Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/507/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205162
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8511205162.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30807484, proti povinnému: H. M.,
nar. XX.X.XXXX, J. XXX, XXX XX J., o vymoženie 683,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad so sídlom Baštová
44, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.10.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 7.10.2011,
ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 13.10.2011, a exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa č. 700-3110103106-GC04/06 zo dňa 28.9.2006, právoplatného dňa
6.11.2006 a vykonateľného dňom 21.11.2006. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
proti povinnému vymoženia sumy 683,52 eur. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi dňa 24.10.2011 pod číslom 5710 0023560*.
2. Dňa 15.12.2017 predložil súdny exekútor návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. V podaní
uviedol, že v prílohe zasiela oznámenie oprávneného a zároveň žiada o rozhodnutie vo veci. Náhradu
trov exekúcie si uplatňuje v minimálnej výške 39,83 eur vrátane DPH.
3. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 30.11.2017 uviedol, že rozhodnutie č. 700-3110103106-
GC04/06 zo dňa 28.9.2006, právoplatné dňa 6.11.2006, uplatnené voči povinnej nie je možné z dôvodu

uplynutia času vykonať. Uplynutím vykonateľnosti rozhodnutia nie je dotknuté právo na vymáhanie trov
exekučného konania od povinného. Toto oznámenie nie je návrhom na zastavenie podľa § 57 ods. 1
písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení platnom a účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným.6. Podľa § 58 ods. 1 EP v príslušnom účinnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom,

pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutia uvedené v odseku 1 možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

8. Desaťročná lehota v zmysle citovaného § 148 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení

účinnom v rozhodnom čase na vykonanie rozhodnutia v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie
nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 6.11.2016. Súd mal za preukázané, že rozhodnutie, ktoré
bolopodkladomnavykonanieexekúciesastalopouplynutílehotydesiatichrokovododňaprávoplatnosti
rozhodnutia neúčinným.

9. Podľa ustanovení Exekučného poriadku nie je prípustné, aby v prípade, že došlo k zastaveniu

exekúcie, táto ďalej pokračovala len na trovy exekúcie; ak bola exekúcia zastavená, pokračovanie vo
výkone súdnym exekútorom za účelom vymoženia trov exekúcie a akceptácia tohto stavu súdom je
nezákonná (viď NS SR sp. zn. 5 Cdo 91/2004). Keďže rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie
exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným, súd
exekúciu (t.j. v celom rozsahu, nielen vo vzťahu k vymáhanej istine) zastavil v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b/ EP v znení účinnom do 31.marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a
spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12.Vkonanísarozhodovanieonáhradetrovkonaniaprijehozastaveníspravujepredovšetkýmzásadou

procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). V danom prípade však už samotný
dôvod zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania
nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie
je márne prekludovanie práva, ktoré žiaden z účastníkov v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Ide o
skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva priamo zo zákona

s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

13. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže
súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak

nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

16. Podľa § 199 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových

výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode
s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym
predpisom.

17. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok nanáhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

18.Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.marca 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
platnom a účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

20. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí
exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

21. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho
je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady
exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky
prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením
oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z
týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného,
avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na judikatúru NS SR (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že

oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v
dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený
totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako

i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti
v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej
moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny
zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o
trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, § 196 ods. 1 a § 197

Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.

22. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie
podľa § 243j EP), podľa vyššie citovaných ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v
celkovej výške 39,83 eur, na ktorých úhradu zaviazal povinného. Tieto trovy predstavuje:

- odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti á 33,19 eur,
- zvýšenie priznanej odmeny o sadzbu 20% DPH, t.j. spolu o sumu 6,64 eur.

Poučenie:

Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.