Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010267
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3514010267.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

obžalovaného Y. O., B.. XX.XX.XXXX v J. W., trvale bytom C. L.C., miestna časť J. I. XXX, na slobode,
trestne stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon") a
iné na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13. októbra 2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. O., nar. XX.XX.XXXX P. J. W.,
trvale bytom C. L., miestna časť J.
I. Č.. XXX, na slobode,

j e v i n n ý , ž e
1. Dňa 01.08.2014 v čase o 00,30 hod. v Bratislave na ulici Devínska Cesta pri kameňolome
viedol osobné motorové vozidlo zn. Nissan Almera, striebornej farby, EČV:X., a tam bol zastavený a
kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Karlova Ves, pričom pri kontrole nepredložil doklady
oprávňujúce na vedenie motorového vozidla a následnou lustráciou bolo zistené, že obvinený má

Trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/26/2013 zo dňa 23.10.2013, právoplatným
dňa 21.11.2013, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 20 mesiacov,
v trvaní do 21.07.2015 a Trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/52/2014,
právoplatným dňa 21.05.2014 trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 20 mesiacov, v trvaní do 01.11.2016.

2. Dňa 24.12.2013 v čase asi o 04,50 hod. na území okresu Nové Mesto nad Váhom, po diaľnici D1
v smere od Bratislavy na Žilinu, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, EČV: T. XXX

S., i napriek tomu, že mu trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/26/2013 zo dňa
23.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2013, bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 20 mesiacov.

t e d a
v bode l a 2 rozsudku
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o

zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
v bode l a 2 rozsudku
- pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm.
n), § 37 písm. m) Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na spoločný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu po dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona sa súčasne ruší výrok o vine o prečine marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ako aj celý výrok o treste uložený mu
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 0T/92/2014-56 zo dňa 03.08.2014, právoplatný
a vykonateľný dňa 03.08.2014, ktorým bol obžalovanému Y. O. uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 2 (dva) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.06.2014 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 99/14/3304-13 zo dňa 19.06.2014, na obvineného Y. O.,
nar. XX.XX.XXXX v J. W., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku 2. tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v dňoch 06.11.2014 a dňa 13.10.2017 za účasti

obžalovaného a jeho obhajcu a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovanými nedošlo
k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný Y. O. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 99/14/3304-13 zo dňa 19.06.2014, doručenej súdu
dňa 20.06.2014, právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného
poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel
právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými

sadzbami,ktoréTrestnýzákonustanovujezatrestnýčinkladenýmuzavinu.Obžalovanýtieždeklaroval,
že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku robí dobrovoľne a nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2,
ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Y. O. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že
svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného
poriadku ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe následne

prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine
obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd
sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257
ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a
výmere. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní nebol uplatnený nárok na náhradu škody.Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania

trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t.
j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa
z jeho strany jedná o protiprávne konanie. Objektom konania obžalovaného bol záujem spoločnosti

chránený Trestným zákonom, ktorým je riadny, efektívny a dôsledný výkon právoplatne uložených
trestov, zákazov a príkazov orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky. Tento záujem bol konaním
obžalovaného porušený, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu,
teda prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a
spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým,
že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Súd dospel k záveru,

že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj príčinný
vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení
obhajcu obžalovaného O. prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní,
subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z dôvodu prijatia

vyhlásenia obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, súd v zmysle
§ 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len
na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, jeho druhu a výmere podľa § 257 ods. 8 Trestného
poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to
výsluchom obžalovaného Y. O., svedkyne Ľ. O.W. (matky obžalovaného), oboznámením aktuálneho
odpisu registra trestov obžalovaného O., lustrácie v evidencii priestupkov obžalovaného O., lustrácie
Sociálnej poisťovne, správy Okresného riaditeľstva PZ J. W., správy o povesti Obce C. L., oboznámením
sa správy ÚVTOS Sučany a ÚVTOS Žilina, oboznámením spisov Okresného súdu Námestovo sp. zn.

6T/52/2014 a Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/92/2014.

