Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118204775
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118204775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého Z. S. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice dieťaťa rodičov: JUDr. F. C. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na ul. E. č. XX zastúpenej
JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č.
20 a B. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v E. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.1.2019 č.k. 19P 177/2018-188 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 26.2.2019 č.k. 19P 177/2018-208 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. Z. z 82,98 € na 400 € mesačne
od 20.4.2019 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné
výživné za obdobie od 20.4.2018 do 31.1.2019 v sume 2.969,34 € zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Opravným uznesením opravil meno maloletého, ktoré má správne znieť „Z.“.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na to, že zvýšené výživné považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na jeho majetkové
pomery, možnosti a schopnosti. Nesúhlasí s hypotetickým konštatovaním, že má možnosti a schopnosti
vykonávať aj iné produktívne činnosti, ktorými by si zvýšil svoje majetkové pomery. Poukázal na to,
že v zmysle všeobecných zákonných kritérií pre určovanie výšky výživného na strane povinného
nie je možné vychádzať z hypotetických možností, pričom navyše súd na jednej strane deklaruje iné

produktívne činnosti, ktoré však bližšie a konkrétne nedefinuje. Momentálne jeho výška príjmu je už
dlhodobo bohužiaľ na maxime, ktoré je v zmysle svojich schopností a možností schopný dosiahnuť.
Poukázal na svoj čistý priemerný mesačný príjem 860 € a súdom zvýšené výživné predstavuje takmer
50 % jeho celkového čistého mesačného príjmu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou a navyše
súd nevzal do úvahy jeho iné vyživovacie povinnosti a nevyhnutné výdavky a ani jeho reálne možnosti,
schopnosti a majetkové pomery. Skutočnosť, že od piatich rokov maloletého nebolo menené výživné
nie je možné pričítať na ťarchu jemu, pretože matka mohla počas prebiehajúcich rokov niekoľkokrát

podať návrh na zvýšenie výživného. Uvedomuje si, že vlastným konaním mu vznikol dlh na výživnom,
nakoľkonebolschopnýplatiťurčenévýživnéajehoneschopnosťplatiťpôvodnévýživnébolazapríčinená
objektívnou nemožnosťou, nakoľko jeho majetkové a zárobkové možnosti mu to nedovolili. Je si vedomý
niekoľkoročného odstupu od predchádzajúcej úpravy výživného, avšak rozsah zvýšeného výživnéhonie je dôvodný. Uviedol, že na súde prvej inštancie súhlasil so zvýšením výživného na 150 €, pretože
túto sumu považuje za primeranú potrebám maloletého aj jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal
na to, že možnosti a schopnosti matky sú vyššie ako jeho, čo súd síce deklaroval, ale nevzdal do

úvahy a z odôvodnenia rozsudku to nevyplýva. Nesúhlasí so záverom súdu, že pred 11 rokmi bol
podnikateľským subjektom, túto činnosť ukončil v roku 2011 bez odôvodnenia vážnymi dôvodmi, pretože
ukončenie podnikateľskej činnosti bolo z dôvodu neefektívnosti, nehospodárnosti, nakoľko sa mu v
podnikaní nedarilo a ukončil to preto, lebo nebol schopný sám sa tým uživiť, preto nie je možné
súhlasiť s konštatovaním súdu, že bol taxikár a z dôvodu straty stálej klientely túto činnosť prestal

vykonávať a za celé obdobie neurobil nič, čo by mu umožňovalo zlepšiť svoje majetkové pomery, a preto
bez vážneho dôvodu sa vzdal zárobku a majetkového prospechu. Už z ďalšieho obsahu odôvodnenia
rozsudku je zrejmé, že v minulosti sa snažil nájsť si zamestnanie a uživiť sa a zlepšiť svoju životnú
úroveň, mal niekoľko zamestnaní na základe pracovnej zmluvy, bol taxikár, podnikal a podobne, a to
jedine s cieľom zlepšiť svoju životnú situáciu. Podnikanie, a to výroba nábytku stroskotalo na tom,
že nemal dostatočný finančný kapitál na to, aby sa mohol realizovať a budovať podnikanie. Vytkol

