Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210614
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717210614.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: U. P., A.. XX.X.XXXX,

W. X. XX, XXX XX, právne zastúpeného JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Jilemnického
30, 036 01, Martin, IČO: 42 214 297, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo "SNP" Sklabiňa,
so sídlom Sklabiňa pri Martine 153, 038 03, IČO: 00 196 851, právne zastúpenému JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, v konaní o zaplatenie
11.692,61 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 2.846,86 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od
12.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 15.8.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 11.692,61 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 12.3.2017 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žalobca požadoval istinu priznať titulom vyrovnávacieho podielu v zmysle ust.
§ 233 Obch. zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.), ktorý mu patrí pri zániku jeho členstva v žalovanom

družstve.Žalobcavžalobeuviedol,želistomz12.2.2016oznámilžalovanémudružstvusvojevystúpenie
z členstva v družstve podľa čl. 26 platných stanov. Tento list družstvo prevzalo 12.2.2016 a na základe
predmetného vystúpenia členstvo žalobcu v družstve zaniklo 11.3.2016. S poukazom na ust. § 233
Obch. zákonníka, ktoré žalobca v žalobe citoval a s poukazom na článok 30 odsek 2 stanov žalovaného
tvrdil žalobca, že mi vznikol nárok na vyrovnávací podiel v sume 11.692,61 €. Pokiaľ ide o splatnosť
vyrovnávacieho podielu, tento vyrovnávací podiel je upravený v stanovách a to v čl. 30 odsek 4, avšak
odlišne. Žalobca zastáva názor, že tento článok týkajúci sa splatnosti vyrovnávacieho podielu je v

rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatný a splatnosť vyrovnávacieho podielu je nutné
posudzovať podľa ust. § 233 ods. 4 Obch. zákonníka. Nárok na úrok z omeškania si žalobca uplatňoval
podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. zákonníka v spojení s ust. § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
21/2013 Z.z..

2. K žalobe žalobca pripojil oznámenie o vystúpení z členstva v družstve - list žalobcu z 12.2.2016,
odpoveď právneho zástupcu žalovaného - list z 22.3.2016, ďalej list žalovaného z 27.2.2017, ktorým

žalovaný určil výšku vyrovnávacieho podielu žalobcovi a úplné znenie stanov družstva, účinných od
15.4.2011.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 11.12.2017, ktorým
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že podľa § 233 ods. 5 ustanovenia
odsekov 2 až 4 Obch. zákonníka sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Práva a povinnosti

vystupujúceho člena a družstva sú totiž v stanovách upravené inak.

4. Podľa čl. 26 bod 1 stanov, ktorý upravuje zánik družstva aktuálnych stanov členstvo zaniká písomnou
dohodou, vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na
vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, alebo zánikom družstva.

5. Podľa čl. 26 ods. 4 stanov vystúpením zaniká členstvo uplynutím dvoch mesiacov. Táto lehota začína
plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení písomného oznámenia člena o vystúpení
predstavenstvu družstva.

6. Podľa čl. 30 bod 1 stanov pri zániku členstva počas trvania družstva má bývalý člen nárok na

vyrovnávací podiel.

7. Podľa čl. 30 bod 2 stanov vyrovnávací podiel sa určuje vo výške základného členského vkladu.

8. Podľa čl. 30 bod 3 stanov vyrovnávací podiel sa uhrádza v peniazoch, ak členský vklad bol splatený

formou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na družstvo, môže člen žiadať, aby mu bol
poskytnutý vyrovnávací podiel vrátením týchto nehnuteľností do výšky ich hodnoty v čase zániku jeho
členstva. Obdobne sa postupuje, ak bol členský vklad splatený formou iného vecného plnenia.

9. Podľa čl. 30 bod 4 stanov vyrovnávací podiel je splatný uplynutím 15 rokov po schválení ročnej

účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

10. Podľa vyššie citovaných ustanovení stanov je teda zrejmé, že nárok žalobcu na vyrovnávací podiel
sa stane splatný až po uplynutí 15 rokov od schválenia ročnej účtovnej uzávierky za rok, v ktorom
členstvo zaniklo, čiže, ak členstvo zaniklo v roku 2016 a účtovná závierka za tento roka bola schválená

na členskej schôdzi 31.3.2017, splatnosť vyrovnávacieho podielu nastáva uplynutím 15 rokov, teda
31.3.2032.Členstvožalobcunaviacnezaniklo11.3.2016,akotvrdilžalobcavžalobe,alevzmyslestanov
až dňa 30.4.2016. Právny zástupca žalovaného poukázal na ust. čl. 7 stanov, ktoré upravujú členský
vklad člena, pričom podľa čl. 7 ods. 3 základný členský vklad sa určuje vo výške 497,91 € a je splatný
do 15 dní odo dňa rozhodnutia predstavenstva o prijatí za člena.

