspoň dve osoby. Do služby nastúpil dňa 02.10.2005 o 18.00. hod. a službu mal
vykonávať do 03.10.2005 do 06.00. hod. Pri nástupe do služby si nevšimol nič výnimočné, obchôdzky

po areáli sa vykonávali každé dve hodiny, pričom svedok vykonal obchôdzku o 02.40. hod. v tom
čase bol autožeriav na svojom mieste, pri ďalšej obchôdzke o 04.30. hod. zistil, že sa autožeriav na
mieste nenachádzal. V tom čase svedok vykonával obchôdzku s baterkou, nakoľko areál nebol vôbec
osvetlený. Autožeriav sa nachádzal v zadnej časti objektu, pričom vzdialenosť medzi miestom, kde
sa zdržiaval strážnik a miestom kde stál autožeriav bola dosť veľká. Svedok nepočul žiadny zvuk,
nepočul naštartovanie autožeriavu ani zvalenie plotu, pričom vylúčil, že by mohol medzi prvou a druhou

obchôdzkou zaspať. Pokiaľ ide o smernicu svedok uviedol, že takúto smernicu videl, nepamätal si, či bol
so smernicou oboznámený, táto smernica však nebola k dispozícií v mieste zdržovania sa strážnikov.
Podľa vyjadrenia svedka strážnici pri strážení objektu nerozlišovali čo je majetkom navrhovateľa a čo
je majetkom Inžinierskych stavieb, a.s.

Podľa výpovede svedka P. F., ktorý vypovedal v trestnej veci krádeže v konaní KRP-58/OEK- TT- 2005-
Hc a ktorý pracoval ako vodič predmetného autožeriavu, na tomto autožeriave pracoval posledný a to
dňa 30. septembra 2005 a ten to odstavil asi o 14.30. hod., žeriav riadne uzamkol, kľúče od žeriavu
odovzdal do kancelárie majstra, pričom technický preukaz zostal v autožeriave, nakoľko tam zostával
vždy. Autožeriav zostal na betónovom podstavci, boli vypnuté batérie a žeriav mal nasadené podporné

papuče. Podľa vyjadrenia svedka sa s týmito papučami nedá presúvať a tieto aj zostali aj na mieste kde
bol žeriav odstavený. Odmontovanie takýchto papúč môže trvať asi 5 minút. Ďalej bolo potrebné žeriav
naštartovať a dotlačiť vzduch do brzdovej sústavy, čo trvá asi 10 minút. Celé to robí pomerne veľký hluk.

Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom D.. Ľ. A., K. X, K., pre zadávateľa: KR PZ v Trnave

k č. spisu KRP-58/OEK- TT- 2005-Hc, č. znaleckého posudku 079/2005, všeobecná hodnota vozidla
špeciálny automobilový žeriav AD 20.2 na podvozku TATRA T XXX-XXXPXXXXXXX, evidenčné číslo
B., výrobné číslo podľa vyšetrovacieho spisu predstavoval ku dňu 03.10.2005 čiastku vrátane DPH
4.091.276,00 Sk (135.805,48 Eur).

Podľa stanoviska Slovenského hydrometeorolického ústavu dňa 03.10.2005 bolo v čase od 02.30. hod.
do 04.30. hod. v oblasti medzi Bučany-Trakovice zamračené, atmosferické zrážky boli pozorované od
02.18. hod. striedavo až do 10.30. hod. vo forme slabého až mierneho dažďa. Intenzita dažďa mala
počas celého trvania charakter normálneho dažďa.

Podľa protokolu o meraní hluku autožeriavu k poistnej udalosti č. 20060302 - vyšetrovací pokus k
overeniumožnostišíreniazvukuautožeriavudostrážnejunimobunkyzodňa14.09.2012,všetkymerania
boli výrazné ovplyvnené hlukom dažďa. Hluk autožeriavu sa vôbec nedal identifikovať sluchom, úplne
zanikal v hluku dažďa. Predmetom uvedeného merania pre objednávateľa vedľajšieho účastníka na
strane odporcu bolo overiť, či je v uzavretej unimobunke osobou vykonávajúcou strážnu službu v

uzavretom areáli možné počuť štartovanie nákladného vozidla autožeriav AD 20 na podvozku Tatra 815
zaparkovaného vo vzdialenosti 150 m od unimobunky.