Z výpovede obžalovaného Y. O. vyplýva, že bol štyrikrát súdne trestaný. Na výsluchu na hlavnom
pojednávaní dňa 06.11.2014 popísal priebeh a okolnosti spáchania trestných činov. Uviedol, že netrpí
duševnou poruchou, zdravotne je v poriadku, býva u rodičov v rodinnom dome a je zamestnaný ako

čašník v podniku u brata. Uviedol, že výkon trestu odňatia slobody mal na obžalovaného dostatočný
prevýchovný vplyv a chce viesť riadny život. V žiadosti o upustenie od uloženia súhrnného trestu zo dňa
10.11.2014 obžalovaný uviedol, že vyštudoval Spojenú škodu, Nižná, odbor manažér výroby a kontroly v
automobilovom priemysle - autoelektronika, štúdium dokončil maturitnou skúškou dňa 28.05.2014, kedy
získal aj výučný list v odbore manažér výroby a kontroly v automobilovom priemysle - autoelektronika.

Doložil súdu aj niekoľko certifikátov o školeniach, osvedčenie o celoročnej praxi v spoločnosti IMPA
Dolný Kubín, s.r.o.Z výpovede svedkyne Ľ. O., matky obžalovaného vyplýva, že podľa nej je dvojmesačný výkon trestu
odňatia slobody pre obžalovaného dostatočný na jeho prevýchovu. Býva spolu so synom. Jej syn netrpí
duševnou poruchou, má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Porušenie zákazu šoférovať bola podľa

nej synova nerozvážnosť.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného Y. O. vyplynulo, že obžalovaný má
štyri záznamy v registri trestov. Prvýkrát bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného
zákona Okresným súdom Dolný Kubín, a to trestným rozkazom sp. zn. 9T/48/2013 zo dňa 20.09.2013,

právoplatný dňa 20.09.2013 na trest povinnej práce v trvaní 100 hodín. Predmetný trestný rozkaz
bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/26/2013 zo dňa 23.10.2013,
právoplatný dňa 21.11.2013, ktorým bol odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvadsať mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní dva roky do 22.11.2015, výkon trestu mu bol nariadený a vykonával ho
od 07.12.2015 do 25.11.2016. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na

20 mesiacov. Trest zákazu činnosti má vykonaný. Tretíkrát bol odsúdený Okresným súdom Námestovo
trestným rozkazom sp. zn. 6T/52/2014 zo dňa 05.05.2014, právoplatný dňa 21.05.2014 pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na peňažný
trest vo výške 300 eur, ktorý odsúdený zaplatil dňa 10.12.2014. Zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 20 mesiacov. Trest zákazu činnosti má ku dňu vyhlásenia tohto

rozsudku vykonaný. Štvrtýkrát bol odsúdený Okresným súdom Bratislava IV trestným rozkazom sp.
zn. 0T/92/2014 zo dňa 03.08.2014, právoplatný dňa 03.08.2014 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere dva mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý vykonal od 01.08.2014 do 30.09.2014. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá na dva roky. Trest zákazu činnosti nemá vykonaný. Iné trestné stíhania neboli
voči obžalovanému O. vedené, čo vyplýva aj zo správy Okresného riaditeľstva J. W..

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný Y. O. sa dopustil v dňoch
13.09.2012, 30.10.2012, 08.03.2013, 24.12.2013 a 01.03.2014 priestupkov na úseku cestnej premávky,

za čo mu boli uložené blokové pokuty spolu vo výške 310 eur.

Zo správy o povesti Obce C. L.C. vyplýva, že obžalovaný má v ich obci trvalý pobyt, miestna časť J.
I. Č.. XXX. Obžalovaný žije pri svojich rodičoch, je slobodný a bezdetný. Zo strany spoluobčanov na
menovaného neboli žiadne sťažnosti.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch vyplýva,
že obžalovaný vykonával v tomto ústave trest odňatia slobody od 01.08.2014 do 30.09.2014. V
správaníodsúdenéhosanevyskytližiadnenedostatky,dodržiavalústavnýporiadok,nariadeniaapokyny
rešpektoval. Pracovne bol zaradený v ústave Ekovia - hala, kde bol hodnotený kladne, podieľal sa

