Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202818
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614202818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek

senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PEPSI-COLA SR,
s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, zastúpený: JUDr. Branislav Šašinka, advokát,
Exnárova 19, 821 03 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: O.. B. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX
XX J., M. D., žalovanému v 2. rade: P. X., L.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX J., M. D., žalovanému v 3.
rade: W.. S. Y., L.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, P., Č. O., M. Č., všetci zastúpení: JUDr. Marta Vícenová,
advokátka, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 79.166,54 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 11Cb/2/2014-182

zo dňa 18.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e .

Krajský súd v Bratislave konanie v časti o zaplatenie sumy 295,37 eur zastavuje.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 11Cb/2/2014-182 zo dňa 18.10.2016
m e n í tak, že

- žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
78.871,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78.871,17 eur od 8.6.2018 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
- žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania 8,25 % ročne zo sumy 78.908,57 eur od 1.6.2018 do 6.6.2018, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku,
- žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 28.12.2013 do 31.5.2018, to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
79.166,54 eur od 1.12.2013 do 27.12.2013, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má spoločne a nerozdielne proti žalovaným v 1. a v 3. rade právo na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 79.166,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25%ročnezosumy79.166,54eurod16.02.2014aždozaplatenia,tovšetkodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 01.12.2013 do 15.02.2014 do 3 dní od právoplatnosti rozsudkua žalovaného v 3. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
79.166,54 eur od 28.12.2013 do 15.02.2014 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovanému v 1., 2. a 3. rade v rozsahu 100 %, o

ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa11.03.2014domáhal,aby
súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 79.166,54 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 16.02.2014 až do zaplatenia,
žalovaného v 1. rade žiadal zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne z sumy

79.166,54 eur od 01.12.2013 do 15.02.2014 a žalovaného v 3. rade žiadal zaviazať na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 28.02.2013 do 15.02.2014.
Spoločne a nerozdielne žiadal žalobca zaviazať žalovaných na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 21.10.2008 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou LANDER, s.r.o. ako
kupujúcim 1, spoločnosťou ROBINSON CAFÉ spol. s r.o. ako kupujúcim 2, uzavretá Zmluva o dodávke
nealkoholických nápojov spoločnosťou žalobcu, ku ktorej boli uzavreté Dodatky č. 1 až 7 (ďalej aj

„Zmluva“).Žalobcauviedol,želistomzodňa12.09.2013odstúpilodZmluvy,pretožekupujúci1vmesiaci
december 2011 a kupujúci 2 v mesiaci apríl 2013, neodobrali žiadne nápoje. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy 79.166,54 eur, ako pomernej časti odmeny a zúčtovania k
rozhodnému dňu, a to voči žalovaným v 1., 2 a 3. rade ako ručiteľom, ktorí sa v zmysle čl. XI Zmluvy
zaviazali, že uspokoja pohľadávku žalobcu voči kupujúcemu, ak si kupujúci nesplní svoj záväzok zaplatiť

žalobcovi pohľadávku riadne a včas.
Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou
LANDER, s.r.o. a ROBINSON CAFÉ s.r.o. podpísal ako ručiteľ výlučne z dôvodu, že v čase jej podpisu
vykonával funkciu konateľa menovaných spoločností, prevzatie ručiteľského záväzku bolo teda z jeho
strany len formálne, nebolo slobodné a vážne v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, preto nemohlo

mať za následok vznik ručiteľského záväzku. Ďalej uviedol, že pred viac ako dva a pol rokom ukončil
výkon funkcie konateľa v uvedených spoločnostiach a z toho dôvodu nemohol mať vplyv na prípadne
plnenie záväzkov týchto spoločností voči žalobcovi, pričom až do 07.02.2014, kedy mu žalobca doručil
výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, nemal vedomosť o uvedenom dlhu. Poukázal na to, že Zmluva bola
menená rôznymi dodatkami a na základe Dodatku č. 5 z roku 2010 došlo k zmene pôvodného ručiteľa č.

