Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716211287
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716211287.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, proti povinnému: J. K., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XXB, XXX XX T., o vymoženie 2.118,19

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
13Er/508/2016-23 zo dňa 06.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa 27.12.2016 požiadal

exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe návrhu oprávneného, pre
vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn.: RK-PC-357/16-MK zo dňa
21.06.2016, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.157,19 eura
s príslušenstvom, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 119,85
eura a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 38,16
eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 239,70 eura. Exekučný súd primárne pristúpil k posúdeniu

zákonnosti exekučného titulu so zreteľom na to, či sú splnené všetky zákonné podmienky na vedenie
exekúcie, so zreteľom na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa smernice Rady ES 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993. Následne citoval ust. § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, § 53 ods. 2, 3, 4
písm. r), 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 07.08.2013 spĺňa
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahuje
právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Spolu so zmluvou o úvere bola
povinnému predložená na podpis aj rozhodcovská zmluva, ktorá, aj keď bola predložená v písomnej
forme, na základe osobitnej zmluvy, bola rovnako vyhotovená v predtlačenom formulárovom znení.
Súdna kontrola je opodstatnená aj v prípade, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere) a vedľajší
(rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nebol dôvod vylúčiť súdnu kontrolu

formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná
vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca,
predformulovaný dodávateľom. Rozhodcovská doložka nedala spotrebiteľovi možnosť výberu medzi
všeobecným a rozhodcovským súdom. V prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, je
spotrebiteľ v takom konaní nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom
súde. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyplývala aj z geografických dôvodov. V danom prípade bol

rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v Bratislave. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku
predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza podstatne ďalej ako všeobecnýsúd spotrebiteľa a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi všeobecným a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Predmetná rozhodcovská doložka preto bráni tomu, aby na základe nej
vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Nebola individuálne dojednaná zo strany spotrebiteľa, ale
vnútená spolu s podpisom zmluvy o úvere, preto je neplatná. Ak v rozhodcovskom konaní bola vec
prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný titul nemožno považovať
za súladný so zákonom.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovská
zmluva v danom prípade nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Vyplýva
to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinný mohol nepristúpiť
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody bez vplyvu

na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že povinný
vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže
byť neprijateľnou podmienkou. Neobstojí tvrdenie, že povinný ako spotrebiteľ nemal na výber pri
uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom

už posudzoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012). Z
formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené
buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je zrejmé aj to,
ža konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory riešil len pred arbitrážou. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa bude spor riešiť, dochádza až

pri podaní žaloby. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy ich vzájomného vzťahu rovnaké práva a
nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Miesto rozhodcovského konania je objektívne dosažiteľné,
t.j. spotrebiteľ má objektívnu možnosť sa do neho dostať. Na základe uvedeného navrhol napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne,
vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinného navrhol zaviazať zaplatiť

oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia, výšku ktorej špecifikoval.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou
oprávnenou ( § 359 CSP v spojení s § 362 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu

predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský,
ktorývznikolnazákladezmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa07.08.2013.Povinnému

bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.500,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01%
a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 80,98 %. Výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) bola
77,05 eura (48 mesačných splátok). V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený menom,
priezviskom, rodným číslom a číslom OP a vystupuje teda v pozícii spotrebiteľa. Oprávnený vystupuje
v pozícii dodávateľa, o čom svedčí výpis z obchodného registra, podľa ktorého je predmetom činnosti

oprávneného okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.
Oprávnenýmsúčasnenebolvpriebehukonaniapreukázanýopak.Ztohtodôvodubolasprávnaaplikácia
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.

5. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc

založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so zmluvou o úvere. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným
a povinným dňa 07.08.2013 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Platnéuzavretierozhodcovskejzmluvyjezákladnouanevyhnutnoupodmienkou,

bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúzmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená
povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne dojednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(čl.3ods.1),zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedojednanásapovažujezanekalú,

ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 citovanej
smernice je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a
spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou
štandardnou, formulárovou zmluvou.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods.

1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa,
je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy,
vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.
Rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola mu vnútená

spolu s podpisom zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ
spolu s podpisom úverovej zmluvy by si individuálne dojednal zároveň rozhodcovskú zmluvu, ktorou by
založil právomoc preň pomerne nevýhodného rozhodcovského súdu. O značnej nevýhodnosti svedčí
fakt, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním žiadané plnenie bez akéhokoľvek posúdenia nekalosti
zmluvných dojednaní (napr. ročná úroková sadzba úveru 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu

80,98 %). Z týchto dôvodov nie je možné považovať predloženú rozhodcovskú zmluvu, hoc na prvý
pohľad individuálne dojednanú, za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská
zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

6. Odvolací súd vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012,

na ktoré poukázal oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, že dané rozhodnutie neriešilo otázku
rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo napadnuté rozhodnutie v danom prípade bolo zrušené z dôvodu
nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v danom
prípade teda nezaujal vecné stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, tak ako sa na to snažil
poukázať oprávnený.

Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto
úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s
účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýsleduječonajúčinnejšiu ochranuprávspotrebiteľovakoslabšejzmluvnejstrany.Navyše
odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej
zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009, z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa
29.02.2012.

7. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom oprávneného, že možnosť voľby medzi rozhodcovským
a všeobecným súdom v rozhodcovskej zmluve už bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj
rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý

spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný všeobecný súd.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ
osobitne nedojednal, nakoľko bola vopred pripravená, na predtlačenom formulári. Preto nie je možné
sa stotožniť s názorom oprávneného, že tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva v danom prípade nie je
dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

8. V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad,
a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé

byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v
každom štádiu exekučného konania.

9. Námietky oprávneného v podanom odvolaní neboli dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne,
keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne

žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol. Z dôvodu posúdenia rozhodcovskej zmluvy
ako neplatného právneho úkonu, odvolací súd sa bližšie nezaoberal plnením priznaným na základe takto
neplatného právneho úkonu.

10. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími

námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.