Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119207394
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119207394.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne R.. R. L., V.. X.X.XXXX, P. L. Q., J.
X, zast. JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
Štúrova 2, o zaplatenie 5.987,23 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Košice I č. k. 34C/20/2019-62 zo dňa 21.11.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie v napadnutom výroku o zastavení konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie návrh žalobkyne na odpustenie

zmeškania lehoty zo dňa 12.9.2019 zamietol, druhým výrokom konanie zastavil a tretím výrokom
rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 10 € zaplateného na účet Okresného súdu Košice
I žalobkyni prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti tohto
uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou od žalovaného domáhala

žalovanej sumy a náhrady trov konania, s podaním žaloby nebol zaplatený súdny poplatok. Súd prvej
inštancie ju preto výzvou zo dňa 18.7.2019 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške
10 € do 10 dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola zástupkyni žalobkyne doručená dňa 4.8.2019.
Žalobkyňa však zaplatila súdny poplatok až dňa 10.9.2019. Žalobkyňa podaním zo dňa 12.9.2019
žiadala súd o odpustenie zmeškanej lehoty z dôvodu, že jej zástupkyni bola doručená výzva do
elektronickej schránky 4.8.2019, avšak prevzala ju až 8.9.2019 a súdny poplatok bol uhradený hneď

10.9.2019. Právna zástupkyňa si výzvu prevzala až 8.9.2019 z dôvodu čerpania letnej dovolenky, čo
podľa nej je ospravedlniteľnou prekážkou, pre ktorú vec nevedela vybaviť.

3. Súd prvej inštancie následne citoval ust. § 122 Civilného sporového poriadku (CSP), § 2 ods. 1 písm.
a), § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a doplnkov, podľa § 110

ods. 1 CSP, podľa § 82l ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
podľa § 21 písm. e ) zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a následne rozhodol tak, že návrh žalobkyne na
odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby zamietol. Podľa názoru súdu
prvej inštancie dovolenka a sviatočné obdobie nemôže byť ani nie je ospravedlniteľným dôvodom pre
odpustenie zmeškania lehoty, ale skôr nezodpovedným a ľahkovážnym prístupom právneho zástupcu
žalobkyne k povinnostiam, ktoré mu z plnomocenstva udeleného žalobkyňou vyplývajú. Zástupkyňa

žalobkyneuviedla,žedovolenkučerpalaod1.7.2019do4.9.2019tedadlhodobovtrvanínajmenejdvoch
mesiacov, čo nie je neplánovanou udalosťou a musela si byť vedomá, že ak plánuje dovolenku v tomtoobdobí, musí počítať s tým, že žiaden právny predpis pri plynutí lehôt dovolenku neupravuje a nepozná.
Aj v zmysle ust. § 21 zákona o advokácii, ak advokát nemôže pre dlhodobú neprítomnosť riadne chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta je povinný odmietnuť poskytovanie právnych služieb.

4. Ďalej súd dôvodil, že dňa 1. júla 2017 nadobudla účinnosť časť novely zákona o súdnych poplatkoch,
podľa ktorej, ak poplatník v lehote stanovenej súdom nezaplatí súdny poplatok a súd konanie z tohto
dôvodu zastaví, dodatočné zaplatenie súdneho poplatku v odvolacej lehote bude bez ďalšej relevancie
na trvanie konania a súd uznesenie o zastavení konania nezruší. K zrušeniu môže pristúpiť len vtedy, ak

sa dodatočne zistí, že k samotnému zastaveniu vôbec nemalo dôjsť, napríklad že bol poplatok zaplatený
v súdom určenej lehote, len súd o tom nevedel alebo tu existuje niektorý iný z dôvodov, ktorý je uvedený
v § 10 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch. Vzhľadom k tomu, že v súdom stanovenej lehote
nebol zaplatený súdny poplatok, ktorý bol splatný už podaním žaloby, súd konanie zastavil. Keďže
zaplatila žalobkyňa súdny poplatok až po stanovenej lehote a po zastavení konania rozhodol súd o
vrátení súdneho poplatku vo výške 10 € bez krátenia.

