Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/220/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119208285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7119208285.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: Q. S., V.. XX.X.XXXX, B. P.
L. Q., L. XX, adresa na doručovanie T. X, XXX XX Q., zastúpenej: Advokátska kancelária Juristi s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Popradská 66, IČO: 51 941 244 proti žalovanému H.Ö. S., V.. XX.X.XXXX, P. L.
Q., L. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu

Košice l zo dňa 9. augusta 2019 č.k. 12C/23/2019 - 44 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol

návrh žalobkyne, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť strpieť užívanie spoločnej nehnuteľnosti:
bytu číslo XX V. X. poschodí vo vchode Č. XX, obytného domu na ulici L. XX, XX súpisné číslo
XXXX stojaceho na parcele reg. "C" číslo XXXX/XXX, vedený na LV číslo XXXX Y. Q.. Ú.. V. Ť.
žalobkyňou a súčasne zakázal žalovanému vstupovať do uvedeného bytu číslo 16 až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o vyporiadanie BSM. Zároveň vyslovil, že stranám náhradu trov
konania nepriznáva.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, najmä z tvrdení žalobkyne, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
11P/65/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.4.2019, bolo jej manželstvo so žalovaným rozvedené
a zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do ktorého patrí aj byt č. XX V. X. poschodí vo
vchode č. XX, obytného domu V. L. C. Č.. XX,XX, T.. Č.. XXXX, stojaceho na parcele reg. „C“ č. XXXX/

XXX, vedený na LV č. XXXX Y. Q.. Ú.. V. Ť., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a pozemku prináležiacich k bytu, a hoci sa počas trvania manželstva o
nadobudnutie označeného bytu, ktorý je moderne zrekonštruovaný a kompletne zariadený, viac pričinila
žalobkyňa, ktorej matka na kúpu bytu požičala sumu 61.000,- eur, v marci 2018 žalobkyňa spolu s dvoma
maloletými deťmi X. S., V.. XX.X.XXXX D. L. S., V.. X.X.XXXX odišla zo spoločnej domácnosti k svojej
matke, lebo vzájomné konflikty s bývalým manželom vyvrcholili tak, že ich ďalšie spolužitie už nebolo

možné, a žalovaný ostal sám v ich spoločnom byte, čo žalobkyňa akceptovala v domnienke, že byt bude
žalovaný riadne užívať a po rozvode dodrží deklarovanú ochotu o rýchle vyporiadanie BSM i dohodu o
predaji označeného bytu. Ďalej súd vychádzal z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, že: a/ žalovaný od októbra 2018 neplatí zálohové mesačné platby súvisiace s užívaním bytu,
o čom sa žalobkyňa dozvedela jednak z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice l pod
sp. zn. 40Csp/29/2019, ktorým súd uložil sporovým stranám povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť

istinu 853,- eur s príslušenstvom, jednak z informácie správcu bytového domu, podľa ktorého dlh na
istine sa v súčasnosti vyšplhal na sumu 1.220,33 eur, b/ že dlh neustále narastá a hrozí nariadenievýkonu záložného práva správcom bytového domu ak dlh na istine presiahne sumu 2.000,- eur, čomu
sa snaží navrhovaným neodkladným opatrením žalobkyňa zabrániť, c/ žalobkyňa sa obáva, že žalovaný
sa svojim konaním snaží znižovať hodnotu ich spoločne nadobudnutého majetku, lebo žalovaný sám

bez vedomia žalobkyne odpredal tretej osobe automobil značky Opel, ktorý taktiež patril do BSM, d/
žalobkyňa je v súčasnosti na materskej dovolenke a jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku
vo výške 220,70 eur a výživného na maloleté deti vo výške 250 eur, ktorý jej neumožňuje zabezpečiť si
primerané bývanie v štandarde, ako jej poskytoval byt patriaci do BSM, e/ žalobkyňa sa domnieva, že
rokovania o uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM v dohľadnej dobe ukončené nebudú, preto podala

žalobu o vyporiadanie BSM na súd.

3. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu na neodkladné opatrenie zistil, že podľa tvrdenia žalobkyne
v návrhu, navrhovaným neodkladným opatrením žalobkyňa sleduje „zabezpečenie ochrany svojho
porušeného práva, kedy zo strany žalovaného jej bolo znemožnené užívať spoločný majetok patriaci
do BSM“, odvrátenie rizika výkonu záložného práva, lebo ak by spoločnú nehnuteľnosť mohla užívať,

riadne by uhrádzala zálohové platby a dlh na istine by ďalej nenarastal, lebo platby za dve domácnosti
nie je schopná uhrádzať, ako i že navrhovaným neodkladným opatrením sleduje „zamedzenie zhoršenia
právnej pozície žalobkyne“, keďže od odchodu zo spoločnej domácnosti spoločný majetok užíval
výhradne žalovaný, ktorý bez vedomia žalobkyne znižuje hodnotu spoločného majetku, pričom „je
vylúčené, aby spoločnú nehnuteľnosť užívala spoločne so žalovaným, preto je nevyhnutné, aby súd v

neodkladnomopatrenízakázalžalovanémuvstupdobytu“,lebospolužitiemanželovvjednejdomácnosti
možné nie je, čo plynie aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/65/2018, a to i
vzhľadom na predchádzajúce fyzické konflikty medzi sporovými stranami, ktoré žalovaný v rozvodovom
konaní výslovne nepoprel.

4. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní i z listinných dôkazov predložených žalobkyňou na
podporu svojich tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to: čiastočného výpisu z LV
č. XXXX, platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 5.3.2019 sp. zn. 40Csp/29/2019, ktorým
bolo uložené stranám sporu zaplatiť spoločne a nerozdielne Stavebnému bytovému družstvu l, Košice
sumu 853,- eur s príslušenstvom, opisu karty bytu zo Stavebného bytového družstva l Košice ku dňu

30.6.2019, podľa ktorého za byt nie sú zaplatené mesačné zálohové platby od októbra 2018, faktúry č.
XXXXXXXXX, ktorou žalobkyňa preukázala zaplatenie kúpnej ceny 24.224,- eur za osobné motorové
vozidlo Toyota AURIS, kúpnej zmluvy na predaj motorového vozidla Opel ASTRA s nečitateľným
dátumom uzavretia zmluvy, návrhu zo dňa 12.6.2019 na uzatvorenie dohody o vyporiadanie BSM,
adresovaného žalovanému, emailovej komunikácie medzi právnymi zástupcami sporových strán zo dňa

27.6.2019 vo veci mimosúdneho vyporiadania BSM, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice zo dňa 3.6.2019 o poberaní rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa, podľa ktorého
žalobkyňa mesačne poberá 220,70 eur, rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2019 sp. zn.
11P/65/2018. Vychádzal takisto z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/23/2019, z
ktorého súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 24.7.2019 návrh na vyporiadanie BSM a z pripojeného

spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/22/2019, z ktorého súd zistil, že dňa 12.7.2019 žalobkyňa
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby vydal
žalobkyni automobil značky Toyota AURIS až do vyporiadania BSM alebo rozhodnutia súdu o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z BSM a zakázal žalovanému akokoľvek obmedzovať užívanie uvedeného
automobilu žalobkyňou.

5. Po právnom posúdení sporu podľa čl. 8 základných princípov C.s.p., § 132 ods. 1, 2 a 3, § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) a e), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. l a 2 C.s.p.
súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala
o uloženie povinnosti žalovanému až do právoplatného skončenia konania vo veci vyporiadania BSM

sporových strán strpieť užívanie označeného bytu patriaceho do BSM strán sporu výlučne žalovanou
a súčasne, aby žalovanému vstup do tohto bytu zakázal. Zo zistenia, že označený byt stále patrí do
BSM sporových strán, prvoinštančný súd odkazom na znenie § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, § 13 ods. l
zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konštatoval, že platiť mesačné
preddavky za byt správcovi bytu je zákonnou povinnosťou každého vlastníka bytu, t.j. žalovaného i

žalobkyne, ktorá tým, že v byte nebýva, nie je zbavená povinnosti uhrádzať správcovi bytu preddavky na
byt, a ktorá dokáže ňou tvrdenú hrozbu výkonu záložného práva odvrátiť zaplatením dlhu bez toho, aby
bolo nariadené žalobkyňou navrhnuté neodkladné opatrenie, lebo samotným nariadením neodkladného
opatrenia by dlh voči správcovi bytu nezanikol a žalobkyňa si danú úhradu môže vysporiadať sožalovaným v rámci vyporiadania BSM. Poukazom na znenie § 146 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
súd uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala zákonný dôvod ani na uloženie zákazu žalovanému až do
právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM vstupovať do označeného bytu v bezpodielovom

spoluvlastníctve sporových strán neodkladným opatrením. Dôvodil, že žalobkyňa tento svoj návrh
žalobkyňa odôvodňovala tvrdením, že je vylúčené, aby byt užívala spoločne so žalovaným vzhľadom
na predchádzajúce fyzické konflikty medzi stranami sporu, ktoré žalovaný v konaní o rozvod výslovne
nepoprel, a z dôvodov rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.3.2019 sp. zn. 11P/65/2018, ktorým
bolomanželstvostránsporurozvedené,plynie,žežalobkyňavrozvodovomkonanítvrdila,žejužalovaný

fyzicky napadol, čo žalovaný poprel, a žiaden iný dôkaz žalobkyňa na toto svoje tvrdenie nepredložila.

6. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. l C.s.p..

7. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. l

písm. f) a písm. h) C.s.p.. Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Žalobkyňa predovšetkým namietla úsudok súdu prvej inštancie, že
skutočnosť, že v byte žalobkyňa nežije, ju nezbavuje povinnosti za predmetný byt uhrádzať správcovi
preddavky, pričom ak vznikol nedoplatok a existuje hrozba výkonu záložného práva, žalobkyňa hroziacu
ujmu vie odstrániť zaplatením dlhu bez toho, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, ako i záver

prvoinštančného súdu, že žalobkyňa nepreukázala, že zo strany žalovaného voči nej došlo k fyzickému
násiliu. Podľa názoru žalobkyne, osvedčila súdu skutočnosť, že jej príjem pozostáva z rodičovského
príspevku a tiež výživného na maloleté deti, taktiež predložila súdu dôkaz, že súdnym rozhodnutím
boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne, z čoho vyplýva, že žalobkyňa má v
prvom rade zabezpečiť výživu maloletým deťom a sebe, t.j. že v prvom rade má povinnosť hradiť

nájom za byt v ktorom žijú v súčasnosti, ďalej stravu, základné hygienické potreby a školské potreby
maloletej X., a že reálne nemá z čoho uhrádzať aj zálohové platby za užívanie dvoch nehnuteľností.
Podčiarkla, že zo spoločnej domácnosti odišla výhradne z dôvodu fyzických konfliktov a snahy chrániť
maloleté deti pred psychickou traumou, a preto nemožno konštatovať, že išlo o „dobrovoľné“ opustenie
domácnosti a že žalobkyňa môže až do vyporiadania BSM spoločne nehnuteľnosť užívať spolu so

žalovaným, s ktorým komunikuje výhradne cez právnych zástupcov a ktorý nedávno podal na žalobkyňu
trestné oznámenie, pričom podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/65/2018, žalovaný
uviedol, že „ide o nesprávnu interpretáciu ich vzájomných fyzických konfliktov, t.j. priznal, že v spoločnej
domácnosti existovalo napätie, ktoré sa končilo opakovane fyzickými atakmi a nemožno predpokladať,
že za súčasnej situácie budú vedieť spoločne v domácnosti fungovať.“ Citujúc znenie § 146 ods. l

a 2, § 853 ods. l Občianskeho zákonníka, čl. 4 a § 324 ods. l C.s.p. žalobkyňa pripomenula, že
pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (vlastníckeho práva oboch sporových
strán k nehnuteľnosti), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu a zdôraznila, že nariadením neodkladného opatrenia sa snažila nastoliť situáciu

tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne, lebo v prípade,
že by súd nariadil neodkladné opatrenie, žalobkyňa by mohla postupne uhrádzať zálohové platby ako
aj dlh na istine. Žalobkyňa uviedla, že „pri «nájomnom» je potrebné rozlišovať platby, ktoré vznikajú
s užívaním nehnuteľnosti (voda, elektrina, plyn) od tých, ktoré by sa platili aj v prípade, ak by sa
nehnuteľnosť neužívala (teplo, odvoz odpadu, upratovanie spoločných priestorov, elektrina a voda

v spoločných priestoroch, ... ), t.j. má za to, že ona ako vlastníčka nehnuteľnosti má v zmysle §
10 ods. l zákona č.182/1993 Z.z. povinnosť uhrádzať správcovi len preddavky týkajúce sa fondu
prevádzky, údržby a opráv, preto nie je možné od nej požadovať, aby zo svojho minimálneho príjmu
uhrádzala dve domácnosti až do ukončenia súdneho konania vo veci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Podľa názoru žalobkyne „i keď ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho

zákonníka sa viaže vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, za využitia analógie v zmysle §
853 ods. l Občianskeho zákonníka sa uvedené ustanovenie môže vzťahovať aj na režim majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pred jeho vyporiadaním. Zároveň by tým súd odstránil hrozbu
výkonu záložného práva správcom, nakoľko by reálnym užívaním a platením preddavkov dlh na istine
ďalej nenarastal a neprekročil by sumu 2.000,- eur“. Napokon zopakovala, že sama by tieto preddavky

uhrádzala, nakoľko by nemusela uhrádzať nájom za užívanie inej nehnuteľnosti.8. Odvolací súd súlade s § 329 ods. 1, veta druhá C.s.p. žalovanému doručil odvolanie žalobkyne a
umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný
svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobkyne nevyužil.