11. Podľa čl. 7 ods. 5 stanov majetkový podiel priznaný členovi pri transformácii družstva PD „SNP“
Sklabiňa podľa Zákona č. 42/1992 Zb. a zapísaný v súpise majetkových podielov, ktorý tvorí prílohu
transformačného projektu, pokiaľ dosahuje výšku stanovenú v bode 3, sa pokladá za jeho členský vklad.

12. Podľa čl. 7 ods. 6 stanov pokiaľ majetkový podiel podľa bodu 5 je vyšší, ako stanovený základný
vklad, je v čiastke presahujúcej základný vklad ďalším členským vkladom v zmysle § 223 ods. 4 Obch.
zákonníka.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požaduje vyrovnávací členský podiel vo vyššej výške, než mu

podľa stanov prináleží a naviac tento sa stane zročný až v roku 2032, žalobca bola podaná predčasne, je
nedôvodná a žalovaná strana ju žiadala zamietnuť. K vyjadreniu žalovaná strana pripojila úplné znenie
stanov družstva, účinných od 1.4.2016.

14. Žalujúca strana potom reagovala podaním z 19.3.2018, v ktorom uviedla, že žalobca ponecháva

určenie okamihu zániku jeho členstva v družstve na právne posúdenie súdu. Žalobca uviedol dátum
11.3.2016 preto, lebo samotný žalovaný sa v liste z 22.3.2016 vyjadroval o zániku členstva žalobcu k
tomuto okamihu. Pokiaľ žalovaný namieta výšku vyrovnávacieho podielu, je to argument, ktorý podľa
názoru žalobcu neobstojí. Bol to totiž sám žalovaný, ktorý v liste adresovanom žalobcovi zo dňa
27.2.2017 sám oznámil žalobcovi, že má nárok na vyrovnávací podiel v sume 11.692,61 €. V zmysle

čl. 7 bod 5 stanov je členský vklad, ktorý znamená jednoznačne základný členský vklad určený ako
majetkový podiel priznaný členovi pri transformácii družstva, pričom žalobcovi bol priznaný majetkový
podiel v sume 11.692,61 € a na túto sumu má žalobca nárok titulom vyrovnávacieho podielu. Podľa
presvedčenia žalobcu určene lehoty zročnosti výplaty vyrovnávacieho podielu je jednoznačne v rozpores dobrými mravmi a preto by tento článok stanov, teda čl. 30 ods. 4 stanov mal by byť posúdený ako
v rozpore s dobrými mravmi, o čom aj právoplatne rozhodol Okresný súd Martin v konaní pod sp. zn.
11C/98/2015. S poukazom na ust. § 233 ods. 4 Obch. zákonníka by potom splatnosť vyrovnávacieho

podielu nastala ešte v roku 2016 a preto, ak žalobca požaduje úrok z omeškania od 12.3.2017, požaduje
hovčase,keďpodľazákonabolužžalovanývomeškanísvyplatenímvyrovnávaciehopodielužalobcovi.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu stranami sporu,
následne aj stanovami žalovaného družstva, ktoré boli aktuálne v čase, keď žalobca oznámil vystúpenie

z členstva, čítaním listín, ktoré boli pripojené na návrh žalujúcej strany a nakoniec aj dokazovaním
znalcom, ktorý vo veci určenia výšky vyrovnávacieho podielu žalobcu podal znalecký posudok.

16. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca bol členom žalovaného poľnohospodárskeho družstva a
že dňa 12.2.2016 doručil družstvu list z 12.2.2016, ktorým oznámil, že vystupuje z členstva v družstve
a žiada vyplatenie vyrovnávacieho podielu v peniazoch. V súlade s vyjadrením žalovanej strany a s

poukazom na čl. 26 ods. 4 stanov aktuálnych v čase doručenia listu z 12.2.2016 žalovanému aj súd
dospel k presvedčeniu, že členstvo žalobcu potom zaniklo v družstve k 30.4.2016.

