Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2512214632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky (matka): J. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. cesta XXX, N., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (otec): F. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, N., o určenie otcovstva k maloletému N. V. H., nar. XX.X.XXXX,
zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo
dňa 7. novembra 2018, č.k. 12P/172/2012-356, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení vyživovacej povinnosti

otca na mal. N. za obdobie od 1.10.2011 do 31.8.2018 vo výške 120 eur mesačne a vo výroku o
nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2018 a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že F. I., nar. XX.X.XXXX, je otcom
maloletéhoN.V.H.,nar.XX.X.XXXXzmatkyJ.H.,nar.XX.XX.XXXX.Maloletého N.V.zveril doosobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi

určil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého N. V. sumou 120 eur mesačne za obdobie od
1.10.2011 do 31.8.2018 a s účinnosťou od 1.9.2018 sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred. Zároveň určil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2018
pre maloletého N. V. vo výške 10.260 eur, ktorý povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom po 285
eur mesačne do rúk matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Zároveň určil otcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 462,24
eur, na účet Okresného súdu Piešťany a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z

účastníkov na ich náhradu nemá nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka - matka
maloletého N. V. žiadala, aby súd určil, že F. I. je otcom maloletého. Súd vykonal dokazovanie, zistil,
že maloletý N. V. sa narodil XX.X.XXXX v N. z matky J. H.. Matka za otca maloletého označila F.
I., súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Zo
znaleckého posudku vyplynulo, že otcovstvo označeného muža voči maloletému N. V. nemožno vylúčiť,
pravdepodobnosť, že označený muž by bol vykonaným vyšetrením vylúčený z otcovstva, ak by nebol
otcom dieťaťa, je 99,9999%, pričom otcovstvo označeného muža k dieťaťu je treba pokladať za prakticky

dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
V súlade s ust. § 84 a § 94 ods. 1, 2 zákona o rodine, tak súd prvej inštancie určil, že F. I. je otcom
maloletého N. V.. Následne v súlade s § 110 CMP konal o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
a o výžive maloletého N. V., kde vec správne posúdil podľa § 36, § 62, § 75, § 77 zákona o rodine. Zvykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloletý N. V. má 7 rokov, od 1.9.2018 navštevuje prvý
ročník základnej školy, aj školskú jedáleň, kde matka uhrádza približne 30 eur mesačne, tiež školskú
družinu, kde uhrádza 8,50 eur mesačne. Od narodenia matka uviedla, že s maloletým mala do nástupu

do základnej školy bežné náklady, maloletý N. navštevoval materskú školu od októbra 2013 do júna
2018. Zdravotné problémy vážneho charakteru maloletý N. V. nemá žiadne. Má atopický ekzém, do
štyroch rokov veku dieťaťa uhrádzala za lieky a masti 30 eur mesačne, od štyroch rokov výdavky s
tým spojené nie sú. Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že tento otcovstvo neuznáva, je si 100%
istý, že otcom nie je on. Je pravda, že mal s matkou maloletého intímnu známosť, ale otcovstvo k

maloletému napriek tomu neuznáva. V súčasnosti nepoberá žiadne dávky, nemá žiaden príjem, žije z
toho, čo mu raz za čas dá jeho matka. Už asi 2 mesiace je evidovaný na úrade práce, vyučený je stolár.
Naposledybolzamestnanýasi2rokydozaduvAnglicku,robiltamrôznepráce.Nemážiadnevyživovacie
povinnosti, jeho zdravotný stav je v poriadku. Matka maloletého je slobodná a bývala spoločne so
svojimi rodičmi, synom a s dcérou v rodinnom dome jej starej matky. Na leto 2018 si prenajala byt T.
za 500 eur mesačne, avšak koncom augusta sa vráti späť do N., kde si hľadá nejaký byt. Jej matka

je na invalidnom dôchodku, otec pracuje s čistým príjmom asi 500 eur mesačne. Od septembra 2011
do septembra 2014 bola na MD s maloletým, od septembra 2014 do marca 2017 pracovala na základe
dohôd, nedalo sa jej zamestnať na trvalý pracovný pomer. Od marca 2017 je na materskej dovolenke
s dcérou, poberá rodičovský príspevok 213,20 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti 47,36
eur. Iný príjem nemá. Okrem toho, že pracovala na dohody, v uplynulom období poberala aj pomoc