Z vyjadrenia navrhovateľa vyplynulo, že sa domáha náhrady škody voči odporcovi, a to z dôvodu,
že mu bola postúpená pohľadávka od postupcu Inžinierske stavby a.s., ktorá postupcovi vznikla z

dôvodu krádeže predmetného autožeriavu. Navrhovateľ uviedol, že sa domáha náhrady škody aj z
titulu, že bol vlastníkom ukradnutého autožeriavu. Navrhovateľ počas konania rozšíril petit návrhu aj o
náhradu ďalšej škody, ktorá mu vznikla tým, že si v období od 03.10.2005 do konca roka 2005 musel od
spoločnosti HYDROTERRA Servis a.s. prenajímať iný žeriav aby zabezpečil riadne a včasné vykonanie
svojich prác na zákazke Výstavby nádrže ropy v Bučanoch. Navrhovateľ predložil súdu objednávku zo

dňa 26.10.2005 adresovanú spoločnosti HYDROTERRA Servis a.s. na prenájom autožeriavu a taktiež
predložil súdu faktúry za prenájom autožeriavu za obdobie od 04.10.2005 do 31.12.2005.Navrhovateľ poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. uzavrela
s odporcom Zmluvu o poskytovaní strážnej služby spočívajúcej najmä v ochrane majetku v objekte,
pričom zmluva vôbec nezužovala tento chránený majetok len na predmet vlastníctva spoločnosti

Inžinierske stavby a.s. ale vzťahovala sa na majetok v stráženom objekte všeobecne, vo vzťahu
k navrhovateľovi ide teda o uzavretie zmluvy v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Občianskeho
zákonníka, s ktorou navrhovateľ zjavne súhlas vyslovil. Navrhovateľ realizoval v danom objekte práce na
základe Zmluvy o združení zo dňa 04.01.2005 uzavretej so spoločnosťou Inžinierske stavby a.s. Košice.
V ďalšom navrhovateľ poukazoval podrobne na ustanovenie Zmluvy o poskytovaní strážnej služby a to

predovšetkým čl. 1 ods. 1 zmluvy, čl. 2. písm. c. a teda mal za to, že záväzok odporcu zo zmluvy bol
tak širší ako obyčajná ochrana majetku Inžinierskych stavieb a.s. a to najmä v situácii, keď zamestnanci
odporcu nepochybne nevedeli, ktoré jednotlivé veci v objekte boli vo vlastníctve Inžinierskych stavieb
a.s. a ktoré veci patrili subdodávateľom.

Odporca podľa názoru navrhovateľa jednoznačne porušil svoje povinnosti, v dôsledku ktorých vznikla

na majetku, ktorý sa nachádzal v stráženom objekte škoda. Odporca nezabránil vzniku mimoriadnych
udalostí, nezamedzil vzniknutiu nepovolaných osôb do objektu, nevykonával strážnu službu tak, aby
bolo zabránené v násilnom pôsobení proti záujmom objednávateľa a nechránil majetok v objekte.
Zodpovednosť odporcu navrhovateľ vyvodzoval s poukazom na porušenie povinností, ktoré mu vyplývali
zo zmluvy ako i zo smernice, ktorá určuje povinnosti odporcu, resp. jeho zamestnancov a taktiež

z nesprávnej organizácie ochrany objektu. Odporca pri zostavovaní smernice pre výkon strážnej
služby pre objekt musel brať ohľad na požiadavky objednávateľa a na výkon efektívneho zásahu
proti prípadnému narušiteľovi. Vypracovanie smernice bolo povinnosťou odporcu, kde mal s odbornou
starostlivosťou určiť potrebné opatrenia pre efektívny zásah proti narušiteľovi a nie iba následné zistenie
niekoľko hodín po udalosti, že veľký a hlučný žeriav zmizol z objektu spolu so zvaleným oplotením. Ak

