Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Libuša Záthurecká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287653
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118287653.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdBanskáBystricavkonanípredsudkyňouJUDr.LibušouZáthureckouvprávnejvecižalobcu
Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. 7, E. E. proti žalovanému Slovenská republika, v mene
ktorej koná Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o určenie, že
žalobca bol spolužijúcou osobou, takto
r o z h o d o l :
Súd určuje, že žalobca Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 7, E. E. bol spolužijúcou osobou s
poručiteľom Q.. K. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX po dobu jedného roka pred jeho smrťou
v spoločnej domácnosti a staral sa o spoločnú domácnosť.
Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanému v plnej výške, ktoré je povinný
žalovaný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca navrhol, aby súd určil, že žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a staral sa o neho z
dôvodu, že bol odkázaný v zmysle uznesenia č. k. 24D/301/2017 na podanie žaloby o určenie, že je
zákonným dedičom po poručiteľovi Ing. K., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXX7.
2. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, nakoľko žalobca mal vlastnú domácnosť a k poručiteľovi chodil len za účelom, aby mu
vypomohol a poskytoval potrebnú opateru.
3. Zo skutkového stavu, ktorý uviedol žalobca bolo zistené, že s poručiteľom boli dlhoročný známi.
V roku 2014 sa mu zhoršil zdravotný stav, bol mu implantovaný kardiostimulátor, čo spôsobilo jeho
nesamostatnosť, pomáhal mu pri bežných činnostiach v domácnosti, so zdravotnou starostlivosťou.
Od roku 2015 už zdravotný stav poručiteľa nedovoľoval, aby žil v domácnosti sám. Upadával
do bezvedomia, nebol schopný sám zabezpečovať každodenné činnosti - nákup, príprava stravy,
upratovanie, hygiena tela a domácnosti, účasť na lekárskych vyšetreniach a ošetreniach a podobne.
Žalobca sa rozhodol s ním trvale žiť v domácnosti. Zároveň mal vedomosť, že v prípade, že sa o
neho bude starať a opatrovať bol uvedený ako závetný dedič k predmetnému bytu. Žalobca sa od
roku 2015 v spoločnej domácnosti zdržiaval nepretržite avšak denne bol nútený odchádzať do svojho
bytu za účelom prípravy stravy pre poručiteľa, vyprať, vyžehliť bielizeň, nakoľko spoločná domácnosť
bola v nevyhovujúcom stave, bez kuchynského vybavenia, zaprataná odpadom, hygienické nefunkčné
zariadenia, bez práčky, žehličky, čo bolo vzhľadom na zdravotný stav poručiteľa nutné. V čase najmenej
dva roky pred smrťou poručiteľa žalobcov byt slúžil výlučne ako priestor na pokrývanie bežných potrieb
poručiteľa a žalobcu, ktoré nebolo možné reálne vykonávať v spoločnej domácnosti. Žalobca uviedol,
že mali veľmi blízky priateľský vzťah. Poručiteľ ho považoval za viac ako svojho rodinného príslušníka,
trávilispoluveľmiveľačasu.Žalobcamalkľúčeodpredmetnejdomácnostiaodroku2015zdravotnýstavporučiteľa nedovoľoval, aby sa žalobca vzdialil na viac ako tri hodiny, preto po čiastočnom asanovaní
a dovybavení priestorov bytu tu riadne s poručiteľom býval s úmyslom a vedomím poručiteľa o jeho
trvalej prítomnosti. Staral sa riadne o spoločnú domácnosť, postupne odstraňoval nanosený odpad,
odstránil havarijný stav hygienických zariadení, zabezpečil poručiteľovi štandardné lôžko a dovybavenie
domácnosti, zabezpečoval riadny chod domácnosti a starostlivosť o domácnosť. Robil všetky nákupy
potravín a drogérie, prípravu a podávanie strany, zabezpečoval ošatenie, náklady na domácnosť v časti
nájomného hradil poručiteľ, všetky ostatné výdavky hradil žalobca.
4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca sa domáha určenia, že bol spolužijúcou osobou poručiteľa
Q.. K. G., zomr. XX. XX. XXXX v nadväznosti na prebiehajúce dedičské konanie sp. zn. 24D/301/2017,
Dnot 102/2017, kde SR zastúpená OÚ Banská Bystrica neuznala jeho dedičský nárok. Dňa 14. 05. 2018
sa na Notárskom úrade K.. Q. N. G. v E. E. uskutočnilo dedičské konanie vo vyššie uvedenej veci,
ktorého sa zúčastnili žalovaní, za diecéznu charitu zástupca a závetní dedičia I. G., N.. B. J., B. J., Q..