aj na činnostiach pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Žilina vyplýva, že obžalovaný vykonával v tomto ústave trest odňatia
slobody od 07.12.2015 do 25.11.2016. Stanovený program zaobchádzania plnil vo všetkých bodoch.
Odsúdený si vzorne plnil svoje povinnosti, mal slušné správanie, bol samostatný a spoľahlivý. Postoj
k trestnej činnosti má kritický, skutok ľutuje. Ďalšie trestné stíhanie neevidovali. Počas výkonu trestu

odňatia slobody zodpovedne pristupoval k plneniu pracovných povinností. Prejavili sa u neho pozitívne
zmeny v postojoch a hodnotách. Je vysoká pravdepodobnosť, že bude viesť riadny život. Riziko
sociálneho zlyhania u menovaného bolo vyhodnotené ako nízke, resocializačný program bol priaznivý.
Po prepustení chce pokračovať ako živnostník v oblasti opráv automobilov v svojej dielni.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok

o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného Y. O. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu

vykonaťkontradiktórnehlavnépojednávanievovzťahukvýrokuovine)postupompodľa§257Trestného
poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, a to že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený, vzhľadom na odsúdenie Okresným
súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/26/2013, ktoré nie je zahladené. V danej veci súd pristúpil k uloženiu
spoločného trestu v zmysle § 41 ods. 3, § 122 ods. 13 Trestného zákona, nakoľko bolo zistené, že

žalovaný skutok spáchal obžalovaný dňa 24.12.2013 a uznesenie o vznesení obvinenia vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 0T/92/2014 bolo obžalovanému doručené dňa 01.08.2014,
teda sa jednalo o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Súd podľa § 41 ods. 3 Trestného
zákona súčasne zrušil výrok o vine o prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. d) Trestného zákona, ako aj celý výrok o treste uložený mu Trestným rozkazom Okresného

súdu Bratislava IV č. k. 0T/92/2014-56 zo dňa 03.08.2014, právoplatný a vykonateľný dňa 03.08.2014,
ktorým bol obžalovanému Y. O. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ako aj všetky
ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Trest vykonal od 01.08.2014 do

30.09.2014.
Nakoľko odsúdenie vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T/52/2014 mal
obžalovaný zahladené (peňažný trest zaplatený dňa 10.12.2014 a trest zákazu činnosti mal ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia vykonaný), vo vzťahu k tomuto odsúdeniu súd spoločný trest neukladal. Ak uskoršieho právoplatného odsúdenia za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu nastali účinky jeho
zahladenia, súd pri odsúdení páchateľa za ďalší čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného
činu postupuje (uloží trest) bez použitia § 41 ods. 3 Trestného zákona (S 10/2015).

Trestný zákon ustanovuje v § 348 ods. 1 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia trest odňatia
slobody do dvoch rokov. Vo veci 0T/92/2014 bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody na dva mesiace, ktorý odsúdený vykonal od 01.08.2014 do 30.09.2014.

Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností
vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu
a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u obžalovaného. Súd v danom prípade považoval trest odňatia
slobody vo výmere dva mesiace nepodmienečne na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za
dostatočný, a to najmä s poukazom, že obžalovaný vedie riadny život už viac ako tri roky, riadne dokončil
štúdium na strednej škole, zúčastňoval sa na viacerých školeniach a získal viaceré certifikáty, pracuje

a chce sa venovať práci vo vyštudovanom odbore. Alkohol nepije ani neberie iné návykové látky. K
svojej trestnej činnosti je kritický a ľutuje jeho skutky. Na základe týchto úvah mal súd za to, že vykonaný
dvojmesačný nepodmienečný trest odňatia slobody ako spoločný trest za trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) je dostatočný pre obžalovaného vzhľadom na jeho
prevýchovu. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,

pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu
trestného činu. Trestný zákon nevylučuje, aby súd pri svojom rozhodovaní uložil páchateľovi rovnaký
trest,akomuboluloženývpredchádzajúcomodsúdení,spoločnýtrestvšaknesmiebyťmiernejší.Takýto
postup je odôvodnený najmä vtedy, ak súd považuje predchádzajúci trest za dostatočný a zodpovedajúci
všetkým kritériám pre určenie druhu a výmery trestu, čo bolo aj v danom prípade. Súd zároveň uložil

obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
ktorý považuje súd za primeraný vzhľadom na charakter trestnej činnosti.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov

v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).