5. V zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to proti jeho druhému výroku, ktorým súd
konanie zastavil, podala žalobkyňa odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázala
na to, že predmetná písomná výzva na úhradu súdneho poplatku do elektronickej schránky právnej
zástupkyne uložená dňa 19.7.2019 s úložnou lehotou 15 dní, ktorý dátum uloženie uplynul 3.8.2019.
Písomnosť sa de iure považovala za doručenú 4.8.2019, avšak skutočné doručenie písomnosti nastalo

až po ukončení dovolenky právnej zástupkyne 4.9.2019 reálnym prevzatím výzvy, a to dňa 8.9.2019,
pričom už 10.9.2019 bol súdny poplatok zaplatený a zároveň bolo hneď požiadané návrhom zo dňa
12.9.2019 o odpustenie zmeškania lehoty predmetného úkonu. K veci ako dôkaz bol priložený aj úradný
záznam o čerpaní dovolenky. Vytýkala, že súd prvej inštancie sa zameral iba na otázku samotného
odpustenia zmeškania lehoty, pričom vychádzal z prezumpcie fikcie doručenia, aj keď mu zo spisu

vyplývala skutočnosť, že právna zástupkyňa sa ako adresát elektronickej správy nemohla s obsahom
tejto správy oboznámiť v úložnej lehote, vzhľadom na jej objektívnu neprítomnosť na pracovisku z
dôvodu čerpania dovolenky. Súd sa nijako nevysporiadal s otázkou neúčinnosti doručenia podľa zák.
č.l 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Govermente) ale vec posúdil iba podľa ustanovení CSP. Pokiaľ súd prvej

inštancie dôvodil, že dovolenka a sviatočné obdobie nemôže byť dôvodom na odpustenie zmeškania
lehoty, tento názor bol asi doslovne prevzatý z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15Co/244/2014 zo dňa 28.2.2014 a úsudok súdu prvej inštancie právna zástupkyňa považovala za
právne irelevantný k veci a dehonestujúci právnu zástupkyňu na rozdiel od zastupovania v tomto spore,
keď právna zástupkyňa vykonáva advokáciu samostatne, v poukazovanej veci išlo o zastupovanie

advokátskym spoločenstvom, ktorého konateľom je advokát, kde v spoločenstve pôsobili ďalší traja
advokátski koncipienti, z ktorých jeden bol osobitne poverený zastupovaním veci. V tomto prípade však
ide o iný skutkový stav, pretože právna zástupkyňa žalobkyne vykonáva svoju činnosť samostatne
v zmysle § 12 ods. 1 zákona o advokácii, preto je neprítomnosť z dôvodu dovolenky v súvislosti
so zmeškaním úkonu jednoznačne ospravedlniteľným dôvodom. Dovolenka je podľa nej objektívnym

ospravedlniteľným dôvodom absencie v práci aj pri výkone advokácie, pretože tu ide o základné právo,
ktoré aj advokátovi zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Hodnotenie osoby právnej zástupkyne ako
nezodpovednej a ľahkovážnej iba preto, že využila svoje základné ústavné právo dovolenky a ako
samostatne konajúci advokát na tomto základe postavila žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty je
nielen etickým, ale aj hrubým právnym excesom, pretože je v priamom rozpore s Ústavou SR, v zmysle

ktorej je dovolenka zaručeným a teda ospravedlniteľným dôvodom pre absenciu plnenia pracovných
povinností. Čo sa týka dĺžky dovolenky, tá nemá právny význam nakoľko právne podstatná je skutočnosť
absencie poznatku o doručení, t. j. o uložení správy o doručovaní do elektronickej schránky. Pri listovej
zásielke sa podľa ustálenej judikatúry skúma otázku nezastihnutia adresáta v sídle doručovania a pokiaľ
je nezastihnutie je objektívne preukázané, potom nastáva fikcia doručenia, ale zásielka sa opakovane

doručí a príslušné lehoty plynú od nového doručenia v zmysle § 114 CSP. Obdobne je to upravené
v prípade aj elektronickej zásielky, kde sa v konaní o neúčinnosť doručenia skúma možnosť adresáta
oboznámiť sa s obsahom elektronickej úradnej správy v úložnej lehote (§ 33 ods. 4 písm. a) zákona
o e-Govermente). Osobitný poukaz na ust. § 21 zákona o advokácii je už vôbec právne irelevantný,
čerpanie dovolenky nezakladá povinnosť advokáta odmietnuť právnu službu. Súd mal postupovať skôr v

zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o advokácii. V danej veci nešlo o otázku nemožnosti zastupovania klienta
pred súdom, ale zastupovanie tu riadne trvalo, iba počas neho došlo k čerpaniu dovolenky na zotavenie
samostatne činného advokáta, ktoré spadá do času riadneho výkonu advokácie, teda to riadneho trvania
zastupovania klienta pred súdom. Nie je to ani prípadom v zmysle už uvedeného ustanovenia § 17 ods.1 zákona o advokácii, pretože pri inej konštrukcii, kde by dovolenka na zotavenie mala byť prekážkou
vo výkone advokácie, bola by ňou až dovolenka v trvaní 31 dní, čo je inak minimálna základná výmera
dovolenky u zamestnanca podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce, za ktorého stavu by musel každý jeden

samostatne činný advokát, čerpajúci letnú dovolenku v tomto rozsahu zabezpečiť si náhradného kolegu,
splnomocniť ho na prebratie písomnosti a podrobne ho oboznámiť s každý jedným prípadom svojho
zastupovania, lebo nemôže predvídať aká listina a v ktorom okamihu jeho dovolenky bude doručená
a ako ju treba vybaviť. Poukazovala pritom v súvislosti s ospravedlniteľnosťou zmeškania úkonu aj
uznesením Najvyššieho súdu SR z 5.8.2011 sp.zn. 3Cdo/155/2010. V namietanom zastavení konania je

primárnou otázkou fikcie doručenia, kedy však z dôvodu čerpania dovolenky sa zástupkyňa objektívne
nedozvedela o doručovanej správe a o uložení do jej elektronickej schránky, čím došlo k skutkovej
situácii podľa § 32 ods. 5 písm. b/ ods.6 písm. b/, ods. 7 písm. b/ a § 33 ods. 4 písm. a/ zákona e-
Goverment. Žalobkyňa ďalej uviedla a dala do pozornosti § 39 advokátskeho poriadku, kde úradným
miestom doručovania úradných písomností je sídlo advokáta. Znamená to, že advokát nemá právnu
povinnosť preberať úradnú elektronickú korešpondenciu na inom, než na úradnom mieste. Vylúčila

tým taký výklad, ktorý by prezumoval vzhľadom k tomu, že ide o elektronické doručovanie technicky
dostupné kdekoľvek a kedykoľvek, je dané nepretržite preberanie písomnosti 365 dní v roku bez
nároku na absenciu oboznámenia sa s obsahom elektronickej úradnej správy v úložnej lehote. Takýto
prístup k preberaniu písomnosti advokátom je však bez opory v zákone. Keďže advokát má právnu
povinnosť preberať úradné zásielky v mieste sídla, platí to potom aj o úradných zásielkach doručovaných

elektronicky a skutočnosť, že advokát koná aj inak a preberá písomnosti z elektronickej stránky aj mimo
sídla alebo nad rámec úradných hodín, zakázaná nie je, avšak to nie je právna povinnosť advokáta. Teda
neprevzatím úradnej zásielky z elektronickej schránky počas objektívnej neprítomnosti v mieste sídla nie
je porušením právnej povinnosti advokáta. Čo sa týka dĺžky dovolenky dala do pozornosti, že podstatné
je to, že u samostatne činného advokáta je zjavné, že v dôsledku čerpania dovolenky v čase úložnej

doby doručenej úradnej správy na čo postačí už len 15 dní sa pre neprítomnosť na pracovisku nemohol
objektívne oboznámiť s jej obsahom a prípadná vyššia dĺžka dovolenky je irelevantná. Vzhľadom k
uvedenému žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v druhom výroku ako nesprávne
a predčasné zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Odvolaním bol napadnutý iba výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania, ostatné výroky

teda neboli predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Žalobkyňa použila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. V prejednávanej
veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebol zistený ani taký
nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý

proces, preto odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré je podrobné
a vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov
rozhodnutia odvolací súd uvádza:

9. K zastaveniu konania došlo po oneskorene zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby a po tom, čo bol

zamietnutý návrh žalobkyne na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie tohto poplatku, keďže súd
dôvod uvedený žalobkyňou neposúdil ako ospravedlniteľný. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie
lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol
preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s
ním spojiť i zmeškaný úkon.