K. Z., prítomná bola i dcéra žalobcu.
5. V zmysle OZ ak nededí manžel ani žiadny z rodičov dedia v tretej skupine rovnakým dielom
poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní na
výživou na poručiteľa. Zákon používa výraz s poručiteľom v spoločnej domácnosti a nie v domácnosti
poručiteľa. Z toho možno vyvodiť, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť
skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu
spoločných potrieb podľa možností a schopností a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto
spoločenstva to čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia v spoločnej
domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie,
stravovanie, ošatenie a podobne. Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by
bola členom rodiny (uznesenie NS ČR č. k. 21Cdo/436/2001 zo dňa 16. 01. 2002). Spolužitie uvedených
osôb s poručiteľom musí existovať v čase smrti poručiteľa. Z pojmu domácnosť vyplýva jej trvácny
charakter. Na dedičskom pojednávaní žalobca opisoval, akým spôsobom fungoval s poručiteľom v jeho
byte, poskytoval mu zdravotnú starostlivosť, robil nákupy, doopatroval ho, ale nebol spolužijúcou osobou
v zmysle ustanovení zákona. O poručiteľa sa staral nielen žalobca, ale aj jeho dve dcéry a z jeho
rozprávania vyplynulo, že byt nebol uspôsobený na to, aby tam trvale bývali dve osoby. Vo februári
2017 bol žalobca hospitalizovaný a následne sa išiel doliečiť domov na R., nie do bytu poručiteľa. Z
dôvodu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko žalobca mal vlastnú domácnosť a
k poručiteľovi chodil za účelom, aby mu vypomohol a poskytoval potrebnú opateru nebola splnená ani
časová požiadavka a preto navrhol žalobu zamietnuť.
6. Žalobca zotrval na svojom vyjadrení. Opakovane poukázal, že jeho starostlivosť bola nielen jeden rok
pred smrťou poručiteľa, ale podstatne skôr, a to už počnúc rokom 2014 i keď v tom období nie sústavná,
ale počnúc rokom 2015 a ďalšie roky bol osobou žijúcou v spoločnej domácnosti, keďže zabezpečoval
všetky potreby. Námietka, že sa starali o poručiteľa i jeho dcéry, bolo to v období, keď mal zdravotné
problémy. Poukázal na ustanovenie § 474 OZ, ktorý pozná aj výnimku prechodného a dočasného pobytu
mimo spoločnú domácnosť napríklad v prípade hospitalizácie a nemoci. V priebehu mesiaca apríl už
opakovane všetko zabezpečoval sám. Aj v deň pred smrťou mu poskytol všetky hygienické potreby od
kúpania až po opratie prádla. Pokiaľ Okresný úrad Banská Bystrica uvádza, že po hospitalizácii bol v
domácom liečení uviedol, že kam sa mal ísť liečiť, kto by sa o nich postaral a ako sa on mohol v tom
čase postarať o poručiteľa.
7. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku. Mal za to, že tvrdenia žalobcu sú nedostatočne podložené
a mal za to, že nespĺňa podmienky definujúce osobu žijúcu v spoločnej domácnosti a tento spor je iba
účelový. Skutočnosti nejasného prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v R. ulici v
E. E. sú evidentne dôvodom, pre ktorý sa žalobca obrátil na súd za účelom akejsi kompenzácie peňažnej
ujmy vzniknutej z dávneho sporu. Vyjadrenie žalobcu, že zakupoval poručiteľovi oblečenie a iné veci z
vlastných finančných prostriedkov navádza dojem, že poručiteľ bol insolventný, napriek tomu, že na jeho
účtoch sa nachádza značná suma finančných prostriedkov, z čoho vyplýva, že nebol v žiadnej núdzi a
mohol disponovať peňažnými prostriedkami za účelom zabezpečenia si dôstojného živobytia.8. Žalobca i žalovaný na pojednávaní dňa 23. 05. 2019 vo svojich výpovediach zotrvali na skutkovom
stave uvedenom v žalobe i v písomných podaniach, iné skutočnosti neuviedli, nenavrhli a nepredložili
žiadne iné listinné dôkazy.
9. Podľa § 475 ods. 1 OZ ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom na dobu jedného roku pred jeho smrťou v
spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou
na poručiteľa.
10. Podľa § 115 OZ domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady
na svoje potreby.
