Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208058
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617208058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Soltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: D. P.Á., F.. X.X.XXXX, trvalé bytom C. XX, W., o zaplatenie
2 211,47 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
30Csp/78/2017-71 zo dňa 13. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu
zamieta.

Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 367,14 € zastavil. V
zastavenej časti náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal. Žalovanej uložil povinnosť žalobcovi
zaplatiť sumu vo výške 1 844,33 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 089,64 € od
30.10.2014 do 12.07.2017, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 052,84 € od 13.07.2017 do 26.07.2017, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 003,78 € od 27.07.2017 do 05.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1 954,72 € od 06.09.2017 do 25.09.2017, úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 1 901,57 € od 26.09.2017 do 18.10.2017, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročnezosumy1844,33€od19.10.2017dozaplatenia,atovšetkovlehotedotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku. Žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie.
1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2, § 146 ods. 1
a § 256 ods. 1 C.s.p.. Prvoinštančný súd konanie v časti 367,14 € zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby
v tejto časti, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späť vzatiu prišlo pred

začatím pojednávania vo veci. Čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca a mal by preto uhradiť
žalovanému trovy konania v tejto zastavenej časti. Žalovanému však trovy nevznikli preto súd rozhodol,
že žalovanému sa proti žalobcovi v zastavenej časti náhrada trov konania nepriznáva.
1.2. Vo zvyšnej časti svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52, § 54 ods. 2 a § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, ods. 2 a ods. 8, § 2 písm. a/, b/ a c/ a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Na základe vykonaného dokazovania

mal prvoinštančný súd za preukázané, že dňa 15.10.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
(spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovanou uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3 000,- €. Žalovaná
sa zaviazala vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 5 613,60 € v 60-tich mesačných splátkach po 93,56€. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 % z istiny, pri
priemernej RPMN 20,83 % a RPMN 32 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 2 613,60
€. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako XX/XXXX. Žalovaná v priebehu splácania uhradila sumu

1 749,72 €. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.8.2014, vyzval pôvodný žalobca žalovanú na úhradu
dlžných splátok, pričom upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru. Predžalobná upomienka
bola žalovanej doručená dňa 16.9.2014. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
29.10.2014 vyzval právny predchodca žalobcu k úhrade zosplatneného dlhu odo dňa doručenia tejto
upomienky.

1.3. Uzavretú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň ju podriadil pod právny režim zákona o spotrebiteľských
úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy. Prvoinštančný súd podrobil uzavretú zmluvu
súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na tom
základe zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Žalovaná mala dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere uvádza celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce
čerpanie úveru (v zmluve je zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého
spotrebiteľského úveru). Predmetná zmluva o úvere upravuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Pri posúdení náležitosti predmetnej zmluvy sa súd riadil eurokonformným
výkladom a bral do úvahy čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/ES

z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady XX/XXX/EHS, podľa
ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
1.4. Na námietky žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru v zmluve bolo jednoznačne

uvedené, že ide o pôžičku, pričom zmluva definuje pojem „pôžička“ v článku 2 zmluvy ako bezúčelový
spotrebiteľský úver. Ani tvrdenie žalovanej, že zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, kde možno
uplatniť reklamáciu, nevyhodnotil súd prvej inštancie ako pravdivé, nakoľko na konci úverovej zmluvy
je uvedené telefónne číslo zákazníckeho servisu pre reklamácie a aj adresa pre reklamácie. Aj
napriek námietke žalovanej, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, súd bol toho názoru, že

údaj konečnej splatnosti ako XX/XXXX je zrozumiteľný a postačujúci, keďže splatnosť každej splátky
je 20. deň v mesiaci a teda aj konečná splatnosť úveru bude 20.10.2018. V súvislosti s tým, že
žalovaná tvrdila, že zmluva neobsahuje výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 146/2017, ktorý uviedol, že „eurokonformným
výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v danom prípade nielen

možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba

dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Žalovaná namietala
aj výšku zmluvného úroku 32 %, považovala ho za v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti
poukázal na vyjadrenie žalobcu a stotožnil sa s tým, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka

platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvyajevsúladesozákonomstanovenoumaximálnou
výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § la ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo
výške 32 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov zverejneného Ministerstvom financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013 vo
výške 18,05 % a zároveň nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom
financií SR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 3. štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.9.2013 vo výške 21,09 % pre obdobné úvery. Dojednaná
odplatajeprimeraná,vsúladesozákonom(ust.§53ods.6Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinného

v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Na námietku žalovanej, že pôvodný žalobca
nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, súd prvej inštancie uviedol, že v bode 12.4
sa strany zmluvy o úvere dohodli, že veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak je dlžník v
omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a veriteľ upozornil na to dlžníka 15dní vopred. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.8.2014, vyzval pôvodný žalobca žalovanú na úhradu
dlžných splátok, pričom upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia úveru. Predžalobná upomienka
bola žalovanej doručená dňa 16.9.2014. Žalovaná tiež namietala, že si žalobca uplatňuje sumu 121,83

