Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/741/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110237655
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5110237655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ I. S., nar. X. X.
B., bytom I. XXX, v rade 2/ Y. S., rod. G., nar. X. XX. XXXX, bytom I. XXX, obaja právne zastúpení JUDr.
Zdenkou Sýkorovou, advokátkou so sídlom v L., S. J. XX/XX proti odporcom v rade 1/ M.R.Construct,
s.r.o., so sídlom v Strečne, Školská 628/18, IČO: 36 416 363, zastúpenému Advokátskou kanceláriou

JUDr. Igor Muller & Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom v Žiline, Tolstého 20, v rade 2/ Váhostav-SK-PREFA,
s.r.o., so sídlom v Hornom Hričove, IČO: 36 400 653, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mrázovský
& partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, v konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy
v sume 200 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Žiline,
č.k. 8C/278/2010-434 zo dňa 23. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcu v rade 2/ zaplatiť navrhovateľom v rade
1/, 2/ náhradu trov konania z r u š u j e a v tejto časti mu vec

v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom voči odporcovi v rade 1/ náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal odporcu v rade 2/ zaplatiť navrhovateľom v rade
1/ a 2/ každému po 25 000,- eur a nahradiť im trovy konania v sume 3 693,44 eur, všetko do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol a tomuto účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3 v spojení s ust. § 15 Občianskeho
zákonníka,keďkonštatoval,žeprotiprávnymkonanímodporcuvrade2/došlokneoprávnenémuzásahu
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov. Odporca v rade 2/ nevykonal opatrenia so zreteľom na

všetky okolnosti, týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi (§ 6 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.)
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, následkom čoho potom došlo k úrazu pracovníka
I. S. - rodinného príslušníka navrhovateľov s následkom smrti. Vychádzal pritom z výpovede svedkov S.
G., ako aj S. K., ktorí sa v čase úrazu pohybovali na mostovke v súvislosti s výpoveďami svedkov Z. K.
a Z. H., ktorí pracovali v skupine zamestnancov na stavbách.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľom

náhradu trov konania v celom rozsahu, keď konštatoval, že na vzniku sporu sa podieľali neuzatvorením
zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov riadnou písomnou formou i samotní zamestnanci, včítane
zosnulého I. S.. Za základ odmeny advokáta považoval priznanú sumu 50 000,- eur.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporcovia.
Odporca v rade 1/ žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov konania zmeniť,

priznať mu náhradu trov konania včetne trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, dôvodiac tým,
že v danom prípade neboli splnené podmienky pre použitie ust. § 150 O.s.p.. V konaní mal voči
navrhovateľom plný úspech, a preto by mu mala prislúchať náhrada trov konania v celom rozsahu v
súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Odporca v rade 2/ žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
alternatívne zmeniť a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že prvostupňový
súd,hocivykonalvovecidostatočnédokazovanie,nesprávneprávneposúdilvec.Podmienkoupriznania
materiálnej satisfakcie v zmysle § 13 ods. 2 a § 15 Občianskeho zákonníka je nemajetková ujma, ktorá
je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. V prvom rade
u navrhovateľov a rovnako ani u nebohého p. S. nedošlo k žiadnemu zníženiu ich dôstojnosti alebo

vážnosti v očiach spoločnosti, t.j. nespĺňajú títo účastníci ani elementárnu podmienku na uplatnenie si
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ ide o navrhovateľmi poukazovaný § 15 Občianskeho zákonníka,
t.j. postmortálnu ochranu osobnosti, odporca v rade 2/ konštatoval, že jeho konaním nedošlo k zásahu
do akýchkoľvek osobnostných práv nebohého p. S.. Taktiež nebolo preukázané, že by prípadným
zásahomdorodinnéhoasúkromnéhoživotanavrhovateľovdošlokvznikuhmotnejškody,akojednémuz

obvyklýchpredpokladovpriznaniafinančnéhoodškodnenia.Prvostupňovýsúdpochybiliprirozhodovaní
o náhrade trov konania, keď nerešpektoval ust. § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 209/2009 Z.z., kde bola stanovená tarifná hodnota vo veciach ochrany osobnosti
v prípade požadovania majetkovej ujmy sumou 2 000,- eur.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne
rozhodol, keď odporcu v rade 2/ zaviazal uhradiť nemajetkovú ujmu. Správne postupoval prvostupňový
súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi v rade 1/, lebo je nepochybné, že
tento vyslal svojho zamestnanca na práce k odporcovi v rade 2/ aj napriek tomu, že mal vedomosť o

tom, že tento nikdy podobnú prácu dovtedy nevykonával.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov
konania vo vzťahu medzi navrhovateľmi a odporcom v rade 2/ zrušil

(§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi týmito účastníkmi prvostupňový súd pochybil, keď za
základ tarifnej odmeny advokáta považoval sumu 50 000,- eur a bez ďalšieho nerešpektoval ust. § 10
ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. (z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je

zrejmé, prečo na toto ustanovenie súd neprihliadal), a preto musel odvolací súd v tejto časti napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania
vo vzťahu medzi úspešnými navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ a odporcom v rade 2/ s tým, že v tejto časti

bude musieť svoje rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodniť tak, aby z neho bolo zrejmé, z ktorých
konkrétnych zákonných ustanovení vychádzal pri určení základu tarifnej odmeny právneho zástupcu.

V ostatných častiach odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa ust. § 219
O.s.p. potvrdil s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľov neboli
v priebehu odvolacieho konania uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Je nepochybné (tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho

rozhodnutia), že smrťou rodinného príslušníka došlo k výraznému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov ako rodičov poškodeného, čo sa odrazilo najmä v ich rodinnom a osobnom živote, a preto
prvostupňový súd postupoval správne, keď túto skutočnosť konštatoval.Správnepostupovalprvostupňovýsúdipriposudzovaníotázkyzodpovednostizatentozásah,keďustálil
zodpovednosť odporcu v rade 2/, ktorý ako osoba zabezpečujúca výkon práce zákonným spôsobom
nepoučil poškodeného o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone práce, a preto i v tejto časti

odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. V tejto časti prvostupňový súd správne
vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré zákonným spôsobom vyhodnotil a keďže zo
strany účastníkov neboli predložené žiadne dôkazy, ani tvrdené nové skutočnosti, neprislúchalo ani
odvolaciemu súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa.

S prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci a najmä na neprehľadnosť vzťahov medzi odporcom v
rade 1/ a odporcom v rade 2/ dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov i inak úspešnému odporcovi v rade 1/, a preto i v tejto časti
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (s prihliadnutím na vyššie uvedenú neprehľadnosť
vzťahov je logické, že navrhovatelia sa z opatrnosti domáhali svojich práv voči obidvom účastníkom).

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ odvolací súd
vychádzal z ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľom
náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne podali vyjadrenie
jedným podaním k obidvom odvolaniam odporcov s tým, že odporca v rade 1/ podal odvolanie v časti
náhrady trov konania, čo vo vzťahu k veci samej, ktoré odvolanie podal odporca v rade 2/, možno

považovať za vec nepatrnej hodnoty.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi navrhovateľmi v
rade 1/, 2/ a odporcom v rade 2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.