2 a na miesto neho sa stal ručiteľom č. 2 pán J.. W. Y., ktorý aj predmetnú zmluvu ako ručiteľ podpísal a
od podpisu tohto dodatku už žalovaný v 2. rade nebol účastníkom Zmluvy na strane ručiteľa a ani ďalšie
dodatky už nepodpisoval. Upozornil na to, že v Dodatku č. 5 až 7 je výslovná špecifikácia výlučne troch
ručiteľov a on sa tam nenachádza. Vyjadril názor, že na základe dohody účastníkov Zmluvy v Dodatku
č. 5, t.j. so súhlasom samotného žalobcu, jeho ručiteľský záväzok v roku 2010 dňom podpisu Dodatku

č. 5 zanikol.
Na pojednávaní dňa 07.03.2016 žalovaný v 1. rade uviedol, že ručiteľstvo chápal v tom zmysle, že v
období od 01.11.2008 do 31.10.2013 ručia za to, že jediným ich dodávateľom bude žalobca. Žalovaný
v 3. rade uviedol, že má všetky záväzky voči žalobcovi uhradené a necíti sa byť dlžníkom, namietol
oprávnenosť žaloby.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca odstúpil od Zmluvy niečo viac ako
mesiac pred jej ukončením, v čase keď si spoločnosť voči dodávateľovi plnila svoje záväzky i keď
len v rozsahu, aký jej reálna situácia dovoľovala. Mal za to, že spoločnosť si riadne plnila svoje
povinnosti v zmysle Zmluvy, a to dodržať kompletnú ponuku v sortimente, zviditeľniť spoločnosť žalobcu,
poskytovať prenájom plochy na umiestnenie zariadení poskytnutých kupujúcemu spoločnosťou žalobcu.

Konštatoval, že keby aj žalobca mal nárok na vrátenie nejakých finančných prostriedkov, tak len na
alikvotnú časť, t.j. 3.351 eur. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu boli ručitelia uvedení do omylu. Mal za
to, že ide len o formálne ručenie.
Na pojednávaní dňa 27.09.2016 právny zástupca žalovaných namietal platnosť Zmluvy pre jej nejasnosť
a nezrozumiteľnosť a ohľadom výšky istiny uviedol, že uznávajú nárok vo výške 4.166,94 eur, nakoľko v

zmysle Prílohy č. 2 pripadala odmena vo výške 2.083,47 eur. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol,
že podľa jeho názoru odmena vo výške 42 % bol spätný bonus za odobratý tovar, predmetom sporu
je ale marketingová podpora, ktorá z ich strany zabezpečovaná bola, marketingová podpora nebola
viazaná na obrat, obrat zabezpečovali ako sa dalo.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca dňa 21.10.2008 uzavrel so

spoločnosťou LANDER, s.r.o. ako kupujúcim 1 a spoločnosťou ROBINSON CAFÉ spol. s r.o. ako
kupujúcim 2 Zmluvu o dodávke nealkoholických nápojov, účelom ktorej bol odber nápojov od žalobcu a
marketingová podpora tohto predaja, pričom zmluva bola dojednaná na dobu určitú - od 01.11.2008 do
31.10.2013. Zmluvné strany sa dohodli, že ak kupujúci bude plniť podmienky dohodnuté v Prílohe č. 2patrí mu odmena podľa Prílohy č. 2 tejto zmluvy. Pri podpise zmluvy prevzali ručiteľský záväzok v zmysle
čl. XI zmluvy žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Zmluvné strany sa dohodli, že zabezpečovanou
pohľadávkou vo výške 3.765.999 Sk sa rozumie okrem iného aj pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá

vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením od tejto zmluvy. Dňa 21.10.2008 žalobca, kupujúci 1
a kupujúci 2 uzavreli Dohodu o obrate nealkoholických nápojov spoločnosťou žalobcu, v zmysle ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že v období od 01.11.2008 do 31.10.2013 bude predávajúci kupujúcim dodávať
a kupujúci budú odberať tovar v ročnom obrate 3.500.000 Sk (116.178,72 Eur). Zo zálohovej faktúry
XXXX zo dňa 27.10.2008 a výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca vyplatil kupujúcemu

