Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218200962
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3218200962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu
JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu HomePro Správcovská, s.r.o., so sídlom
Hálkova 1/A, 831 03 Bratislava, IČO 44 934 556, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO 36 862 657, proti
žalovanému LP MAN s.r.o.,

so sídlom K Zornici 1654/18, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 47 175 621, právne zastúpenému
Mgr. C. J., advokátkou, so sídlom kancelárie E. J. XXXX/X, XXX XX G., o určenie neplatnosti zmluvy o
údržbe požiarneho uzáveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č.k. 5Cb/33/2018-120 zo dňa 10. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti rozsudku s
poukazomna§137písm.d/,§255ods.1CSP.Vodôvodnenírozhodnutiauviedolže,žalobcasažalobou
domáhal, aby súd určil, že zmluva o údržbe požiarneho uzáveru uzatvorená medzi stranami sporu je
neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.1.2017 uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

„G. M. O.M. XX“, nachádzajúceho sa na ulici E. XX v J., postavenom na pozemku, parcele č. XXXXX/
X, ktorý má pridelené súpisné číslo XXXX (ďalej len „bytový dom“), zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX pre okres: J. I, obec: J. - m. č. D. C., katastrálne územie: D. C., zmluvu o výkone správy. Žalobca
vykonáva činnosť správcu bytového domu a je povinný vykonávať správu bytového domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na ich účet a zároveň je oprávnený
konať pri správe bytového domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome pred súdom. Medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim

(prevádzkovateľom) došlo k uzatvoreniu zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 (ďalej aj
len „zmluva“). Z výpisu žalobcu z obchodného registra vyplýva, že štatutárnym zástupcom (konateľom)
tejto spoločnosti je G. T. a v mene spoločnosti koná konateľ samostatne. Podpisová doložka
zmluvy obsahuje pečiatku žalobcu, pod ktorou je uvedené meno a priezvisko I. D. s dodatkom vedúca
technického oddelenia. Za žalobcu nebola zmluva podpísaná štatutárnym zástupcom (konateľom), ale
osobou I. D.. Táto nemala osobitné splnomocnenie na zastupovanie žalobcu pri podpísaní zmluvy a

ani jej to nevyplýva z pracovnej zmluvy, či iných vnútropodnikových smerníc. Na strane žalobcu bolo v
čase, kedy bola (mala byť) zmluva podpísaná, nevyhnutné, aby táto bola v mene žalobcu podpísaná
štatutárnym zástupcom - konateľom, ktorým v čase podpisu zmluvy bol G. T.. V tomto prípade úplneabsentuje prejav vôle žalobcu uzatvoriť takúto zmluvu. Skutočnosť, že zmluva nebola zo strany žalobcu
podpísaná oprávnenou osobou má za následok neplatnosť právneho úkonu. Žalobca ďalej zdôvodnil
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a na preukázanie dôvodnosti

svojho nároku označil a predložil listinné dôkazy, výpisy z obchodného registra strán sporu,
zmluvu o výkone správy, zmluvu o údržbe požiarneho uzáveru a emailovú komunikáciu.

2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu,
keďže zmluva o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 je uzatvorená medzi vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome E. XX v J., v mene ktorých koná žalobca. Účastníkmi
zmluvy sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie žalobca, ktorý môže zastupovať vlastníkov ako
správca podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalovaný oslovil žalobcu s ponukou na kontrolu požiarnych uzáverov najskôr telefonicky,
neskôr písomne, celú záležitosť dozorovala I. D., vedúca technického oddelenia u žalobcu, ktorá
zaslala žalovanému objednávku na kontrolu požiarnych uzáverov, ona bola osobou oprávnenou na

preštudovanie a pripomienkovanie zmluvy, doplnila údaje žalobcu a zmluvu podpísanú za žalobcu
jej osobou odoslala žalovanému. Oprávnenie podpísať a uzatvárať za žalobcu zmluvu týkajúcich sa
technických záležitostí vyplýva z názvu jej funkcie, zo správania sa žalobcu a zo spôsobu komunikácie
so žalovaným. Pre nedostatok aktívnej legitimácie nemá žalobca ani naliehavý právny záujem na takejto
žalobe. V prípade predmetného bytového domu si žalobca ako výrobca vyhradil úkony kontroly a údržby