v hmotnej núdzi a to v roku 215 od 117 eur do 234 eur mesačne, v roku 2016 od 184 do 219 eur
mesačne, v roku 2017 do marca 2018 vo výške 219 eur mesačne. Bol jej počas uplynulého obdobia
vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa. Spoločnú domácnosť s otcom dieťaťa nikdy neviedli, vzdelanie
má základné. F. I. o maloletého neprejavuje žiaden záujem, od narodenia naňho neprispel žiadnou
sumou, s maloletým sa nestretáva. Na dcéru O. H., nar. XX.X.XXXX, jej otec maloletej dobrovoľne

prispieva na výživné. Od 20.9.2017 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa
A.L.F. - R.T., s.r.o., Drietoma, ako obsluha hostí. Túto dohodu má uzavretú do 31.5.2019 a takto si
mesačne privyrobí asi 200 eur v čistom. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu matky dieťaťa a zveril
maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživné pre maloletého N. V. sumou 120 eur mesačne

za obdobie od 1.10.2011 t.j. od mesiaca nasledujúceho po narodení maloletého, v zmysle návrhu
matky, do 31.8.2018, keď matka uviedla, že počas obdobia od narodenia až do začatia navštevovania
základnej školy maloletým, mala s ním v podstate rovnaké náklady a s účinnosťou od 1.9.2018 t.j. od
času, kedy maloletý N. V. začal navštevovať základnú školu a došlo k zmene pomerov na jeho strane
určil výživné sumou 150 eur mesačne. O výškach výživného súd rozhodol po posúdení pomerov na

strane povinného ako aj maloletého dieťaťa. Súdom bolo zistené, že otec za obdobie od 1.1,2011 do
rozhodnutia v danej veci v zmysle lustrácie v sociálnej poisťovni bol zamestnaný iba na základe dohody
o pracovnej činnosti u zamestnávateľa TECHFIN, s.r.o., Piešťany, s vymeriavacím základom 49 eur a
to od 12.2 do 20.2.2014. Od 17.9.2018 je zaradený do práce v ÚVT OS Leopoldov, za september 2018
mal vymeriavací základ 91,30 eur. Otec maloletého bol odsúdený Okresným súdom Piešťany, trestným

rozkazom zo dňa 15.11.2012 na trest povinnej práce v trvaní 100 hodín, nariadený výkon náhradného
trestu odňatia slobody 31.7.2015, vykonanie trestu 14.4.2016. Ďalej bolo zistené, že v apríli 2016 mu bol
poskytnutý resocializačný príspevok 40 eur a poberal pomoc v hmotnej núdzi od mája do júla 2014 vo
výške 61,60 eur mesačne, keď od januára 2014 do júna 2014 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Dňa 11.4.2018 bol vzatý do väzby. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany 16Tp/15/2018 z 13.4.2018

vyplynulo, že otec uviedol, že si privyrába neoficiálne na stavbách 300 až 400 eur mesačne, lebo
na zmluvu sa robiť neoplatí, je nemajetný, bez úspor, žije z rúk do úst, finančne mu vypomáha jeho
matka. Bol uznaný vinným za prečin porušovania domovej slobody a odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní jeden rok s uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Okrem
maloletého N. V. iné vyživovacie povinnosti nemá. Je vyučený stolár, situácie, keď otec vykonával a

vykonáva trest odňatia slobody, si, poukazujúc na uvedené skutočnosti, zavinil nepochybne sám, toto
nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Objektívna možnosť straty plnenia si vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému nemôže byť na ťarchu dieťaťa. Keby otec pracoval v odbore, v ktorom sa vyučil,
pričom voľné pracovné miesta sú, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú (ponuky
práce vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise) mohol by dosahovať príjem cca 600 eur mesačne

netto. Preto aj na základe uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 zákona o rodine pri rozhodovaní súd
vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol počas predmetného obdobia dosahovať a to vo výške 600
eurmesačnenetto.Súdrozhodoltiežodlhunavýživnom,keďvýživnépriznalodmesiacanesledujúceho
po narodení maloletého dieťaťa v zmysle návrhu matky, súd mal za to, že je tu dôvod hodný osobitnéhozreteľa na priznanie zameškaného výživného aj pred dňom podania návrhu na súd, ktorý dôvod spočíva
v tom, že otec mal vedomosť o narodení dieťaťa. Z výpovede matky vyplynulo, že bol maloletého pozrieť
aj v pôrodnici, aj sa chválil, že má syna, otcovstvo však neuznával, o dieťa sa ďalej nezaujímal, na