€ ako náklady na vymáhanie pohľadávky. Žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. Žalovaná vzniesla aj
námietku premlčania. Tvrdila, že všetky neuhradené splátky pred 11.8.2014 sú premlčané. V súvislosti
s namietaním premlčaním pohľadávky zo strany žalovanej sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že
rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého
dlhu. Zosplatnenie v prejednávanej veci nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.10.2014 (čo vyplýva

aj z predloženého prehľadu splátok a úhrad). Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo
žalovanej zaslané dňa 9.11.2014, čím žalobca pohľadávku zosplatnil v celom rozsahu k 20. dňu mesiaca
október 2014, a teda k dátumu splatnosti splátky predchádzajúcej zaslaniu Oznámenia žalovanej. Je
zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.10.2017. Nakoľko žalobca podal žalobu
na súd pred týmto dňom (žaloba bola na súd podaná dňa 11.8.2017), jeho nárok nebol premlčaný.
1.5. Po vysporiadaní sa s rozsiahlymi námietkami žalovanej súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba

je dôvodná. Mal preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako
dlžníkom dňa 15.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver
vo výške 3 000,- € s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 5 613,60 € v 60-tich
mesačných splátkach vo výške 93,56 €. Zmluva obsahovala dojednania o výške úrokov sadzby, údaj o
priemernej RPMN, údaj o RPMN úveru, celkových nákladoch spotrebiteľa a konečnej splatnosti úveru.

Z prehľadu splátok súd prvej inštancie zistil, že žalovaná po uzavretí úveru uhradila sumu 1 749,72
€. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu zosplatneného úveru listom zo dňa 29.10.2014. Dlh sa tak stal
splatným dňa 20.10.2014. Celkový dlh žalobcu ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 2 211,47 €.
Žalovaná v priebehu súdneho konania uhradila sumu 245,31 €. V tejto časti zobral žalobca žalobu späť.
Ďalej zobral žalobca žalobu späť v časti 121,83 €, ktorá suma predstavuje zmluvné pokuty a poplatky.

Žalovaná tak naďalej dlžila podľa súdu prvej inštancie žalobcovi sumu 1 844,33 €.
1.6. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi podľa § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od
1.2.2013.aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne a 5 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol
v konaní plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 100%. O výške trov mal rozhodnúť
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania tiež namietala, že prvoinštančný súd
nesprávne určil, že zmluva o pôžičke nie je bezúročná a bez poplatkov, na zmluvu zo dňa 15.10.2013

aplikoval nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinné od 1.9.2014 a nevyjadril v čom vidí zákonnosť nákladov na vymáhanie pohľadávok
vo výške 121,83 €, ktoré žalobca nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi.
2.1. Ročná úroková sadzba vo výške 32 % je podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Priemerná
úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) pre

spotrebiteľské a ostatné úvery zo splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci 10/2013 bola vo výške 11,45
%. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené uviedol Krajský súd Prešov vo
svojom rozsudku sp. zn. 17Co 26/2015. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nemožno

vykladať tak, aby sa do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané
až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre
účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich
spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.2. V súvislosti s údajom podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a s rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová žalovaná poukázala na
to, že smernice nemajú priamy horizontálny účinok. Súdny dvor mal „eurovýhradu“ len k amortizačnejtabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka
amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom
hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN. Tak explicitne

presné ustanovenie, akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch cez
prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a
termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
v § 9 ods. 1 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaná nevidí dôvod na odklon od

vnútroštátnehopredpisu,ktorýbolvčaseuzavretiazmluvyoúvere,aajstáleje,platnýaúčinný.Klauzula
objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má význam, aby bol
jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či neobsahuje poplatky,
ktoré nemajú byť zaradené do RPMN, (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo bez amortizácie alebo
(iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri niektorých typoch
úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej splátke istina)

a pod . Podľa názoru žalovaného špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade Sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo

k naplneniu predzmluvných informácií o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES). V
každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a
termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje len výšku,
počet a termíny anuitnej splátky. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7 Sžo 61/2015 a2Cdo 155/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/33/2018 a