2 v súlade s Prílohou č. 2 bod 6 písm. b) Zmluvy sumu 3.570.000 SK (118.502,29 eur). Dňa 22.07.2009
zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1, v zmysle ktorého sa pridal ručiteľ 3, ktorým bol žalovaný v 3. rade,
súčasťou tohto dodatku bola aj nová Príloha č. 2. Zo zálohovej faktúry XXXXXXXXX zo dňa 01.07.2009
a z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca vyplatil kupujúcemu 1 sumu 42.857,80 eur v
súlade s Prílohou č. 2 bod 6 písm. b) Zmluvy. Zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 5, v zmysle ktorého
sa zmenil kupujúci 2 tak, že sa ním stala spoločnosť Malloni, s.r.o., obsahom Dodatku č. 5 bola aj

dohoda zmluvných strán, že sa mení ručiteľ 2 tak, že sa ním stane J.. W. Y.. Z výpisu z obchodného
registra SR mal súd preukázané, že spoločnosť MALLONI s.r.o. zmenila obchodné meno na NILLOM,
s.r.o. Zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 6, v zmysle ktorého sa zmenil kupujúci 1 tak, že sa ním stala
spoločnosť BRAILA, s.r.o.. Z výpisu z obchodného registra SR mal súd za preukázané, že spoločnosť
BRAILA s.r.o. zmenila obchodné meno na BRYLING, s.r.o.. Zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 7, v

zmysle ktorého sa zmenil kupujúci 2 tak, že sa ním stala spoločnosť HALIFAX, s.r.o.. Žalobca následne
odstúpil od Zmluvy písomným podaním zo dňa 12.09.2013 adresovaným kupujúcemu 1, ktoré kupujúci
1 prevzal dňa 23.09.2013. Dňa 12.09.2013 adresoval žalobca odstúpenie od zmluvy aj kupujúcemu
2, ktoré kupujúci 2 prevzal dňa 23.09.2013. Žalobca vyzval žalovaných na splnenie ich ručiteľského
záväzku, pričom žalovaný v 1. rade prevzal výzvu dňa 20.11.2013, žalovaný v 2. rade prevzal výzvu dňa

03.02.2014 a žalovaný v 3. rade prevzal výzvu dňa 19.12.2013.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 303, § 304 ods. 1, 2, § 305. § 306, § 307 ods. 1, § 311 ods. 1,
2, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 853 ods. 1, § 531 ods.
2 a 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., § 262 ods. 1 a 2, § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“). Súd pri rozhodovaní bral zreteľ i na čl. V bod 1 a 2, čl. X bod 2, čl. XI bod 1, 2, 3 Zmluvy, Prílohy
č. 2 bod 1 v znení Dodatku č. 1, Prílohy č. 2 bod. 2, 6, 7.
Súd konštatoval, že zo znenia Zmluvy o dodávke nealkoholických nápojov spoločnosťou žalobcu zo
dňa 21.10.2008 a Dohody o obrate nealkoholických nápojov zo dňa 21.10.2008 je jednoznačné, že
nárok na odmenu vznikne kupujúcim nielen vykonávaním podpory predaja alebo aj splnením podmienok

určených v Prílohe č. 2 Zmluvy a vyplýva z nich aj spôsob vypočítavania odmeny, na ktorú mali kupujúci
nárok ako aj to, že nárok na odmenu vznikal postupne po splnení dohodnutých zmluvných povinností,
odmena sa vypočítavala z dosiahnutého obratu od žalobcu odobratých a riadne zaplatených nápojov.
Zdôraznil, že zmluvné povinnosti kupujúcich nespočívali len v povinnosti poskytovať marketingovú
podporu predaja výrobkov žalobcu, ale aj v povinnosti odobrať dohodnuté množstvo výrobkov žalobcu,

až po splnení týchto povinností vznikol kupujúcim nárok na odmenu vo výške 42 % z obratu. Poukázal
na to, že keďže žalobca poskytol vopred určitú sumu kupujúcim na obdobie piatich rokov dohodnutého
trvania Zmluvy, bolo potrebné v rozhodujúci deň vyhodnotiť, či kupujúci majú nárok na odmenu, ktorá
im už bola vyplatená a či je potrebné odmenu im doplatiť, resp. majú povinnosť časť odmeny vrátiť.
Námietku žalovaných, že Zmluva je absolútne neplatná pre nezrozumiteľnosť, považoval za nedôvodnú,