výživu mu neprispel. Otec na výživu maloletého od jeho narodenia až doposiaľ ničím neprispel. Dlh
na výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2018 tak je vo výške 10.260 eur (83 mesiacov x 120
eur + 2 mesiace x 150 eur). Súd tento nedoplatok povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v
mesačných splátkach po 285 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do troch
rokov s tým, ž omeškania s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Záverom

súd uviedol, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, v zmysle zaužívanej súdnej praxe Krajského súdu
v Trnave, by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti
každého konkrétneho prípadu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP. O nároku
na náhradu trov konania štátu rozhodol tak, že určil otcovi maloletého uhradiť tieto vo výške 462,24 eur
titulom znalečného a to na účet Okresného súdu Piešťany.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštancievzákonomurčenejlehotepodalodvolanieotecmaloletého.
Uviedol, že sa odvoláva v časti týkajúcej sa dlhu na stanovenom výživnom a tiež vo výške výživného
určenej za obdobie od 1.10.2011 do 31.8.2018, ktoré výživné žiada určiť sumou 30 eur mesačne, v
dôsledku čoho sa zmení aj dlžné výživné za toto obdobie a to vo výške 2.550 eur, ktoré žiadal umožniť
mu splácať v splátkach s tým, že termín prvej splátky bude 15. jún 2019 po prepustení z výkonu trestu

odňatia slobody. Akceptuje, že súd mal za to, že v jeho prípade bol dôvod hodný osobitného zreteľa,
keď priznáva výživné pred dňom podania návrhu na súd. Neakceptovateľná je však výška splátok,
aj hrozba postihu splatnosti celého dlhu pri nesplnení jedinej splátky. Pri stanovení výšky spätného
výživného súd neskúmal jeho finančné možnosti a najmä nevzal do úvahy jeho výkon trestu odňatia
slobody. Ako väzeň nijako nedokáže ovplyvniť výšku svojho zárobku. Do konca trestu, ktorý má v apríli

2019, nedokáže splatiť ani jedinú celú splátku. Je tak už dnes v ohrození splatnosti celého dlhu a tým
aj možnosti trestného stíhania za neplnenie vyživovacej povinnosti a to všetko ešte predtým, než sa z
väzenia dostane. Rozsudok je preto v tejto časti nezákonný.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tento už počas tehotenstva

vedel, že bude otcom, a takisto keď sa maloletý N. V. narodil, bol o tom informovaný. Bol za nimi
aj v nemocnici. Už počas tehotenstva ho žiadala, aby uznal otcovstvo, no popieral ho. Po narodení
maloletého podala návrh na súd, otec zámerne nepreberal poštu, vyhýbal sa súdom. Raz prišiel na súd,
otcovstvo neuznal a žiadal testy DNA. Svojím vyhýbaním mal zámer vyhnúť sa plateniu výživného na
dieťa a tým mu narastal dlh. Ona sa počas celého konania, kedy sa otec cielene vyhýbal účasti na súde

o maloletého starala sama z rodičovského príspevku za pomoci svojich rodičov. S odvolaním nesúhlasí.
Nesúhlasí s tým, aby otec prispieval za obdobie od 1.10.2011 do 31.8.2018 sumou 30 eur mesačne, čo
nie je ani 1 euro na deň. Maloletý bol živený umelým mliekom. Jedna krabica vydržala 3 - 4 dni, taktiež
jednorazové plienky, ovocie, zelenina, oblečenie, toto všetko hradila sama. Otec nemá žiadne zdravotné
problémy a ako vyučený stolár má možnosť zamestnať sa a riadne splácať dlh aj výživné. Taktiež si

môže privyrábať aj ako technik počítačov, keďže sa v nich vyzná a má bohaté skúsenosti s touto prácou.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12P/172/2012 bolo určenie
otcovstva F. I. k maloletému dieťaťu N. V., nar. XX.X.XXXX, a následne úprava rodičovských práv a
povinností k maloletému N. V..

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým určil otcovi maloletého prispievať na výživu maloletého N. V. za obdobie od 1.10.2011
do 31.8.2018 sumou 120 eur mesačne a zároveň aj v časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom,
ktorý súd určil za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2018 sumou 10.260 eur, ktorý povolil otcovi uhradiťv splátkach po 285 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia a to potom, ako určil, že F. I. je otcom maloletého N. V. a maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite,
logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia
odvolací súd dopĺňa iba nasledovné:

9. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, otec vytýka súdu prvej inštancie, že dokazovaním zistené
skutočnosti nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho nesprávne posúdil možnosti a schopnosti otca a

dospel k nesprávnemu záveru o výške primeraného výživného. Odvolací súd mu však v tomto smere
nedal za pravdu, keď nemal dôvod sa nestotožniť so spôsobom, akým súd prvej inštancie zistil a ustálil
odôvodené potreby dieťaťa a tiež možnosti a schopnosti oboch rodičov, pričom zhodne so súdom
prvej inštancie považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania výšku výživného za sporné
obdobie od 1.10.2011 do 31.8.2018 v sume 120,- eur za správne určenú.