9. Následne odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal včas podané odvolanie žalobkyne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, v rozsahu danom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné.

10. Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenia § 324 až § 326 C.s.p., upravujúce procesné podmienky a
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní. Správne v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému žiadala poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením, či žalobkyňou tvrdené
a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu ňou navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), ako aj či žalobkyňou navrhované
neodkladné opatrenie má vzťah k predmetu sporu vo veci samej, keďže žalobkyňa navrhované

neodkladné opatrenie žiadala nariadiť do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného), a správne rozhodol, ak návrh
žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Preskúmavané rozhodnutie
nemožno považovať za svojvoľné, ani zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd
sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel

ich účel a význam.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a tak sa
v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na
obsah odvolacích námietok žalobkyne uvádza, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také

skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili
iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Preto len na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po

jeho skončení (§ 324 ods. 1 C.s.p.) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby niečo vykonala a niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.),
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p.).

13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1
a 2 C.s.p.).

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 C.s.p.).

15.Zcitovanýchzákonnýchustanoveníplynie,žesúdmôženariadiťneodkladnéopatrenieibavprípade,
ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p.. Tieto základné podmienky sú formulované
ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd o návrhu
rozhoduje v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 C.s.p., spravidla bez nariadenia pojednávania, bez

výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého náležitosti vymedzuje citované
ustanovenie § 326 C.s.p., v zmysle ktorého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerovalebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Platí pritom, že neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči

postupu, ktorý je v súlade so zákonom. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto jeho
navrhovateľ opísať i skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

16. Aj v danom prípade tak bola žalobkyňa povinná vyššie uvedené relevantné skutočnosti tvrdiť a svoje

skutkové tvrdenia i náležitým spôsobom osvedčiť tak, ako to náležite konštatoval i súd prvej inštancie v
dôvodoch napadnutého uznesenia. Možno dodať, že požiadavka odôvodnenosti návrhu na neodkladné
opatrenie bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ma povahu osvedčovania. Osvedčenie (na rozdiel od
dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako

nanajvýš pravdepodobná (por. m.m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
171/2010).

17. Podľa úsudku odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie vo svojom konečnom rozhodnutí v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami správne vychádzal z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia a žalobkyňou označených a pripojených dôkazov. Z dôvodov prvoinštančného
uznesenia jasne vyplýva, že súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že
zákonné podmienky pre jeho nariadenie neboli splnené. Správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie
sa žalobkyni v jej odvolaní spochybniť nepodarilo. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie
v tom, že v okolnostiach posudzovaného sporu, tak ako vyplývajú z obsahu návrhu žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňou pripojených listinných dôkazov, žalobkyňa vo
svojom návrhu rozhodujúce skutočnosti neosvedčila. V prvom rade neosvedčila vzťah navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu sporu, do právoplatnosti skončenia ktorého žiadala navrhované
neodkladné opatrenie nariadiť, t.j. do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, za stavu, ak naliehavosť navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi

sporovými stranami žalobkyňa odôvodňuje iba tvrdením, že nariadením neodkladného opatrenia sa
snažila nastoliť situáciu tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností
súčasne, lebo v prípade, že by súd nariadil neodkladné opatrenie, žalobkyňa by mohla postupne
uhrádzať zálohové platby, ako aj dlh na istine, a ak vo svojom odvolaní žalobkyňa iba zopakovala, že
samabytietopreddavkyuhrádzala,nakoľkobynemuselauhrádzaťnájomzaužívanieinejnehnuteľnosti,

pričom „osvedčila súdu skutočnosť, že jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a tiež výživného
na maloleté deti, taktiež predložila súdu dôkaz, že súdnym rozhodnutím boli maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti žalobkyne ... a že reálne nemá z čoho uhrádzať aj zálohové platby za
užívanie dvoch nehnuteľností“, ktorej námietke vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o návrhu žalobkyne
na nariadenie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemožno priznať relevanciu vo vzťahu k
zákonným podmienkam, ktoré musia byť splnené preto, aby súd mohol nariadiť neodkladné opatrenie
(potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená).

