Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Zuzan
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22C/3/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200812
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418200812.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci
žalobcu: 1/ J.. B. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom A. - W., K. XXXX/XX, 2/ J.. P. M., N.. XX.XX.XXXX,
bytom A. A., N. W. XXXXX/X, v konaní žalobcovia zastúpení: advokátskou kanceláriou JUDr. Ľudmila
Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ Y.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. N. S., Š. XXX/XX, 2/ Š.C. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. Ž. XXX, 3/
M. W.Á., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, 4/ T. W.Á., N.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XX, 5/ M. F.,
N.. XX.XX.XXXX, bytom Ž., K. XXX/XX, 6/ Q.N. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, 7/ D. H., N..
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 8/ W. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, 9/ V. B., N.. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX/XX, Na M. XXX XX, Č. T., 10/ Q. W., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom,
Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A.,
evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. Z.-K. XX/X vyznačená ako zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 53 m2.
II. P r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.
ú. A., evidovanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. E-KN XX/X vyznačenú ako zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 53 m2 v nasledovných podieloch:
Žalobkyňa 1/ v podiele 1
Žalobca 2/ v podiele 1.
III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vyplatiť:
Žalovanej 1/ sumu 81,15 eur, žalovaným 2/ - 9/ spoločne a nerozdielne sumu 86,10 eur, a to v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovanému 10/ sumu 16,55
eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového
fondu č. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v štátnej pokladnici.
V. Žiadna zo strán konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2018 proti žalovaným domáhali zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. A., zapísané
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k parc. č. EKN XX/X vyznačená ako zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 53 m2. Vyporiadať predmetné nehnuteľnosti žiadali tak, že ich súd prikáže do ich
spoluvlastníctva a zároveň im uloží povinnosť vyplatiť primeranú finančnú náhradu žalovaným, a to
zodpovedajúcu ich spoluvlastníckym podielom. O trovách konania žiadali rozhodnúť tak, že žiadna zo
strán konania nemá právo na náhradu trov konania
2. Žalobcovia použili nasledujúce prostriedky procesného útoku:
Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. A., zapísaná v katastri nehnuteľnosti na
LVč.XXXX,parc.čEKNXX/Xvyznačenáakozastavanáplochaanádvorieovýmere53m2,atožalobca
1/ v podieloch 49/640, 49/640 (pod B 1. a 8.), ktorým spoluvlastníckym podielom zodpovedá výmera 8,10
m2, a žalobca 2/ v podieloch 49/640, 49/640 (pod B.5, 7), ktorým spoluvlastníckym podielom zodpovedá
výmera 8,10 m2. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi zapísanými na LV č XXXX sú:
- V. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 49/160 (pod B.2), ktorému spoluvlastníckemu podielu
zodpovedá výmera 16,23 m2, V. K. zomrela XX.XX.XXXX, a jej právnou nástupkyňou je dcéra Otília
Hromádková, žalovaná 1/;
- V. F., predtým W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 52/160 (pod B 3), ktorému zodpovedá výmera
17,22 m2, ktorá mala z prvého manželstva dve deti: Š. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. Ž. XXX - žalovaný
2/ a Q. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. a jeho právnymi nástupcami sú:
manželka M. W., predtým W., rod. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X - žalovaná 3/, a deti: T. W., N..
XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XX, M. F., T.. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., K. XXX/XX, Q.N. W., nar XX.XX
XXXX, bytom M. XXX/X, D. H., rod. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX - žalovaní 4/ - 7/, z druhého
manželstva mala dve deti: W. F., nar XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX a V. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č. T., žalovaní 8/ a 9/;
- Q.Á. W. (SPF) v podiele 5/80 (pod B.4), ktorému spoluvlastníckemu podielu zodpovedá výmera 3,31
m2, žalovaný v 10. rade.
Žalobcovia uviedli, že predmetný pozemok sa nachádza pod stavbou - hospodárskou budovou, ktorú
majú v podielovom spoluvlastníctve a tvorí príslušenstvo k rodinnému domu s. č. XX, zapísaný na LV č.
XXX. Majú záujem zrušiť spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tým spôsobom, že nehnuteľnosť prevezmú v
celosti a žalovaným v 1/ až 10/ vyplatia finančnú náhradu vo výške 5,- eur/m2, ktorá je obvyklou cenou
pri prevodoch nehnuteľností v danom mieste a v danom čase.
Žalobcovia záverom poukázali na to, že ako podieloví spoluvlastníci sú nebohé osoby, a preto nie je
možné vec vyriešiť dohodou. Právni nástupcovia podielových spoluvlastníkov nemajú záujem prejednať
uvedený spoluvlastnícky podiel z parc. č. EKN XX/X, keďže výmera zodpovedajúca spoluvlastníckym
podielom, je veľmi malá a náklady na dedičské konanie by boli vyššie než hodnota nehnuteľnosti.