súdu prvej inštancie, že v rozpore s vykonaným dokazovaním uvádza, že jeho majetkové pomery sa
nepochybne zvýšili, pričom odôvodňuje, že od poslednej úpravy výživného bol zaťažený exekúciami.
Vytkol súdu prvej inštancie, že okrem definovania všeobecných kritérií určovania výživného tieto
neaplikoval na daný prípad a subjektívne ničím nepodložene konštatuje, že sa neplatením výživného
a nenavyšovaním výživného sa obohacoval na úkor maloletého a tým mu de facto vznikol bezúročný

úver. Namieta závery súdu prvej inštancie o preukázaní oprávnených nákladov maloletého, pretože
podľa jeho názoru matka tieto nepreukázala. Vyslovil názor, že zvýšené výživné neprinesie reálny
úžitok maloletému, pretože ani ľudsky nie je schopný takto zvýšené výživné platiť. Vytkol súdu prvej
inštancie, že nedôvodne vyhodnotil jeho argumenty a námietky, pretože výdavky bežného charakteru
nie je potrebné preukazovať, pretože sú súdu známe z jeho činnosti. Navyše matka neuvádzala pri

dokladovaní nákladov maloletého bežné výdavky, ale výdavky a nadštandard, ktorý dlhodobo zaviedla,
nakoľko to jej finančné možnosti dovoľovali. Priznané výživné považuje v rozpore s doterajšou súdnou
praxou, v zmysle ktorej platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 25 až maximálne
30 % z jeho príjmu a výška výživného musí byť v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermi povinného pri súčasnom zohľadnení oprávnených výdavkov na maloletého. Citoval § 121 CMP,

§ 62 ods. 2 Zákona o rodine, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, poukázal na rozsudok Krajského súdu Trnava
sp.zn. 24CoP 24/2001 zo dňa 30.4.2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR 30Cdo 1792/2009, IV.ÚS
475/09 (ČR), IV.ÚS 248/08, III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03. Poukázal na to, že spôsob úhrady dlžného
výživného je pre neho nerealizovateľný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na jeho možnosti,
schopnosti a majetkové pomery. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom mu

znemožnil ako strane uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm.b/ CSP, keď súd zamietol jeho návrh na vypočutie
svedka manžela jeho sestry a na doplnenie dokazovania na pojednávaní netrval z toho dôvodu, že
je bez právneho vzdelania a nemal vedomosť o tom, že keď raz navrhol výsluch svedka, že je to
potrebné potvrdiť na pojednávaní. Súd mu nedostatočným odôvodnením rozsudku porušil jeho práva na

spravodlivý proces a nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
čím v zmysle § 365 ods. 1 písm.e/ CSP tým, že súd nevykonal navrhované doplnenie dokazovania v
zmysle jeho návrhu, práve týmto dôkazom súd mohol dospieť ku iným skutkovým okolnostiam ohľadne
jeho možností, schopností a majetkových pomerov a tým v zmysle ust. § 62 ods. 1 CMP nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci.

4. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Odvolanie považuje za nedôvodné. Uviedla,
že otec neuviedol nijaký racionálny a akceptovateľný dôvod, pre ktorý nevyužíva svoju schopnosť
privyrobiť si výrobou nábytku, taxikárskou činnosťou a podobne. Otec tým otvorene priznal, že pre
zlepšenie svojej finančnej situácie dobrovoľne a bez akceptovateľného dôvodu neurobil nič. Dôkazom

schopnosti otca privyrobiť si remeselnou činnosťou sú aj jeho príjmy vyplývajúce z ním predložených
výpisov z účtu predstavujúce 300 €. Na pojednávaní sa k nim vyjadril tak, že ide o príjmy, ktoré uviedol
ako príležitostnú brigádu, ktorou sa snaží známym pomáhať vyniesť nábytok a podobne. Uviedol, že on
zoženie zákazku, záloha je platená jemu, on však následne tieto peniaze použije na nákup materiálu
alebo ich prevedie vlastníkovi firmy. Vysvetliť ako je možné, že sa výber týchto finančných prostriedkov