18.Natomtomiesteodvolacísúdpreúplnosťdodáva,žeznázvubezpodielovéspoluvlastníctvovyplýva,

že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva,
pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého
manžela. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú
aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho
zákonníka). Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým

spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných
prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
domáhať náhrady takto vynaložených nákladov (por. § 150 Občianskeho zákonníka). Ak sa manželia
nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť,
ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa § 146.

19. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vzal správne na zreteľ, že neodkladným opatrením môže uložiť povinnosť
strane sporu len v rámci zákonných a aj ústavných limitov. Aj neodkladné opatrenie musí totižrešpektovať požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, ktorá musí byť poskytnutá
v rámci ústavných a zákonných pravidiel tak tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, tak
aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje, lebo obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie

neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a
Listinouzákladnýchprávaslobôd(ústavnýzákonč.23/1991Zb.),akoajDohovoromoochraneľudských
práv a slobôd. Nedá sa preto prisvedčiť odvolacím námietkam žalobkyne v jej odvolaní, že „i keď
ustanovenie§146ods.2Občianskehozákonníkasaviaževovzťahukmanželovialeboblízkejosobe,za
využitiaanalógievzmysle§853ods.lObčianskehozákonníkasauvedenéustanoveniemôževzťahovať

aj na režim majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pred jeho vyporiadaním. Zároveň by
tým súd odstránil hrozbu z výkonu záložného práva správcom, nakoľko by reálnou užívaním a platením
preddavkov dlh na istine ďalej nenarastal a neprekročil by sumu 2.000,- eur“, ak v tejto súvislosti
žalobkyňa vo svojom odvolaní bez ďalšieho iba tvrdila, že nemožno konštatovať, že išlo o „dobrovoľné“
opustenie domácnosti a že žalobkyňa môže až do vyporiadania BSM spoločne nehnuteľnosť užívať
spolu so žalovaným, ktorý podľa rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/65/2018 uviedol, že

„ide o nesprávnu interpretáciu ich vzájomných fyzických konfliktov“, čím podľa žalobkyne žalovaný
„priznal, že v spoločnej domácnosti existovalo napätie, ktoré sa končilo opakovane fyzickými atakmi a
nemožno predpokladať, že za súčasnej situácie budú vedieť spoločne v domácnosti fungovať “ a ak
pritom odkazom na fyzické útoky v minulosti a fakt, že žalovaný „nedávno podal na žalobkyňu trestné
oznámenie“ argumentovala, že nariadením neodkladného opatrenia sa snažila nastoliť situáciu tak, aby

nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne.

20. Poukazom na uvedené, vo vyššie opísaných skutkových okolnostiach daného prípadu odvolací
súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že žalobkyňa neosvedčila splnenie predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia v ňou navrhovanom znení, podaného za účelom „nastoliť

situáciu tak, aby nemusela uhrádzať náklady spojené s užívaním dvoch nehnuteľností súčasne“, najmä
neosvedčila potrebu ňou navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov a ani obavu z ohrozenia exekúcie za
stavu, ak v danom prípade na súde prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v ktorom môže byť rozhodnuté aj o peňažných nárokoch sporových strán titulom vyrovnania
podielu z ich bezpodielového spoluvlastníctva a z obsahu súdneho spisu nemožno vyvodiť, že by sa

žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci, vzhľadom
na žalobkyňou tvrdené nezhody (ohľadom výkonu práv a povinností k označenému bytu) vzniknuté za
trvania manželstva so žalovaným a existujúce aj v čase, keď toto bezpodielové spoluvlastníctvo síce
zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, pokiaľ žalobkyňa vo svojom odvolaní bez ďalšieho iba
tvrdila, že nemožno konštatovať, že žalobkyňa môže až do vyporiadania BSM spoločne nehnuteľnosť

užívať spolu so žalovaným a nemožno predpokladať, že za súčasnej situácie budú vedieť spoločne v
domácnosti fungovať “. Pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), k dôkazom predloženým žalobkyňou v priebehu odvolacieho
konania (pre žalobkyňu vydané potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice Ťahanovce zo dňa 25.3.2018,

č. PÚ:130/2018, ktoré žalobkyňa mohla navyše pripojiť už s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia podaným na súd dňa 18.7.2019) odvolací súd nemohol prihliadať.

21. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd plne sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého
uznesenia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje, toto ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1

a 2 C.s.p..

22. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný, avšak v odvolacom konaní mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd o
trovách odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 396 ods. 1 C.s.p.) rozhodol tak, že

stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).