Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/297/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614211315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614211315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. M., I.. XX. XX. XXXX, Z. V. U..
Č.. XXX/XX, Y., o zaplatenie istiny 4.661,14 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája 2016, č. k. 4C/777/2015 - 64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny 4.661,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo
sumy 4.661,14 eur od 13. 08. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo
sumy mesačných splátok vo výške 54,40 eur za mesiac apríl 2014 a mesačných splátok vo výške
121,23 eur za mesiace máj až júl 2014 v celkovej sume 6,83 eur a žalovanému nepriznal náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497
Obchodného zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 2 písm. a), b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že žalobca nenadobudol aktívnu legitimáciu
na vymáhanie žalovaného dlhu. Uviedol, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s.
uzavrela dňa 20. 05. 2013 so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere s konečnou splatnosťou úveru ku
dňu15.06.2017,pričompohľadávkuztohtoúveruZmluvouopostúpenípohľadávokzodňa27.06.2014
postúpila na žalobcu, nebankový subjekt, ktorý dňa 24. 07. 2014 ako nový veriteľ, vo vlastnom mene,

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevyužil v
prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka možnosť podľa čl. 7.6 bod 7.6.1. Všeobecných
obchodných podmienok, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, či Zmluvu o úvere vypovedať, prípadne
od nej odstúpiť a postúpil pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez
toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od Zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie v
dôvodochsvojhorozhodnutiapoukázalnaskutočnosť,žepokiaľnebolavyhlásenámimoriadnasplatnosť
úveru, nemožno uzavrieť, že by úver s úrokmi bol splatný skôr ako nastala riadne dohodnutá splatnosť,

t. j. pred dňom 15. 06. 2017, pričom splatnými do tejto doby sa mohli stať len jednotlivé omeškané
splátky úveru, a keďže ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje možnosť postúpiť inému subjektu
iba časť pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, tak postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o
úvere v celom rozsahu Zmluvou zo dňa 27. 06. 2014 na žalobcu bolo v zjavnom rozpore s ust. § 92ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko celý úver nebol ku dňu postúpenia splatný, a preto aj neplatným
právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že banka, s poukazom na dikciu
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nemôže postúpiť všetky práva a povinnosti z úverovej zmluvy, ale

iba splatnú pohľadávku, resp. nesplácaný dlh, preto žalobca, ktorý nie je bankou, nemôže poskytovať
úvery, spravovať ich, nemôže ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko ide o úkon, ktorý možno
podradiťpodpojemsprávaúveru,aakžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru,takýtoúkonžalobcu
nevyvolal žiadne právne účinky, z dôvodu ktorého sú Zmluva o postúpení pohľadávok ako aj vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru neplatnými právnymi úkonmi, v dôsledku čoho žalobcovi chýba aktívna

vecná legitimácia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne
tým, že žalovanému úspešnému v konaní, nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy
konania nevznikli.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky
spolu doručenkami preukazujúcimi doručenie oznámenia žalovanému bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a je povinnosťou súdu z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu
otázku a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01,
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 11. 2015, sp. zn. 8Co/564/2015 a uznesenie Krajského
súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014, sp. zn. 9Co/133/2013. Vytkol súdu prvej inštancie, že zamietol žalobu

z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie, nakoľko nepreukázal splnenie podmienok uvedených
v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ale nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako
postupníka z dôvodu, že účelom tohto ustanovenia zákona je úprava výnimiek z bankového tajomstva,
avšak nehovorí sa v ňom o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, čo vyplýva aj z dôvodovej správy, podľa

ktorej bolo hlavným účelom uvedeného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie
možnosti postúpiť pohľadávku, keď zo zákona nie je zrejmé, že by podmienky uvedené v predmetnom
ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Poukázal na názor doc.
JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého
účelom ust. § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a ust. § 92 ods. 8

zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach,
za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, avšak hlavným účelom ust. § 92
Zákona o bankách bolo aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie
možnosti postúpiť pohľadávku, z dôvodu ktorého navrhol vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom
a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil Najvyšší súd Českej republiky, resp. Nemecký

spolkový súdny dvor a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám,
predpokladaným Zákonom o bankách. Uviedol, že nedoručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v
zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky podľa
ust. § 524 Občianskeho zákonníka, ale zakladá iba zodpovednosť banky podľa ust. § 50 ods. 1 Zákona o

bankách a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. 10. 2015, sp. zn. 8C/67/2013.
Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva,
že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, nakoľko z
gramatického výkladu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje pojmy
peňažný záväzok a časť peňažného záväzku z čoho vyplýva, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní, a pokiaľ by predmetné ustanovenie
malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v
predmetnom ustanovení výslovne uvedené a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 09. 12. 2015, sp. zn. 15Co/511/2015, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. 11. 2015,

sp. zn. 7Co/540/2015 a uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 04. 11. 2015, sp. zn. 7Co/540/2015.

