Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206058
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318206058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobkyne: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N., N. XXXX/XX, zastúpenej AK: JUDr. Marta Ferienčíková, so sídlom Bratislava, Gogoľova č. 18, proti
žalovanému: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A., H. XXXX/XXX, zastúpeného AK: JUDr. Marta Vícenová,
so sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15C/34/2018-50 zo dňa 16. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
10.000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.4.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 488, § 489, 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 563 , § 517
ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku.

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa dňa 1.2.2018 poukázala žalovanému sumu vo výške
10.000,- Eur titulom zálohy za odstúpenie prevádzkarne, nachádzajúcej sa v Stupave. Po uhradení
zálohymalžalovanýpredložiťžalobkyni(ňou)požadovanédokladyzaúčelomvykonaniapredinvestičnej
previerky podniku. Žalovaný požadované doklady žalobkyni nepredložil, preto žalobkyňa od postúpenia
prevádzkarne odstúpila a uhradenú zálohu požadovala od žalovaného späť. Žalovaný ani po písomnej

výzve doručenej mu dňa 23.4.2018 zálohu žalobkyni nevrátil, pričom prevzatie zálohy výslovne potvrdil.
Tvrdil, že táto suma predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú si dojednali, pre prípad, že by žalobkyňa od
dojednaného odstúpenia prevádzkarne odstúpila. Navrhol uzatvorenie zmieru, ktorým by súd uložil
žalovanému žalovanú sumu uhradiť v pravidelných mesačných splátkach, z čoho mal okresný súd za
to, že žalovaný nárok žalobkyne uznal.

4.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovaný,ktorýmnavrholrozsudoksúduprvejinštanciezrušiťa

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že prevzatie žalovanej sumy nepopiera,
ale žalobkyňa nesplnila ústne dohodnuté podmienky. Nesplnenie z jeho strany spôsobilo, že nebola
naplnená pôvodná dohoda. Súhlasil, že žalovanú sumu uhradí v splátkach počnúc mesiacom máj 2019do decembra 2019, nesúhlasil s titulom zaplatenia, vydanie bezdôvodného obohatenia. Trvá na tom, že
sa jedná o dohodnutú zmluvnú pokutu, popiera právny titulom (bezdôvodné obohatenie).

5. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolanie žalovaného sa vyjadrila a uviedla, že napriek podanému
odvolanie žalovaný dňa 4.6.2019 poukázal na jej účet sumu 1.250,- Eur. Z odvolania je zrejmé, že
žalovaný chce žalobkyni vrátiť sumu 10.000,- Eur avšak na základe iného právneho titulu ako je
bezdôvodné obohatenie; a to titulom zmluvnej pokuty. Dňa 10.1.2018, žalovaný v ústnej forme ponúkol
žalobkyni postúpenie prevádzkarne na Námestí Sv. Trojice 3 v Stupave za odstupné (odplatu) 150.000,-

Eur, čo potvrdzuje v podanom odpore zo dňa 12.11.2018. Žalobkyňa trvala na vykonaní predinvestičnej
previerky tzv. due diligence podniku. Žalovaný podmienil predloženie dokladov potrebných na vykonanie
predinvestičnej previerky zaplatením peňažnej zálohy vo výške 10.000,- Eur, prevzatie ktorej dňa
1.2.2018 žalovaný potvrdil v odpore. Žalovaný nebol ochotný predložiť žalobkyni požadované doklady,
žalobkyňa oznámila žalovanému, že nemá záujem na postúpení (nadobudnutí) podniku a listom zo
dňa 10.4.2018 vyzvala žalovaného na vrátenie sumy 10.000,- Eur (žalovaný prevzal dňa 23.4.2018).

Nedodržanie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute (§ 544 Občianskeho zákonníka), spôsobuje
absolútnu neplatnosť dohody o jej uzavretí (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/11/2008). Ak
sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol
dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci
odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, prípadne, kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa

už nebude realizovaná (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo/ 256/2010, rozsudok NS SR sp.
zn. 25 Cdo 2895/99).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu

prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
§ 387 CSP.

7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku (aj rozsahu
napadnutého rozsudku).

8. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,
ak žalobe vyhovel (suma 10.000,- Eur s príslušenstvom), a to s poukazom na odvolacie argumenty
uplatnené odvolateľom, ktorý nesúhlasil s právnym titulom - vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.11. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

12. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani
povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o

veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec).

14. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

15. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a

povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

16. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia ( (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecounositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný

doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

18. V danom spore nesie žalobkyňa bremeno tvrdenia, že žalovanému vyplatila sumu 10.000,- Eur
ako zálohu za odstúpenie prevádzkarne na Námestí Sv. Trojice 3 v Stupave a hnuteľného majetku
reštaurácie, ktoré sa nerealizovalo z dôvodov na strane žalovaného. Z tohto bremena tvrdenia pre

žalobkyňu potom vyplýva bremeno dôkazné, a to pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že od dohody so
žalovanýmnásledneodstúpila.Aksachceúspešnebrániťžalovaný,musítvrdiťapreukázaťskutočnosti,
že žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy a svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Žalovaný v
konaní ani nenamietal prevzatie žalovanej sumy 10.000,- Eur od žalobkyne, namietal, že žalovaná suma
predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú si strany dojednali, pre prípad, že by žalobkyňa od dojednaného
odstúpenia prevádzkarne odstúpila, čo však v konaní nepreukázal. Žalobkyňa poprela žalovaným

tvrdenú skutočnosť o dohode o zmluvnej pokute vo výške 10.000,- Eur. V posudzovanej veci bolo preto
na žalovanom, aby preukázal prípadnú existenciu dohody o zmluvnej pokute vo výške 10.000,- Eur, t.
j. bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti
tým skôr, že podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
(musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia).

19. Podľa odvolacieho súdu výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa na
rozdiel od žalovaného uniesla dôkazné bremeno o svojom žalovanom nároku, teda žalobu podala
dôvodne.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom I. výroku vrátane správne II. výroku (odvolaním nenapadnutého osobitnou odvolacou
argumentáciou) v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi stranami odvolací súd rozhodol podľa § 396
CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, vychádzajúc z pomeru úspechu strán v odvolacom konaní. V
odvolacom konaní dosiahla žalobkyňa plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Odvolací súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudkom nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).