požiarnych uzáverov (prevádzkové pokyny ako súčasť prevádzkového denníka požiarneho uzáveru).
Žalovaný sa aj bez existencie žalobou napadnutej zmluvy, môže domáhať práv, ktoré žalobca považuje
za naliehavý právny záujem, pričom v tomto konaní by sa otázka platnosti tejto zmluvy riešila ako otázka
predbežná.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 8.2.2018 bola uzatvorená zmluva
o údržbe požiarneho uzáveru medzi žalovaným označeným ako predávajúcim a na druhej strane
bol za kupujúceho a zároveň prevádzkovateľa označený „Vlastníci bytov a NP E. XX“ s uvedením
žalobcu pod týmto označením. Zmluvu podpísala za žalobcu I. D., vedúca technického oddelenia a
za žalovaného jeho vtedajšia konateľka. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o

údržbe požiarneho uzáveru, t.j. určenie neplatnosti právneho úkonu, teda právnej skutočnosti,
pričom určenia právnej skutočnosti sa žalobou možno domáhať iba v prípade, že to vyplýva z osobitného
predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu explicitne nevplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti
zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, a preto podaná žaloba je procesne neprípustná a z tohto
dôvodu ju súd prvej inštancie zamietol. Vzhľadom k dôvodu zamietnutia žaloby nie je potrebné sa z

hmotnoprávneho hľadiska zaoberať ani obsahom zmluvy, jej prípadnou platnosťou alebo neplatnosťou,
aktívnou legitimáciou, dôvodmi neplatnosti, možnosťou konať v súvislosti s uzatvorenou zmluvou za
žalobcu a rovnako tak ani otázkou naliehavého právneho záujmu. Otázku naliehavého právneho záujmu
je potrebné skúmať a tento preukazovať pri žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, pokiaľ
naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu. Podaná žaloba je však žalobou o určenie

právnej skutočnosti, kde nie je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať a ani skúmať, ale je
nevyhnutné, aby možnosť podania takejto žaloby vyplývala z právneho predpisu, čo v danom prípade
splnené nebolo. Vzhľadom k tomu, že žaloba je procesne neprípustná, bolo postačujúce vykonanie
dokazovania oboznámením obsahu zmluvy, o ktorej neplatnosť sa jednalo, a to len za účelom zistenia,
o aký právny úkon sa jedná a či naň nie je možné aplikovať niektoré z ustanovení právneho poriadku,

podľa ktorého by bolo možné neplatnosť tohto právneho úkonu určiť súdnym rozhodnutím. Keďže
súd prvej inštancie dospel k záveru, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti uvedenej zmluvy
nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, nie je potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie,
či už výsluchom svedkyne I. D. alebo listinnými dôkazmi, keďže týmito by nebolo možné zvrátiť okolnosť,
že žiaden právny predpis neumožňuje domáhať sa neplatnosti takejto zmluvy. Potom by vykonávanie

akéhokoľvekďalšiehodokazovaniabolozbytočné,neúčelnéanehospodárne,apretosúdprvejinštancie
ďalšie dokazovanie nevykonal.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výšky trov po
právoplatnosti tohto rozsudku.5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedol, že podanou žalobou sa domáhal určenia neplatnosti
zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 v zmysle

§ 137 písm. c/ CSP. Uvedené vyplýva aj z označenia: kolónka “Predmet žaloby/návrhu“, kde žalobca
uvádza: „...Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku...“
podľa § 137 písm. c/ CSP : „...Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo...“ Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie

sa v napadnutom rozsudku nezaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu, podľa názoru žalobcu
naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba
o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne

postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen
v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (vo vzťahu k
predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo
zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Za určovaciu žalobu
v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c) OSP) považuje súdna prax aj žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu je daná, nakoľko na základe zmluvy
môže žalovaný realizovať údržbu požiarneho uzáveru, tak ako je to definované v zmluve alebo sa môže
domáhať realizovania údržby požiarneho uzáveru, pričom svoj nárok bude opierať o zmluvu, ktorá je
absolútne neplatným právnym úkonom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že predmetom zmluvy je aj revízia 14
ks vstupných dverí (požiarnych uzáverov) do bytov, ktoré sú však vo výlučnom vlastníctve konkrétnych