10.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť

v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

11. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá

Zákona o rodine).

12. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho skutočné príjmy ale tiež najmä
na jeho schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti

i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i jeho majetkové pomery, prípadné
ďalšie vyživovacie povinnosti, výšku a spôsob už poskytovaných plnení vrátane starostlivosti o dieťa a
jeho domácnosť. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate na zárobku,
či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli.

13. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj
vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané

majetkové riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až
k strate príjmu a tým aj strate možnosti platiť výživné. Obdobné negatívne dopady na možnosť
platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (teda nie v dôsledku
objektívnych príčin, ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania a zmenil ho za
zamestnanie menej výhodné s nižším príjmom, má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce

znaky trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu
znemožňuje dosahovať príjmy, ktoré je schopný dosahovať na slobode. Aj v takom prípade je namieste
uplatnenie princípu potencionality príjmov, ako správne vyhodnotil prvoinštančný súd. Skutočnosť, že
sa takýmto protiprávnym konaním vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže ísť na vrub osobyodkázanej na neho výživou. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by
viedol k absurdným dôsledkom, okrem iného k tomu, že povinný by sa úmyselným trestným konaním
„zbavil“, alebo „mohol zbaviť“ svojej vyživovacej povinnosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo

dňa 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo/236/2018).

14. V predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že otec dieťaťa, ktorý bol vo výkone trestu
odňatia slobody, si túto svoju situáciu zavinil sám páchaním trestnej činnosti. Rovnako, pokiaľ otec
pred nástupom do väzby nemal pravidelné príjmy, pretože riadne nepracoval, aj túto svoju situáciu si

zavinil sám svojím ľahkovážnym prístupom k životu, ktorý nebral zreteľ na potreby maloletého dieťaťa,
odkázaného na neho výživou. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z princípu potencionality
príjmov, teda z príjmu, ktorý otec pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody (príp. väzby)
nielen naposledy reálne dosahoval, ale mohol dosahovať. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom
okresného súdu, že otcovi nič nebránilo zamestnať sa. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných
príjmov u rodičov maloletých detí nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak,

je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa
samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov),
aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti,
nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce. V preskúmavanej veci išlo o prípad muža
v produktívnom veku, u ktorého neboli preukázané žiadne také objektívne prekážky, ktoré by mu bránili

pred vzatím do väzby zamestnať sa a dosahovať mzdu.

15. Nemožno dať v tejto súvislosti za pravdu odvolateľovi, že súd mal v konaní dokazovať schopnosť
otca pracovať. Práve naopak, bol to otec, kto v prípade, ak je tu existencia veľmi vážnych dôvodov
brániacich mu zamestnať sa, bol povinný takéto skutočnosti súdu uviesť a preukázať, čo ale neurobil.

Súd nemal dôvod obstarávať si vyjadrenia lekárov, či otec bol skutočne schopný pracovať pred jeho
vzatím do väzby, je totiž dôvodné prezumovať pracovnú schopnosť výživou povinného rodiča, pokiaľ
povinný nepreukáže opak a v tomto prípade to otec nielen nepreukázal, ale ani netvrdil. Závery súdu
ohľadom jeho schopností a možností preto boli správne, a majúce oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej
inštancie správne dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach
otca prispievať na výživu maloletého v spornom období od 1.10.2011 do 31.8.2018 sumou 120 eur
mesačne. Takisto správne súd prvej inštancie určil výšku nedoplatku a takisto správne určil aj výšku
splátok. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že otec mal vedomosť o narodení dieťaťa, na tohto

od jeho narodenia neprispel žiadnou sumou, v dôsledku treba mať za to, že výšku nedoplatku v súdom
určenej sume si otec zavinil sám.

17. Na základe uvedeného odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach vecne správny a preto v napadnutých častiach tento podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil, vrátane

vecne správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania
rozhodol za použitia ust. § 52 CMP, v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
na ich náhradu nárok.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).