10. Zmeškanie procesnej lehoty potencionálne vyvoláva závažné dôsledky v podobe procesnej
preklúzie, t .j. zániku práva vykonať úkon na vykonanie ktorého bola lehota určená alebo možnosti
súdu neprihliadnuť na procesné úkony, ktoré strana sporu urobí po márnom uplynutí určenej lehoty.Pre prípady, keď strana sporu nevykonala včas procesný úkon z ospravedlniteľného dôvodu zákon tu
umožňuje za kumulatívneho spojenia viacerých podmienok odpustenie zmeškania lehoty, následkom
čoho bude oneskorene urobené podanie vecne prejednané. Súd posudzuje dôvod omeškania a

predovšetkým skutočnosť, či tento dôvod je ospravedlniteľný. Príkladom ospravedlniteľného dôvodu
je napr. náhle ochorenie alebo nepredvídaná pracovná cesta. Ospravedlniteľným dôvodom nebude
dovolenka (komentár k Civilného sporovému poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,
Bajánková, Tomášovič a kolektív). Treba tu uviesť, že jednou z významných konceptných zmien,
ktoré priniesol Civilný sporový poriadok je prísna fikcia doručenia súdnych písomností v prípade ich

neprevzatia advokátom na tzv. oficiálnej adrese, ale keďže v určitých prípadoch by vyvodenie fikcie
bolo príliš tvrdé, zákon dáva v § 114 CSP súdu možnosť odpustiť zmeškanie lehoty, ktorá takto začala
plynúť, avšak jedine za kumulatívneho splnenia dvoch predpokladov, a to, že adresát sa na adrese
nezdržiaval z ospravedlniteľného dôvodu, napr. pobyt v zdravotníckom zariadení a v súvislosti so
zdržiavaním sa na inej adrese, adresát neporušil žiadnu právnu povinnosť. Tu je treba uviesť, že aj pri
§ 114 CSP vyššie citovaný komentár k Civilnému sporovému poriadku uvádza, že ospravedlniteľným

dôvodom nemôže byť situácia, že adresát bol na dovolenke a podobne. V takomto prípade je adresát
povinný zabezpečiť si preberania písomností a v tomto prípade je irelevantné, či ide o doručovanie
doručovateľomaleboelektronickýmspôsobom.Jepravdou,žeCivilnýsporovýporiadokv§105upravuje
ajspôsobdoručovaniasúdnychpísomnostídoelektronickejschránkypodľaosobitnéhopredpisu,ktorým
je zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Govermente).

11. Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Govermente, ak elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresou orgán verejnej moci a doručuje
sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo

márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr a to aj vtedy, ak sa o tom
adresát nedozvedel. Podľa ods. 6 písm. b/ tohto ustanovenia ust. odseku 5 písm. b/ sa nepoužije, ak
orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné.

12. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Govermente ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na

rozhodnutie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť
elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci,
ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je
neúčinné, ak tento preukáže, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu,
ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením alebo na jeho strane nastali také dôvody, ktoré

mu objektívne znemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatia by bolo spojené
s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať. V prípade, že
orgán verejnej správy rozhodne o neúčinnosti doručenia elektronická úradná správa vrátane všetkých
dokumentov sa považuje za doručený dňom, keď rozhodnutie o neúčinnosti elektrického doručenia
nadobudne právoplatnosť.

13. Odvolateľka nepreukázala, že by skutočne došlo k neúčinnému doručeniu výzvy na zaplatenie
súdneho poplatku tak, ako to prezentuje vo svojom odvolaní. Čo sa týka posúdenia ospravedlniteľnosti
dôvodu, pre ktorý neprevzala včas elektronicky doručovanú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku
advokátka žalovanej, túto ju posúdil súd prvej inštancie správne, a podrobne svoje úvahy odôvodnil,

s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Keďže návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty
nebolo vyhovené a súdny poplatok bol zaplatený až po stanovenej lehote, súd prvej inštancie vecne
správne rozhodol, keď konanie zastavil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý výrok uznesenia

ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom
konaní úspech nemala a žalovanému v ňom trovy ani nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).