vlastníkov bytov. Žalobca ako správca bytového domu vykonáva jeho správu, avšak zabezpečovanie
údržby dverí, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve konkrétneho vlastníka, nepatrí do pôsobnosti žalobcu
ako správcu. V dôsledku uvedeného je právne postavenie žalobcu neisté. Žalobca nemôže dodatočne
schváliť a ani konvalidovať vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť zmluvy.
Je povinnosťou žalobcu, aby pri výkone správy bytového domu hájil oprávnené záujmy vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, keďže koná v ich mene a na ich účet. Napadnutá zmluva vytvára neisté právne
postavenie nielen pre žalobcu, ktorý koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu,aleajpreprípadnéhonovéhosprávcu vprípade,ževbudúcnostidôjdekukončeniuzmluvy
o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu
a následnému uzatvoreniu novej zmluvy o výkone správy bytového domu s iným (novým) správcom

v súlade s ustanoveniami zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov. Žalobca tiež poukázal na neplatnosť právneho úkonu - zmluvy v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, ktorá má povahu absolútnej neplatnosti.
Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z
náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník

pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká
vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej
neplatnosti uvedenej ďalej), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť (negotium
nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže
dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý, kto má na tom právny

záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z
úradnej povinnosti, bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť
úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho
úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu
dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť dodatočným schválením, či ho

konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením povinnosti. Pokiaľ
ide o zamietnutie žaloby z dôvodu, že je procesne neprípustná, žalobca je toho názoru, že zo
žaloby a aj z následných vyjadrení žalobcu vyplýva, čoho sa žalobca domáha. Podľa názoru žalobcu súd
aj v prípade nesprávne formulovaného petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé,
čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Žalobca

zastáva názor, že podanou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP sa môže domáhať určenia, že právo
žalovaného vyplývajúce zo zmluvy neexistuje, nakoľko zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 CSP
vrátil na ďalšie konanie.6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.3.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd

prvej inštancie zamietol žalobu ako procesne neprístupnú, nakoľko jej predmetom je určenie neplatnosti
zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018, t.j. neplatnosti právneho úkonu ako právnej
skutočnosti.Neplatnostiprávnejskutočnostisamožnodomáhaťibavprípade,žetovyplývazosobitného
predpisu v súlade s § 137 písm. d/ CSP. Žalobca namieta, že on podal žalobu podľa s § 137 písm. c/
CSP, pričom argumentuje tým, že súdna prax považuje za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/

CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP) aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. S tým nemožno
súhlasiť, nakoľko právna úprava § 80 písm. c/ OSP stanovovala rovnaké podmienky pre žalobu na
určenie, či tu právny vzťah (skutočnosť) alebo právo je alebo nie je, pričom § 137 CSP rozlišuje a
stanovuje iné podmienky v písm. c/ pre určenie, či tu právo je alebo nie je, a iné podmienky pre určenie
právnej skutočnosti v písm. d/. Žalobca uviedol, že súd aj v prípade nesprávne formulovanému petitu
môže pokračovať v konaní, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný

obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Žalovaný uviedol, že je nepochybné, že z obsahu
žaloby ako aj formulácie jej petitu vyplýva, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu.
Právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právnymi skutočnosťami. Petit žaloby je pritom formulovaný jasne, zrozumiteľne, určito, súd nemôže
sám z vlastnej iniciatívy rozhodovať o tom, čo žalobca nežiada, resp. rozhodovať o niečom inom, ako

žalobca žiada. Poukázal aj na prax súdov, napr. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co 275/2017, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoSr 2/2017. Krajský súd v Košiciach riešil podobný
prípad a zaoberal sa okrem iného aj otázkou, či ak žalobný petit znie na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné ho považovať za vadný a vady takejto žaloby
odstraňovať, prípadne podľa obsahu žaloby sám súd môže naformulovať iný petit zodpovedajúci obsahu

žaloby. Súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že ak v okolnostiach prejednávanej veci je určitý obsah
žaloby a tomu zodpovedajúce znenie petitu, nemožno dospieť k záveru o vade žaloby, spočívajúcej v
rozpore medzi obsahom žaloby a formuláciou petitu, ktorú je súd povinný odstraňovať. Tak ako v prípade
prejednávanompredKrajskýmsúdomvKošiciach,takajvtomtoprípade,podľaobsahužalobynemožno
dospieť ani k záveru, že žalobca sa domáha „niečoho iného“ než určenia neplatnosti zmluvy. Predmetom