3. Žalobcovia predložili listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, XXX, k.ú. Bzenica a grafické znázornenie
predmetnej lokality. Z listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcami v podanej žalobe.
4. Žalovaný2/- 9/písomnýmvyjadrenímsúhlasilispodanoužalobou.Zástupcažalovaného10/súhlasil
so zrušením podielového spoluvlastníctva, namietol však výšku finančnej náhrady.
5. Žalovaná 1/ nesúhlasila s podanou žalobou a žiadala ju zamietnuť. Použila nasledujúce prostriedky
procesnej obrany:
Uviedla, že dnešný vlastnícky stav k predmetným nehnuteľnostiam nie je legitímny. Nezákonnosť sa
začalazakomunizmuaspôsobiljusvojímkonanímprávnypredchodcažalobcov,neb.ŠtefanHromádka.
Uviedla, že k pôvodnej pkn. parcele č. 69 nebolo doposiaľ spoluvlastníctvo legitímne zrušené. Z tejto
parcely boli geometrickým plánom G.P. 762-0044-74 vytvorené dve parcely a to EN 64/2 a EN 65/1,
ktoré tiež nezodpovedali spoluvlastníckemu stavu. K náprave chýb, ktoré v minulosti vznikli nedošlo ani
v rámci ROEP.Podľa žalovanej 1/ žaloba nelegitímne opomína murovanú stavbu, nachádzajúcu sa na pôvodnej pkn.
parc. č. 69 v pozemnoknižnej vložke č. 313.
Žalovaná 1/ podrobne popísala tvrdenú nelegitímnosť terajšieho zápisu na LV č. 1264, k.ú. Bzenica, a to
historickým vývojom evidencie predmetnej lokality. Poukázala na to, že pre určenie terajšieho práv neho
stavu je nevyhnutné vychádzať z pozemkovo knižného právneho stavu pred zavedením evidenčných
listov. Následne za totality vykonané zmeny sú nelegitímne.
6. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedli, že žalobcovia
nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti v dedičskom konaní o novoobjavenom
majetku po Š. S., ktoré bolo vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 19D/58/2017 a po
Q. M., ktoré bolo vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 25D/25/2017. Údaje zapísané
v katastri nehnuteľností sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona),
v dôsledku čoho žalobcovia majú za to, že všetky označené strany sú vecne legitimované a nie sú
žiadne pochybnosti o ich vlastníckom práve. Súd v predmetnom konaní nemôže riešiť otázku vlastníctva
jednotlivých podielov a musí vychádzať z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalobcovia
ďalej pozkázali na to, že ROEP na základe ktorého bol vykonaný zápis na LV č. XXXX pre k,ú. A.
nebol relevantným spôsobom spochybnený a žiadny podielový spoluvlastník nepodal určovaciu žalobu,
ktorou by sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetu konania. Poukázali na to, že ich právni
predchodcovia nikdy nemali pochybnosti o tom, že sú nehnuteľnosti majetkovoprávne vyporiadané a
až po vyhotovení geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zistili, že skutkový stav nezodpovedá
stavu zapísanému v katastri nehnuteľností, parc. č. EKN X-XX/X je nevyporiadaná a ako podieloví
spoluvlastníci sú písaní pôvodní podieloví spoluvlastníci pzkn. parc. č. XX vedená v pozemkovej knihe
v záp. č. 313 pre k.ú. A..
Žalobcovia zabezpečili kúpnu zmluvu spísanú do notárskej zápisnice N 33/77, Nz 30/77 dňa 28.01.1977,
prílohou ktorej je i výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXXX/XX, z ktorých vyplýva, že kúpnou
zmluvou ich právni predchodcovia Q. M., rod. S. a Š. S. nadobudli do podielového spoluvlastníctva,
každý rovným dielom, parc. č. EN XX/X, parc. č. EN XX/XX, ktoré boli v zmysle grafiky umiestnené i
v časti súčasnej parc č. EKN X-XX/X. Pri porovnaní geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX
a geometrického plánu č. XXX-XXXXX/XX je zrejmé, že do parc. č. EN XX/X patrila i súčasná parc č.
EKN X-XX/X.
Žalobcovia zdôraznili, že na základe kúpnej zmluvy N XX/XX, Nz XX/XX, práve V. K., T.. S., nar.
