Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5113212812.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B.. A. Kaloča, nar. XX. X. XXXX, 2/ B.. Y. L.,
nar. XX. X. XXXX, obaja bytom v Ž. - F., U. N. XXX/X, v dovolacom konaní zastúpení JUDr. Genovévou
Hlásnikovou, advokátkou so sídlom v Žiline, J. M. Hurbana 334/32, proti žalovaným 1/ G. R., nar. X.
X. XXXX, 2/ K. R., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom v L. XXX, v dovolacom konaní zastúpení JUDr.
Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 8343/1A, o zriadenie vecného

bremena, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14C/118/2013, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. augusta 2017 sp. zn. 5Co/179/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho
konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom z 22. novembra 2016 č. k. 14C/118/2013 -308 zriadil vecné bremeno
práva prechodu pešo a prejazdu autom cez pozemky KNC parc. č. XXXX/X TTP. o výmere 2 m2, KNC
parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 3 m2, KNC parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 3 m2 a KNC parc. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, katastrálne územie L. vytvorených geometrickým
plánom č. 915091-2/2015 B.. G. E., dňa 09. 11. 2015 v prospech vlastníka stavby domu č. súpisné XXX
postaveného na KNC parc. č. XXXX katastrálne územie L.. Geometrický plán vyhotovený B.. G. E. č.

915091-2/2015 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 365 eur do 10 dní
od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšku (pokiaľ žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena aj k
priľahlým pozemkom) zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia
1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území L., a to stavby - domu č. súpisné XXX na KNC parc. č. XXXX a pozemkov KNC parc. č. XXXX,

KNC parc. č. XXXX, KNC parc. č. XXXX, KNC parc. č. XXXX., že žalovaní 1/a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v celosti nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., a to pozemkov KNC
parc. č. XXXX., KNC parc. č. XXXX/X a KNC parc. č. XXXX/X (na tomto je postavená garáž), ktoré z
jednejstranyhraničiaspozemkomparc.č.XXXX(poľnácesta),žepozemokparc.č.XXXX.sokrajovými
časťami pozemkov vlastnícky patriacich žalovaným 1/ a 2/ slúži oddávna ako príjazdová cesta k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia 1/ a 2/ a že títo sa pokúsili o mimosúdnu

dohodu so žalovanými vo veci zriadenia vecného bremena (list z 20. 3. 2013), avšak zmierlivé vyriešenie
zostalo bezvýsledné. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že jediný možný prístup
z verejnej komunikácie k domu vlastnícky patriacemu žalobcom je možný len cez pozemok KNC parc.
č. XXXX, ktorý predstavuje existujúcu nespevnenú poľnú cestu a ktorá podľa znalca B.. G. E. zasahuje
v spornom úseku okrajové časti pozemkov vlastnícky patriacich žalovaným 1/ a 2/. Spornou medzi
stranami zostala skutočnosť, či je vhodné viesť prístup po príjazdovej poľnej ceste (parc. č. XXXX) s

využitímokrajovýchčastípozemkovKNCparc.č.XXXX/XaKNCparc.č.XXXX/X,t.j.podľadoterajšieho
stavu alebo s využitím okrajových častí protiľahlých pozemkov KNC parc. č. XXXX a KNC parc. č.XXXX/X. Podľa okresného súdu šírka poľnej cesty v spornom úseku nepostačuje pre prejazd osobným
motorovým vozidlom. Preto ak by došlo k zriadeniu vecného bremena s využitím časti pozemkov na
jednej alebo druhej strane od poľnej cesty, v oboch prípadoch by došlo k obmedzeniu vlastníckych práv,

a to v druhom prípade nielen u žalovaných, ale aj u ďalších spoluvlastníkov týchto parciel (žalovaní nie
sú výlučnými vlastníkmi KNC parc. č. XXXX a KNC parc. č. XXXX/X). Rovnako v druhom prípade by
musel o zriadení vecného bremena rozhodnúť súd, lebo k dohode medzi stranami nedošlo aj vzhľadom
na neznámych spoluvlastníkov uvedených parciel. V porovnaní s jestvujúcim stavom by museli byť v
druhom prípade vynaložené väčšie náklady, a to na vybudovanie odvodňovacieho žľabu, spevnenie a

odstránenie nerovností. Riadiac sa zásadou účelnosti a doterajšieho využitia dospel k záveru, že treba
pristúpiť k zriadeniu vecného bremena po jestvujúcom stave prechodu, ktorá bola žalobcami 1/ a 2/ (ale
aj vlastníkmi okolitých nehnuteľností) využívaná odkedy nadobudli nehnuteľnosti do vlastníctva (od roku
1999) samozrejme za poskytnutia primeranej náhrady. Takýto zásah do vlastníckych práv neobmedzuje
žalovaných nad nevyhnutnú mieru, ktorú možno požadovať, aby žalobcovia mali zabezpečený prístup
k stavbe v ich vlastníctve, pričom vzdialenosť stavby (garáže postavenej žalovanými na pozemku

