Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612206354
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612206354.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: K. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad
so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 1482/2012, o vymoženie 128,84

EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 25.06.2019, č.k. 13Er/299/2012-39

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu
zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 11.04.2012
poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor preložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie

mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku, z
ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii
motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, z lustrácie
v Sociálnej poisťovni zistil, že nepoberá dôchodok, úrazové dávky, nemocenské dávky ani podporu
v nezamestnanosti a má vyživovaciu povinnosť voči 6 deťom. Je vedený ako zamestnanec obce
C. s funkčným platom 260,- EUR mesačne, takže jeho mzda nepostačuje na vykonávanie zrážok.

Z lustrácie v katastri nehnuteľností SR vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností a z
Obchodného registra SR súd zistil, že povinný nefiguruje v žiadnej právnickej osobe v ňom zapísanej
ako spoločník alebo štatutár. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané,
že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť
vymáhaný nárok. Exekúcia prebieha od roku 2012, pričom súdnemu exekútorovi sa dosiaľ nepodarilo
zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň

na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného
by mohla byť uspokojená. Súd prvej inštancie toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na
dôkladné preverenie majetnosti povinného. V danom prípade sa majetkové pomery povinného počas
priebehu exekučného konania nezmenili, opakovanými lustráciami od roku 2012 súdnym exekútorom
nebol zistený majetok, ktorý by podliehal exekúcii, zo spisu súdneho exekútora bolo jednoznačné a
nepochybné, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.

Súd prvej inštancie tak mal za to, že povinný preukázateľne nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok
(resp. nemá ani postihnuteľný príjem) a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozporeso zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko v doterajšom priebehu výkonu exekúcie neboli trovy
exekúcie ani čiastočne vymožené, z ktorého dôvodu exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastavil. O trovách exekúcie si súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zmenil, tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta resp. napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal uznesenie
v krátkom časovom slede po tom, čo vo veci rozhodol odvolací súd, má za to, že súd nevychádzal
pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií a poukázal na uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 1CoE/101/2018-33. Oprávnený bol názoru, že pravdepodobne ani
súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že
povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky

oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. V súvislosti so záverom
súdu o nemajetnosti povinného uviedol, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je
vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Za nevyhnutné považoval
podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu
vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či je alebo nie je nemajetný.

Oprávnený ďalej namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a mal za to, že výsledky
vykonaných lustrácií nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného. Napadnuté uznesenie
považoval za nedostatočne odôvodnené, predčasné a nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky
bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na záver uviedol, že

vymáhanápohľadávkapredstavujeneuhradenépoistné.Zdravotnépoisteniejepovinnéavzťahujesana
každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vykonávanie verejného zdravotného
poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné
prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti
platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako

zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia alebo samoplatitelia. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom
nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto
nedoplatkov.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou

oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je

rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v
čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec
nemuseli nastať, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,

aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že
povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny predpoklad a ďalšie rozhodnutia odvolacích
súdov. Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil
časový úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie

uvedený časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súdu
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri

zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť

povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti

od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.

13. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení

exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z
uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13Er/299/2012-39 zo dňa 25.06.2019 je zrejmé, že
súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného

majetku, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nepoberá dávky zo Sociálnej poisťovne,
nemá účet v banke, nefiguruje v žiadnej z právnických osôb zapísaných v Obchodnom registri a síce je
zamestnaný, ale jeho plat nepostačuje na vykonávanie zrážok.

14. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie

exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora, bolo zistené, že jeho
majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho
exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného
konania.

15. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny podklad
z hľadiska majetkových pomerov povinného, sú preto bezvýznamné. Rozhodujúca je skutočnosť, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd zároveň poukazuje na túskutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012, teda zistené majetkové pomery povinného
až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedená len o prechodný
stav.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).