XX.XX.XXXX (právna predchodkyňa žalovanej 1/) odpredala svoj spoluvlastnícky podiel 45/160 z pzkn
parc. č. 69 Š. S. a Q. M., rod. S., ktorí nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. č. EN XX/
X, XX/XX. Kúpnej zmluve N. XX/XX, N. XX/XX predchádzala ešte kúpnopredajná dohoda, o čom
bol spísaný zápis na Miestnom národnom výbore v Bzenici dňa 30.08.1976, z ktorého je zrejmé, že
V. K. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, odpredáva svoj podiel v intraviláne z parc. č. XX/X, XX/XX Q. M.,
rod. S. a Š. S., kde je uvedená výmera pozemkov, ako i stavba - jedna komora. Nie je pravdou
ako tvrdí žalovaná 1/, že na evidenčných listoch bolo svojvoľne menené vlastníctvo, bolo bežné že
novovytvorené parcely sa prečíslovali a z dvoch právnych parciel sa vytvárala jedna parcela. V. K., T..
S., nar. XX.XX.XXXX, neboli protizákonne odňaté vlastnícke práva, pretože práve ona kúpnou zmluvou
odpredala svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom ako i komoru postavenú na týchto pozemkoch.
Neprichádza do úvahy, aby sa v súčasnosti vychádzalo zo stavu, ktorý bol písaný pôvodne v PK vl. č.
313 a predmetom konania by mala byť celá pzkn. parc. č. 69, bez zohľadnenia platného právneho úkonu
vykonaného v roku 1977.
Majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov v roku 1977 uzavretím kúpnej zmluvy medzi predávajúcou
V.T. K. a kupujúcimi Š. S. a Q. M., rod. S., bolo v súlade so zákonom a nie je možné v súčasnosti
zrušovať podielové spoluvlastníctvo k pôvodnej pzkn parc. č. XX. Žalobcovia majú za to, že pôvodná
spoluvlastníčka V. K. si bola vedomá toho, že svoj spoluvlastnícky podiel z pzkn parc. č. XX odpredala
a od roku 1977 až do svojej smrti (r. 2001) nikdy vykonaný právny úkon nespochybnila.
Žalobcovia k vyjadreniu pripojili pozemno-knižnú mapu, kde je graficky znázornená pzkn parc. č. 69,
ktorá svojim umiestnením zasahovala i do vedľajších pozemkov a z tejto parcely boli v minulosti
vyčlenené pozemky i v prospech bezprostredných susedov - súčasní vlastníci parc. č. CKN XX/X, XX
P. XX.7. Žalobcovia predložili listinné dôkazy: notársku zápisnicu N33/77, Nz 30/77 v spojení so zápisnicou PK
č. 313, 186 a geometrickým plánom č. 762-0044-74, pozemno-knižnú mapu; kúpnopredajnú dohodu z
30.08,1976, úplný výpis zápisnice 313,101 z pozemkovej knihy pre k. ú. Bzenica, uznesenie Okresného
súdu Žiar nad Hronom 19D 58/2017, uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom 25D 25/2017,
rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom D179/87, rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiari nad
Hronom D 896/87 a geometrický plán č. 47110899-103/2017.
8. Žalovaná 1/ k vyjadreniu žalobcov uviedla, že na pôvodných parcelách č. XX a XX/a/X došlo k
nelegitímnym zmenám. V súčasnosti je z dvoch pôvodných pkn parciel vytvorených 15 nových parciel a
ich výlučné vlastníctvo bolo vytvorené nezákonnými právnymi postupmi. Svojich nárokov sa domáhala v
žiadostioprejednanienovoobjavenéhomajetkuponeb.Q.S.,avšakvosvedčeníodedičstvesp.zn.10C
442/2002 zbytková výmera 411 m2 na parc. č. 70/a/1 uvedená nebola. Taktiež požiadala pozemkový
úrad v rámci ROEP o priznanie tejto nehnuteľnosti avšak úrad požadoval osvedčenie o dedičstve. Jej
žiadosť o prejednanie tohto majetku bola Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 10D 485/2006 bola
zamietnutá z dôvodu, že to patrí do kompetencie ROEP. Žalovaná 1/ podala proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie. Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil avšak Okresný súd Žiar nad Hronom
doposiaľ vo veci nerozhodol. Žalovaná 1/ opäť spochybnila vlastnícke práva spoluvlastníkov parcely,
ktorá je predmetom konania.
9. Žalobcovia pripojili listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu sp. zn. 10C/30/2012, kúpnu zmluvu
uzatvorenú dňa 18.10.2016 a znalecký posudok č. 86/2018, ktoré majú preukazovať výšku finančnej
náhrady za predmetnú nehnuteľnosť. Z rozsudku sp. zn. 10C/30/2012 vyplýva, že bola priznaná súdom
finančnánáhradavovýške3,32eurzam2.Zkúpnejzmluvy,ktorejpredmetombolinehnuteľnostivdanej
lokalite vyplýva cena 5,- eur za m2 a zo znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností
3,52 eur za m2 .
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcami a zistil
skutkový stav tak, ako ho popísali žalobcovia v podanej žalobe.
11. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je
dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde,
zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym
rozhodnutím.
13. Skutkové okolnosti súd považoval za nesporné. Žalovaná 1/ relevantným spôsobom nepoprela
skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti. Súd mal teda za preukázané, že predmetný
pozemok, ktorého zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sa žalobcovia domáhajú, sa nachádza pod
stavbou - hospodárskou budovou, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve a tvorí príslušenstvo k
rodinnému domu s. č. XX, zapísaný na LV č. XXX. Žalovaná 1/ síce tvrdila, že terajší zápis vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nesvedčí žalobcom a žalovaným, avšak svoje tvrdenia nepreukázala. Naopak,
listinnými dôkazmi, ktoré predložili žalobcovia bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy N XX/XX, Nz XX/XX, práva predchodkyňa žalovanej 1/ - V. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX odpredala svoj
spoluvlastnícky podiel 45/160 z pzkn parc. č. XX právnym predchodcom žalobcov, a to Š. S. a Q. M., rod.
S., ktorí nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. č. EN 64/1, 65/13. Kúpnej zmluve N. XX/XX,
N. XX/XX predchádzala ešte kúpnopredajná dohoda, o čom bol spísaný zápis na Miestnom národnom
výbore v Bzenici dňa 30.08.1976, z ktorého je zrejmé, že V. K. T.. S., nar. XX.XX.XXXX, odpredáva svoj
podiel v intraviláne z parc. č. 64/1, 65/13 Q. M., rod. S. a Š. S., kde je uvedená výmera pozemkov, ako
i stavba - jedna komora.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností, ktorých zrušenia a vyporiadania sa žalobcovia domáhajú. Podľa § 217 ods.
1 prvá veta Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Žalovaná 1/ nepreukázala, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti svedčí niekomu inému.
Súd mal preto preukázanú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu v spore, a to aj vykonaním dôkazov -
dedičských spisov resp. rozhodnutí po zomrelých spoluvlastníkoch.
15. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve
vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
nedohodne. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci využili toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka žiadali, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. K dohode o
zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní medzi stranami nedošlo. Súd preto považoval žalobu za
dôvodne podanú a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému pozemku.
16. Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný návrhom
na vyporiadanie spoluvlastníctva. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, pri vyporiadaní
prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a skúma možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania,
pričom poradie týchto spôsobov vyporiadania je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne
využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov mal súd za preukázané, že reálne
rozdelenie nehnuteľností - pozemku podľa výšky spoluvlastníckych podielov neprichádza v danom
prípade do úvahy najmä s ohľadom na výmeru tohto pozemku (53 m2) a jeho účelné využitie (na
pozemku stojí hospodárska budova patriaca žalobcom). Súd teda pristúpil k v poradí druhému možnému
spôsobu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, a to k prikázaniu veci žalobcom za primeranú
náhradu. Pri rozhodovaní súd prihliadol na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov na predmetnom
pozemku a tiež na jeho účelné využitie. Nehnuteľnosť je využívaná výlučne žalobcami, keďže majú na
nej postavenú hospodársku budovu, ktorej sú podieloví spoluvlastníci a tvorí príslušenstvo k rodinnému
domu s. č. 87. Žalovaní (okrem žalovanej 1/), s navrhnutým spôsobom vyporiadania súhlasili a
preto prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcom je v danom prípade najvhodnejším spôsobom
vyporiadania spoluvlastníctva. Súd zároveň rozhodol aj o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovaným
náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.
18. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal z trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti v danej lokalite,
ktorú preukázali žalobcovia. Zástupca žalovaného 10/ nesúhlasil s navrhnutou výškou finančnej náhrady
a žiadal vychádzať u vyššej ceny. Výšku náhrady 5 €/m2 súd považoval po vykonanom dokazovaní
(oboznámením sa s kúpnou zmluvou, rozhodnutím súdu a znaleckým posudkom) za primeranú a
rozhodol o povinnosti žalobcov spoločne a nerozdielne (t.j. solidárne, teda ak ktorýkoľvek zo žalobcov
splní povinnosť zaplatiť žalovaným, v takom rozsahu zaniká povinnosť druhého žalobcu) vyplatiť
žalovaným finančnú náhradu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (v prípade právnych nástupcov
zomretých vlastníkov solidárne, t.j. ak žalobcovia splnia dlh voči ktorémukoľvek z právnych nástupcov
po zomrelých vlastníkoch, tým ich záväzok zaniká aj vo vzťahu k ostatným právnym nástupcom).
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súdneprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade boli
žalobcovia v konaní úspešní, patrila by im preto náhrada trov konania, avšak vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je realizované v záujme oboch strán sporu. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 257
Civilného sporového poriadku stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.