na účte neprejavuje ani výberom v hotovosti, ani prevodom na iný účet však nevedel. Nepreukázal,
že dané sumy použil na nákup materiálu na ďalšiu prípadnú zákazku a podobne, čím sa dostal do
pozície neunesenia dôkazného bremena k tvrdeniu o tom, že nejde o jeho vlastný príjem, a preto súd
celkom správne započítal uvedené sumy ako príjem otca, čo činí v priemere 300 € mesačne k jehopríjmu zo závislej činnosti a z toho potom vychádzal. Otec uviedol, že tieto brigády má občasne, dva
až trikrát v roku. K tomu uviedla, že iba za mesiace máj až september 2018, t.j. 5 mesiacov otec
prijal štyri sumy za štyri brigády, takže jeho potvrdenie o tom, že tieto brigády má len dva až trikrát v

roku sa javia byť neudržateľné a nezodpovedajúce pravde. To, že k predmetným výpisom z účtu pri
daných sumách je zapísané ako záloha za skrinku, záloha na kuchynskú linku, z čoho je zrejmé, že
otec maloletého pravdepodobne neskôr obdržal ešte doplatok celej kúpnej ceny skrinky, linky a podobne
a keďže sa to na účte neobjavuje, tak je evidentné, že otec má príjmy a zrejme dokonca vyššie ako
deklaruje, takzvane na ruku v hotovosti, čo preukazuje aj skutočnosť, že ak by tieto príjmy nemal, tak

by nepotreboval kupovať príves na brigádu dva až trikrát ročne, čo opomenul uviesť vo vyjadrení k
návrhu. Otec okolnosť, že bol taxikár a z dôvodu straty stálej klientely túto činnosť prestal vykonávať
súdu nepreukázal a vykonával túto činnosť nielen štyri až päť rokov po rozvode, ale minimálne od roku
1994 až 1995 v taxislužbe Maxi Taxi, City Taxi, následne od roku 2012 živnosť ako SZČO. Uviedla, že k
vzájomným kontaktom medzi otcom a synom dochádzalo v roku 2014 až 2015 nepravidelne, stále na
kratší čas napriek tomu, že v tom čase otec býval vo vedľajšom vchode na E. XX v E.. O nezáujme otca o

maloletého svedčí aj fakt, že za posledný rok matku otec vôbec nedotazoval ohľadne zdravotného stavu
maloletého, školských výsledkov a podobne napriek tomu, že maloletý bol v máji 2018 prepustený z
nemocnice s podozrením na veľmi vážne a zriedkavé ochorenie pečene a žlčovodov so zlou prognózou
končiacou transplantáciou pečene, o čom bol otec informovaný. Výdavky súvisiace s výživou maloletého
súdu preukázala, kľúčovými výdavkami sú školné na súkromnej škole a výdavky súvisiace s osobitnou

stravou maloletého, ktorú jeho onemocnenie a výdavky súvisiace s liečbou vyžaduje. Tieto výdavky
boli otcovi na pojednávaní doručované. Bežné výdavky nákupom potravín a hygieny nepredkladala,
pretože tieto sú všeobecne známe skutočnosti, aké sú reálne ceny potravín a základných hygienických
prostriedkov, pričom aj v zmysle zákona je dokazovať potrebné len nadštandardné výdavky, resp.
potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Preukázala všetky nie

bežné výdavky, napríklad školné na súkromnom bilingválnom gymnáziu, výdavky na lieky, výdavky na
biostravu, výdavky na podporné prostriedky, výdavky na zdravotnú starostlivosť, výdavky na športovú
činnosť a podobne. Z prehľadu bežných výdavkov maloletého ako strava, obuv, ošatenie, drogéria,
kozmetika, mesačník, mobilný telefón, vreckové, výdavky na nákup počítača a jeho opravy, nákup
lyžiarskeho výstroja, športových pomôcok, lomboart je zrejmé, že priemerné výdavky maloletého