konania nebolo určenie, či tu právo je alebo nie je (podľa § 137 písm. c CSP), ale určenie právnej
skutočnosti (podľa § 137 písm. d) CSP). Preto nebolo potrebné skúmať danosť naliehavého právneho
záujmu, ale iba to, či určenie právnej skutočnosti, v danej veci neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho
uzáveru, vyplýva z osobitného predpisu. Správne konajúci súd rozhodol, že takáto možnosť zo
žiadneho predpisu nevyplýva. Doplnil, že žalobca nemá v spore vecnú legitimáciu ani naliehavý právny

záujem. Žalovaný sa aj bez existencie žalobou napadnutej zmluvy môže domáhať práv, ktoré žalobca
považuje za naliehavý právny záujem. Navyše, ak by sa žalovaný domáhal uvedených práv na súde,
a opieral by sa o zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, súd by musel riešiť otázku platnosti tejto
zmluvy ako otázku predbežnú. Naliehavý právny záujem pritom nie je daný tam, kde je možné žalovať
na plnenie. V danom prípade teda žaloba o neplatnosť neplní ani preventívnu funkciu. Navrhol, aby

odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363

CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie
(§ 383 CSP).

9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu voveci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s
poukazom na ním citované ustanovenie Civilného sporového poriadku žalobu ako procesne neprípustnú

zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP
uvádza : Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému
žalobcami a k použitej obrane žalovaného 2/, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých uplatnený nárok

žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo
vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v
napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce
na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na
podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím
súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd
nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa

Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní“.

12. Oboznámením sa s obsahom žaloby, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným
dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že v zmysle § 137 písm. d/ CSP je žaloba
žalobcu proti žalovanému o určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, ktorú dňa 8.2.2018

uzatvorili predávajúci : LP MAN s.r.o., so sídlom K Zornici 1654/18, Bánovce nad Bebravou, IČO 47
175 621 a kupujúci : Vlastníci bytov a NP Šoltésovej 12 (Prevádzkovateľ) HomePro Správcovská s.r.o.,
Hálková 1/A, Bratislava, IČO 44 934 556, za predávajúceho uzatvorenú a podpísanú C. B., konateľkou
a za kupujúceho (prevádzkovateľa) uzatvorenú a podpísanú I. D., vedúcou technického oddelenia,
procesne neprípustná.

13. Žalobca o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru došla súdu
prvej inštancie dňa 29.7.2018. Žalobca v žalobe po odôvodnení aktívnej legitimácie žalobcu v tomto
spore s poukazom na § 8 ods. 1, § 8a ods. 1 prvá veta a § 8b ods. 1 prvá veta
zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych

predpisov (čl. II. žaloby) ako predmet sporu označil neplatnosť zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru
zo dňa 8.2.2018 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným (čl. III. žaloby). V čl. IV. žaloby uviedol
žalobca skutkový stav opisom kto je konateľom žalobcu, kto je konateľom žalovaného a spôsob konania
menom spoločnosti, pričom vychádzal z údajov zapísaných v obchodnom registri. Tvrdil, že za žalobcu
predmetnú zmluvu podpísala I. D. vo funkcii vedúca technického oddelenia, pričom táto nemala osobitné

splnomocnenie na zastupovanie žalobcu pri podpisovaní zmluvy a nevyplýva jej to ani z pracovnej
zmluvy, či iných vnútropodnikovaných smerníc. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalovaný domáha
realizovania výkonov stanovených v zmluve. V čl. V. žaloby žalobca s poukazom na § 133 ods. 1, 2, 3
Obchodnéhozákonníka,§40ods.3a§39Občianskehozákonníkatvrdí,žezmluvaoúdržbepožiarnehouzáveru, ktorú za žalobcu nepodpísala oprávnená osoba žalobcu a nebol dodržaný spôsob, akým má
štatutárny orgán - konateľ zaväzovať žalobcu, je absolútne neplatným právnym úkonom a z takéhoto
úkonu nie je a ani nemôže byť žalobca zaviazaný. V čl. VI. žaloby žalobca odôvodňuje podľa § 137