KNC parc. č. XXXX/X) od prístupovej cesty je postačujúca, aby nedochádzalo pri prejazde motorovým
vozidlom k poškodeniu stavby. Boli tak splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby.
Žalobe vo vzťahu k stavbe domu č. súpisné XXX na KNC parc. č. XXXX preto vyhovel s tým, že
uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným za obmedzenie ich vlastníckych práv primeranú náhradu

v sume 365 eur. Pri stanovení jej výšky vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca B.. G. L. č.
72/2016. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena aj vo vzťahu k pozemkom KNC
parc. č. XXXX, KNC parc. č. XXXX, KNC parc. č. XXXX, žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol
(zo strany žalobcov nebola preukázaná nevyhnutnosť zriadenia prístupu k pozemkom bez vlastníctva
stavby). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a ods.

2 C. s. p.
2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. augusta 2017 sp. zn. 5Co/179/2017 na odvolanie žalovaných
1/ a 2/ rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach potvrdil a rozhodol o náhrade
trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie sporu, správne vec po právnej stránke posúdil

a svoje rozhodnutie odôvodnil zrozumiteľne, výstižne a vyčerpávajúcim spôsobom. Na zdôraznenie
jeho správnosti uviedol, že predpokladom pre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka je to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe, si nemôže tento prístup
zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak, je treba rozumieť možnosť zabezpečiť si
prístup cez jemu patriace pozemky, a to aj vtedy, ak by sa tento prístup javil ako obtiažnejší. Na

druhej strane, nie je možné vylúčiť zriadenie vecného bremena ani vtedy, ak by vlastník stavby mohol
síce zabezpečiť prístup cez jemu patriace pozemky, avšak zriadenie by bolo v zjavnom nepomere s
obmedzením vlastníka susediaceho pozemku. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení rieši možný
konflikt výkonu vlastníckych práv zriadením vecného bremena spočívajúci len v podobe práva cesty cez
cudzí pozemok, pričom právom cesty treba rozumieť nielen právo prechodu, ale aj právo prejazdu, ak

je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia ako vlastníci
stavby, nemajú k nej prístup cez svoje priľahlé pozemky a prístup nemožno zabezpečiť inak. Správne
preto súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu autom po už
jestvujúcom stave prechodu, ktorý bol takto užívaný od dávnych čias. Správne rozhodol aj o primeranej
náhrade za obmedzenie vlastníckych práv žalovaných 1/ a 2/. Nestotožnil sa s riešením navrhovaným

žalovanými, a to s eventuálnym zriadením prístupovej cesty s využitím protiľahlých pozemkov. K
žalovaným ponúknutej možnosti odkúpiť spoluvlastnícke podiely k týmto pozemkom uviedol, že nikoho
nemožno nútiť, aby vlastnil niečo, čo vlastniť nechce, keďže právo nadobudnúť a vlastniť vec je právom
a nie povinnosťou. Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C.
s. p. v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní 1/ a 2/ pre nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom, pričom prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1
písm. b) C. s. p. Uviedli, že zriadením vecného bremena súdom v prípade prejazdu motorového vozidla
bude poškodzovaná ich garáž, ktorej stena sa nachádza v tesnej blízkosti cesty. Poukazovali na to,
že vykonaným dokazovaním bola preukázaná možnosť zabezpečiť prístup k stavbe žalobcov aj inak,

a to cez okrajové časti pozemkov z pravej strany poľnej cesty (KNC parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/
X), ktoré sú zatrávnené a nezastavané stavbami. Za tejto situácie súd mal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že zriadením vecného bremena by sa vytvoril nepomer medzi oprávnenými záujmami žalovaných a
žalobcov. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že sa usilovali zabezpečiť si právo cesty iným spôsobomako rozšírením poľnej cesty do ich pozemkov. Neprejavili žiaden záujem jednať o zriadení práva cesty
po okrajových častiach vyššie uvedených pozemkov s ich podielovými spoluvlastníkmi, ktorými sú aj
žalovaní, ktorí v priebehu konania prejavili ochotu previesť na žalobcov časť spoluvlastníckych podielov

k týmto nehnuteľnostiam. Poukazovali na to, že bežne vlastníci rekreačných chát (ale aj v prípade
obytných domov) svoje motorové vozidlá parkujú na odstavných plochách a nie priamo pri stavbe
domu a do stavieb prichádzajú pešo. V tomto prípade majú žalobcovia ako vlastníci stavby od verejnej
komunikácie k hranici svojho pozemku cez poľnú cestu len niekoľkometrovú vzdialenosť (18 m), čo
nevybočuje z obvyklej vzdialenosti stavby od miesta príjazdu k nej. Nejde preto o taký výnimočný