dosahujú 1.000 až 1.100 €. K tomu je potrebné prirátať špecifické výdavky súvisiace so zdravotným
stavom maloletého ako náklady na lieky, vitamíny, minerály, homeopatiká, probiotiká, podporné látky
v sume 356 € mesačne, čo predstavuje viac než 50 % z jej mesačného príjmu. Súd preto správne
prihliadal na všetky formy plnenia vyživovacej povinnosti tak zo strany jej ako matky, ako aj zo strany
otca. K výdavkom na dieťa súd správne prirátal výdavky na pohonné hmoty motorového vozidla, ktorým

zabezpečuje výjazdy s maloletým za rôznymi špecialistami v rámci Slovenska. Tieto výjazdy absolvuje
a majú za následok, že v uvedený deň si musí zobrať dovolenku, resp. ošetrenie člena rodiny, čo má
zrejme dopad aj finančne na jej príjem. Taktiež musí zostávať doma s maloletým, keď sa mu zdravotný
stav pohorší, pretože z dôvodu oslabenej imunity je to veľmi dôležité akýkoľvek zárodok ochorenia
zastaviť čo najskôr. Poukázala na to, že tým, že maloletému zabezpečuje bývanie a už aj z tejto časti si

plní vyživovaciu povinnosť k nemu. Taktiež ďalšie povinnosti súvisiace s jeho osobnou starostlivosťou
zabezpečuje výlučne ona, nakoľko varí, perie, žehlí, upratuje, nakupuje, pomáha synovi, vozí ho všade,
kde potrebuje, rozpráva sa s ním o radostiach, starostiach, absolvuje rodičovské združenia, aktivity
školy, absolvuje s maloletým všetky lekárske vyšetrenia zahŕňajúce aj vycestovanie do iných miest
v rámci Slovenska a v budúcnosti prípadne aj do zahraničia, a to Prahy, Londýna, Birminghamu a

podobne. Maloletého vychováva za pomoci svojho manžela, ktorý ho prijal ako vlastného, pomáha
mu, správa sa k nemu ako k vlastnému, vychováva ho, pomáha mu v každej rovine života, trávia
spolu čas, spolu sa vzájomne rozprávajú, čím maloletému otvára obzory a maloletý získava prehľad v
mnohých oblastiach, pretože jej manžel je inteligentný a sčítaný človek. Poukázala na to, že otec výživné
takmer desať rokov neplatil, pritom v zmysle ustálenej judikatúry je doba troch rokov od posledného

určenia výživného dobou, ktorá sama o sebe bez ohľadu na ďalšie okolnosti odôvodňuje potrebu zvýšiť
výživné. Odvolacia argumentácia otca o nedostatočnom odôvodnení rozsudku je nedôvodná, pretože
napadnutý rozsudok rozsiahlo a precízne je odôvodnený a spĺňa zákonné a ústavné kritériá riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Poukázala na to, že od rozvodu v roku 2008 do súčasnosti
otec získal do vlastníctva dve motorové vozidlá Peugeot 206 v roku 2009 a Peugeot 407 v roku 2016

za sumu 3.000 €, vo vnútri celý kožený interiér. Takýto exemplárny prípad uprednostnenia vlastných
nárokov otca a uspokojovania vlastných nie bežných potrieb ale nadštandardným na prvom mieste pred
maloletým nepotrebuje komentár a jeho vyjadrenia o neschopnosti platiť výživné bolo zapríčinené nie
objektívnou nemožnosťou, nakoľko mu to jeho majetkové a zárobkové možnosti nedovolili, ale sú tolživé,účelovétvrdeniazaúčelomzískaniaakejsiľútostizostranysúdunadjehodomnelou,predstieranou
zlou finančnou situáciou, pretože v roku 2009 a 2016 aj napriek exekúciám ešte na nemalé sumy mal
financie na kúpu motorových vozidiel, ale výživné nemohol platiť z objektívnych príčin. Uviedla, že za

celé obdobie ona nenadobudla žiadne motorové vozidlo, jazdí na starom ojazdenom motorovom vozidle
Peugeot 206 zakúpenom v roku 2007. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval neefektívnosť
vlastnenia dvoch motorových vozidiel otcom, nakoľko s oboma sú spojené výdavky na PHM, STK,
taktiež na zákonné či havarijné poistenia, opravy a podobne. Považuje za dôležité vyjadrenia otca
na pojednávaní, ktorý uviedol, že keby pôžičky nemal, tak by mohol platiť navrhované výživné, teda