17. Podľa čl. 26 ods. 4 aktuálnych stanov (č.l. 100) vystúpením zaniká členstvo uplynutím dvoch
mesiacov. Táto lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení písomného

oznámenia člena o vystúpení predstavenstvu družstva. Pokiaľ ide o nároky žalobcu ako člena družstva
pri jeho vystúpení, tak finančné nároky žalobcu upravujú tak Obch. zákonník v ust. § 233 a § 234 (Zákon
č. 513/1991 Zb.), ale tieto nároky upravujú stanovy družstva a to konkrétne čl. 30.

18. Podľa čl. 30 ods. 1 stanov aktuálnych v čase zániku členstva žalobcu v družstve pri zániku členstva

počas trvania družstva má bývalý člen nárok na vyrovnávací podiel.

19. Podľa čl. 30 ods. 2 stanov vyrovnávací podiel sa určuje vo výške základného členského vkladu.

20. Podľa čl. 30 ods. 3 stanov vyrovnávací podiel sa uhrádza v peniazoch. Ak členský vklad bol splatený

formou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na družstvo, môže člen žiadať, aby mu bol
poskytnutý vyrovnávací podiel vrátením týchto nehnuteľností do výšky ich hodnoty v čase zániku jeho
členstva. Obdobne sa postupuje, ak bol členský vklad splatený formou iného vecného plnenia.

21. Podľa čl. 30 ods. 4 stanov nárok na vyrovnávací podiel je splatný uplynutím 15 rokov po schválení

ročnej účtovej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

22. Základný členský vklad potom upravuje článok 7 stanov, ktorý v odseku 3 udáva, že základný členský
vklad sa určuje vo výške 497,91 € a je splatný do 15 dní odo dňa rozhodnutia predstavenstva o prijatí
za člena.

23.Podľačl.7ods.4stanovčlenoviasamôžezaviazaťkďalšiemučlenskémuvkladuakďalšejúčastina
podnikanie družstva. Ďalší členský vklad člena, alebo ďalšia majetková účasť člena podlieha schváleniu
predstavenstvu družstva.

24. Podľa čl. 7 ods. 5 stanov družstva majetkový podiel priznaný členovi pri transformácii družstva
Poľnohospodárskeho družstva „SNP“ Sklabiňa podľa Zákona č. 42/1992 Zb. a zapísaný v súpise
majetkových podielov, ktorý tvorí prílohu transformačného projektu, pokiaľ dosahuje výšku stanovenú v
bode 3s, sa pokladá za jeho členský vklad.

25. Podľa čl. 7 ods. 6 stanov pokiaľ majetkový podiel podľa bodu 5 je vyšší, ako stanovený základný
vklad, je v čiastke presahujúcej základný vklad ďalším členským vkladom v zmysle § 233 ods. 4 Obch.
zákonníka.

26. Podľa § 223 ods. 5 Obch. zákonníka členovia družstva sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy

pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva za
podmienok určených stanovami.27. V súvislosti s obranou žalovanej strany, ktorá poukazovala na znenie čl. 30 stanov aj súd dospel k
presvedčeniu, že čl. 30 stanov je podľa presvedčenia súdu v odseku 2, v odseku 4 v rozpore s dobrými
mravmi. Inštitút dobrých mravov je inštitút, ktorý pozná Obč. zákonník a zakotvuje ho v najmä v ust. §

3 ods. 1 a v ust. § 39.

28.Podľa§3ods.1Obč.zákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

29. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Pre súd je nesporné, že právne vzťahy medzi žalobcom, teda bývalým členom družstva a žalovaným,
teda družstvom, sa spravujú predovšetkým Obch. zákonníkom, čiže Zákonom č. 513/1991 Zb.. Avšak

aj obchodno - právne vzťahy je nutné považovať za vzťahy občiansko - právne v širšom zmysle slova
tak, ako to vyplýva z ust. § 1 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého Obč. zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občiansko - právne vzťahy neupravujú iné zákony.