11. Uznesením č. k. 24D/301/2017, Dnot 102/2017 zo dňa 15. 05. 2018 súd odkázal Ing. K. Z., aby v
lehotejednéhomesiacaodprávoplatnostitohtouzneseniapodalžalobunaOkresnýsúdBanskáBystrica
o určenie, že je zákonným dedičom po poručiteľovi a dedičské konanie bolo prerušené. Z odôvodnenia
uznesenia bolo zistené, že závetná dedička, keďže poručiteľ zomrel so zanechaním závetov, zomrela
dňa 26. 12. 2013 a náhradný dedič v závete určený nebol. V zmysle ustanovenia § 461 OZ dedí sa zo
zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu nastupujú
namiesto neho dedičia zo zákona. Na pojednávaní dňa 14. 05. 2018 boli účastníci oboznámení s listom
Q.. K. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. 7, E. E., v ktorom žiada o rozšírenie nároku na dedičstvo po
poručiteľovi titulom spolužijúcej osoby. Zástupkyňa Okresného úradu Banská Bystrica mala za to, že nie
sú splnené podmienky spolužijúcej osoby v zmysle OZ a teda nebolo uznané dedičské právo Ing. K. Z.
po poručiteľovi z toho dôvodu bol odkázaný na podanie žaloby.
12. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve sú
žalobami o určenie právnej skutočnosti. Ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 194 CMP.
Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností odkáže dedičský
súd uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je vymedzený uznesením
dedičského súdu, ktoré by podľa § 194 CMP malo vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom
petitu bola otázka skutková a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci, ktoré sa má vykonať
v konaní o dedičstve.
14. Súd mal za to, že uznesením č. k. 24D/301/2017 bol žalobca odkázaný na podanie žaloby o určenie,
že je zákonným dedičom po poručiteľovi a teda súd by mal riešiť zákonnú otázku, kto je dedič, čo je však
v rozpore s § 137 písm. d/ CSP a § 194 CMP, keďže obsahom sporu môže byť len skutková otázka, a
to v danom prípade bolo potrebné vyriešiť, či žalobca bol spolužijúcou osobou s poručiteľom po dobu
jedného roku pred jeho smrťou, t. j. žil s ním v spoločnej domácnosti, staral sa o spoločnú domácnosť
alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa. Skutočnosť, či je dedičom si vyrieši dedičský súd v konaní
o dedičstve.
15. V konaní bola sporná skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienky ustanovenia § 475 ods. 1 OZ a § 115
OZ z dôvodu, že žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti v konaní nepreukázal.
16. Ohľadne nároku na dedenie spolužijúcich osôb musí byť splnená jednak podmienka žitia v spoločnej
domácnosti s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou a ďalšia z dvoch podmienok, že sa starali o
spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Podľa § 115 OZ spoločnú domácnosť
tvoria osoby, ktoré trvale spolu žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Musí ísť o skutočné
a faktické spolužitie, nie však v absolútnom ponímaní. Niekto, kto ako člen domácnosti spoločne s iným
uhrádza náklady na svoje potreby, tak sa tým stará aj o spoločnú domácnosť. Zákon nevymedzuje
čo treba rozumieť starostlivosťou o spoločnú domácnosť, môže to byť spoločné uhrádzanie nákladov
na potreby spolužijúcich osôb. Len dočasná príbuzenská alebo občianska výpomoc pri obstaraní
domácnosti za situácie, keď osoba, ktorá sa starala o poručiteľa osamelého a nevládneho, nežila s ním
v spoločnej domácnosti pre vznik dedičského nároku nestačí. Podmienka žitia v spoločnej domácnosti
je splnená i vtedy ak sa člen domácnosti po určitý čas zdržiaval na inom mieste, napríklad v nemocnicialebo služobnej ceste. Zákon bližšie nevymedzuje čo treba rozumieť pod starostlivosťou o domácnosť.
Spoločnú domácnosť podľa § 474 OZ tvoria aj tí, ktorí spoločne uhradzujú len tú časť osobitných potrieb,
ktorá súvisí napríklad s bývaním, stravovaním, kým ďalšie potreby ako ošatenie, kultúru a podobne si
obstarávajú a uhradzujú sami. Nie je vylúčené, aby osoby mali vlastné úspory. Spoločná domácnosť
predpokladá spravidla spoločné bývanie, avšak výnimočne netreba trvať na spoločnom bývaní, keď
napríklad poručiteľ pre svoj zdravotný stav alebo z bytových dôvodov nemohol mať spoločný byt s
osobami, s ktorými inak trvale žil spolu a ktoré sa starali z tohto dôvodu o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa. Pre posúdenie spoločnej domácnosti nie je rozhodujúce bydlisko
jej členov podľa evidencie obyvateľov. Toto tzv. evidenčné bydlisko nemusí byť vždy miestom, kde
konkrétna osoba skutočne žije a je potrebné skúmať miesto faktického žitia osoby, ktorá si dedičské
práva uplatňuje titulom spolužitia v spoločnej domácnosti.