CSP naliehavý právny záujem pre určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm.
c/ O.s.p.), pričom v zmysle citovaného ustanovenia považuje súdna prax za určovaciu žalobu aj žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu naliehavosť právneho záujmu spočíva v
tom, že žalovaný môže na základe zmluvy realizovať údržbu požiarneho uzáveru a na základe zmluvy
sa môže domáhať realizovať údržbu požiarneho uzáveru podľa podmienok definovaných v zmluve. V

tejto súvislosti poukázal žalobca na vyhlášku č. 478/2008 Z.z. o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach
prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru v znení neskorších právnych
predpisov a na čl. II. str. 2, druhá odsek zhora zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru. Napadnutá zmluva
vytvára neisté právne postavenie nielen pre žalobcu, ktorý koná v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ale aj pre prípadného nového správcu. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu v tomto znení
(petit žaloby) : Súd určuje, že zmluva o údržbe požiarneho uzáveru, uzatvorená medzi žalobcom -

spoločnosťou Homepro Správcovská, s.r.o., Hálková 1/a, Bratislava, IČO 44 934 556 a žalovaným -
spoločnosťouLPMANs.r.o.,KZornici1654/18,BánovcenadBebravou,IČO47175621zodňa8.2.2018
je neplatná.

14. Právne skutočnosti sú rozhodujúce podmienky alebo predpoklady pre vznik, zmenu alebo

zánik právnych vzťahov, ktoré sú stanovené právnou normou . Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle od ich
vôle, delíme právne skutočnosti na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne
právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského
správania (napr. zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny,

prezumpcia znalosti práva). Subjektívne právne skutočnosti môžu byť - konštitutívne rozhodnutie
súdu (to je také rozhodnutie, ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela
alebo právne relevantný úkon . Právne relevantné úkony sa potom delia na právne
(napr. podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené

(tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie. Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala
určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme predpokladaná. Predvída ju hypotéza právnej normy. Takáto
podmienka sa nazýva právna skutočnosť. Právnymi skutočnosťami závislými od vôle osôb sú právne
úkony a protiprávne úkony. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.Právneúkonyvyjadrenéinaknežslovami
sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho,

kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Nie každý prejav vôle je právnym úkonom. Podmienkou, aby bol prejav vôle právnym úkonom je, aby
právne predpisy s takýmto prejavom spájali právne následky. Typickým dvojstranným právnym úkonom
je zmluva (dohoda). Právne úkony sa môžu deliť aj podľa toho, či k ich platnosti je nevyhnutné dodržanie
určitej formy (napríklad písomnej formy) na formálne a neformálne právne úkony.

15. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok zakotvil v § 137 demonštratívny výpočet rôznych
druhov žalôb, pričom vychádza nielen z kritéria členenia žalobného návrhu (petitu), ale aj rozlišovania
právneho dôvodu tvrdeného práva. Význam ustanovenia § 137 CSP je predovšetkým normatívny a
spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Pojmy obsah žaloby a

žalobný návrh (petit) nie sú totožné a obsah žaloby je pojmovo širší ako žalobný návrh (petit) a zahŕňa
aj opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu (§ 132 CSP). V § 137 písm. c/ CSP je upravená
určovacia žaloba, pri ktorej znie petit žaloby na určenie, či tu právo je, alebo či tu právo nie je (do
30.6.2016 §80písm.c/O.s.p.rozlišovalmedziurčením(ne)existencieprávaaleboprávnehovzťahu;
uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam a oba použité pojmy mali rovnaký obsah). Formuláciu

petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods.
1 CSP). Podmienkou určovacej žaloby podľa § 137písm. c/ CSP je, že na tejto žalobe musí byť daný naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné
preukazovať v prípade, ak tento záujem vyplýva z osobitného predpisu. V § 137 písm. d/ CSP
je upravená žaloba o určenie právnej skutočnosti ako druh žaloby, ktorá nebola do 30.6.2016 v

Občianskom súdnom poriadku samostatne upravená. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie právnej
skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav (§ 217 ods. 1
CSP). Zákonnou procesnou podmienkou žaloby o určenie právnej skutočnosti je, že určenie právnej
skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.

16. V intenciách názorov podľa odseku 14. a 15. tohto odôvodnenia, považuje odvolací súd záver súdu
prvej inštancie, že žaloba žalobcu proti žalovanému o určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho
uzáveru je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP o určenie právnej skutočnosti, za správny. Zároveň
sa odvolací súd stotožňuje so záverom, že možnosť domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti,
v danej veci určenia neplatnosti zmluvy o požiarnom uzávere, nevyplýva z osobitného predpisu. Pod

osobitným predpisom je potrebné v danej veci rozumieť predovšetkým základný súkromnoprávny
predpis hmotného práva, ktorým sa upravuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, Obchodný
zákonník, doplnený pre neupravené otázky predpismi Občianskeho zákonníka. Postavenie žalobcu ako
správcu bytov a nebytových priestorov, jeho práva a povinnosti sú upravené zákonom č.
182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zákonom č.