nemožnosť splatenia výživného je daná existenciou pôžičiek od veriteľov, ktoré však v žiadnom prípade
nemajú prednosť pred výživným podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine a naviac účel týchto pôžičiek si zavinil
sám dlhodobým ignorovaním právoplatného súdneho rozhodnutia a presunutím celej zodpovednosti za
výchovou a výživu maloletého na ňu ako matku. Taktiež o preferovaní finančných prostriedkov svedčí aj
tvrdenie otca, ktorý prednosť pred vyživovacou povinnosťou k synovi uprednostnil dvoch psov z útulku
obrovských plemien Labradora a Leonbergera, ktorého má v dočasnej opatere. Ide o psy nadmernej

veľkosti, na ktoré je neuveriteľné tvrdenie otca, že vynakladá iba 10 € mesačne, pretože psy sa stravujú
z granúl poskytnutých útulkom. K tomu podotkla, že v roku 2018 do domácnosti zobrali aj oni psíka
z ulice kríženca vo veľkosti Jazvečíka a na toho vynakladajú oveľa viac finančných prostriedkov len
ako 10 € mesačne. Preto konštatovala, že je možné zobrať si dvoch psov veľkých plemien, ale iba v
prípade ak je rodič schopný najskôr pokryť výdavky na maloleté dieťa. Poprela, aby otec zakupoval

maloletému pomôcky, ošatenie, prípadne mu poskytoval výživné finančne alebo materiálne, pretože to
otec nerobí a nezabezpečuje mu nič ani len emocionálne. Otec prvýkrát maloletému ponúkol, že mu
kúpi niečo do školy až v septembri 2018 a v októbri 2018 mu doniesol tričko z Ukrajiny, pretože už mal
vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, čo považuje za účelové konanie. Dlžné výživné taktiež žiada
uhradiť naraz, pretože otec sám uviedol, že neplatením a nenavyšovaním výživného sa obohacoval na

úkor maloletého a tým mu de facto poskytol bezúčelový úver. Námietku otca o nevykonaní výsluchu
sestry otca považuje za účelovú, pretože otec namietal, že konajúci súd sa nevenoval jeho zaťaženosti
voči veriteľom vzhľadom na jeho snahu o zníženie dlhu na výživnom, čím sa musel zadlžiť, pričom
sám namietal aj, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zamietnutím jeho návrhu. S týmto
sa nestotožňuje, pretože súd správne postupoval, ak nezohľadňoval splátku úveru v Profi Credit ani

pôžičku, ktorú zobral od manžela jeho sestry z dôvodu, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred
splácaním pôžičiek. Od rozhodnutia súdu maloletý začal navštevovať ortopedickú ambulanciu z dôvodu
prepadnutia hrudníka, čo môže mať vplyv na vnútorné orgány maloletého a jeho chorobnosť a na
odporúčania ortopéda absolvoval počas troch týždňov rehabilitačné cvičenia, naučili ho špeciálnu sadu
cvičení na pomoc pri odstránení problému, zakúpila mu špeciálnu pomôcku korektor správneho držania

tela za 19,98 € a ortopéd odporúčal pravidelne dvakrát do týždňa navštevovať posilňovňu, kde cvičí
pod dozorom trénera so zameraním na korekciu hrudníka, pričom jedna hodina predstavuje 10 €. Ďalší
výdavok, ktorý uhradila je školou organizovaný výlet do Škótska so zastávkou v Amsterdame za 210 €,
pričom celá suma výletu je 419 € a poistenie 5,60 €, preto navrhuje rozsudok potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že výživou dieťaťa sa rozumie
zaobstaranie všetkých životných potrieb, ktoré sú nevyhnutné pre jeho všestranný telesný a duševný
vývin. Pri určení výživného má dieťa podľa zásady úmernosti právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Vyslovila názor, že je v otcových možnostiach, schopnostiach vzhľadom na potreby dieťaťa
a jeho vek platiť vyššie výživné, ktoré v súčasnosti predstavuje len jednu časť zo širokej škály

