Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1KO/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307205893
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5307205893.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v kompetenčnom senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Janky Cisárovej a sudcov JUDr. Márii Trubanovej, PhD., JUDr. Ľubora Šeba JUDr. Judity Kokolevskej,
JUDr. Nory Halmovej, Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnom spore žalobcu
GENERIX, a. s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 36 172 243, zastúpeného
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, proti

žalovanému Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom v Čadci, Palárikova 2311, IČO: 17 335
469, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom v Žiline, Mariánske
námestie 2, IČO: 36 855 278, v konaní o zaplatenie 19 210,34 eur s príslušenstvom, pôvodne vedenom
na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4Cb/40/2010, na návrh Okresného súdu Čadca v spore o
právomoc medzi Okresným súdom Čadca a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci v časti nároku o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 65 698,82 eur (19
210,34 eur dlžné poistné + 46 488,48 eur poplatok z omeškania) za obdobie od 17.11.2006 do 9.6.2009
v celkovej výške 15 146,73 eur, ako nároku verejnoprávnej povahy, nie je daná právomoc súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) predložil vec kompetenčnému
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 11 ods. 1 CSP

v kompetenčnom konflikte medzi ním a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava.
Dôvodil tým, že právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného
na zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom poistného je vzťahom verejnoprávnej povahy a vec
vyplývajúcu z verejnoprávneho vzťahu súdy nerozhodujú poukazujúc pritom na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/128/1997 a 6Cdo/102/2011. Postúpením pohľadávky poistného
nedošlo k zmene verejnoprávneho charakteru nielen pohľadávky, ale ani príslušenstva - úroku

verejnoprávnej pohľadávky; príslušenstvo pohľadávky vždy „sleduje“ právny režim pohľadávky (istiny).
Keď teda o pohľadávke (istine) mal právomoc a rozhodol Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, má právomoc a zároveň povinnosť rozhodnúť aj o príslušenstve pohľadávky - 9 %
úroku z omeškania ročne z istiny - dlžného poistného a poplatku z omeškania. Podotkol, že rozhodnúť
neznamená aj priznať nárok.

2. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie sporov
o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi (§ 11 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania
dospel k záveru, že rozhodovanie o uplatnenom nároku nepatrí do právomoci súdu.

3. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré
sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v §

3 a 4. Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávnevzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou
rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že
jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti

druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka
súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a
rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to
ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej
splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii (§ 161 ods. 1

CSP). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP v spojení s
§ 9, resp. § 10 ods. 1 CSP).

4. Podľa § 11 ods. 1 CSP spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný senát
najvyššieho súdu podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej
moci viazané.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Čadca (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“)
na základe žaloby doručenej súdu 14. septembra 2007 začal konať vo veci podanej žaloby žalobcu
voči žalovanému o splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť mu peňažnú pohľadávku vo výške 578 731
Sk (19 210 eur)s príslušenstvom [poplatok z omeškania z dlžnej sumy poistného 1 400 512 Sk (46

488,48 eur) a úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň z omeškania zo sumy 1 979 243 Sk (578
731+1 400 512) od 17. novembra 2006 do zaplatenia]. Žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku ako
rozhodujúce skutočnosti v žalobe uviedol, že nadobudol pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie
a pohľadávku na poplatku z omeškania z nezaplateného (resp. oneskorene zaplateného) poistného v
zmysle zákona č. 273/1994 Z.z. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 29. septembra 2006

uzavretej medzi ZH Kredit, s.r.o. ako postupcom a GENERIX, a. s.
5.1. Okresný súd Čadca vo veci uznesením z 9. novembra 2010 č. k. 4Cb/40/2010-142 konanie o
zaplatenie istiny 19 210 eur (dlžné poistné) a príslušenstva 46 488,48 eur zastavil a zároveň pripustil
zmenu žaloby a rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Podľa zmenenej žaloby žalobca domáhal
sa voči žalovanému zaplatenia príslušenstva z dlžného poistného 102 080,19 eur (poplatok z omeškania