Zmluvu považoval v celom rozsahu za platnú, nakoľko jej ustanovenia, vrátene čl. V a Prílohy č.
2, sú jasné, určité a zrozumiteľné a netrpia vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Dodal, že
žalovaní ako štatutári kupujúcich pri podpise Zmluvy presne vedeli, čo je účelom Zmluvy a účelom
odmeny a bol im známy zámer, ako s touto prijatou sumou mienili naložiť, po uzavretí Zmluvy a ani
po prijatí uvedenej sumy od žalobcu žalovaní voči nej nemali žiadne výhrady, prijatú sumu užívali a

disponovali ňou, pričom im bola známa skutočnosť, že nárok na túto sumu im vzniká až postupne.
Obranužalovaných,žeZmluvajeneplatnáprenezrozumiteľnosťpovažovalpretozaúčelovú,súmyslom
zbaviť sa ručiteľskej zodpovednosti. Na námietku žalovaných, že ručiteľský záväzok nevznikol, nakoľko
pri podpise Zmluvy a jej dodatkov boli zo strany žalobcu utvrdzovaní v tom, že ide len o formalitu,
súd neprihliadol, pretože mal za to, že inštitút ručenia nie je neznámym inštitútom, žalovaní museli

poznať obsah tohto záväzku a zmysel takejto dohody. Zdôraznil, že tento záväzok žalovaní riadne
podpísali, a teda nesú za neho zodpovednosť, ich ručiteľský záväzok je platný a vyvoláva právne
účinky. Súd preto považoval za preukázané, že žalovaný v 1. a 3. rade zodpovedajú za pohľadávku,
ktorá žalobcovi z uzavretej Zmluvy vznikla, nakoľko sa písomne - platnou Zmluvou zaviazali v čl. XI.Zmluvy, že vzniknuté pohľadávky žalobcu voči kupujúcim uspokoja sami, ak ich neuspokoja dlžníci. Súd
mal v konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ predmetnej pohľadávky splnil podmienky v zmysle
§ 306 OBZ a je oprávnený žiadať od žalovaných v 1. a 3. rade splnenie ich ručiteľskej povinnosti.

Pokiaľ ide o ručiteľskú zodpovednosť žalovaného v 2. rade, s poukazom na § 853 ods. 1 v spojení
s § 531 ods. 2 OZ mal za to, že záväzok žalovaného v 2. rade Dodatkom č. 5 nezanikol, ale k jeho
ručiteľskému záväzku len pristúpil nový ďalší ručiteľ, keďže žalovaný v 2. rade Dodatok č. 5 nepodpísal,
nemohol jeho záväzok zaniknúť, ale trvá platne aj naďalej. Keďže súd nemal preukázané, že by záväzok
žalovaného v 2. rade zanikol z iného právneho titulu, považoval nárok žalobcu aj voči žalovanému v

2. rade za dôvodný. Po preskúmaní Zmluvy dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči kupujúcim, a
teda aj voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy z dvoch rôznych titulov, a to titulom zostatku časti
zaplatenej odmeny, ktorý nárok súd posúdil v zmysle čl. X bod 2 a titulom zúčtovania odmeny vždy k
rozhodnému dňu trvania Zmluvy, ktorý nárok súd posúdil podľa Prílohy č. 2 bodu 6 písm. b) Zmluvy.
Vo vzťahu k prvému nároku uviedol, že keďže k predčasnému zániku Zmluvy došlo v mesiaci 9/2013
(platným odstúpením od Zmluvy) z celkovo poskytnutej odmeny vo výške 148.522,39 eur bez DPH sa