odporca tvrdí, že nemohol zabrániť škode z dôvodu rozľahlosti objektu a vzdialenosti žeriavu niekoľko
sto metrov od vrátnice, je to len jeho chybou, nakoľko pri vytváraní plánu ochrany mal tieto skutočnosti
predpokladať a zabezpečiť ochranu napríklad väčším počtom zamestnancov, osvetlením alebo plánom
častejších obchôdzok. Taktiež bol odporca povinný informovať podľa čl. II písm. b zmluvy o nedostatkoch
strážených objektov s cieľom zlepšenia výkonu služby a teda ak odporca považoval ochranu objektu

jedným zamestnancom s nemožnosťou strážiť objekt za nedostatočnú bol povinný o tom informovať, čo
neurobil. Z uvedeného vyplýva významná povinnosť odporcu predchádzať škodám.

Odporca vo svojich vyjadreniach poukazoval na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa a to
z dôvodu, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiadny zmluvný vzťah, odporca nemal žiadnu

zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi, nemohol ani žiadnu zmluvnú povinnosť porušiť, na základe
čoho nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu. Odporca mal za to, že pôvodne označený
navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade, ktorým boli Inžinierske stavby a.s. účelovo postúpili medzi
sebou neexistujúcu pohľadávku a touto zmluvou navrhovateľa PSJ Hydrotranzit a.s. de iure potvrdil, že
mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko podľa zmluvy o postúpení pohľadávka mala táto škoda vzniknúť

spoločnosti Inžinierske stavby a.s. Odporca mal za to, že vzťah medzi spoločnosťou Inžinierske stavby
a.s. a ním bol obchodným vzťahom, ktorého základnou náležitosťou je odplatnosť, pričom Zmluva o
poskytovaní strážnej služby neupravovala povinnosť odporcu chrániť aj majetok niekoho iného ako
objednávateľa. Keby odporca vedel, že v zmysle zmluvy bude zodpovedať aj za odcudzenie majetku
niekoho iného ako objednávateľa, takúto zmluvu by odporca neuzavrel.

K porušeniu prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka odporca uvádzal, že povinnosť
zabezpečiť ochranu svojho majetku svedčí v prvom rade jeho vlastníkovi, a teda samotný navrhovateľ
porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, keďže si bol vedomý, že s odporcom nemá uzavretú v danom
mieste a čase žiadnu zmluvu o poskytovaní strážnej služby a spoliehal sa na to, že v prípade vzniku

škody bude môcť vyvodzovať zodpovednosť z porušenia ustanovení zmluvy.

K porušeniam zmluvnej povinnosti odporca poukázal na zmluvu, ktorá jasne v čl. 1 ods. 1 hovorí, že
predmetom ochrany je výlučne majetok objednávateľa nie iných osôb. Preto mal odporca za to, že
zodpovednosť nie je možné vyvodzovať z porušenia zmluvnej záväzkovej povinnosti a taktiež ju nie je

možné odvodzovať od Zmluvy o združení medzi navrhovateľom a spoločnosťou Inžinierske stavby a.s.,
nakoľko ak mal navrhovateľ záujem na tom, aby odporca poskytoval ochranu tiež jeho majetku, nič mu
nebránilo v tom uzatvoriť s odporcom obdobnú zmluvu.Z vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyplýva, že tento namieta vyvodenie zodpovednosti
za škodu podľa Obchodného zákonníka, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcov v čase odcudzenia
autožeriavu neexistoval záväzkový vzťah a teda navrhovateľovi nemohla vzniknúť v dôsledku

odcudzenia autožeriavu škoda, táto nemohla vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti zo záväzkového
vzťahu, ktorý neexistoval. Prípadné porušenie povinností vyplývajúce zo Zmluvy o výkone strážnej
služby môže namietať iba subjekt, ktorý bol zmluvnou stranou zmluvy, v tomto prípade spoločnosť
Inžinierske stavby a.s. Postúpenie pohľadávky na tejto veci nemôže nič zmeniť.