prípad, kedy by bolo vylúčené zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovým
vozidlom po pozemku v ich vlastníctve. Aj z tohto dôvodu súd mal žalobu zamietnuť, keďže právo
prechodu pešo je možné realizovať po existujúcej miestnej komunikácii. Právna otázka týkajúca sa
zriadenia len práva cesty vlastníka stavby cez priľahlý pozemok nebola ešte v rozhodovacej praxi
slovenského dovolacieho súdu na rozdiel od dovolacieho súdu v Českej republike riešená. Podľa
žalovaných rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo aj na vyriešení otázky, „či za stavu, že žalobcovia,

ktorí nevyužívajú na prístup ani celú šírku miestnej komunikácie KNC parc. č. XXXX., sú oprávnení
žiadať zriadenie vecného bremena práva cesty pešo a motorovým vozidlom po pozemkoch žalovaných,
navyše ak z pravej strany majú možnosť rozšíriť si prístupovú cestu po okrajových častiach pozemkov
KNC parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X“. Okrem toho v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neboli
doposiaľ vyriešené ani právne otázky, kedy prístup k stavbe je možné alebo nie je možné zabezpečiť

inak a či pri posudzovaní žaloby o zriadenie vecného bremena za stavu, že je možné rozšírenie vecného
bremena viacerými spôsobmi, súd môže vychádzajúc z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka zriadiť vecné bremeno podľa žaloby, keď jednou z hmotnoprávnych podmienok možnosti
zriadenia vecného bremena je skutočnosť, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Navrhli, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že ak žalovaní uplatňujú ako dovolací dôvod
nesprávne právne posúdenie veci, bolo ich povinnosťou vysvetliť, z čoho vyvodzujú prípustnosť
dovolania, vysvetliť právnu otázku, ktorá nebola v doterajšej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Z
dovolania žalovaných uvedené skutočnosti nie sú zrejmé a preto nimi tvrdený dovolací dôvod neobstojí a
dovolanie nie je prípustné. Tvrdenia žalovaných uvedené v dovolaní považovali za účelové, nepravdivé

a zavádzajúce. Navrhli, aby dovolací súd nimi podané dovolanie odmietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť. Na
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 viackrát (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a
nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať
a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
7. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie

naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov
civilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanieajpodľanovejprávnejúpravynieje„ďalším
odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom)
ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo

18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012).
8. Prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou účinnou do 30. júna 2016
zásadným spôsobom zmenila. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016
nanovo a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania.
Oproti úprave účinnej pred týmto dňom ide ďalej v tom zmysle, že nevyžaduje len to, aby bol dovolateľ

[fyzická osoba, ktorá nemá právnické vzdelanie (poznámka dovolacieho súdu: ďalší text tohto uznesenia
sa týka takéhoto dovolateľa)] zastúpený advokátom, ale aj to, aby už podané dovolanie bolo spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 veta druhá C. s. p.). Zmyslom tejto právnej úpravy je vytvoriť v civilnomsporovom konaní procesný filter na zjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné
dovolania a zabezpečiť, aby podané dovolanie malo všetky potrebné náležitosti.
9. V preskúmavanej veci je z obsahu dovolania zrejmé, že dovolatelia uplatňujú dovolací dôvod podľa

§ 432 C. s. p., pričom prípustnosť dovolania vyvodzujú z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p.
10. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1 a ods. 2 C. s. p.).

11. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
12. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.
s. p.).
13. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).
14. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.).
15. Pokiaľ ide o požiadavku vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu, treba uviesť, že právnym posúdením
veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,

ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto
činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio
fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový

stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či
neúplným zistením skutkového stavu, resp. nesprávnym hodnotením dôkazov. Ani sama polemika s
rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú
kritériám uvedeným § 432 ods. 2 C. s. p.

16. V preskúmavanej veci dovolatelia v dovolaní síce uviedli, že dovolanie podávajú z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p., no pokiaľ argumentujú tým, že
v prípade prejazdu motorového vozidla bude poškodzovaná ich garáž, že žalobcovia nevyužívajú na
prístup ani celú šírku poľnej cesty KNC parc. č.XXXX, že bola možnosť zabezpečiť prístup k stavbe
cez okrajové časti pozemkov z pravej strany poľnej cesty (KNC parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X),

