Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213701
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116213701.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Andrej Radomsky v právnej veci žalobkyne: O. W., nar. X.XX.XXXX,
U. XXXX/XXB, XXX XX S. nad H., štátny občan SR, právne zastúpenej: JUDr. Miroslav Vidovenec,
advokát, Námestie osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce proti žalovanej: L. Z., G. 3, XXX XX A., IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpenej: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, Vajanského 33, 080 01 Prešov,

o zaplatenie 4 177,89 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k.
9Cpr/15/2017-126 zo dňa 26.apríla 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e o sumu 464,21 eur brutto po splnení odvodových a
daňových povinností s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.01.2016 do zaplatenia.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.713,68 eur brutto po splnení odvodových
a daňových povinností s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení
odvodových a daňových povinností od 11.02.2016 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností od 11.03.2016 do zaplatenia, s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností
od 11.04.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení
odvodových a daňových povinností od 11.05.2016 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových povinností od 11.06.2016 do zaplatenia,
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,21 eur brutto po splnení odvodových a daňových

povinností od 11.07.2016 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 928,42 eur brutto
po splnení odvodových a daňových povinností od 11.07.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce, § 129 ods. 1, 3, § 69 ods. 1 písm.
b), § 69 ods. 3, 4 a § 70 Zákonníka práce. Zároveň rozhodoval aj podľa § 51a ods. 1,3 a 5 zákona č.
5/2004Z.z.Vdôvodochrozhodnutiauviedol,žebolopreukázané,žemedzižalobkyňouažalovanoubola
dňa 24.08.2015 uzavretá pracovná zmluva so vznikom pracovného pomeru k 01.09.2015. Žalobkyňa
doručila žalovanej okamžité skončenie pracovného pomeru k 30.júnu 2016 s tým, že jej žalovaná

od januára do júna 2016 mesačnú mzdu nevyplácala. Žalovaná predložila návrh dohody o skončení
pracovného pomeru, ktorá však nebola žalobkyňou akceptovaná. V pracovnej zmluve bol dohodnutýdruh práce: administratívna činnosť. Táto činnosť v zmluve nebola bližšie špecifikovaná, s miestom
výkonu práce mesto Prešov. Od januára 2016 žalobkyňa práce s miestom určenia výkonu práce
nevykonávala. Vo vzťahu k výške nároku na mzdu vychádzal súd prvej inštancie z príjmu 464,21 eur

brutto x 6mesiacov t.z. od januára do júna 2016 a dva mesiace náhrady mzdy z dôvodu ukončenia
pracovného pomeru okamžitým skončením, ktoré doručovala žalobkyňa žalovanej. Z týchto dôvodov
považoval sumu 3 713,68 eur brutto za dôvodnú. Zastavil konanie v sume 464,21 eur, ktoré predstavujú
mzdu za mesiac december 2015. Žalovaná zamestnávala na rovnakom princípe ako žalobkyňu aj ďalšiu
zamestnankyňu konkrétne Zuzanu Senajovú, ktorá v konaní bola vypočutá.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná voči výrokom II. a III.
tohto rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmatiežprávnymzáverom.Podľanázoružalovanejrozhodujúcimkritériomprepriznanienároku
podľa žaloby by bola skutočnosť či žalobkyňa v období mesiacov január až jún 2016 vykonávala prácu
pre žalovanú. Poukázal na ust. § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce a dôvodila tým, že sa nepreukázalo,

že skutočne žalobkyňa vykonávala práce v prospech žalovanej a išlo len o faktické trvanie pracovného
pomeru. Žalovaná namietala, že konane je sporové a je preto na oboch stranách, aby preukázali svoje
tvrdenia. Citovala tak rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo/3989/2011. a sp.zn.
21Cdo/1001/2013, v ktorom sa hovorí o tom, že je povinnosť strany sporu tvrdenia v konaní aj preukázať.
V tejto súvislosti poukázal na výsluch žalobkyne z 06.03.2019, z ktorého vyplynulo, že v období január

až jún 2016 podnikala na základe zmluvy o spolupráci s OVB, bola registrovaná v Národnej banke
Slovenska v postavení SZČO. Miestom podnikania bol Vranov nad Topľou. Z výpovede vlastne vyplýva,
že podnikala samotná žalobkyňa uviedla pri výpovedi, že vykonávala prácu na základe inej zmluvy, nie
na základe pracovnej zmluvy, ale zmluvy uzavretej zo spoločnosťou OVB a.s. Zároveň tiež potvrdila, že
pre žalovanú vykonávala administratívne práce do decembra 2015. Uvádzala, že nebola pre ňu vhodná

práca administratívnej pracovníčky, ale skôr ju bavila práca s vybavovaním klientov, riešení poistiek,
životného poistenia a finančného trhu. Potvrdila, že administratívna práca v jej ponímaní je práca, ktorú
vykonávala v prospech žalovanej a práca pre OVB a.s. bola prácou, ktorú robila samostatne. Aj vypočutá
svedkyňa uviedla, že pracovala v prospech žalovanej po celú dobu svojej pracovného pomeru, vždy to
isté, čiže práce na pokyn žalovanej, ktoré označila, ako práce administratívne. Pokiaľ aj žalobkyňa v

priebehu práce pre žalovanú pracovala na jej pokyn aj v rámci licencie žalovanej, mala prístup k tejto
licencii a robila na pokyn žalovanej. Následne však už mala vlastnú licenciu, vlastný kód a mala aj
svoje pracovisko vo Vranove nad Topľou. Z výpovedí jasne vyplynulo, že žalobkyňa sa už v Prešove na
pracovisku nezdržovala od januára 2016 a za celú dobu do júna 2016 boli v kontakte so žalovanou dva
krát. Žalovaná následne riešila túto vec s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny a predložila žalobkyni

návrh dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že od januára 2016 pre
žalovanú nepracuje, a preto nemá nárok na mzdu. Zároveň žalovaná citovala čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl.
6 ods. 1 veta 1. Dohovoru o ľudských právach a slobodách, v tom zmysle, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie nemá náležitosti, ktoré by bolo možné podriadiť pod zásadu práva strany sporu na spravodlivý
súdny proces. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie

konanie.