K vyvodeniu zodpovednosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany odporcu, vedľajší
účastník poukazoval na skutočnosť, že v prvom rade vlastník má mať záujem na tom, aby sa
vyhol majetkovej ujme a nemôže túto povinnosť prenášať automaticky na iné subjekty a až po
posúdení toho, či vlastník veci vykonal opatrenia za účelom prevencie vzniku škody je možné pristúpiť
k tomu, že bude posudzované porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti ostatných subjektov.
Podľa názoru vedľajšieho účastníka nie sú zrejmé žiadne preventívne opatrenia, ktoré vykonal za

účelom predchádzania vzniku škody. Podľa názoru vedľajšieho účastníka navrhovateľ nepreukázal
splnenie všetkých predpokladov: porušenie povinností, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením
povinností a vznikom škody a zavinenie.

Vedľajší účastník v ďalšom rozporoval aj výšku uplatnenej škody, jednak všeobecnú hodnotu

autožeriavu,pričomspochybňovalsprávnosťznaleckéhoposudkuataktiežpoukazovalnato,ženáklady
spojené s prenájmom náhradného autožeriavu by bolo možné považovať za súčasť škody iba v prípade,
že navrhovateľ nemal k dispozícii iný autožeriav a iba na čas nevyhnutne potrebný na jeho obstaranie.

Vedľajší účastník na strane odporcu vynaložil úsilie a za účelom preukázania skutočnosti, že

službukonajúci strážnik nemohol v tak veľkom stráženom objekte zachytiť zvuk naštartovaného
autožeriavu vykonal vyšetrovací pokus. Cieľom tohto pokusu ako uviedol bolo zistiť, či v podmienkach,
ktoré sú porovnateľné s podmienkami za ktorých došlo ku krádeži autožeriavu, mohol pracovník odporcu
počuť hluk naštartovaného autožeriavu. Meranie sa uskutočnilo v dvoch rôznych vzdialenostiach od
unimobunky v priestoroch areálu. Podľa názoru vedľajšieho účastníka predložené meranie potvrdzuje,

že strážnik si nemohol byť vedomý prebiehajúcej krádeže v priestoroch staveniska.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že navrhovateľ realizoval v areáli

pre spoločnosť Transpetrol, a.s. dielo „Výstavba nádrže Ropy H501 75.000 m3, vrátane infraštruktúry
PS 5 Bučany“. Taktiež súd považoval za nesporné, že spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. (pôvodne
navrhovateľ v 2. rade) uzavrel s odporcom Zmluvu o poskytovaní strážnej služby, ktorou sa odporca
zaviazal pre Inžinierske stavby, a.s. ako objednávateľa zabezpečovať strážnu službu v rozsahu
zákona č. 379/1997 Z.z., spočívajúcu vo výkone ochrany majetku označeného objektu, pričom

označeným objektom podľa čl. I.1. je: uzavretý (oplotený) priestor staveniska stavby č. 024: „Výstavba
nádrže Ropy H501 75.000 m3, vrátane infraštruktúry PS 5 Bučany“, v rámci areálu prečerpávacej
stanice PS 5 Transpetrol Bučany a to prostredníctvom svojich zamestnancov s cieľom ochrany
majetku objednávateľa, zamedzenia vniknutia nepovolaných osôb do objektov, ako aj predchádzaniumimoriadnych udalostí. Podrobný rozpis poskytovania uvedenej služby mal byť rozpracovaný v smernici
pre výkon strážnej služby. Podľa čl. II. 3. písm. a) tejto zmluvy mal odporca brať ohľad na požiadavky
objednávateľa, najmä v oblasti fyzickej kontroly priestorov strážených objektov, výkon efektívneho

zásahu proti prípadnému narušiteľovi. Podľa písm. c) uvedeného článku mal odporca vykonávať strážnu
službu tak, aby bola zabezpečená ochrana majetku ako i predchádzanie mimoriadnym udalostiam
a podľa písm. d) uvedeného článku mal odporca ihneď informovať objednávateľa o nedostatkoch
strážených objektov.
Spoločnosť Inžinierske stavby, a.s. uzavrela s navrhovateľom Zmluvu o združení s cieľom realizácie