86 933,46 eur, čo predstavuje 0,2% denne z dlžnej sumy poistného 46 488,48 eur za obdobie od 17.
novembra 2006 do 9. júna 2009, úrok z omeškania 15 146,73 eur čo predstavuje 9 % ročne zo sumy
65 698,8 eur od 17. novembra 2006 do 9. júna 2009).
5.2. Okresný súd Čadca rozsudkom z 27. septembra 2011 č. k. 4Cb/40/2010-374 žalobu o zaplatenie
102 080,19 eur zamietol; rozhodol tiež o náhrade trov konania (č.l.374 spisu). Na odvolanie žalobcu

Krajský súd v Žiline uznesením z 24. apríla 2013 pod sp. zn. 14Cob/185/2012, 14Cob/186/2012,
14Cob/187/2012 okrem iného napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie s tým, že súdu prvého stupňa nariadil skúmať, či je daná právomoc súdov a
či nie sú dané podmienky na postúpenie veci inému orgánu. (č. l. 452 spisu).
5.3. Okresný súd Čadca po vrátení veci ďalším uznesením z 1. júla 2014, č. k. 4Cb/40/2010-509 konanie

zastavil pre nedostatok právomoci súdov vo veci konať a rozhodol po právoplatnosti o postúpení
veci príslušnému orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (č. l. 509 spisu). Krajský
súd v Žiline uznesením z 30. septembra 2015 sp. zn. 14Cob/312/2014 uznesenie okresného súdu
v napadnutých výrokoch o zastavení konania a o postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou potvrdil ako vecne správne. V názorovej zhode s okresným súdom mal za to, že

príslušenstvo pohľadávky je nutné posudzovať podľa rovnakého právneho režimu ako pohľadávku
samotnú; na dlžné poistné sa vzťahoval zákon č. 273/1994 Z. z., na rozhodovanie o nároku na
zaplatenie poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného sa preto
vzťahuje rovnaký zákon, tým je splnená podmienka § 85h ods. 1 cit. zákona a v nadväznosti na § 85h
ods. 3 má preto úrad právomoc vydávať platobné výmery vo veciach poplatkov, ktoré sa týkajú predmetu

sporu.
5.4. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Trenčín po postúpení spisu Okresným
súdom Čadca rozhodnutím z 25. apríla 2016 sp. zn. DK301/00057/2016 výrokom I. správne konanie vo
veci nároku žalobcu na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie v sume 19 210,34 eur za obdobie
03/1996 - 05/1999 a poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. v sume 46

488,48 eur (0,2 % denne z dlžnej sumy poistného 19 210,34 eur za každý deň omeškania) za obdobie od
17.11.2006 do 09.06.2009 podľa § 30 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku zastavil, výrokom II. správne
konanie vo veci uplatnenia úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vlády SR č.
87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne zo sumy 65 698,82 eur (19 210,34 eur + 46 488,48 eur) za obdobieod 17.11.2006 do 09.06.2009 vo výške 15 146,73 eur podľa § 30 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku
zastavil. Dôvodil, že uplatňovanie nároku na zaplatenie pohľadávky na poistnom alebo poplatku z
omeškania podaním návrhu na úrade je výkonom verejnoprávnej pôsobnosti zdravotnej poisťovne a táto

verejnoprávna úloha nemôže byť postúpená subjektu súkromného práva. Mal za to, že žalobca nie je
aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru na poplatok z omeškania podľa
zákona č. 273/1994 Z. z.
5.5. Druhostupňový správny orgán, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Bratislava na základe rozkladu rozhodnutím zo 4. marca 2019 č. 6058/2019/301 zmenil prvostupňové

rozhodnutie tak, že A) poistné na zdravotné poistenie 19 210,34 eur za čas 3/1996 - 5/1999 ostáva
nezmenené, B) poplatok z omeškania 0,2 % denne za čas od 17.11.2006 do 09.06.2009 vo výške 46
488,48 eur sa mení na obdobie 3/96 - 5/99 a C) zrušil prvostupňové rozhodnutie úradu vo výroku o
zastavení konania vo veci úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 65 698,82 eur (19 210,34 eur + 46
488,48 eur) za obdobie od 17.11.2006 do 09.06.2009 v celkovej výške 15 146,30 eur s tým, že po
právoplatnosti postupuje vec Okresnému súdu Čadca.