odpočítala suma 145.771,98 eur, na základe toho vznikol žalobcovi nárok na vrátenie 2.750,41 eur bez
DPH, t.j. 3.272,99 eur s DPH. Pokiaľ ide o druhý nárok, uviedol, že ten vznikol žalobcovi za obdobie
od 01.05.2010 do 31.10.2010 v sume 2.851,43 eur, za obdobie od 01.11.2010 do 30.04.2011 v sume
7.917,58 eur, za obdobie od 01.05.2011 do 31.10.2011 v sume 13.975, 90 eur, za obdobie 01.11.2011 do
30.04.2012 v sume 11.107,37 eur, za obdobie od 01.05.2012 do 31.10.2012 v sume 12.713,64 eur, za

obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013 v sume 13.902,68 eur, za obdobie od 01.05.2013 do 30.09.2013
v sume 2.851,43 eur. Súčet oboch nárokov predstavuje 79.166,54 eur, preto súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie uvedenej sumy spoločne a nerozdielne v zmysle § 307 ods. 1 OBZ. Okrem toho priznal
žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej sumy a plnú náhradu trov konania voči žalovaným.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1., 2. a 3. rade. Svoje
podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedli, že kupujúcim patrila tzv. marketingová podpora (odmena vo výške 42 %), pretože plnili

podmienky uvedené v čl. II. a III. Zmluvy - t.j. dodávka nealkoholických nápojov, podpora predaja a
propagácia nápojov, pričom v Zmluve, Prílohe č. 2 ani v Dodatku č. 1 neboli kupujúci viazaní množstvami
odobratého tovaru. Ďalej uviedli, že v Prílohe č. 2 bod 6 je výslovne uvedené „pomerne k jednotlivým
kalendárnym mesiacom, t.j. 62.766,65 SK (2.083,47 eur)“, čím je daný základný princíp spolupráce
medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcimi. Konštatovali, že takýmto spôsobom bola vedená

obchodná politika predávajúceho - žalobcu, ktorému záležalo na odbere a propagácii svojich výrobkov a
bol ochotný cez tzv. marketingovú podporu dotovať svojich obchodných partnerov, v období zmluvného
vzťahu to bola bežná obchodná prax u predávajúceho. Podľa žalovaných bod 7 písm. b) Prílohy č. 2
nemožno vykladať inak, ako tak, že výška nároku kupujúceho na odmenu je daná suma 42 %, a táto je
viazaná tretinami podľa bodu 3 - 1/3 patrí za udržanie kompletnej ponuky - táto ponuka bola kompletná,

1/3 za zviditeľnenie spoločnosti Pepsi Cola SR, s.r.o. - nikdy žalobca nenamietal, že by kupujúci túto
povinnosť neplnili a 1/3 za prenájom plochy - nikdy nebolo namietané neposkytnutie plôch. Postupné
odpočítavanie marketingovej podpory podľa nich nikdy nebolo viazané na odobraté množstvá tovaru.
Podmienky považovali za splnené, a teda pomerná časť odmeny kupujúcim vždy patrila. Mali za to,
že kupujúcim vznikla povinnosť zaplatiť predávajúcemu pomernú časť odmeny v sume 2.750,42 za 1

mesiac nenaplnenia Zmluvy. S poukazom na § 853 ods. 1 OZ vyjadrili názor, že súd nesprávne použil
ako podporné a najbližšie zákonné ustanovenia § 531 ods. 2 a 3 OZ. Keďže vyhlásenie ručiteľa bolo
vykonané jednostranným právnym úkonom podľa § 303 OBZ, je podľa nich správne ako podporné
použiť toto zákonné ustanovenie. Poukázali na Dodatok č. 5, pri ktorom sa menil kupujúci a ručiteľ
2, teda žalovaný v 2. rade a súčasne pristúpil ručiteľ J.. W. Y. a tvrdili, že tento úkon treba vykladať

ako jednostranné vyhlásenie veriteľa o zániku ručiteľského záväzku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade,
kedy to, že sa jednalo o skutočnú vôľu žalobcu, potvrdzuje aj skutočnosť, že všetky ďalšie dodatky boli
uzatváranébezúčastižalovanéhov2.rade.Zdôraznili,žepriaplikáciianalógielegisjetrebarešpektovať
§ 3 OZ a analógiu používať len v súlade s dobrými mravmi, pričom je v rozpore s dobrými mravmi, aby
bolovôľaveriteľavykladanáinak,akozánikručiteľskéhozáväzkužalovanéhov2.rade,keďjehovedomé