objednávky a to vyššie označenej stavby, pričom navrhovateľ ako člen združenia realizoval v danom
objekte práce a za účelom realizácie týchto prác mal v objekte umiestnené svoje stroje a zariadenia.
Nesporné ďalej bolo, že dňa 03.10.2005 medzi 02.40. hod. 04.30. hod. došlo v danom areáli, ktorý
bol strážený odporcom ku krádeži autožeriavu vo vlastníctve navrhovateľa. Významný je fakt, že k
odcudzeniu autožeriavu došlo v nočných hodinách, teda v čase keď na stavbe vládne pokoj a ticho, na
stavbe neboli vykonávané žiadne práce, pričom autožeriav je veľký a hlučný nákladný automobil, ktorý

aj podľa výpovede svedkov bol riadne odstavený a uzamknutý, mal nasadené podporné papuče, tento
sa nachádzal na betónovom podstavci, zhruba pol metra nad terénom a jeho spojazdnenie je výrazne
hlučné, vyžadujúce si čas asi 15 minút.
Je pravdou, že medzi navrhovateľom a odporcom nebol žiadny zmluvný vzťah, odporca mal uzatvorenú
Zmluvu o výkone strážnej služby so spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s., pre ktorú činnosť vykonával,

avšak navrhovateľ mal autožeriav umiestnený v areáli stráženom pre spoločnosť Inžinierske stavby, a.s.
vykonávajúc pre túto spoločnosť zmluvne dojednané práce.
Podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy vyvodenie zodpovednosti za škodu voči
odporcovi v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporcom
neexistoval záväzkový vzťah a teda navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda v dôsledku porušenia

povinnosti zo záväzkového vzťahu medzi nimi.
Súd však poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka a to § 415 O. z., podľa ktorého je každý
povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí,
ako i na § 420 O. z., podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Tu súd zvýrazňuje predovšetkým skutočnosť, že na vyvodenie zodpovednosti za škodu v

zmysle uvedeného ustanovenia postačuje porušenie právnej povinnosti nie iba zmluvnej povinnosti
a preto je potrebné uvedené ustanovenie zákona aplikovať aj na vzťah medzi navrhovateľom ako
poškodeným a odporcom, ktorý porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy uzatvorenej
s inou osobou ako poškodeným, ale toto porušenie právnej povinnosti malo na poškodeného priamy
dopad.

Podľa názoru súdu odporca porušil zmluvu, ktorá mu stanovovala právne povinnosti, a to čl. I. ods.
1, kedy nezabezpečil strážne služby tak, ako sa zaviazal pre výkon strážnej služby, spočívajúcej
vo výkone ochrany majetku objektu - uzavretého (oploteného) priestoru staveniska stavby. Odporca
nezabezpečil zamedzenie vzniknutia nepovolaných osôb do objektu a nepredchádzal mimoriadnym
udalostiam. Taktiež podľa názoru súdu odporca porušil svoju povinnosť informovať o nedostatkoch

strážených objektov, keďže z konania vyplynulo, že na stráženie tak veľkého areálu nepostačoval jeden
strážnik, ktorý vykonával obchôdzky každé dve hodiny.
Zo svedeckej výpovede strážnika, ktorý v čase krádeže daný objekt strážil vyplynulo, že išlo o veľký
areál, ktorý by potreboval aspoň dve osoby. Z výpovede svedka ako aj samotného odporcu je zrejmé,
že vzdialenosť medzi miestom, kde sa zdržiaval vrátnik a autožeriavom bola veľká, strážnik nemohol

počuť na takúto vzdialenosť zvuky autožeriavu. Na uvedenú skutočnosť neustále poukazoval i vedľajší
účastník na strane odporcu. Svedok ďalej uviedol, že v tom čase strážili objekt baterkami, nakoľko nebol
objekt osvetlený. Taktiež uviedol, že pri obchôdzke areálu strážnici nerozlišovali a ani nemali vedomosť
čo je majetok Inžinierskych stavieb a čo je majetok iných firiem. Odporca teda riadne nezabezpečil
stráženie objektu, či už strážením viacerými strážnikmi, častejšími obchôdzkami a podobne a ani