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 247/2018 a väčšinové stanovisko Občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré mali podporiť jej vyššie uvedený názor.
2.3. K otázke uvedenia presného termínu konečnej splatnosti úveru žalovaná uviedla, že je potrebné
trvať na tom, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom
zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do takéhoto vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho

trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 315/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
17Co 151/2012). Zmluva musí obsahovať termín konečnej splatnosti úveru. Udaj, o konečnej splatnosti
formulovaný tak, že ním je dátum poslednej mesačnej splátky, je nedostačujúci, navyše ak absentuje
splátkový kalendár, nie je jednoznačne jasné, čo je dátum poslednej mesačnej splátky. Takýto právny

názor potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/369/2017 a rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 25Co/20/2017.
2.4. Žalovaná vo svojom odvolaní zotrvala na námietke premlčania. V predžalobnej upomienke zo dňa
27.8.2014, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právny
predchodca žalobcu upozorňuje žalovanú, že je v omeškaní so sumou vo výške 297,47 €, čo predstavuje

omeškania s mesačnou splátkou zročnou 20.5.2014, 20.6.2014 a 20.7.2014; uvedené potvrdzuje aj
prehľad platieb a úhrad k zmluve o pôžičke. Teda v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právny
predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že je v omeškaní viac ako tri mesiace so splátkou zročnou dňa
20.5.2014. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka: „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.“ Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou zročnou dňa 20.5.2014, premlčacia
lehota žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 21.5.2014 a
uplynula 20.5.2017, z uvedeného dôvodu žalovaná vzniesla námietku premlčania, pretože žaloba bola
podaná na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 11.8.2017. Uvedený právny názor

potvrdzuje rozsudky Krajského sudu v Prešove sp. zn. 6Co 26/2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co 385/2016 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 40/2018.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v časti trov konania) bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378
ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 C.s.p., keďže súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil.5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
7. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v Čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu

obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 15.10.2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 1130648, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.
poskytla žalovanej úver vo výške 3 000,- € s úrokovou sadzbou 32 % ročne a výškou RPMN 32 % pri
priemernej výške RPMN 20,83 % a žalovaná sa ho zaviazala splatiť v 60-tich mesačných splátkach
vo výške 93,56 € (resp. 96,27 € s poistením). V čl. III zmluvy je uvedené: „Termín konečnej splatnosti

(mesiac/rok): XX/XXXX“. V bode 6.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú pripojené k zmluve, je uvedené:
„Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve stanovené inak, sú Splátky splatné 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 12.4. Zmluvných podmienok spoločnosť má právo na
vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

13. V konaní nebolo sporné, že žalovaná úverovú istinu vyčerpala. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná
do podania žaloby zaplatila splátky v súhrnnej výške 1 749,72 € a po podaní žaloby žalovaná uhradila
ďalšie splátky spolu vo výške 245,31 €. Celkovo tak žalovaná splnila splátky v sume 1 995,03 €.
Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v Predžalobnej
výzve zo dňa 27.8.2014 oznámila žalovanej, že eviduje nedoplatok 297,47 € a upozornila ju, že ak do

5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude menovaná spoločnosť oprávnená
úver zosplatniť. Listom zo dňa 29.10.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na
zaplatenie dlžnej sumy 3 195,15 €.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že posudzovaná zmluva má
povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj že ide o zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom právny predchodca
žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Tieto skutočnosti
nespochybňoval ani samotný žalobca. Odvolací súd sa však v žiadnom prípade nemôže stotožniť
zo záverom súdu prvej inštancie, že všetky náležitosti predpokladané § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch boli v posudzovanej zmluve dodržané.

