Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/337/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216931
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714216931.19

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobkyne: W. Š., K.. XX.X.XXXX,
O. Č. U. Č.. XX, XXX XX I. I., právne zastúpená: JUDr. Vladimírom Kašubom PhD., advokátom so sídlom
v Martine, Holubyho č. 51, proti žalovaným: v rade 1/ Y. Š., K.. XX.X.XXXX, O. K. Č.. XXX/XX, XXX XX
I. I. - P., v rade 2/ X.. Y. Š., K.. XX.X.XXXX, O. K.Ž. XXX/XX, XXX XX I. I. - P., v rade 3/ B. Š., Y.. V.,
K.. XX.X.XXXX, O. K. Č.. XXX/XX, XXX XX I. I. - P., všetci právne zastúpení: JUDr. Milanom Hablákom

advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 48, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného v rade 1/ a vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovaným v rade 2/ a 3/, takto,

r o z h o d o l :

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v rade 1/ po rozvode
manželstva takto:

II. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, je žalovaný v rade 1/ zodpovedný za
splatenie úverov, vedených v Slovenskej sporiteľni a.s. prikazuje žalovanému v rade 1/ splátkový úver
č.XXXXXXXXX - XXXX,XX A., W. Ú. Č..XXXXXXXXXX - XXXX,XX A., S. Ú. Č..XXXXXXXXXX/X -
XXXX,XX eura.

III. Pohľadávku v sume 14000 euro titulom vrátenia kúpnej ceny vo výške 14000 euro za predaj
motorového vozidla Kia Sportage (dlžník Q. Š.) prikazuje žalobkyni v sume 7000 euro a žalovanému
v rade 1/ v sume 7000 euro.

IV. Za účelom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v rade

1/ je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v rade 1/ sumu 3415,23 eura do tridsiatich dní od
právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v sume 436,25 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

VI. Žaloba žalobkyne voči žalovaným v rade 2/ a 3/ o vydanie bezdôvodného obohatenia sa zamieta.

VII. Žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ nemajú nárok na náhradu trov konania.

VIII. Žalovaní v rade 2/ a 3/ majú nárok voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov konania

v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 19.12.2014 žiadala zaviazať žalovaného v rade 1/ zaplatiť jej sumu
7000 euro a žalovaných v rade 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne sumu 7000 euro.
V písomne podanej žalobe uviedla, že dňa 21.9.1996 so žalovaným v rade 1/ uzavreli manželstvo.

Právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 21P/129/2013-46 zo dňa 18.10.2013, t.j.
dňa 14.11.2013 bolo manželstvo právoplatne rozvedené. Počas manželstva bývali u svokrovcov,
t.j. žalovaných v rade 2/ a 3/. Títo v roku 1998 previedli darovacou zmluvou vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.XXX S..Ú.. P. a to rodinného domu číslo súpisné XXX s
príslušenstvom na žalovaného v rade 1/ v podiele 1-ici. V roku 1999 so žalovaným v rade 1/ uskutočnili

prestavbupodkroviarodinnéhodomudefactonasamostatnúbytovújednotku.Nákladynaprestavbuboli
v sume 550.000,-Sk. Z tejto sumy zaplatili zo spoločnej pôžičky, čerpanej v SLSP a.s. sumu 400.000,-
Sk, ktorú následne splatili za trvania manželstva. Týmto došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá bola
a je aj aktuálne v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v rade 1/ a žalovaných v rade 2/ a 3/, ktorý
spoluvlastnícky podiel 1-ici majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Okamihom zániku manželstva (t.j. odpadnutím právneho dôvodu plnenia žalobkyne) vzniklo na strane

žalovaných bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je možné vydať a preto v zmysle ustanovenia § 458 ods.1
Občianskeho zákonníka žiadala žalobkyňa o poskytnutie peňažnej náhrady v sume, zodpovedajúcej
polovici podielu trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pred a po prestavbe po odpočítaní
zhodnotenia, zodpovedajúceho vkladu žalovaných v rade 2/ a 3/. Uvedený podiel rozdielu predbežne
ustálila na sumu 14000 euro, ktorá vyplýva z ceny prestavby a rastu hladiny cien nehnuteľností v roku

1999 až 2013. Vzhľadom k potrebám dokazovania navrhla, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za
účelom presného zistenia sumy tohto rozdielu. Žalovaných vyzvala na mimosúdne vyporiadanie nárokov
no bez odozvy.

2. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili podaním zo dňa 27.2.2015, kde uviedli, že žalobkyňa v

žalobe nesprávne a nepravdivo uviedla, že náklady na prestavbu časti nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných mala splatiť zo spoločnej pôžičky, čerpanej v SLSP v sume 400.000,-
Sk. V skutočnosti je pravdou, že žalovaní v rade 2/ a 3/ darovacou zmluvou zo dňa 5.5.1998
previedli na žalovaného v rade 1/ spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v ideálnej polovici.
Rekonštrukciu nehnuteľnosti začali realizovať v roku 1999 potom, ako žalobkyni a žalovaného v rade

1/ nebola poskytnutá pôžička zo Štátneho fondu rozvoja bývania, financoval celú prestavbu žalovaný
v rade 2/ a to takou formou, že na stavebnom sporení, vedenom na meno žalovaného v rade 1/ (kde
reálne peňažné prostriedky ukladal a sporil žalovaný v rade 2/ a tieto mu aj patrili, žalovanému v rade
1/ daroval) bolo použitých 168.500,-Sk. Za účelom získania medziúveru k tomuto stavebnému sporeniu
predal žalovaný v rade 1/ osobné motorové vozidlo Škoda Favorit (ktoré bolo v jeho výlučnom vlastníctve

a nepatrilo do BSM) a doložil k stavebnému sporeniu peňažné prostriedky z predaja motorového vozidla
tak, že následne bola nasporená suma na stavebnom sporení v sume 207.893,10 Sk. Na toto stavebné
sporenie bol čerpaný medziúver v sume 192.106,90 Sk. Išlo presne o sumu 400.000,-Sk, ktorá bola
zo stavebného sporenia prevedená na účet žalobkyne a žalovaného v rade 1/ v SLSP a následne
okamžite na účet zhotoviteľa stavby pánovi U. V., zvyšnú čiastku do 550.000,-Sk, teda sumu 150.000,-

Sk zaplatil žalovaný v rade 2/ zo stavebného sporenia na svoje meno. Je preto evidentné, že všetky
peňažné prostriedky použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných
v rade 1/ až 3/ boli peňažné prostriedky, ktoré patrili do výlučného vlastníctva žalovaných v rade 2/ a
3/. Zhodnotenie nehnuteľnosti boli financované výlučne z peňažných prostriedkov žalovaných v rade 1/
až 3/. Podľa žalovaných žalobkyňa nemala žiadny právny nárok na zaplatenie žalovanej sumy a to ani

titulom bezdôvodného obohatenia ako sama tvrdí.

3. Podaním zo dňa 14.5.2015 právny zástupca žalovaných zaslal súdu podanie, ktoré označil ako
vzájomný návrh, kde poukázal na to, že počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v rade 1/
boli čerpané úvery, ktoré po rozvode manželstva splácal len žalovaný v rade 1/ a z tohto titulu mala

žalobkyňa žalovanému v rade 1/ zaplatiť sumu 4064,60 Euro. Špecifikované boli úvery č.0353165425
zo dňa 17.3.2009, č.5032157347 zo dňa 28.8.2012, č.0061309482/1.