3.Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 03. 08. 2016, sa k nemu
nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. augusta 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenierozhodujúcichskutočností(§120ods.1Občianskehosúdnehoporiadku,účinnýdo30.06.2016)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§
132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom

rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

8.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobu žalobcu zamietol.

10.

Odvolacísúdkodvolacejnámietkežalobcu,ženapadnutérozhodnutiespočívananesprávnomprávnom
posúdeníveciuvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávneprávne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie
za správne.

11.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi

iba za splnenia určitých podmienok, keď predpokladom na postúpenie pohľadávky banky na inú osobu
je, aby bol dlžník v omeškaní aspoň 90 dní, pričom banka ho musí na splnenie dlhu písomne vyzvať,
pri nesplnení tohto predpokladu nie je možné pohľadávku postúpiť, nakoľko tomu bráni ust. § 525 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

13.

Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,

pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

14.

Z dikcie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že z postúpenia sú vylúčené pohľadávky, pri ktorých

to zakazuje zákon, úradné rozhodnutie alebo iné opatrenie, ktoré je pre účastníkov záväzkového vzťahu
záväzné. Dôvodom pre takýto zákaz môže byť ochrana dôverných údajov, bankové, telekomunikačné
alebo obchodné tajomstvo (napr. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách). Ak by napriek
zákonnému zákazu došlo k postúpeniu pohľadávky, zmluva o postúpení by bola absolútne neplatná (§
39 Občianskeho zákonníka), pričom táto neplatnosť pôsobí od začiatku a nemožno ju zhojiť.

15.

Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu
zamietol, nakoľko tým, že žalobca nepredložil písomnú výzvu banky o tom, že žalovaný ako dlžník je v

omeškaní s úhradou splatného záväzku o viac ako 90 dní podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nebolo
možné predmetnú pohľadávku postúpiť, keďže tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom, ak pohľadávku nie je možné postúpiť, bolo postúpenie pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s.
na žalobcu v rozpore so zákonom, z čoho vyplýva, že toto postúpenie pohľadávky je neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj navonok

voči dlžníkovi. Je nutné uviesť, že na rozpor postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má
za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, je súd povinný prihliadať aj bez vznesenej námietky, teda
z úradnej povinnosti a v prípade, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, tak akoje to uvedené v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní povinný preukázať
svoju vecnú aktívnu legitimáciu, teda splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky.

16.

Vposudzovanejvecizoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancienespornevyplýva,žežalobca
nepreukázal, že v čase postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na neho bola splnená
podmienka vyplývajúca z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, t. j., že jeho právny predchodca (Slovenská

sporiteľňa, a.s. - banka) vyzval žalovaného písomne na splnenie dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 20. 05. 2013, z dôvodu ktorého pohľadávka voči žalovanému nebola v čase postúpenia na
žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto nemožno
považovať postúpenie pohľadávky za platné z čoho vyplýva, že žalobca nie je oprávnený pohľadávku
voči žalovanému uplatňovať pred súdom, keď nepreukázal, že by sa platne a účinne stal veriteľom
uplatnenej pohľadávky, t. j. aktívnu legitimáciu na jej priznanie v súdnom konaní.

17.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na dôvodovú správu k ust. § 92 ods. 7 Zákona o
bankách, z ktorej vyplýva, že inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj

osobe, ktorá nie je bankou je možné použiť, a preto ak Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila Zmluvou zo
dňa 27. 06. 2014 predmetnú pohľadávku na žalobcu, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách, nakoľko ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, pretože nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru (konečná splatnosť úveru nastala dňa 15. 06. 2017) z čoho vyplýva, že
Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,vrátaneúrokovznehov

celostiinémusubjektu,zdôvoduktoréhojeZmluvaopostúpenípohľadávkyneplatnýmprávnymúkonom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a žalobca nie je v konaní vecne aktívne legitimovaný.

18.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

19.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v
plnejvýškestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).