15. Zmluva o spotrebiteľskom predložená žalobcom nepochybne nespĺňa zákonnú náležitosť uvedenú
v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako vyplýva z doslovného znenia predmetného
ustanovenia, povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (okrem iného) termín konečnej
splatnosti úveru. Pojem termín z jazykového hľadiska predstavuje presne určený (alebo prinajmenšom
presne určiteľný) časový okamih, kedy nastane určitá skutočnosť. Pokiaľ zákon používa pojem

„termín“, znamená to teda, že zákonodarca mal na mysli presne určený alebo určiteľný čas. Zákonnej
požiadavke na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru najlepšie zodpovedá jeho vymedzenie
presným dátumom, t.j. uvedením dňa, mesiaca a roku konečnej splatnosti úveru. Akceptovateľné, hoci
nieoptimálne,jeivymedzeniekonečnejsplatnostiúveruurčitým,presneohraničenýmčasovýmúsekom,napríklad 12 mesiacov alebo jeden rok odo dňa splatnosti prvej splátky a pod. Zákonnej požiadavke
na obsiahnutie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere ale nezodpovedá
jej vymedzenie prostredníctvom určitého dlhšieho časového úseku či obdobia, hoci aj ohraničeného

na jeho začiatku a konci. Pokiaľ právny predchodca žalobcu v zmluve uviedol, že konečná splatnosť
úveru nastane v mesiaci október 2018, takéto vymedzenie nie je dostatočne presné. Gramatický
význam takto určeného času nezodpovedá pojmu termín, nakoľko nejde o konkrétny časový okamih,
ktorý by bol určiteľný s presnosťou dostatočnou na naplnenie zmyslu zákona (v tomto prípade s
presnosťou na konkrétny deň). Vymedzenie termínu splatnosti ako október 2018 znamená, že úver

môže byť splatný kedykoľvek medzi prvým a posledným dňom mesiaca október 2018. Takto široko
určený termín splatnosti nezodpovedá účelu právnej normy obsiahnutej v § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o
spotrebiteľských úveroch a nie je pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľný. Systematickým výkladom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu s pripojenými Zmluvnými podmienkami možno dospieť ku
konkrétnemu dňu splatnosti úveru, a to zohľadňujúc nielen článok III. zmluvy s iba nahrubo vymedzeným
časom „10/2018“, ale aj bod 6.2 Zmluvných podmienok, podľa ktorého sú splátky splatné 20. dňa v

príslušnom kalendárnom mesiaci, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve stanovené inak.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona však nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej
splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení, či dokonca ďalších častí zmluvnej
dokumentácie. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom miestne v zmluve - v
jednom jej ustanovení a musí byť vyjadrený jednoznačných a pre spotrebiteľa pochopiteľným spôsobom

s presnosťou na konkrétny deň, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo. Je úplne neprípustné takúto
podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere upraviť v iných častiach zmluvnej dokumentácie.
Hoci sa takýto striktný výklad môže zdanlivo javiť ako prílišný formalizmus, odvolací súd je toho názoru,
že akékoľvek normy spotrebiteľského práva je potrebné vykladať vždy v prospech spotrebiteľa a vo
vzťahu k dodávateľovi a jeho povinnostiam je potrebné dbať na ich mimoriadne dôsledné plnenie. Pokiaľ

zákon vyžaduje uvedenie termínu, nie je možné za dodržanie zákona považovať uvedenie určitého
dlhšieho časového úseku.
16. Posudzovaná zmluva nespĺňa ani náležitosť vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, konkrétne v nej chýba uvedenie termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Bez ohľadu na žalovanej obsiahlu polemiku produkovanú v prvoinštančnom a i odvolacom

konaní o spôsobe výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch
vo svetle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej
(C 42/15) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v samotnej zmluve nie je uvedený termín
splatnosti jednotlivých splátok. Tento vyplýva iba z vyššie spomenutého bodu 6.2 Zmluvných podmienok,
kde bol určený ako 20. deň v mesiaci. Odvolací súd aj na tomto mieste musí zopakovať, že

povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch nepostačuje uviesť v pre spotrebiteľa neprehľadných Zmluvných podmienkach tvoriacich
súčasť zmluvnej dokumentácie, tieto náležitosti musia byť uvedené v jednoznačnej, pre spotrebiteľa
zrozumiteľnej forme priamo vo vlastnej zmluve.
17. Vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/ zákona o spotrebiteľských