17. Žalobca predložil do konania čestné prehlásenie E. R., X. 8, E. E., ktorá uviedla, že bola svedkom, že
žalobca vykonával 24 hodinovú starostlivosť o poručiteľa v jeho domácom prostredí na adrese trvalého
pobytu menovaného vykonával nákupy, zabezpečoval stravu, hygienu starostlivosť o domácnosť,
zdravotnícku starostlivosť podľa potreby a po konzultácii s lekármi. Takéto isté čestné prehlásenie dal
Ing. X. X., X. 8, E. E..
18. V predmetnom konaní žalovaný robil sporným, že žalobca nepreukázal vedenie spoločnej
domácnosti tak ako to ukladá § 474 OZ, tvrdil, že má dve domácnosti a nebolo preukázané
skutočné spolužitie v spoločnej domácnosti. Nespochybnil, že sa staral o poručiteľa tak, že mu
zabezpečoval stravu, ošatenie, nebolo preukázané spoločné hospodárenie, nešlo o skutočné spotrebné
spoločenstvo, len o zabezpečovanie potrieb poručiteľa. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný svoje
tvrdenie nepreukázal, nenavrhol vykonanie dôkazov na podporu týchto tvrdení. Bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia
niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať,
aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to znamená, že
žalobca nemal povinnosť preukazovať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské
právo ale jeho preukázanie bolo povinnosťou žalovaného.
19. Súd žalobe vyhovel. Mal za to, že žalobca dostatočne preukázal, že viedol spoločnú domácnosť
s poručiteľom po dobu najmenej jedného roka pred smrťou poručiteľa (od roku 2015 sa nepretržite
zdržiaval v spoločnej domácnosti s poručiteľom) a že sa spoločne starali o chod domácnosti. Uvedené
skutočnosti boli potvrdené i čestnými prehláseniami, ktoré predložil žalobca a ktoré žalovaný žiadnym
spôsobomnerozporovalaktorípotvrdilispoločnúdomácnosť.Žalobcanajmäsvojímosobnýmprístupom
splnil zákonnú podmienku spočívajúcu v starostlivosti o spoločnú domácnosť podľa § 474 OZ, nakoľko
minimálne osobne prispieval k udržiavaniu spoločnej domácnosti s poručiteľom a jej chodu a nebolo
preukázané v konaní, že by v rozhodnom čase trvalo nebýval v spoločnej domácnosti s poručiteľom a
túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani to, že žalobca vzhľadom na bytové podmienky v byte poručiteľa
stravu pripravoval v byte, kde predtým žil s manželkou, kde chodil aj prať a žehliť vzhľadom na
uvedené skutočnosti havarijného stavu bytu, či už ohľadne hygienického zariadenia, lôžka, dovybavenia
domácnosti a nanoseného odpadu. V konaní nebolo preukázané, že by neboli vynakladané spoločné
náklady na domácnosť, keďže žalobca uviedol, že nájomné vo výške 100 Eur hradil poručiteľ, všetky
ostatné výdavky ako aj výdavky spojené s asanáciou bytu do obývateľného stavu hradil výlučne žalobca
a zdravotný stav poručiteľa nedovoľoval, aby žalobca viac ako tri hodiny denne strávil mimo spoločnej
domácnosti. Bol to žalobca, kto zabezpečoval chod domácnosti, osobné potreby poručiteľa, hygienické
potreby poručiteľa i jeho zdravotnú starostlivosť. Skutočnosť, že žalobca ochorel, mal zdravotné
problémy a bol za čas hospitalizovaný a doliečoval sa mimo spoločnej domácnosti s poručiteľom
neznamená, že neboli preukázané skutočnosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 474 OZ.
20. Žalovaný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal skutočnosti tvrdené žalobcom
a ktoré vyplynuli z čestných prehlásení, ktoré žalobca predložil.
21.Súdpriznalžalobcovinároknanáhradutrovtohtokonaniavplnejvýškepodľa §262ods.1CSP
a § 255 ods. 1 CSP ako úspešnej strane sporu, ktoré mu vznikli úhradou súdneho poplatku v konaní.Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle
zvláštneho predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.