že žalobcovia neprejavili žiaden záujem jednať o zriadení práva cesty po okrajových častiach vyššie
uvedených pozemkov s ich podielovými spoluvlastníkmi, ide len o polemiku s rozhodnutím odvolacieho
súdu, resp. o námietky, ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení. Nesprávnym
zistením skutkového stavu, prípadne len samou polemikou s rozhodnutím súdu, ako už bolo uvedené
vyššie, nie je možné podľa Civilného sporového poriadku vymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne

právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti
riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie otázok skutkových). Podľa dovolacieho súdu takáto
argumentácia v dovolaní dovolateľov absentuje.
17. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že konajúce súdy za základ svojho rozhodnutia
vzali záver, že jedinou prístupovou cestou k stavbe žalobcov je poľná cesta KNC parc. č.XXXX, čo

nespochybňovali ani žalovaní a že v rámci tohto prístupu boli sporovými stranami navrhované dve
možnosti. Súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto alternatívam náležitým spôsobom objasnil dôvody, pre
ktoré šírka poľnej cesty v spornom úseku nepostačuje pre prejazd motorovým vozidlom a je nutné použiť
okrajové časti cudzích pozemkov a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo dospel k záveru o vhodnosti
použiť jestvujúci stav a nie žalovanými navrhovanú možnosť cez okrajové časti pozemkov KNC parc.

č. XXXX a parc. č. XXXX/X.
18. Nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle §
421 ods. 1 C. s. p., je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil
nesprávne.
19. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., musí mať zreteľné

charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil
rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna
otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo kzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým

a zrozumiteľným spôsobom.
20. Dovolatelia za právne otázky, ktoré dovolacím súdom doposiaľ neboli riešené považovali otázky, či
„za stavu, že žalobcovia, ktorí nevyužívajú na prístup ani celú šírku miestnej komunikácie KNC parc.
č.XXXX, sú oprávnení žiadať zriadenie vecného bremena práva cesty pešo a motorovým vozidlom
po pozemkoch žalovaných, navyše, ak z pravej strany majú možnosť rozšíriť si prístupovú cestu po

okrajových častiach pozemkov KNC parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X“ a „či pri posudzovaní žaloby o
zriadenie vecného bremena za stavu, že je možné rozšírenie vecného bremena viacerými spôsobmi,
súd môže vychádzajúc z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadiť vecné bremeno
podľa žaloby (t. j. vyhovieť žalobe alebo žalobu zamietnuť), keď jednou z hmotnoprávnych podmienok
možnosti zriadenia vecného bremena je skutočnosť, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak, resp. či súd sa musí otázkou, či prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, prednostne

zaoberať.“
21. Podľa dovolacieho súdu obe otázky nastolené dovolateľmi nemožno považovať za vymedzené
zákonom predpokladaným spôsobom. Prvá otázka zjavne nespĺňa charakteristické znaky právnej
otázky, na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, lebo sa ňou dovolatelia v podstate
pýtajú, či za určitého nimi tvrdeného skutkového stavu, žalobcovia môžu žiadať zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v práve cesty pešo a motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o druhú otázku, táto nie
je dovolateľmi vymedzená určitým a zrozumiteľným spôsobom. Takto dovolateľmi vymedzené otázky
nemožno považovať za také právne otázky, ktoré sú z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.
relevantné.
22. Dovolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dovolanie podané dovolateľmi

pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, nezodpovedá požiadavkám z hľadiska
vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa §§ 432 až 435 C. s. p., čo je dôvodom pre odmietnutie dovolania
podľa § 447 písm. f) C. s. p.
23. Okrem toho pre všetky prípady vymenované pod písmenami a), b) a c) § 421 ods. 1 C. s. p.
platí, že dovolanie je prípustné vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak dovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou (v žiadnom prípade sa
nepripúšťa riešenie skutkových otázok) a ak ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je splnený niektorý z týchto predpokladov prípustnosti,
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V takomto prípade dovolací súd
nemôže uskutočniť dovolací prieskum; je tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania.

24. Dovolací súd v tejto súvislosti považoval za potrebné osobitne sa vyjadriť k námietke dovolateľov
týkajúcej sa ich argumentácie zriadenia vecného bremena spočívajúceho len v práve prechodu pešo
po priľahlom pozemku.
25. Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolatelia takúto argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie a
ani v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (hoci ho napádali aj pre nesprávne právne posúdenie

veci), nepoužili. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nemali preto žiaden dôvod k tejto, až v
dovolacom konaní dovolateľmi uplatnenej argumentácie, zaujímať v rozhodnutiach osobitné stanovisko.
Konajúce súdy teda vôbec neriešili otázku, či vzhľadom na konkrétne okolnosti, postačuje zriadiť vecné
bremeno v prospech žalobcov spočívajúce len v práve prechodu pešo. Od vyriešenia tejto otázky
preto rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo. Nebol tak splnený jeden zo základných predpokladov

prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.
26. Dovolací súd napokon poznamenáva, že v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie žalovaných 1/

a 2/ odmietol podľa § 447 písm. c) a f) C. s. p.
28. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ úspešným v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to
uložením povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.1 a 2 C. s. p.).

29. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.