31. Pod odkazom č. 1 je potom odkaz na Obchodný zákonník a samotný Obchodný zákonník odkazuje
na použitie Obč. zákonníka v ust. § 1 ods. 2, podľa ktorého právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa obchodných
zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

32. Právne vzťahy medzi družstvom a jeho členmi upravuje druhá časť Obch. zákonníka v hlave
II. a obchodné záväzkové vzťahy upravuje tretia časť Obch. zákonníka. Táto tretia časť Obch.
zákonníka upravujúca obchodné záväzkové vzťahy má oproti úprave Obč. zákonníka ohľadne dobrých
mravov odchylnú špeciálnu úpravu, ktorý v súvislosti s výkonom práv a povinností v rámci obchodno-

záväzkových vzťahov je v ust. § 265 Obch. zákonníka.

33. Podľa ust. § 265 Obch. zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

34. Tretia časť Obch. zákonníka upravujúca obchodné záväzkové vzťahy k úprave, ktorých sa viaže aj
ust. § 265, sa síce v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. b/ vzťahuje aj na člena družstva a družstvo, avšak
len v prípade vzniku obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý upravuje tretia časť Obch. zákonníka. V
tomto prípade však ide o nárok bývalého člena družstva, ktorý sa opiera primárne o ust. § 233 Obch.
zákonníka, teda ustanovenie zahrnuté v druhej časti Obch. zákonníka, a preto podľa presvedčenia

súdu je namieste v prípade absencie zákonnej úpravy, z akých zásad má vychádzať aj tvorba interných
dokumentov družstva, aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka o dobrých mravoch. Pokiaľ ide o právny
charakter stanov družstva, je nutné konštatovať, že stanovy sú základných vnútorným dokumentom
družstva, ktorý zakotvuje vzájomné práva a povinnosti členov voči družstvu, vnútornú organizáciu
družstva ako aj právne postavenie družstva voči tretím osobám. Stanovy majú zmluvnú povahu a od

vzniku družstva plnia obdobnú funkciu ako spoločenská zmluva obchodných spoločností. Sú záväzné
pre všetkých členov družstva.

35. Vzhľadom na zmluvný charakter stanov je podľa presvedčenia súdu priamo aplikovateľné
ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo

účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Je pravdou, že vyrovnanie majetkových podielov pri zániku členstva upravuje aj ust. § 233 Obch.
zákonníka, ktoré priamo v ods. 5 umožňuje aplikáciu odsekov 2 až 4, pokiaľ stanovy neurčujú inak.
Táto skutočnosť však neznamená, že stanovy družstva môžu byť prijímané v takom znení, ktoré je tak

zásadnou odchýlkou od koncepcie zákonnej úpravy, prípadne od zásad, na ktorých zákon stojí, ale aj od
všeobecne spoločnosťou akceptovateľných noriem správania sa, že ich obsah sa dostáva do rozporu
s dobrými mravmi. Podľa presvedčenia súdu určite takýmto prípadom je ust. článku 30 ods. 4 stanovžalovaného, o ktorý tiež žalovaný opieral svoju obranu, podľa ktorého nárok na vyrovnávací podiel je
splatný uplynutím 15 rokov po schválení ročnej účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

37. Takéto ustanovenie o zročnosti vyrovnávacieho podielu podľa presvedčenia súdu nemá v právnom
poriadku Slovenskej republiky obdobu a je v priamom rozpore s oprávnenými záujmami, napr. starších
členov družstva (samotný žalobca) v skončenia členstva 30.4.2016 mal XX rokov a vyrovnávací podiel
by podľa tohto znenia mu mal byť vyplatený vo veku XX rokov. Je len zrejmé, že v prípade zachovania
takejto zročnosti vyrovnávacieho podielu starší členovia družstva by sa majetkového vyrovnania s

družstvom vôbec nemuseli dožiť.

38. Súd však predbežne právne posúdil aj absolútnu neplatnosť ust. článku 30 ods. 2 stanov, podľa
ktorého vyrovnávací podiel sa určuje vo výške základného členského vkladu, ktorý je potom nominálne
vyjadrený v článku 7 ods. 3 a predstavuje sumu 497,91 €.