neinformoval svojho zmluvného partnera o nedostatkoch stráženia. Súd má za to, že pri krádeži takého
rozsahu, kedy je nutné autožeriav naštartovať, spojazdniť, pričom pri krádeži bol zvalený plot objektu,
by pri riadnom zabezpečení stráženia uvedenú skutočnosť musel strážnik spozorovať. Poukazovať
na skutočnosť, že v danom čase pršalo, pričom dažďové kvapky vytvárali hluk, ktorý zabraňoval
strážnikovi zachytiť zvuk naštartovaného žeriavu, je vzhľadom na uvedené irelevantné, keďže odporca

mal zabezpečiť stráženie objektu, pričom zmluva nepozná žiadne výnimky a teda v prípade, že boli
sťažené podmienky stráženia, napríklad pod vplyvom poveternostnej situácie, povinnosť odporcu strážiť
objekt nezanikla, práve naopak, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť napríklad intenzívnejšie obchôdzkya podobne. Vyviňovanie sa odporcu s poukazom na hluk dažďa a vzdialenosť autožeriavu od miesta,
kde sa strážnik zdržiava v tomto prípade neobstojí.
Odporca mal teda povinnosť zasiahnuť voči akémukoľvek narušiteľovi objektu a to bez ohľadu na

to, či predmetom jeho záujmu bolo majetok objednávateľa alebo niekoho iného. Odporca mal čeliť
takýmto situáciám, nakoľko objednávateľ sa na neho obracal a za odplatu uzavreli zmluvu, práve preto,
aby takýmto situáciám (krádež) odporca zamedzil. Odporca mal povinnosť prostredníctvom svojich
zamestnancov zabezpečiť stráženie objektu za akýchkoľvek podmienok, resp. oznámiť objednávateľovi
za akých podmienok nie je schopný stráženie zabezpečiť.

Odcudzením autožeriavu vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú navrhovateľ vyčíslil a výškou škody sa súd
zaoberá nižšie.
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou je zrejmá a nepochybná, odporca nezamedzil
vniknutiu nepovolaných osôb do objektu, nevykonával riadne strážnu službu v záujme zabezpečenia
ochrany objektu, čím vznikla škoda. Príčinná súvislosť je podľa názoru súdu daná, nakoľko vzniknutá
škoda je adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu a škoda by nebola vznikla bez uvedenej príčiny.

Súd v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že odporca si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám,
pričom sa súd stotožňuje v tomto prípade s tvrdením navrhovateľa, že v danom prípade nešlo o
porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti akýmkoľvek subjektom ale odporcom, od ktorého v tomto
prípade je možné požadovať výrazne vyšší stupeň pozornosti ako od akéhokoľvek iného subjektu a to
právekvôlitomu,žepredmetomjehočinnostijevykonávaniestrážnejslužbyvdanomareálivrozhodnom

čase.
Spoukazomnavšetkyuvedenéskutočnosti,jetedanavrhovateľpodľanázorusúduaktívnelegitimovaný
na podanie návrhu, ktorým sa ako poškodený domáha svojho nároku na náhradu škody. Postúpenie
pohľadávky z Inžinierskych stavieb, a.s. Košice na navrhovateľa sa potom javí pre posúdenie nároku
v zmysle § 420 a § 415 O.z. ako bezvýznamné, týmto postúpením sa súd ani nezaoberal, keďže