5.6. Vo vzťahu k zrušujúcemu výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a postúpenia veci
Okresnému súdu Čadca na odôvodnenie rozhodnutia uviedol nasledovné: „Čo sa týka uplatnenia úroku
z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ úrad k uvedenému poznamenáva, že vychádzajúc z ustanovení §
18-20 zákona 581/2004 Z. z nie je kompetentný v tejto veci rozhodnúť, a to ani v prípade, ak by takýto
nárok uplatnil aktívne legitimovaný účastník konania. Úrad postupuje vec v časti úrokov z omeškania

civilnému súdu, na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného rozsudkom sp. zn. 4
Sžo/3/2016 z 6.6.2017, podľa ktorého na rozhodnutia podľa § 517 ods. 2 OZ má rozhodnúť súd a to
civilný, t.j. vec patrí do právomoci súdov a nie správneho orgánu“.
5.7. Podľa spisu rozhodnutie Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou nadobudlo právoplatnosť
13. marca 2019 (č. l. 601 spisu).

5.8. Okresnému súdu Čadca bola vec postúpená 10. apríla 2019. Okresný súd s postúpením veci
vyslovil nesúhlas; vychádzal z toho, že na prejednanie danej veci nie je daná právomoc súdu, keďže
rozhodovanie o žalobou uplatnených nárokoch patrí do právomoci iného orgánu, do právomoci úradu.
Tento svoj záver odôvodnil tým, že pre posúdenie, či vec patrí do právomoci súdu, za primárne
treba považovať posúdenie povahy (charakteru) žalobou uplatňovaného práva. K tomu uviedol, že

tento nárok vznikol ako zákonný následok oneskoreného plnenia povinností vyplývajúcej a upravenej
právnou normou z oblasti verejného práva a nemožno ho preto, a to ani v dôsledku jeho postúpenia
na ďalší subjekt, považovať v žiadnom prípade za pohľadávku z práva súkromného. Zastáva názor, že
existuje kompetenčný konflikt, pretože existujú popri sebe dve rozhodnutia vydané súdom a úradom o
vzájomnom postúpení veci pre nedostatok právomoci vo veci konať.

6. V danom prípade predmetom konania je zaplatenie poplatku z omeškania a úroku z omeškania
ako príslušenstva pohľadávky z dlžného poistného podľa zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon č.

273/1994 Z.z.“). Predmetom skúmania bolo, či rozhodovanie o nároku uplatňovanom v tomto konaní z
oneskorene zaplateného poistenia ako úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 65 698,82 eur (19 210,34
eur + 46 488,48 eur) za obdobie od 17.11.2006 do 09.06.2009 v celkovej výške 15 146,3 eur spadá do
právomoci súdu. Pri riešení tejto otázky vychádzal z týchto záverov:

7. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na
prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce
obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho
vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný
z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v

§ 7 ods. 1 O.s.p. (porovnaj tiež rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/128/97). Zmeny v právnej úprave právomoci
podľa Civilného sporového poriadku, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto posudzovania nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.

8. Podľa § 2 zákona č. 273/1994 Z.z. povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe

sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a
služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi.9. Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16
ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov
1 až 4.

10. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1,
predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý
kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac
alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma

poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

11. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom.

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004
Z.z.“) zdravotné poistenie je
a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného
zdravotného poistenia (ďalej len "poistenec") za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná

starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 1)
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho
zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť

vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie
vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

14. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotnéhopoisteniasavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní,aktentozákonneustanovuje

inak.

15. Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na
rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného
povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

16. Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže
zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je
možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania
určí úrad.