rodičovských práv a povinností, ktoré otec dieťaťu zabezpečuje, pričom túto možnosť sám potvrdil na
pojednávaní. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru sa majú pri určení výživného zohľadniť v prvom
rade skutočné potreby a nie výdavky, ktoré predložila matka na pojednávaní, pričom tieto výdavky
považuje za nedostatočne preukázané. Vyslovil názor, že matka dostatočne preukázala vyčíslenie
mesačných nákladov na dieťa, doložila všetky listinné dôkazy, ktoré otec v priebehu pojednávania

nijakým spôsobom nespochybnil. Tvrdenia otca o tom, že majetkové pomery na strane matky sú
podstatne vyššie ako jeho majetkové pomery sú v danom prípade irelevantné, pričom treba zdôrazniť,
že otec dieťaťu nezabezpečuje žiadnu starostlivosť, všetky potrebné výdavky obstaráva iba matka.
Poukázal na to, že dané súdne rozhodnutie zohľadňuje skutočnosť, že matka zabezpečuje dieťaťu
bývanie,stravu,ošatenie,zdravotnústarostlivosť,osobnústarostlivosť,ktorásanedávyjadriťvpeňažnej

forme. Udania otca prezentované na súdnom pojednávaní ohľadne platenia rozdielneho výživného
na dcéru a syna, pričom rozdielnosť platenia výživného spočívala v tom, že sa s dcérou nestretával
a so synom áno, sú neakceptovateľné najmä zo zákonného hľadiska. Poukázal na skutočnosť, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd správne pri určovaní vyživovacej povinnostia skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca nevzal do úvahy otcom splácanú,
konkrétne splátku dvoch pôžičiek, prezentované výdavky na psov, ako aj neefektívne vynakladanie
finančných prostriedkov súvisiacich s používaním motorových vozidiel. Zadlženosť otca viedla k braniu

pôžičiek, ktoré spláca dodnes, avšak tieto pôžičky vzal na platenie dlžného výživného za obdobie
rokov 2008 až 2017, pričom nerešpektovanie súdneho rozhodnutia a neplnenie vyživovacej povinnosti
nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa. Poukázal na § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že k
ďalším skutočnostiam odôvodňujúcim zvýšenie výživného je nepochybne zhoršený zdravotný stav
maloletého, ktorý predstavuje značnú finančnú položku, ktorú musí matka pravidelne vynakladať

za účelom zlepšenia následkov ochorenia maloletého. V konaní bolo preukázané, že otec žiadnym
spôsobom vzhľadom na záujem o syna s prihliadnutím na jeho zdravotný stav neponúkol matke inú
formu pomoci, napríklad odvoz k lekárovi a podobne. Argumentácia otca o tom, že matka mohla
kedykoľvek počas posledných 10 rokov podať návrh na zvýšenie výživného je neprijateľná, nakoľko
každý rodič má elementárnu povinnosť upraviť svoje pomery tak, aby bol schopný uspokojiť potreby
osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Pričom táto povinnosť má charakter zákonnej a mala byť

rešpektovaná a plnená bez ohľadu na potrebu meritórneho súdneho rozhodnutia, ktoré by určovalo
skutočnosť, že prirodzeným rastom dieťaťa sa aj primerane zvyšujú náklady na jeho výživu, výchovu
rodičovi, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Rozhodnutie v otázke zvýšenia výživného považuje za
vecne správne a vyslovil názor, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym zisteniam
a vzal do úvahy všetky potrebné skutočnosti, ktoré Zákon o rodine na určenie vyživovacej povinnosti

kladie. V časti výšky výživného ponechávajú rozhodnutie na zváženie odvolacieho súdu, či určené
výživné prvoinštančným súdom nepredstavuje pre otca neprimerané majetkové riziko a či spĺňa atribúty
adekvátnosti a primeranosti vzhľadom na schopnosti, zárobkové možnosti a majetkové pomery otca
zohľadňujúc predovšetkým potreby maloletého dieťaťa.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu,
že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade

alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor
natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že
rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka
konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

11. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že
ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí
dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdenýúčastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane
je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda
týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť

súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre
rozhodnutievmeriteveci,t.j.ozvýšenívýživného,atovrovnakomrozsahuvovzťahukzisteniupomerov
otca, ako aj matky maloletého. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa §
78 Zákona o rodine, bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré
nastali u maloletého oprávneného dieťaťa, ako aj u rodičov dieťaťa, ktoré sa závažnejším spôsobom

prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách dieťaťa, ktoré
je potrebné uspokojovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo
vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň,
náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho
záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to

možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby

dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky
je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov
školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených
potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda

správne ustálil, že u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia
o výživnom v dôsledku nástupu na stredoškolské štúdium mimo bydliska, s čím sú spojené zvýšené
výdaje. K zvýšeniu potrieb maloletého došlo nepochybne i v súvislosti s jeho vekom a rastom, keďže
v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol vo veku 5 rokov, pričom v aktuálnom období má 16
rokov, je vo veku intenzívneho rastu a dospievania, kedy sú, ako je všeobecne známe, náklady spojené

so stravou, ošatením a v neposlednom rade i na záujmovú činnosť či spoločenské vyžitie značne
vysoké, prevyšujúce náklady dospelej osoby a má zvýšené odôvodnené potreby v dôsledku zhoršenia
zdravotného stavu pre veľmi závažné ochorenie pečene a žlčovodov, ktoré je ojedinelé a zriedkavé.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre

povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine
zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa
vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje maloleté dieťa bez vážneho dôvodu a tým
dôvodom nemôže byť skutočnosť, že sa chce zamestnať len v odbore, ktorý vyštudoval, je povinnosťou
súdu preto jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností ktoré mal, ale ich nevyužil. Zo

zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného
prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem,
pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný
našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno
postihnúť.Priurčenívýživnéhojerozhodujúcipríjem,ktorýbyrodičreálnemoholdosahovaťaniepríjem,

ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného.

13. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa možností a schopností

rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť s tým, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, čo znamená
usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom
období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne

bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu
maloletému dieťaťu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú
životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca
odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnostirodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného ustanovenia, ktorý
zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne,
keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť, to znamená, že výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje
pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a to

aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou
námietku týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej plní aj
osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade
otec, ktorý sa nepodieľa na výchove maloletého aj osobnou starostlivosťou.

14. Súd prvej inštancie správne vyčíslil dlžné výživné za rozhodné obdobie, zohľadnil otcom zaplatené

výživné, čo potvrdili obaja rodičia a odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v lehote do 3 dní od doručenia rozsudku. Odvolací súd
poznamenáva, že v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP (§ 160 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že určenie dlhšej
ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na
návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho,

komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň,
či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať
povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a
ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné
slúži. Súd je povinný prihliadnuť na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, prípadne či je možné

od oprávneného spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote,
pretože vzhľadom k prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu nebolo by
spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko otcovi muselo byť zrejmé,
že s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti
mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s touto nepochybnou zmenou pomerov dieťaťa, pričom súdne

zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania a je nepochybné, že ani
matka maloletého pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami a musela tieto potreby
uspokojovať postupne, tak ako vznikali z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži a je vhodné, aby dlžné
výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech dieťaťa.
S prihliadnutím na vyššie uvedené, nakoľko súd prvej inštancie zohľadňoval aj výšku dlhu otca a správne

určil zákonnú 3-dňovú lehotu, odvolací súd sa aj v tomto rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené výživné v tomto prípade zodpovedá zmeneným pomerom
mal. Z. a jeho odôvodneným potrebám, dostatočne zohľadňuje možnosti, schopnosti a majetkové

pomery oboch rodičov, pričom aj dlžné výživné bolo ustálené správne, preto rozsudok súdu prvej
inštancie spolu s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods.
2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).