Inžinierskym stavbám a.s. škoda nevznikla.
K uplatnenej výške škody súd uvádza, že priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody, nakoľko
navrhovateľovi vznikla skutočná škoda, ktorou sa rozumieme majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení
majetku navrhovateľa ako poškodeného, ide teda o rozdiel v hodnote jeho majetku pred spôsobením
škody a po spôsobení škody. Všeobecná hodnota ukradnutého autožeriavu bola stanovená znaleckým

posudkom č. 079/2005, ktorý vypracoval znalec D.. L.Ľ.č, ktorý súd v tomto konaní posudzoval ako
listinný dôkaz, vo výške 4.091.276,- Sk s DPH, teda bez DPH vo výške 3.438.047,- Sk, čo predstavuje
114.122,25 Eur. Navrhovateľ si návrhom v spojení so zmenou petitu návrhu uplatnil voči odporcovi nárok
na zaplatenie hodnoty autožeriavu vo výške 114.122.25 Eur, teda cena autožeriavu v danom mieste a
čase bez DPH a v tejto časti súd navrhovateľovi nárok priznal ako oprávnený, nakoľko v tejto časti a v

uvedenej výške navrhovateľovi vznikla skutočná škoda. Súd nemal dôvod spochybňovať listinný dôkaz -
znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania pre zadávateľa, ktorým bol Krajské
riaditeľstvo PZ v Trnave. Pokiaľ ide o ďalšie uplatnené náklady navrhovateľom vo výške 8.603,86 Eur,
čo predstavuje nájomné za nájom ďalšieho autožeriavu, v tejto časti súd nárok navrhovateľa zamietol,
nakoľkopodľanázorusúdutietonákladybybolomožnépovažovaťzasúčasťvzniknutejškodyvprípade,

ak by navrhovateľ v konaní preukázal nutnosť zaobstarania si ďalšieho žeriavu, pričom na preukázanie
týchto predpokladov bol navrhovateľ súdom vyzvaný, napriek tomu uvedená skutočnosť preukázaná
nebola a preto súd v tejto časti návrh zamietol.
Podľa§517ods.2Obč.z.Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 platného v čase omeškania výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle uvedených ustanovení súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie príslušných úrokov z

omeškania a to tak ako si ich uplatnil v návrhu v spojení so zmenou petitu doručenou súdu dňa 20.9.2012
od podania návrhu, pričom odporcovi bol návrh doručený dňa 23.05.2008 a teda od 24.5.2008 sa dostal
do omeškania so zaplatením sumy za odcudzený autožeriav.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.V predmetnom prípade súd dospel k záveru, že neúspech navrhovateľa v pomere k jeho celkovému
úspechu vo veci je neúspechom len v pomerne nepatrnej časti, preto súd rozhodol v zmysle § 142 ods.
3 a priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľa, ktorý ho začal zastupovať až v priebehu konania na základe plnej moci
udelenej dňa 08.11.2010 si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 6.532,13 € za 9 úkonov
právnej služby, pozostávajúce z tarifnej odmeny a režijných paušálov.
Súd priznal titulom trov právneho zastúpenia 9 úkon právnej služby a to :
- Príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 08.11.2010 v sume 652,29 eur + 7,21 eur režijný

paušál
- Konanie pred súdom 01.03.2011 v sume v sume 163,07 eur + 7,41 eur režijný paušál
- Zastúpenie na pojednávaní konanom dňa 31.05.2011 v sume 652,29 eur + 7,41 eur režijný paušál
-Písomnépodanie nasúdvovecisamejzodňa26.07.2011vsume 652,29eur+7,41eur režijnýpaušál
- Konanie pred súdom dňa 01.12.2011 v sume 652,29 eur + + 7,41 eur režijný paušál
- Konanie pred súdom dňa 31.05.2012 v sume 652,29 eur + 7,63 eur režijný paušál

- Písomné podanie na súd dňa 17.09.2012 v sume 652,29 eur + 7,63 eur režijný paušál
- Písomné podanie na súd dňa 12.12.2012 v sume 652,29 eur + 7,63 eur režijný paušál
- Konanie pred súdom dňa 28.02.2013 v sume 652,29 eur + 7,63 eur režijný paušál

K odmene a náhradám je pripočítaná 20% DPH v sume 1.089,79 eur . Trovy konania boli priznané

podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a),b) c),§ 14 ods. 5 písm. b) , § 16 ods. 3,§ 18 ods. 3
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.