Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/458/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237655
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5110237655.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ I. S., nar. X. X. XXXX,
bytom I. XXX, v rade 2/ Y. S., rod. G., nar. X. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľ v rade 1/, obaja
zastúpení JUDr. Zdenkou Sýkorovou, advokátkou so sídlom v L., S. J. XX/XX proti odporcom v rade 1/
M.R.Construct, s.r.o., so sídlom v Strečne, Školská 628/18, IČO: 36 416 363, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o. so sídlom v Žiline, Tolstého 20, v rade 2/

Váhostav-SK-PREFA, s.r.o., so sídlom v Hornom Hričove, IČO: 36 400 653, zastúpenému Advokátskou
kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, v konaní o zaplatenie
nemajetkovejujmyvsume200000,-Eur,naodvolanieodporcovprotirozsudkuOkresnéhosúduvŽiline,
č.k. 8C/278/2010-364 zo dňa 13. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutom, p o n e
c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal odporcov v rade 1/ a 2/ uhradiť navrhovateľom
spoločne a nerozdielne každému po 25 000,- Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh
navrhovateľov zamietol a odporcov zároveň zaviazal uhradiť im náhradu trov prvostupňového konania

v sume 2 633,29 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 a § 15 Občianskeho zákonníka (ďalej už len
„OZ“) v spojení s ust. § 146 Zákonníka práce a § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, keď konštatoval,
že protiprávnym konaním odporcov došlo k zásahu do práv navrhovateľov na ochranu osobnosti.
Odporca v rade 2/ protiprávne zasiahol do osobnostných práv na ochranu života a rodinného života
zosnulého I. S., teda aj do navrhovateľov v rade 1/, 2/, ako jeho rodičov tým, že nevykonal opatrenia so

zreteľom na všetky okolnosti, týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nedostatočne zisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia,
praktickynezabezpečil,abypracovisko,pracovnépostupyaorganizáciapráceneohrozovalibezpečnosť
a zdravie zamestnancov, následkom čoho došlo i k smrteľnému úrazu syna navrhovateľov. Takéto
konštatovanie podľa názoru súdu jednoznačne vyplynulo zo skutkovo nespochybnených zhodných
častí oboznámených výpovedí svedkov, pokiaľ títo opisovali, že filigránové dosky kladené na Y profily

nezabezpečil proti posunutiu a pádu, pričom toto zabezpečenie bolo dostupným opatrením, ktoré by
zvýšilo bezpečnosť zamestnancov pohybujúcich sa na mostovke. Zároveň nepriamo do osobnostných
práv na ochranu života a rodinného života zosnulého zasiahol i odporca v rade 1/, a to tak, že dohodu
o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 Zákonníka práce neuzatvoril písomne, riadne aj so
zosnulým I. S. ako zamestnancom, s ktorým mal uzatvorenú písomnú pracovnú zmluvu so široko
určeným miestom výkonu práce a ako poskytujúci zamestnávateľ sa nepresvedčil, či je pracovisko

preberajúceho zamestnávateľa náležite zabezpečené a vybavené.Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľom
právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že rozhodnutie o výške priznaného plnenia záviselo od
rozhodnutia súdu.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporcovia.
Odporca v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok prvostupňového súdu
voči jeho osobe zmeniť, návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietnuť alternatívne zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že z jeho strany nedošlo k protiprávnemu

konaniu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so smrťou syna navrhovateľov, a teda ani nemohol
zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľov. Nedostatok písomnej formy dohody o dočasnom
pridelení nemožno nijakým spôsobom spájať so smrťou syna navrhovateľov, a teda nejde o také
porušenie povinností, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s nezákonným zásahom do osobnostných práv
navrhovateľov. Rovnako ani porušenie bezpečnostných predpisov zo strany odporcu v rade 2/ nemohol
odporca v rade 1/ ovplyvniť, lebo v čase, kedy prideľoval svojho zamestnanca na dočasný výkon práce

k odporcovi v rade 2/, tieto skutočnosti ani nemohli byť zistiteľné.
Odporca v rade 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu taktiež žiadal rozsudok prvostupňového
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozsudok prvostupňového súdu nie je
zrozumiteľný a nedáva odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky. Prvostupňový súd
vychádzal z výsledkov Protokolu Inšpektorátu práce v Trenčíne, pričom toto konanie bolo po zrušení

rozhodnutia zastavené, keďže medzičasom uplynula lehota na prípadné uloženie pokuty, čo však ale
nebolo prekážkou na pokračovanie v konaní, a preto ani zastavenie konania nemôže byť v žiadnom
prípade na ťarchu odporcu v rade 2/. Rovnako tak v trestnom konaní, ktoré riešilo otázku zavinenia vo
veci, nebola vyvodená voči odporcovi v rade 2/ žiadna zodpovednosť. Súd sa nedostatočne vyporiadal
i so svedeckými výpoveďami, keď na jednej strane vychádzal z výpovedí svedkov U., K., G., ktorí

uvádzajú, že boli poučení o bezpečnosti pri práci a súčasne neberie do úvahy výpoveď p. H.. N. M.
K. súčasne potvrdzuje, že preškolený bol aj p. S., čo potvrdil aj p. H., pritom s touto skutočnosťou
sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. V danej situácii je podľa jeho názoru nepodstatné, či sa
predmetné práce mohli alebo nemohli robiť z mostovky, keď preukázateľne sa tieto práce mali robiť z
vysunutej plošiny a nebohý p. S., ako aj ostatní pracovníci si svojvoľne zľahčovali svoj pracovný postup

výstupom na mostovku. Toto uľahčovanie si pracovného postupu je opakovane potvrdené výpoveďami
spomínaných svedkov, ktorí sú paradoxne jediným dôkazom prvostupňového súdu pri jeho hodnotiacich
záveroch o zodpovednosti odporcu v rade 2/.

Navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení žiadali rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Odporca v rade 1/ dočasne pridelil odporcovi v rade
2/ zamestnancov v počte 20, avšak bez toho, aby zamestnanci boli výslovne menovite uvedení a bez
toho, aby bol s nimi písomne dojednaný prechod práv a povinností na odporcu v rade 2/. Nedodržanie
písomnej formy následkom neriadneho dojednania o prechode práv a povinností zamestnávateľa
voči konkrétnym zamestnancom písomnou formou súd správne vyhodnotil ako dôvod zodpovednosti

obidvoch zúčastnených zamestnávateľov za protiprávne konanie voči zamestnancovi. Zosnulý I. S.
nikdy predtým nepracoval na podobnej stavbe, ani podobnú prácu dovtedy nikdy nevykonával. Faktom
je, že odporca v rade 1/ nemal žiadny prehľad o tom, kde sa jednotliví zamestnanci nachádzajú, ani
neprejavoval žiadny záujem o to, kde a za akých podmienok pracujú. Z obsahu rozhodnutia Národného
inšpektorátu práce v Košiciach vyplýva, že k porušeniu povinností v uvedených bodoch č. 1 a 5 odvolací

orgán v zhode s protestom prokurátora konštatuje, že inšpektorát práce preukázal porušenie ust. § 6
ods. 1 písm. d/ zákona o BOZP a ust. § 8 ods. 1 písm. a/ Nariadenia vlády SR 396/2006 tým, že účastník
konania (odporca v rade 2/) pri kladení filigránových dosiek postupoval v rozpore so stanoveným
technologickým postupom, podľa ktorého dosky po ich uložení musia byť privarené o výstuž na Y
nosníky, aby nedošlo k prípadnému posunu. Na uvedenom úseku nebola privarená ani jedna doska, a

preto je obrana odporcu v rade 2/ v tomto smere účelová. Zo svedeckých výpovedí je preukázané, že
zamestnanci vykonávali práce z mostovky a pohybovali sa po filigránoch dlhodobo s vedomím odporcu
v rade 2/.
V prípade úspechu uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
h/, f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností v súvislosti s hodnotením
smrteľnéhopracovnéhoúrazuazásahomtejtoudalostidoosobnostnýchprávnavrhovateľovakorodičov
zosnulého,vtomtosmeresaodvolacísúdstotožnilsdôvodminapadnutéhorozhodnutia,ktorévtakomto

prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd touto udalosťou došlo k výraznému zásahu
do rodinného života navrhovateľov ako rodičov, a preto i nemajetková ujma vo výške, ako ju ustálil
prvostupňový súd, by zodpovedala takémuto zásahu.

Nemožno sa ale stotožniť s mierou zodpovednosti odporcov, tak ako ju ustálil súd prvého stupňa a už z
tohto dôvodu musel odvolací súd jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Už v samotných dôvodoch napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd konštatuje rozdielnu
zodpovednosť odporcov (vo výroku rozhodnutia ustálil zodpovednosť solidárnu), keď konštatuje
porušenie bezpečnostných predpisov zo strany odporcu v rade 2/ a zároveň uvádza tzv. „nepriamu

zodpovednosť“ odporcu v rade 1/. Už z tejto formulácie je zrejmé, že sa v tomto prípade nemôže jednať
o rovnakú zodpovednosť obidvoch účastníkov, a teda ani podľa názoru odvolacieho súdu tu neprichádza
do úvahy solidárna zodpovednosť.
Tak ako to napokon správne konštatuje i odporca v rade 1/ vo svojom odvolaní, pre posúdenie nároku
navrhovateľov v tomto prípade nepostačuje len samotné porušenie povinnosti, ale je potrebné skúmať

i príčinnú súvislosť medzi prípadným porušením povinnosti a udalosťou, ktorá mala za následok zásah
do osobnostných práv navrhovateľov. Samotná skutočnosť, že odporca v rade 1/ neuzavrel písomnú
zmluvu o pridelení na výkon práce s poškodeným ešte sama o sebe nesvedčí o tom, že takéto konanie
bolo v príčinnej súvislosti so zásahom do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov, naviac v situácii,
keď sám poškodený túto skutočnosť nenamietal a nástupom do práce konkludentne súhlasil s postupom

svojho zamestnávateľa. Je nepochybné, že v tomto konkrétnom prípade bolo na odporcovi v rade 2/, aby
zabezpečil pracovisko na výkon práce v súlade s právnymi predpismi, a teda i s predpismi o bezpečnosti
a ochrane zdravia pracovníkov.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu (okrem vyššie uvedeného) vyporiadať sa i s

námietkouodporcuvrade2/týkajúcousapreškoleniapracovníkov,resp.poučeniaopracovnompostupe
a vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy (najmä svedecké výpovede) tak, aby z jeho rozhodnutia bolo
zrejmé, aký význam tieto skutočnosti mali pre jeho rozhodnutie, resp. z akých dôvodov na tieto dôkazy
neprihliadal (povinnosťou súdu je vždy vyhodnotiť i také dôkazy, ktoré odporujú skutkovým zisteniam
preukázaným z iných dôkazov), lebo len vtedy bude možné považovať jeho rozhodnutie za presvedčivé.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.