39. Takéto priame nominálne vyjadrenie vyrovnávacieho podielu pri zániku člena družstva, teda v
sume 497,91 € bez ohľadu na to, či člen družstva nevniesol ďalší členský vklad, bez ohľadu na
majetkovú situáciu družstva, bez ohľadu na mieru inflácie, ktorá prípadne mohla nastať od takéhoto
definovania vyrovnávacieho podielu v stanovách po zánik členstva toho ktorého člena v družstve, je
podľa presvedčenia súdu nepoctivým rovnostárstvom, ktoré je priamo v rozpore s účelom vzniku

družstva, ktorého členmi môžu byť fyzické aj právnické osoby, združujúce sa za účelom podnikania.
Je logické, že potom každý člen je povinný sa majetkovo zúčastňovať na základnom imaní družstva a
vniesť do družstva základný členský vklad. Avšak podľa presvedčenia súdu je nepoctivé, aby bez ohľadu
na majetkovú situáciu družstva, na podnikaní ktorého sa mohol podieľať aj ďalším vkladom, podstatne
vyšším ako základný členský vklad, by pri svojom vystúpení mal dostať len pevne určenú nominálnu

sumu uvedenú v článku 7 stanov, ktorá nereflektuje ani hospodársky vývoj, zisky a ekonomickú situáciu
družstva. Preto podľa presvedčenia súdu ustanovenie článku 30 ods. 2 odporuje dobrým mravom a
cieľu, pre ktoré sa členovia v družstve združujú a preto je podľa presvedčenia súdu absolútne neplatné.
Súd preto dospel k presvedčeniu, že pokiaľ ide o určenie nárokov žalobcu vo vzťahu k družstvu, je nutné
vychádzať zo zákonnej úpravy a pokiaľ ide o výšku vyrovnávacieho podielu, túto je nutné určiť podľa ust.

§ 233 ods. 2 až 4, vrátane splatnosti vyrovnávacieho podielu. Keďže pri určení výšky vyrovnávacieho
podielu dochádzalo v priebehu celého konania k rozporným názorom na strane žalujúcej, tak na strane
žalovanej, na návrh strany žalujúcej súd vo veci ustanovil znalca.

40. Znalec potom určil vyrovnávací podiel patriaci žalobcovi v súlade s ust. § 233 ods. 2 a 3 Obch.

zákonníka.

41. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnávací podiel sa určí pomerom splateného
členského vkladu doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu
splatených členských vkladov pre všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

42. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnávacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnávacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov aj v iných

zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

43. Vo veci bola prizvaná znalecká organizácia INTERAUDIT BENETIP s.r.o., so sídlom v Žiline,
Kuzmányho 8, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 22/2019. V tomto znaleckom posudku bola

výška vyrovnávacieho podielu žalobcu stanovená v sume 2.846,86 €, pričom v súlade s ust.
§ 233 ods. 2 a 3 Obch. zákonníka znalci vychádzali z čistého obchodného imania družstva, zisteného
podľa účtovnej závierky za rok 2015. Vychádzali z vlastného imania v hodnote 1.406.000 €, od ktorého
odpočítali prostriedky v zákonnom rezervnom a nedeliteľnom fonde a v ostatných kapitálových fondoch
(ostatné kapitálové fondy boli tvorené nominálnou hodnotou družstevných podielnických listov vo výške

304.654 € a investičnými dotáciami vo výške 201.372 €). Od čistého imania boli odpočítané aj vklady
členov s kratším ako ročným členstvom a vklady zomrelých členov, ktoré neboli vyplatené a existovali
ako záväzok družstva. Výška vyrovnávacieho podielu žalobcu bola potom stanovená na 2.846,86 €.44. K spracovanému znaleckému posudku žalovaná strana námietky nemala. Pokiaľ ide o stranu
žalujúcu, tá síce zobrala obsah znaleckého posudku na vedomie, avšak navrhla súdu, aby z neho
nevychádzal a podľa podania žalujúcej strany, ktoré došlo 16.9.2019 (č.l. 312 - 313 spisu),

členskývkladžalobcu by malpredstavovaťsumumajetkovéhopodieluvyčíslenéhožalovanýmvovýške
12.295,70 €, pretože tak, ako žalobca uvádzal v podaní zo dňa 20.11.2018 a totiž, že podľa platných
stanov majetkový podiel žalobcu určený pri transformácii družstva sa započítava na jeho členský vklad
a považuje sa v tomto rozsahu za splatený a žalujúca strana poukázala tiež na to, že medzi stranami
sporu existoval rozpor aj vo výške splateného členského vkladu žalobcu, a preto žalobca navrhol, aby

znalec pri výpočte vyrovnávacieho podielu žalobcu vypracoval dva výpočty, kedy jeden bude vychádzať
aj z výšky splateného členského vkladu vo výške 12.295,70 €, pričom takýto výpočet znalca v rámci
znaleckého posudku absentuje.