4. Na pojednávaní, konanom dňa 27.5.2015 strany sporu sa uzhodli na tom, že finančné prostriedky,
ktoré boli čerpané z úveru v Prvej stavebnej sporiteľni boli vyčerpané za trvania manželstva vo výške

200.000,-Sk a toto je suma, na splácaní ktorej sa podieľala žalobkyňa.5. V súlade s prejavmi strán sporu na pojednávaní dňa 2.7.2015 súd pribral do konania znalca z odboru
stavebníctva na posúdenie výšky investícií do rodinného domu žalovaných v rade 2/ až 3/ z úveru z
Prvej stavebnej sporiteľne (číslo úveru 0160782902).

6. Znalkyňa pribratá do konania H.. U. B. vypracovala znalecký posudok č.8/2016 zo dňa 30.6.2016,
kde stanovila podiel sumy 200.000,-Sk na prestavbe rodinného domu vo vlastníctve žalovaných v rade
1/ až 3/ v sume 4126,10 eura. Teda bola stanovená hodnota investícií, ktoré z prostriedkov žalobkyne
a žalovaného v rade 1/ za trvania manželstva boli vložené do prestavby rodinného domu s tým, že

tieto finančné prostriedky boli za trvania manželstva aj splatené. Strany sporu nenamietali podiel na
zhodnotení prestavby rodinného domu vo výške 41426,10 eura.
Následne bolo stranám sporu zrejmé, že finančné prostriedky, ktoré žiada vyporiadať žalobkyňa, resp.
žiadala vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ vydať bezdôvodné obohatenie, sú finančné prostriedky,
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov, pričom toto bezpodielové
spoluvlastníctvo v čase podania žaloby vyporiadané nebolo a ani takáto žaloba na súd podaná nebola.

7. Uznesením zo dňa 6.10.2016 súd uložil žalobkyni podať žalobu na začatie konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva so žalovaným v rade 1/. Potom ako žalobkyňa
podala žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva so žalovaným v
rade 1/ a toto konanie bolo vedené na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 10Pc/16/2016 súd rozhodol

uznesením zo dňa 8.3.2017, že prerušuje konanie do právoplatného skončenia konania, vedeného
na Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 10Pc/16/2016. Proti uzneseniu o prerušení konania podala
žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd zrušil rozhodnutie o prerušení konania svojim
rozhodnutím zo dňa 27.6.2017. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa podala
dňa 19.12.2014 žalobu, vedenú voči žalovaným v rade 1/,2/ a 3/. V podanej žalobe kumulovala viaceré

nároky so samostatným skutkovým základom, ktoré mohla podať vo viacerých žalobách, spojila ich
však do jednej žaloby. Na jednej strane je tu uplatnený nárok voči žalovanému v rade 1/, ktorý na
základe skutkového vymedzenia žaloby bez ohľadu na právnu kvalifikáciu, ktorú žalobkyňa uviedla a
ktorou súd nie je viazaný, je nárokom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na
druhej strane je tu nárok voči žalovaným v rade 2/ a 3/, ktorý predstavuje nárok voči tretím osobám

na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia právneho dôvodu, ktorý odpadol (investície do
cudzej veci). Súd mal potom zvážiť, či prejedná osobitné, kumulované nároky uplatnené v žalobe v
spojenom konaní, alebo bude postupovať podľa § 166 ods.2 Civilného sporového poriadku (pre prípad,
ak by došiel k záveru, že nároky spolu uplatnené v žalobe sa na spojenie veci nehodia) a vylúči niektorú
vec na samostatné konanie. Uplatnený nárok voči žalovanému v rade 1/ je však bezpochyby nárokom

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na to, či žalobkyňa v žalobe
uviedla celý súbor vecí a práv, tvoriacich masu BSM, alebo iba pohľadávku voči bývalému manželovi,
uplatnenú na tomto skutkovom základe, že sa zo spoločného, teda s prostriedkov BSM, investovalo do
jeho oddeleného majetku. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ustanovenie § 150 Občianskeho
zákonníka jeho druhú vetu, ktorá stanovuje „každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu

uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“. Skutkové tvrdenia žalobkyne, uplatnené v žalobe, možno
subsumovať pod citovanú právnu normu, keď uvádza, že prostriedky zo spoločného úveru, spoločne
splatného počas manželstva investované do nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaných.
Z hľadiska vyporiadania BSM v širšom zmysle toto zahŕňa aj vyporiadanie pohľadávok manželov, ktoré

vznikli za trvania BSM voči tretím osobám (ide tu však len o vyporiadanie medzi manželmi, nezasahuje
dopráv povinnostítretíchosôb).Jepovinnosťousúduurčiť,ktorévecitvoriaspoločnýmajetokmanželov.
Odvolací súd poukázal na osobitosti konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Ide o konanie, kde súd v zmysle ustanovenia § 216 ods.2 Civilného sporového poriadku nie je viazaný
žalobným návrhom, môže ho prekročiť, pretože spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Občiansky zákonník.
Uplatnením nároku sa začalo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi
žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, kde obidvaja účastníci majú postavenie navrhovateľov a odporcov
a to bez ohľadu na to, že v podanom návrhu nebola uplatnená celá masa BSM. Súd je povinný
túto masu zistiť a vysporiadať podľa zásad ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka, pričom nie je

viazaný rozsudočným návrhom. Povinnosťou okresného súdu teda bude prejednať a rozhodnúť, či už
kumulovane uplatnené nároky, spojené do spoločného konania, alebo zvoliac postup podľa § 166 ods.2
Civilného sporového poriadku.8. Súd pristúpil v ďalšom k prejednaniu kumulovaných nárokov žalobkyne v jednom konaní.

9. Súdom bolo vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - rozsudkom

Okresného súdu Martin č.k. 21P/129/2013-46, výpisom z LV č. XXX S..Ú.. P., zmluvou o dielo č.1/99,
faktúra č.XXXXXXXX zo dňa 22.3.1999, návrhom na uzavretie dohody pred podaním žaloby s podacím
lístkom, pokusom o zmier pred podaním žaloby s podacím lístkom, znaleckým posudkom č.8/2016 H..
B., uznaním dlhu zo dňa 21.10.2012,kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 2.9.2012, výzvou k úhrade zo
dňa 2.9.2016, výpismi z úverov č.XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX/X, potvrdením

Prvej stavebnej sporiteľne o splatení úveru a zistil nasledovný skutkový stav:

10. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ uzavreli manželstvo dňa 21.9.1996. Toto
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/129/2013-46 dňa 14.11.2013.
Po uzavretí manželstva bývali manželia v rodinnom dome, ktorý bol v spoluvlastníctve rodičov
žalovaného v rade 1/ (v konaní žalovaní v rade 2/ a 3/). Išlo o rodinný dom súpisné číslo XXX, zapísaný

na LV č.XXX S..Ú.. P.. V roku 1998 žalovaní v rade 2/ a 3/ darovacou zmluvou previedli vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam v spoluvlastníckom podiele 1-ice na žalovaného v rade 1/. Takto zostal
dom v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v rade 1/ a žalovaných v rade 2 a 3/ a to žalovaného v
rade 1/ v 1-ici a žalovaných v rade 2/ a 3/ v 1-ici. Následne v roku 1999 došlo k prestavbe rodinného
domu s tým, že finančné prostriedky na prestavbu domu boli použité aj z úveru v Prvej stavebnej

sporiteľni, poskytnutej žalobkyni a žalovanému v rade 1/. Spoločné finančné prostriedky na tomto úvere
žalobkyne a žalovaného v rade 1/ boli vo výške 200.000,-Sk, splatené za trvania ich manželstva. Táto
skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Na základe uvedeného bol v konaní vypracovaný
znalecký posudok znalkyňou H.. U. B., ktorá ustálila, že pokiaľ výška nákladov na prestavbu podkrovia
predmetného rodinného domu sa stanovila 550.000,-Sk, tak investícia vo výške 200.000,-Sk tvorí podiel

na financovaní stavby 36,36%, to znamená, že podiel na zhodnotení prestavby je 36,36%. Všeobecná
hodnota zhodnotenia domu bola 11.347,92 eura, podiel 36,36% na všeobecnej hodnote zhodnotenia
domu bol 4126,10 eura. Teda žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ z finančných prostriedkov, patriacich
do BSM, investovali do rodinného domu sumu 4126,10 eura. Ostatné finančné prostriedky, ktoré boli
použité na prestavbu rodinného domu boli finančnými prostriedkami žalovaných v rade 2/ a 3/, čo v

konaní bolo taktiež nesporné.

11. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že čerpali za trvania manželstva úvery, ktoré ku dňu rozvodu
manželstva neboli splatené a po rozvode manželstva splácal tieto úvery výlučne žalovaný v rade 1/.
Zmluva o splátkovom úvere č.0353165425 zo dňa 27.3.2009, ku dňu právoplatnosti rozvodu 14.12.2013

bol úver nesplatený vo výške 3671,42 eura.
Zmluva o splátkovom úvere č.5032157347 zo dňa 28.8.2012 ku dňu právoplatnosti rozvodu, úver bol
nesplatený vo výške 5982,90 eura.
Kontokorentný úver č.0061309482/1 zo dňa 25.4.2004 ku dňu právoplatnosti rozvodu bol nesplatený
vo výške 1302,24 eura.

Všetky tri úvery boli poskytnuté Slovenskou sporiteľnou a.s., ktorá aj vydala potvrdenie zostatku úveru
ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva.
Pretože po rozvode úvery spláca len žalovaný v rade 1/ a žalobkyňa sa na úhrade úverov po rozvode
manželstva nepodieľala, pre účely vyporiadania BSM bol tento stav zachovaný aj pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v rade 1/ s tým, že žalovaný v rade 1/ po

rozvode manželstva prebral povinnosť úhrady za tieto úvery a zostatky úverov boli započítané do
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva.

12. Za trvania manželstva si žalobkyňa a žalovaný v rade 1/ kúpili motorové vozidlo značky Kia Sportage
ev.č.G. za sumu 14000 euro. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalobkyňou ako kupujúcou a Q. Š.K.P.

akopredávajúcoustým,žekúpno-predajnázmluvabolauzavretádňa2.9.2012.Finančnéprostriedkyna
zakúpenie motorového vozidla vo výške 14000 euro boli vyplatené z finančných prostriedkov, patriacich
do BSM. Po kúpe motorového vozidla strany sporu uviedli, že vznikli problémy súvisiace s tým, že
prvá majiteľka motorového vozidla, ktorá zakúpila vozidlo od spoločnosti Q. D. O. nemala vysporiadané
finančné prostriedky za kúpu motorového vozidla, na základe čoho bolo žalobkyni uložené predbežným

opatrením nenakladať s motorovým vozidlom, resp. neprevádzať motorové vozidlo na tretiu osobu.
Motorové vozidlo následne bolo vydané spoločnosti Q. D. O. a predávajúca Q. Š. dňa 21.10.2012
podpísala uznanie dlhu vo vzťahu k žalobkyni, kde uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že dlhuje
veriteľovi, t.j. žalobkyni sumu 14000 euro titulom vrátenia kúpnej ceny vo výške 14000 euro za predajmotorového vozidla Kia Sportage podľa kúpnej zmluvy zo dňa 2.9.2012. Dlžník uznal svoj dlh vo
výške 14000 euro titulom vrátenia kúpnej ceny vo výške 14000 euro za predaj motorového vozidla Kia
Sportage.

Žalobkyňa uviedla, že predmetné motorové vozidlo bolo napísané za trvania manželstva na ňu z
dôvodu, že ako invalidná dôchodkyňa platila nižšie platby z povinného zákonného poistenia. Takto bola
vyhotovenákúpno-predajnázmluvaapotomajuznaniedlhu.Odroku2012,kedydošlokuznaniudlhuQ.
Š., žalobkyňa ani žalovaný v rade 1/ nárok voči Q. Š. neuplatnili, teda disponovali pohľadávkou voči nej
vo výške 14000 euro, ktorá ani v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM nebola uplatnená na súde.