17. Podľa § 18 ods. 1 písm. a/, bod 3. zákona č. 581/2004 Z.z., úrad vykonáva dohľad nad
verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné
alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu38) ,úroky z omeškania38a) a

pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu, 38b) (podľa poznámok 38), 38a) a 38b) osobitným predpisom treba rozumieť zákon č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; poznámka dovolacieho súdu).

18. Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa
uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.

19. Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad vydáva platobné výmery
vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.20. Zohľadniac žalobcom vymedzený rozhodujúci skutkový stav (ktorý zostal v priebehu súdneho
konania a konania pred úradom nezmenený) považuje kompetenčný senát za potrebné podčiarknuť, že

žalobca svoj nárok vyvodzuje z právneho vzťahu, ktorý:
a) vznikol medzi ním ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie a platiteľom
poistného, predmetom ktorého je platenie poistného, resp. poplatku z omeškania z neodvedeného
resp. oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie žalovanou vzniknutých ešte podľa
zákona č. 273/1994 Z.z. Právny rámec, v ktorom vzniklo ním uplatnené právo, vymedzil sám žalobca

svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu; tým zároveň
(nepriamo) vylúčil, že k nemu došlo v inom právnom vzťahu,
b) sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej
osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho
fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ, odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické
osoby vstupujú do súkromnoprávnych vzťahov. Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a

rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy založené na súkromnom práve,
naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky, odzrkadľujúce osobitný
význam zdravotného poistenia, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu
a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,

c) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného
zaplatenia poistného na zdravotné poistenie osobitným postupom zákonom na to určeného orgánu.
d) tým, že zmluvou z 29. septembra 2006 došlo k postúpeniu pohľadávok poisteného na zdravotné
poistenieapoplatkuzomeškania,resp.úrokuzomeškanianapostupníka(nažalobcu),nedošlokzmene
povahy pohľadávok a ich príslušenstva.

21. Nezaplatené zdravotného poistenia i nárok na poplatok z omeškania, je nárokom, ktorý zodpovedá
ust. § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, ktorý nárok vznikol ako následok oneskoreného plnenia
nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného. Charakter uvedenej pohľadávky
zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávka postupuje, resp.

prechádza zo zákona na iné subjekty. Použitie právnych predpisov z oblasti súkromného práva pri
nakladaní s ňou neznamená, že sa zmenila na pohľadávku súkromnoprávnu, a preto pri vymáhaní
nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie,
rovnako aj úroku z omeškania z nezaplateného poistného a poplatku z omeškania nie je žalobca so
žalovaným v súkromnoprávnom vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalobcovi zo vzťahov z práva verejného,

nemožno považovať za dlhy, ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného. Podľa názoru
najvyššieho súdu nárok, ktorý je predmetom sporu, je nepochybne nárokom z práva verejného, pri
vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania, resp. úroku z omeškania nie je zdravotná
poisťovňa s platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu, pričom tento charakter pohľadávky
vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt, ako aj, že

o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Keď teda o pohľadávke (istine) a poplatku z omeškania mal právomoc
a rozhodol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, má právomoc a zároveň povinnosť
rozhodnúť aj o príslušenstve pohľadávky - 9 % úroku z omeškania ročne z istiny - dlžného poistného a
poplatku z omeškania. Skutočnosť ako si subjekt právny nárok označil nie je pre posúdenie charakteru

uplatneného nároku rozhodujúca, významné je obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a
povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. V tejto súvislosti žiada sa pripomenúť, že
zmenu obsahu tohto verejnoprávneho vzťahu na súkromnoprávny Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 4 Sžo/3/2016 z 6.6.2017, na ktoré poukazuje úrad nevysvetlil, v dôvodoch iba
konštatoval, že sa jedná o nárok podľa § 517 ods.2 OZ o ktorom má rozhodnúť civilný súd.

22. Vzhľadom na uvedené kompetenčný senát najvyššieho súdu uzavrel, že v časti nároku o zaplatenie
úroku z omeškania z dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného
alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie ako nároku verejnoprávnej povahy
nie je daná právomoc súdu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 7 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.