Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/195/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216589
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117216589.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. B., M..

XX.XX.XXXX, Q. L. Š. XXX, XXX XX U., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom ul. Sov. hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.

III.Žalobkyňa má vovzťahukžalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%zprisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 7Csp/195/2017 - 30 zo dňa 25.10.2017 súd
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že na priznanie uplatneného nároku
žalobkyne neexistuje žiaden zákonný dôvod. V odôvodnení uviedol, že zo zákonného ustanovenia
§ 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa jednoznačne vyplýva a podľa názoru

súdu zákonodarca podmienil právo na primerané finančné zadosťučinenie takým porušením práva
spotrebiteľa alebo povinnosti ustanovenej v jeho prospech, proti ktorému sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
domáhal ochrany svojho práva na súde. Podľa názoru súdu by malo ísť o nejaké konkrétne ohrozené
alebo porušené právo a ktoré mu zároveň spôsobilo, respektíve bolo spôsobilé privodiť ujmu. Potvrdzuje
to napokon aj požiadavka primeranosti zadosťučinenia, ktorá sa pri satisfakcii za porušenie práva alebo
povinnosti môže posudzovať, respektíve pomenovať len podľa okolností, za ktorých sa spotrebiteľ
domáhal alebo musel domáhať ochrany na súde a rozsahu závažnosti ujmy vzniknutej, respektíve

hroziacej spotrebiteľovi z porušenia tých práv alebo povinností proti negatívnym následkom ktorých sa
na súde ochrany domáhal.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 8Co/111/2018-102 zo dňa 29.04.2019 bol
rozsudok súdu 1. stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol,
že je bez akýchkoľvek pochybností v tejto veci preukázaný základ nároku žalobkyne, pričom treba
prisvedčiť, že žalobkyňa bola úspešná. V ďalšom konaní bude súd 1. stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, podľa ktorého aj žalobkyňa sa správala nepoctivo tým, že nezaplatila žalovanému ani
polovicu z poskytnutej finančnej sumy a už táto skutočnosť je pre ňu satisfakciou pre porušenie jej práv
spotrebiteľky zo strany žalovaného. Odvolací súd je toho názoru, že tieto okolnosti je možné zohľadniť
pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia.3. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to rozsudkom Okresného súdu

Prešov číslo konania 28C/312/2014 - 88 zo dňa 14.03.2016, rozsudkom Krajského súdu Prešov číslo
konania 12Co/100/2016 - 113 zo dňa 22.03.2017, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:

4. Rozsudkom OS Prešov č.k. 28C/312/2014-88 zo dňa 14. 3. 2016 súd zrušil rozhodcovský rozsudok

vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. so
sídlom Krížna 56, Bratislava pod sp. zn. XXX/XX/XX S. R.Ň. X. X. XXXX, odložil vykonateľnosť tohto
rozhodcovského rozsudku a zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX pod bodom 8.4 a pod bodom 8.1 je neprijateľná zmluvná podmienka. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú
predkladalžalovanýakododávateľžalobkyniakospotrebiteľkeanebolaindividuálnedojednaná,pretože

žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah. Žalovaný predložil na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec
na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a spotrebiteľka tým stratila možnosť brániť sa.
Súd mal za to, že takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neobstojí ani
tvrdenie, že v súčasnej dobe je exekučný poriadok nastavený tak, že takýto rozhodcovský rozsudok
nemá možnosť byť exekučným titulom. To však samo o sebe neznamená jeho nulitnosť, rozhodcovský

rozsudok je vydaný, a preto je dôvodné o tom rozhodnúť. Súd v tomto konaní určil, že v zmluve o úvere
v bode 8.1 a 8.4 sú neprijateľné zmluvné podmienky. Tie boli už niekoľkokrát vyhlásené za neprijateľné,
pričom rozhodnutia súdov sa stali právoplatnými.

5. Rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove č.k. 12Co/100/2016-113 zo

dňa 22. 3. 2017.

6. Z pripojeného spisu OS Prešov bolo súdom zistené, že žalobkyňa v konaní pod sp. zn. 17Csp/14/2016
si uplatnila finančné zadosťučinenie vo výške 300,- Eur na základe toho, že v pôvodnom konaní pod
sp. zn. 11C/39/2014 súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia a určil neprijateľné zmluvné

podmienky. Ako spotrebiteľka v konaní bola úspešná. Súd rozsudkom č.k. 17Csp/14/2016-41 zo
dňa 15. 3. 2017 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 300,- Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň rozhodol o tom, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola
úspešná v konaní pod sp. zn. 11C/39/2014, keď súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia a

určil zároveň neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa názoru súdu sú preto splnené všetky zákonné
podmienky na priznanie primeraného finančného zabezpečenia.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.09.2019 v prítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.
Na toto pojednávanie sa neustanovil žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neprítomnosť

ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 04.07.2019. Súhlasili s prejednaním veci v
ich neprítomnosti. Na otázku súdu na prítomného právneho zástupcu žalobkyne, ako aj žalobkyňu, či
navrhujú doplniť dokazovanie k výške primeraného finančného zadosťučinenia, keďže odvolací súd
konštatoval, že základ nároku je daný, uviedli, že žalobkyňa nezaplatila istinu úveru žalovanému z
objektívnych dôvodov, keďže mala zdravotné problémy, prišla o prácu a nemala z čoho tento úver

splácať. Dokazovanie ohľadne výšky primeraného finančného zadosťučinenia nenavrhli doplniť.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

9. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov

a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

10. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.11. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve

citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

14. Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola úspešná v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu jej vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto

porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobkyne je v celom rozsahu
dôvodným. V tomto spore bol súd viazaný právnym názorom vyjadreným v Uznesení Krajského
súdu v Prešove č. k.8Co 111/2018-102 zo dňa 29.04.2019, v ktorom odvolací súd konštatoval, že
žalobkyňaúspešnýmuplatnenímnárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniaztituluporušeniajejpráv

žalovanýmvpôvodnomkonanívedenomnatunajšomsúdepodspisovouznačkou28C312/2014,splnila
zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to v
znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V bode 25
uznesenia odvolacieho súdu bol vyslovený právny názor, že konkrétna výška primeraného finančného
zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

17. Súd priznanú sumu vo výške 150 Eur žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňa
priznanú sumu 150 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančnéhozadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi
od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná
súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu

k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či
duplicitnéuplatňovanienárokuspotrebiteľa.Jepotrebnépoukázaťajnaprvotnékonanie28C312/2014,v
ktorom sa žalobkyňa úspešne domáhala zrušenie rozhodcovského rozsudku a v spore bola aj úspešná.
Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobkyne

ako nedôvodný zamietnutý.

18. Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že konkrétnu žiadanú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia v žalobnom petite vo výške 500 Eur žalobkyňa nijakým spôsobom nezdôvodnila a
neurobila tak, a nenavrhla k tejto otázke dokazovanie ani na nariadenom pojednávaní dňa 16.09.2019.
Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považuje súd za vyrovnanie ujmy spotrebiteľovi- žalobkyni,

ktorá je akousi satisfakciou za stav, ktorý jej hrozil z dôvodu možnosti uplatnenia práva na plnenie, ktoré
žalovanému nepatrilo. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu
odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu

§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa
kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí
od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola

priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška
nároku žalobcu závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa
názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať
náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v

žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z
prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.