13. Len pre procesné upresnenie vo veci žalovaný v rade 1/ vzniesol vzájomný návrh voči žalobkyni vo
výške 4065,60 eura. Toto svoje podanie vzal späť dňa 7.12.2016. Tento vzájomný návrh pre posúdenie
žaloby, ktorá je o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v rade 1/ by bol
posudzovaný len ako rozsah majetku, patriaceho do BSM, preto o tomto nároku procesne rozhodované
ani nebolo. Podľa obsahu bol posúdený len v tom zmysle, že ide o podklad pre ustálenie masy BSM.

14. S rozsahom majetku, patriaceho do BSM žalobkyne a žalovaného v rade 1/ sa strany sporu
v priebehu konania stotožnili a preto zostalo vyporiadať medzi nimi zostatky úverov, zhodnotenie
investícií do rodinného domu a pohľadávku, týkajúcu sa motorového vozidla, nadobudnutého za trvania
manželstva, vráteného s tým, že pohľadávka spočívala v uznaní dlhu Q. Š. vo výške 14000 euro.

15. Žaloba, týkajúca sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, nadobudnutého za trvania
manželstva žalobkyne a žalovaného v rade 1/ bola vyporiadaná podľa zásad v súlade s ustanovením
§ 150 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

16. Pri vyporiadaní teda súd zohľadnil nasledovné skutočnosti:
Úvery, ktoré boli čerpané za trvania manželstva a ktorých zostatky boli ustálené ku dňu právoplatnosti
rozvodu manželstva a tvorili nesporne bezpodielové spoluvlastníctvo s tým, že po rozvode manželstva
úvery splácal len žalovaný v rade 1/. Teda súd vyporiadal zostatky úverov tak, že úvery prikázal
žalovanému v rade 1/ a pri konečnom vyporadaní započítal polovicu z týchto úverov k povinnosti uhradiť

ich žalobkyňou žalovanému v rade 1/.
Pokiaľ išlo o investície žalobkyne a žalovaného v rade 1/, ktoré vložili do rodinného domu vo vlastníctve
žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/, tieto súd vysporiadal tak, že sumu 4126,10 eura (nespornú v konaní), ktorá
predstavovala hodnotu investícií manželov do uvedenej nehnuteľnosti, pokiaľ suma 4126,10 eura boli
prostriedky patriace do BSM a tieto boli vynaložené na zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaných v rade 1/,

2/ a 3/, je potrebné sumu rozdeliť v polovici s tým, že polovica tejto finančnej čiastky bude započítaná
pri vyporiadaní BSM v prospech žalobkyne. Takýto spôsobom vyporiadania navrhol aj právny zástupca
žalobkyne vo svojom podaní zo dňa 30.4.2018, kedy uviedol, že sumu 4126,10 eura treba vydeliť dvomi
apolovicutejtosumyzaviazaťzaplatiťžalovanéhovrade1/vprospechžalobkyne.Rovnakýmspôsobom
sa vyjadril právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 7.2.2018, kedy uviedol, že pri zhodnotení

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných vychádzajúc zo znaleckého posudku a zohľadnenia uvedených
skutočností by navrhol celkove vyriešiť obidva spory tak, že žalobkyni by bola vyplatená žalovaným v
rade1/suma2063,05eura,čopredstavujepolovicuzozhodnotenia.Pokiaľsúdpríjmenázoržalobkynea
polovicuzhodnotenianehnuteľnostijejpriznáazahrniedozapočítaniaprivyporiadaníBSMrozvedených
manželov, tak nie je dôvodné zaväzovať žalovaných v rade 2/ a 3/ k vydaniu bezdôvodného obohatenia,

pretože všetky finančné prostriedky, týkajúce sa tejto položky, teda zhodnotenia nehnuteľnosti budú
vyporiadané v zmysle návrhu strán sporu pri vyporiadaní BSM. Žalovaný v rade 1/ súhlasil v tomto s
návrhom žalobkyne.