úveroch sa spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ tohto zákona považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Suma všetkých splátok zaplatených žalovanou je 1 995,03 €, úverová istina predstavuje
3 000,- €, dlžná suma z predmetného spotrebiteľského úver preto je vo výške 1 004,97 €. Aj po ustálení,
že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ostal žalobcovi nárok na zaplatenie
časti istiny úveru. Jej priznaniu súdom však bráni žalovanou dôvodne uplatnená námietka premlčania,

s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal správne.
18. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (jeho súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. V prejednávanej veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom, v súlade s § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súvislosti s premlčaním nutné aplikovať pre spotrebiteľa priaznivejšie
ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
19. V posudzovanej veci bol dlh žalovanej splatný v splátkach, pričom právny predchodca žalobcu
využil svoje právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že premlčacia lehota

začína plynúť v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú
sa stal splatný celý dlh, pre posúdenie premlčania bolo rozhodujúce určiť, nesplnenie ktorej splátky
vyvolalo vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlhu. Podľa Zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou
posudzovanej zmluvnej dokumentácie, boli jednotlivé splátky úveru splatné vždy 20. deň v mesiaci.Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzval listom zo dňa 27.8.2014
žalovanú na úhradu nedoplatku vo výške 297,47 €. Súčasne v ňom upozornil žalovanú, že ak do
5.10.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci jún 2014, bude táto spoločnosť oprávnená

zosplatniť celý úver. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaná od
splatnosti prvej splátky dňa 20.11.2013 do júna 2014 poskytla veriteľovi v nepravidelných intervaloch
päť plnení po 96,27 € a jedno plnenie vo výške 202,17 €, spolu 683,52 €, čo zodpovedá siedmim
celým splátkami a časti ôsmej splátky. Pritom v tomto období nadobudlo splatnosť osem splátok úveru.
Možno teda uzavrieť, že splátka splatná 20.6.2014, na ktorú spoločnosť Consumer Finance Holding,

a.s. naviazala zosplatnenie úveru, nebola žalovanou zaplatená. Menovaná spoločnosť následne listom
zo dňa 29.10.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť úveru. Postupovala pritom v súlade s bodom 12.4
Zmluvných podmienok, ktorý jej umožňoval vyhlásenie okamžitej splatnosti v prípade, ak je klient
v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila
na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Z dôkazov (listy zo dňa 27.8.2014 a 29.10.2014)
predložených samotným žalobcom potom nepochybne vyplýva, že vyhlásenie okamžitej splatnosti

celého dlhu viazal právny predchodca žalobcu na splátku splatnú dňa 20.6.2014, ktorá žalovanou
nebola uhradená napriek jeho výzve. Od uvedeného dátumu začala plynúť trojročná premlčacia lehota,
ktorá uplynula dňa 20.6.2017. Žaloba pritom bola podaná až dňa 11.8.2017, teda zjavne po uplynutí
premlčacej lehoty.
20. Nemožno sa stotožniť a argumentáciou žalobcu, ktorý v prvoinštančnom konaní v podstate

uviedol, že okamžitá splatnosť úveru bola vyhlásená vzhľadom na nesplnenie splátky splatnej dňa
20.10.2014, ktorá bezprostredne predchádzala samotnému úkonu vyhlásenia okamžitej splatnosti zo
dňa 29.10.2014. V prípade tejto splátky by veriteľ nemohol dodržať bod 12.4 Zmluvných podmienok,
ktorý viaže možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti na omeškanie so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiuakotrimesiace.Najneskoršiasplátka,prektorúbymoholveriteľdňa29.10.2014vyhlásiťokamžitú

splatnosť úveru, by mohla byť splátka splatná dňa 20.7.2014, nakoľko až od splatnosti tejto splátky (a
predchádzajúcich) uplynuli do momentu zosplatnenenia viac než tri mesiace. Aj v prípade, že by sa
zosplatnenie úveru odvíjalo od splátky splatnej dňa 20.7.2014, bolo by právo žalobcu v čase podania
žaloby dňa 11.8.2017 už premlčané.
21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok uplatnený žalobou v tomto konaní je vzhľadom na dôvodne

žalovanou namietané premlčanie práva žalobcu v celom rozsahu nedôvodný, odvolací súd preto musel
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
22. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní v časti, ktorá nebola žalobcom vzatá späť, v celom
rozsahuúspešnáavznikolbyjejnároknanáhradutrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonaniavrozsahu

100 %.. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovenímánároknanáhradutrovkonania,onáhradutrovzjavneneprejavilazáujem,apodľaobsahu
spisu jej konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia legis alebo iuris). Ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17

základných princípov Civilného sporového poriadku, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu
trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018
sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v konaní trovy
nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a
preto už o výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť

súdom prvej inštancie.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak sJ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.l C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.l C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).