314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (verejnoprávne predpisy). Žiadny
z týchto predpisov neumožňuje právnou úpravou domáhať sa neplatnosti uzatvorenej zmluvy.

17. V rámci postupu podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP odvolací súd vyhodnotil podstatné odvolacie
tvrdenia žalobcu ako nedôvodné. Žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenie, že podáva žalobu podľa §

137 písm. c/ CSP, zopakoval tvrdenia, ktorými odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a zopakoval tvrdenia o neplatnosti uzatvorenej zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona s definitívnymi
účinkamiaktejtoneplatnosti,ktorejsamôžedovolávaťktokoľvek,saprihliadazúradnejpovinnosti.Tieto
tvrdenia nepovažoval odvolací súd za významné pre právne posúdenie veci a týmito sa nezaoberal.

18. Za relevantné odvolacie tvrdenie považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu (odsek 6. odvolania
žalobcu), že zo žaloby a z následných vyjadrení žalobcu vyplýva, čoho sa žalobca domáha a súd aj
v prípade nesprávne formulovaného petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé,
čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu a nie jeho formuláciou. V zmysle

§ 137 písm. c/ CSP sa žalobca môže domáhať, že právo žalovaného vyplývajúce zo zmluvy neexistuje,
nakoľko zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V rámci preskúmania tohto
odvolacieho tvrdenia odvolací súd posudzoval a hodnotil obsah žaloby, petit žaloby a v tejto súvislosti
správnosť postupu súdu prvej inštancie v konaní v tom smere, či tomuto súdu nevznikla povinnosť podľa
§ 129 ods. 1 CSP odstraňovať nedostatky žaloby výzvou realizovanou vydaním uznesenia podľa § 129

ods. 2 CSP v spojení s § 124 ods. 1, § 127 ods. 1, § 132, § 133 ods. 1, 2 CSP.

19. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

20. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

21. V intenciách citovaných noriem procesného predpisu je odvolací súd toho názoru, že žaloba žalobcu
obsahuje všeobecné náležitosti podania vo veci samej (§ 127 ods. 1 CSP) a žaloby, najmä § 132 ods.
1 CSP, pretože žaloba a jej obsah nevzbudzujú pochybnosti o prejavenej vôli žalobcu, tvrdenia žalobcu
súvisia s vecou a vzájomne si neodporujú, strany sporu sú riadne označené a identifikovateľné. Tvrdenia
týkajúce sa neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným uvádza žalobca v čl. IV. a V.

žaloby. V rámci postupu podľa § 127 CSP a § 132 CSP súd neskúma vecnú legitimáciu strán sporu.
Žaloba žalobcu a jej obsah je určitá a zrozumiteľná. Postup súdu prvej inštancie podľa § 129 ods. 1, 2
CSP neprichádzal v danom spore do úvahy a pokiaľ súd prvej inštancie pri svojich prvotných úkonoch
v rámci prípravy nezistil dôvod na tento postup, boli jeho zistenia správne. Petit žaloby zodpovedátvrdeniam žalobcu v žalobe. Za tejto procesnej situácie nie je zákonný dôvod zasahovať do obsahu
žalobného návrhu, pretože jeho formulácia smeruje jednoznačne k určeniu neplatnosti právneho úkonu
ako žaloby podanej podľa § 137 písm. d/ CSP. Ani procesné posúdenie podanej žaloby ako žaloby

podanej podľa § 137 písm. c/ CSP, ktoré žalobca uviedol v čl. VI. žaloby nie je dôvodom na zásah súdu
do formulácie žaloby podľa predstavy žalobcu uvedenej v odvolaní, pretože obsah dispozície žalobcu
tento zásah neumožňuje a musel by byť hodnotený ako neprípustný nad rámec možnej právomoci súdu.

22. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových

a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný
podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto
vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne
zisteného skutkového stavu.

23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady
zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu aj u
žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalobcom 1/, 2/ ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa
§ 255 ods. 1 CSP proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za

dodržania zásad podľa § 251 CSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).