17. Pohľadávka žalobkyne a žalovaného v rade 1/, týkajúca sa sumy 14000 euro, ktorá vznikla na

základe dlhu, uznaného Q. Š. v súvislosti s kúpno-predajnou zmluvou motorového vozidla, ktorá bola
uzavretádňa2.9.2012(vtomtorozhodnutípopísanýskutkovýstav,týkajúcisakúpymotorovéhovozidla),
išlo teda o uznanie dlhu vo vzťahu k žalobkyni, ktorá uzatvárala aj kúpno-predajnú zmluvu s Q. Š..
Uznaný dlh bol dňa 21.10.2012. Podľa vyjadrenia žalobkyne tento nárok nebol uhradený ani uplatnenýna súde. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 7.2.2018 je to pohľadávka
voči osobe, ktorá nemá finančné prostriedky ani majetok, ktorý by bolo možné exekuovať. Súd zohľadnil
skutočnosť, že motorové vozidlo bolo kúpené za trvania manželstva, užívané za trvania manželstva

približne jeden a pol roka, na jeho zakúpenie vo výške 10000 euro bol čerpaný úver, ktorý po rozvode
manželstva spláca žalovaný v rade 1/. Podľa názoru súdu je spravodlivé, aby takúto pohľadávku
nadobudli obidvaja manželia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a pokiaľ budú mať záujem
sa s ňou vyporiadať do budúcna, je možné v trvaní desiatich rokov od uznania pohľadávky uplatniť ju
aj na súde, čo dosiaľ urobené nebolo.

18. Celkový majetok, tvoriaci masu BSM, ktorý súd vyporiadaval boli úvery vo výške 10956,56 eura,
zhodnotenie nehnuteľnosti 4126,10 eura, a pohľadávka vo výške 14000 euro. Celkovo bola prejednaná
suma, patriaca do BSM vo výške 29082,66 eura.
Pri vyporiadaní BSM súd teda vychádzal z uvedenej masy BSM. Žalovanému v rade 1/ prikázal
k úhrade úvery, ktoré boli poskytnuté za trvania manželstva, zostatok ku dňu rozvodu manželstva

bol 10956,56 eura, pričom polovicu tejto sumy je povinná zaplatiť žalobkyňa žalovanému v rade 1/.
Zhodnotenie nehnuteľnosti stanovené v celkovej výške 4126,10 eura bolo vyporiadané tak, že sumu
2063,05 eura je povinný zaplatiť žalovaný v rade 1/ žalobkyni. Týmto dôjde k vyporiadaniu celej
investície do nehnuteľnosti žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/. Tu súd rešpektoval návrh ako aj vyjadrenia
žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, ktorí pri vyporiadaní BSM žiadali zohľadniť polovicu sumy,

investovanej do nehnuteľnosti žalovaných v rade 1/, 2/ a 3/. Pri takomto zohľadnení finančnej čiastky
(celková suma 4126,10 eura bola použitá z prostriedkov BSM, teda polovicu je povinný uhradiť žalovaný
v rade 1/ žalobkyni), potom nebol dôvod zaväzovať k zaplateniu žiadnej čiastky žalovaných v rade 2/ a
3/, pretože celková investícia do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ v polovici a
žalovaných v rade 2/ a 3/ v polovici, sa vyporiadavala pri BSM v súlade s prejavmi žalobkyne. V priebehu

konania rešpektujúc tento prejav, súd už nezaväzoval žalovaných v rade 2/ a 3/, ale zamietol voči ním
žalobu (k späťvzatiu žalobkyne voči žalovaným v rade 2/ a 3/ nedošlo). Žalobkyňu súd zaviazal zaplatiť
žalovanému v rade 1/ titulom vyporiadania BSM sumu 3415,23 eur.