45. Vzhľadom na námietky žalujúcej strany súd žiadal znaleckú organizáciu, aby sa vyjadrila k týmto
námietkam a tá reagovala podaním z 18.10.2019, z ktorého vyplynulo, že na znaleckom posudku

zotrváva. Znalec poukázal na ust. § 223 ods. 2 Obch. zákonníka a zdôraznil, že podľa ustanovenia
celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote
základného imania družstva. Evidencia v majetkových podieloch k 31.12.2015, ktorú družstvo poskytlo
k znaleckému skúmaniu, zodpovedala účtovnej hodnote základného imania, zverejnenej v účtovnej
závierke k 31.12.2015. Súčet základných členských vkladov a ďalších členských vkladov k 31.12.2015

podľa evidencie bol vo výške 1.025.574,89 € a tento údaj zaokrúhleným na celé eurá v účtovnej
závierke predstavoval 1.025.575 €. Výpočet vyrovnávacieho podielu bol vykonaný v súlade s platnou
legislatívou a vychádzal z čistého obchodného imania družstva v súlade s ust. § 233 ods. 3 Obch.
zákonníka. Znalecká organizácia nevypracovala výpočet celkového majetkového podielu žalobcu
vrátane nedeliteľného fondu vo výške 12.295,70 €, nakoľko neodpočítanie nedeliteľného fondu je v

rozpore s ust. § 233 ods. 2 Obch. zákonníka. Čisté obchodné imanie bolo stanovené úpravou vlastného
imania poľnohospodárskeho družstva tak, že od vlastného imania bol odpočítaný nedeliteľný fond a
vkladyčlenovskratšímakoročnýmčlenstvompreddňom,kuktorémusaročnázávierkazostavuje.Ďalej
boli odpočítané družstevné podielnícke listy v zmysle § 17a ods. 1 a § 17b ods. 3 Zákona č. 42/1992 Zb.
o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaných majetkových nárokov družstva, ďalej investičné dotácie

podľaplatnýchpostupovúčtovaniasatotižúčtujúnaúčte384anevstupujúdočistéhoimaniaspoločnosti
a tiež bola odpočítaná nominálna hodnota majetkových podielov zomretých členov družstva, ktoré mali
byť preúčtované na účet záväzkov, pretože poľnohospodárske družstvo malo tieto majetkové podiely
vyporiadať a preúčtovať zo základného imania na záväzok voči zomrelým členom družstva, vstupujúcich
do dedičských konaní. Znalecká organizácia poukázala ešte aj na ust. § 14 a § 17a Zákona č. 42/1992

Zb. a ust. § 221, § 222 a § 223 Obch. zákonníka. Tiež uviedla, že podľa príslušných ustanovení Obch.
zákonníka členovia neručia za záväzky družstva, ale člen nesie riziko, že hodnota vkladu mu nebude
pri zániku družstva, ani pri zániku členstva vrátená. Ak družstvo utrpí stratu, alebo jeho čisté obchodné
imanie sa zníži, členovia družstva nemusia dostať to, čo do družstva vložili. Od obdobia 30.6.1992
do 31.12.2015 zaznamenalo poľnohospodárske družstvo pokles hodnoty upraveného čistého imania o

89,62 % a podľa verejne dostupných údajov z registra účtovných závierok vykázalo od roku 2008 do
roku 2015 kladný hospodársky výsledok len v roku 2008 a 2014, v ostatných rokoch totiž vykázalo stratu,
čo malo vplyv na znižovanie čistého obchodného imania družstva.

46. Právna zástupkyňa žalobcu ešte do spisu pripojila list žalovaného z 1.7.2016, ktorým doplnil svoju

odpoveďz22.3.2016aoznámilinývyrovnávacípodiel,podľaktoréhopodľanázorudružstvavyrovnávací
podiel predstavuje sumu 9.233,46 € a vyrovnávací podiel, ktorý si vypočítal žalobca, je nesprávny. S
touto listinou sa potom ešte súd oboznámil na pojednávaní 20.11.2019 a nevyhovel už názoru právnej
zástupkyne žalobcu, aby súd ešte dopočul znaleckú organizáciu, nakoľko tento dôkazný návrh nebol
uplatnený včas. Jeho realizácia by si vyžadovala odročenie pojednávania a právna zástupkyňa žalobcu

mohla tak urobiť podľa presvedčenia súdu potom, čo jej bol doručený znalecký posudok a ešte aj potom,
čo jej bolo takmer mesiac pred pojednávaním dňa 20.11.2019 doručené posledné vyjadrenie znalca.
Súd preto tento dôkaz nevykonal a to v súlade s ust. § 153 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého na prostriedky
procesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrananepredložilavčas,nemusísúdprihliadnuť
najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

47. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery súdu súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je
dôvodná len v rozsahu sumy 2.846,86 €, ktorú ako vyrovnávací podiel znaleckým posudkom určila
znalecká organizácia, o správnosti ktorého posudku súd pochybnosti napriek výhradám žalujúcej stranynemal. Z posudku bolo totiž zrejmé, akým spôsobom znalec postupoval pri výpočte vyrovnávacieho
podielu a podľa presvedčenia súdu tento postup bol v súlade s ust. § 233 ods. 2 a 3 Obch. zákonníka,
ktoré sú citované vyššie.

48. Nárok žalobcu na vyrovnávací podiel vyplýva z ust. § 233 ods. 1 Obch. zákonníka. Nárok žalobcu
na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zákonníka.

49. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, to znamená k

1.7.2016, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti, vzniká veriteľovi,
ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

50. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

51. Súd vychádzal pre neplatnosť stanov družstva vo vyššie uvádzaných v zneniach, pokiaľ ide o
zročnosť povinnosti žalovaného vyplatiť vyrovnávací podiel žalobcovi z ust. § 233 ods. 4 Obch.
zákonníka.

52. Podľa § 233 ods. 4 Obch. zákonníka, právo na vyplatenie vyrovnávacieho podielu je splatné
uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie
predchádzajúce účtovného obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo, ak takáto
riadne účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť
schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

53. Podľa zápisnice, ktorú pripojila do spisu žalovaná strana, a to zápisnice z výročnej členskej schôdze,
ktorá bola konaná 1.4.2016 v žalovanom poľnohospodárskom družstve v tento deň na výročnej členskej
schôdzi bola schválená účtovná závierka za rok 2015. Čo je rok prechádzajúci obdobiu, keď členstvo
žalobcu skončilo v družstve k 30.4.2016. Keďže účtovná závierka bola schválená 1.4.2016 v súlade s

ust. § 233 ods. 4 Obch. zákonníka, vyrovnávací podiel bol zročný k 1.7.2016. Ak žalobca žiadal úroky z
omeškania od 12.3.2017, tak ich žiadal potom v období, keď už jeho pohľadávka titulom vyrovnávacieho
podielu vo vzťahu k družstvu bola zročná a družstvo bolo v omeškaní.

54. Vykonávacím predpisom, ktorý upravoval výšku úrokov z omeškania podľa ust. § 369 ods. 2 Obch.

zákonníka bolo Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obch. zákonníka.

55. Podľa § 1 ods. 1 citovaného nariadenia vlády, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka

omeškania, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

56. Podľa § 1 ods. 2 citovaného nariadenia vlády, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa ods. 1, môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej

sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 9 percentuálnych bodov
a takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

57. V období vzniku omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
0 % ročne a jej zvýšenie o 9 percentuálnych bodov potom predstavuje 9 % ročný úrok z omeškania.

Súd preto pokiaľ ide o úroky z omeškania, nemal dôvod žalobe nevyhovieť. Keďže žalobca požadoval
viac ako mu súd na základe znaleckého dokazovania priznať mohol, vo zvyšku uplatneného nároku súd
žalobu zamietol.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade bol v konaní
vzhľadom na celkovú výšku uplatneného nároku úspešnejší žalovaný. Súd však zohľadnil tú skutočnosť,
že žalovaný si vôbec vo vzťahu k žalobcovi svoje povinnosti neplnil. Odmietal plnenie opierajúc sa, podľa
presvedčenia súdu, o neplatné ustanovenia stanov družstva a naviac bez predloženia dokladov, ktoréžalovaný mal k dispozícií, a ktoré potom boli predložené znaleckej organizácii žalobca nemohol svoj
nárok definovať a vyčísliť. S prihliadnutím na tieto okolností prípadu súd úspešnejšiemu žalovanému
proti neúspešnému žalobcovi, ktorý naviac znášal aj náklady znaleckého dokazovania, náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.