4. K odvolaniu žalovanej vyjadrila sa žalobkyňa tvrdiac, že bolo jasne dokázané, že jej nebola vyplatená
mzda, v dôsledku čoho pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a neplatnosť tohto
skončenia pracovného pomeru žalovaná na súde v lehote stanovenej zákonom nenapadla. Pokiaľ

aj pracovala pre firmu OVB a.s. túto činnosť vykonávala nad rámec pracovnej zmluvy, ale riadne
vykonávala svoju prácu aj v prospech žalovanej. Miesto výkonu práce bolo všeobecne uvedené a preto
nebolo nič protiprávne, keď pracovala aj z domu. Toto potvrdila aj vypočutá svedkyňa. Zároveň citovala
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo/3989/2011 z ktorého vyplynulo, že nie je
identická obrana a skutkový stav v tejto veci, v odvolaní žalovanej, ako to v texte tohto odvolania tvrdí.

Vykonaným dokazovaním vyplynulo, že riadne pre žalovanú pracovala a má nárok na výplatu mzdy za
január až jún 2016, ako aj nárok na náhradu mzdy za 2 mesiace výpovednej lehoty.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Znova zdôraznila, že mzda zamestnancovi patrí len
v prípade skutočného výkonu práce. Túto žalobkyňa pre žalovanú nevykonávala, preto jej ani nepatrí

táto mzda. V celom rozsahu trvá na odvolaní. Trvá na tom, že od januára 2016 žalobkyňa nepracovala
v Prešove. Pracovala pre inú obchodnú spoločnosť, a preto boli nesprávne skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie. Pokiaľ aj svedkyňa Senajová sa vyjadrovala k svojej náplni práce a jej vykonávaniu
v prospech žalovanej, uviedla, že stále robila tú istú administratívnu činnosť a niekedy pracovala ajv Košiciach, ak boli klienti tam prítomní. Preto trvala na tom, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru odvolanie žalovanej je
dôvodné. Súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav a vec na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom.

7. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

Podľa§118ods.2Zákonníkaprácemzdajepeňažnéplneniealeboplneniepeňažnejhodnoty(naturálna
mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky

zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo

pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

8. Sporové strany uzavreli pracovnú zmluvu dňa 24.08.2015 so vznikom pracovného pomeru dňa
01.09.2015 na dobu neurčitú.

Podľa bodu 3. citovanej zmluvy zamestnanec bude vykonávať prácu (druh práce): administratívna
činnosť.
Podľa bodu 4. citovanej zmluvy miestom výkonu práce je: Prešov.
Podľa bodu 5. a 6. citovanej zmluvy mzda - zamestnávateľ priznáva zamestnancovi mzdu (hrubá mzda)
vo výške 464,21 eur. Mzda je splatná 10. deň v mesiaci za predchádzajúci mesiac.

Žalovanej bol na základe Dohody č. 15/37/5112/155 zo dňa 24.08.2015 poskytnutý z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne
platenom zamestnaní podľa § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Žalobkyňa doručila dňa 30.06.2016 žalovanej Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa
14.06.2016 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že jej nebola vyplatená zo strany

žalovanej mzda za mesiace december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj
2016 ani do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Žalovaná vystavila Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce zo dňa
02.06.2016, v ktorej je uvedené, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2015
sa končí dohodou ku dňu 11.01.2016. Podľa článku III. citovanej dohody táto dohoda nadobúda platnosť

a účinnosť dňom jej podpisu. Žalovanou podpísaná nebola, platnou a účinnou sa teda nestala, aj keď
ju žalovaná predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov - podľa prezentačnej pečiatky dňa
03.06.2016.
Žalovaná predložila potvrdenie o transakcii platobnou kartou (čl. 82), z ktorého vyplýva, že dňa
25.02.2016 vybrala z bankomatu ČSOB (kartová operácia) Tesco Vranov nad Topľou zo svojho účtu

sumu 380,- eur s tvrdením, že uvedenú sumu vyplatila žalobkyni, čo však žalobkyňa poprela.
Žalobkyňa predložila výplatné pásky za obdobie od 09/2015 do 04/2016.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu založeného v pripojenom spise Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov bola žalobkyni dňa 10.01.2016 vyplatená mzda za 12/2015 v sume 331,50 eur.
Žalobkyňa preto zobrala žalobu čiastočne späť o sumu 464,21 eur brutto po splnení odvodových a

daňových povinností s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.01.2016 do zaplatenia, t.j.
mzdu za mesiac 12/2015.

9. Samotná existencia pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom
automaticky nezakladá nárok zamestnanca na výplatu mzdy. Oprávnená žalovaná namietala právne

predpoklad pre výplatu mzdy a úspech žalobkyne v tomto konaní: výkon práce u žalovanej. Nateraz
neobstojí len tvrdenie žalobkyne, že po 01.01.2016 pracovala pre žalovanú pre vo Vranove nad Topľou.
Miestom výkonu práce v pracovnej zmluve žalobkyne bolo dojednané v meste Prešov. Pre zmenupracovnej zmluvy vyžaduje Zákonník práce podľa ust. § 54 vykonať zmenu po dohode zmluvných strán,
v písomnej forme.

10. Dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovanú je na žalobkyni.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec na nové prejednanie a nové rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania
bude rozhodovať súd prvej inštance vo svojom rozhodnutí podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).