19. Pokiaľ išlo o nárok žalobkyne voči žalovaným v rade 2/ a 3/, súd sa stotožnil s tým, že žalobkyňa by

mala voči žalovaným v rade 2/ a 3/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by predstavovalo
polovicu sumy 2063,05 eura, pretože išlo o finančné prostriedky, ktoré za trvania manželstva žalobkyne
a žalovaného v rade 1/ boli použité na zhodnotenie aj podielu k nehnuteľnosti žalovaných v rade 2/ a
3/. Tento nárok by prináležal žalobkyni v súlade s § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, § 458 ods.1
Občianskeho zákonníka. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobkyne, že okamihom zánikom manželstva

vzniklo na strane žalovaných bezdôvodné obohatenie, teda odpadnutím právneho dôvodu jej plnenia.
V čase do rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného v rade 1/ boli finančné prostriedky investované
s tým, že žalobkyňa v nehnuteľnosti mala svoje bývanie. Rozvodom manželstva však odpadol dôvod
plnenia investícií do nehnuteľnosti, preto tento nárok žalobkyne voči žalovaným v rade 2/ a 3/ by nebol
premlčaný. Investície do predmetnej nehnuteľnosti boli vložené, resp. prestavba nehnuteľnosti bola

realizovaná v roku 1999, avšak podľa názoru súdu odvtedy neplynula premlčacia lehota na vydanie
bezdôvodného obohatenia ale až od rozvodu manželstva a zánikom BSM došlo k okamihu, kedy začala
plynúť premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Najproblematickejšie vyporiadanie videl súd vo vzťahu k pohľadávke vo výške 14000 euro, ktorú mali

manželia v súvislosti s kúpou motorového vozidla, kedy motorové vozidlo zakúpili od Q. Š. na základe
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 2.9.2012. Pre už popísané problémy s predmetným motorovým vozidlom
Q. Š. uznala dlh voči žalobkyni vo výške 14000 euro dňa 21.10.2012. Tento dlh, ktorý uznala bol v
podstate pohľadávkou obidvoch manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, aj keď bolo uznanie len
vo vzťahu k žalobkyni a to zrejme z toho dôvodu, že kúpna zmluva bola uzavretá žalobkyňou. Od roku

2012 pohľadávka uplatňovaná voči dlžníkovi nebola, nebola podaná žaloba na súd. V podstate nikto z
rozvedených manželov túto pohľadávku neriešil. Pred súdom bolo tvrdené, že menovaná dlžníčka nemá
majetok ani príjmy, z ktorých by mohla byť exekuovaná pohľadávka. Toto však podľa názoru súdu nie
je dôvod, aby dlh nebol uplatnený aspoň na súde a následne podaný návrh na vykonanie exekúcie už
len preto, že ide o nie zanedbateľnú sumu. Vzhľadom na tento stav súd pohľadávku prikázal obidvom

rozvedeným manželov v polovici. Postupoval tak vzhľadom na ich vyjadrenia, snahu resp. nečinnosť
zabezpečiť finančné prostriedky, uznané dlžníčkou.21. Pri vyporiadaní BSM sú strany sporu povinné zaplatiť súdny poplatok vo výške 3% z
vyporiadavaného majetku. Celkový vyporiadavaný majetok bol 29082,66 eura, z toho 3% predstavovali
sumu 872,50 eura. Súd zaviazal žalovaného v rade 1/ zaplatiť polovicu tohto súdneho poplatku vo výške

436,25 eura. Žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, preto tento súdny poplatok zaviazaná
zaplatiť nebola.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku.
Trovy konania medzi rozvedenými manželmi, teda medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ sú trovy

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Tu súd rozhodol, že každý z nich bude znášať svoje
trovy konania sám, pretože bolo v záujme obidvoch rozvedených manželov vyporiadať ich bezpodielové
spoluvlastníctvo. Pokiaľ išlo o trovy žalovaných v rade 2/ a 3/, tým, že bola žaloba voči ním zamietnutá,
boli v konaní úspešní a súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.