adlhodobésprávanieviedlovšetkýchúčastníkovkpresvedčeniu,žedošlokzánikuručeniažalovanéhov
2.rade.Ďalejuviedli,ženiejemožnésčítavaťjednotlivévyčíslenépohľadávkyzjednotlivýchrozhodných
dní, lebo podľa Zmluvy bol predávajúci povinný vystavovať opravné doklady do 60 dní a tiež bol povinný
tak robiť v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Namietali, že súd vykonal dokazovanie ajna základe dobropisov k faktúre č. XXXXXXX až XXXXXXX a súčet ich hodnôt vyhlásil za pohľadávku
žalobcu, avšak nevzal do úvahy, že uvedené opravné doklady boli vystavené 26.11.2013, teda len
posledné dva doklady boli vystavené podľa zmluvy v lehote do 6 mesiacov, všetky boli vystavené naraz,

čo odporuje Dodatku č. l Prílohy č. 2 ods. 7 písm. b). Uviedli, že ak si v rámci tejto zmluvy žalobca svoje
nároky neuplatnil tak, ako to bolo dané Zmluvou, Dodatkom č. l a zákonom o účtovníctve, nemôže si
spätne nárokovať úhradu, pretože sa svojho nároku vzdal v rozhodný deň. Okrem toho namietali, že k
zaplateniu úrokov z omeškania boli samostatne zaviazaný žalovaný v 1. a 3. rade, a to spoločne v čase
od 28.12.2013 do 15.12.2014, prípadným zaplatením týchto dvoch samostatných nárokov, by vzniklo

žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v časti I. vo výške 76.416,12 zamietol, v časti II. a III. zrušil a vrátil späť prvostupňovému súdu
a pre prípad úspechu žalovaným priznal náhradu trov konania. V inom prípade navrhli, aby žalovaného
v 2. rade, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezaviazal k trovám konania.

3. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.01.2017 a uviedol,

že v súlade s Prílohou č. 2 Zmluvy mu vznikol voči kupujúcemu nárok na zaplatenie sumy 3.272,99
eur (2.750,41 eur bez DPH) titulom zostatku pomernej časti zaplatenej odmeny. Žalobca ďalej uviedol,
že v súlade s Prílohou č. 2 Zmluvy mu vznikol voči kupujúcemu: nárok na zaplatenie sumy 2.851,43
eur (2.376,19 eur bez DPH) titulom zúčtovania k „Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.05.2010 do
31.10.2010, nárok na zaplatenie sumy 7.917,58 eur (6.597,98 eur bez DPH) titulom zúčtovania k

„Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.11.2010 do 30.04.2011, nárok na zaplatenie sumy 13.975,90
eur (1.646,58 eur bez DPH) titulom zúčtovania k „Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.05.2011 do
31.10.2011, nárok na zaplatenie sumy 11.107,37 eur (9.256,14 eur bez DPH) titulom zúčtovania k
„Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.11.2011 do 30.04.2012, nárok na zaplatenie sumy 12.713,64
eur (10.594,70 eur bez DPH) titulom zúčtovania k „Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.05.2012 do

31.10.2012, nárok na zaplatenie sumy 13.902,68 eur (11.585,57 eur bez DPH) titulom zúčtovania k
„Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013, nárok na zaplatenie sumy 13.424,95
eur (11.187,46 eur bez DPH) titulom zúčtovania k „Rozhodnému dňu“ za obdobie od 01.05.2013 do
30.09.2013. Súčet týchto súm spolu predstavuje sumu 79.166,54 eur. Uviedol, že tvrdenie žalovaných,
že nie je možné sčítavať jednotlivé vyčíslené pohľadávky z jednotlivých rozhodných dní, lebo podľa

Zmluvy bol predávajúci povinný vystavovať opravné doklady do 60 dní a tiež bol povinný tak robiť v
súlade so zákonom č. 431/2005 Z.z. o účtovníctve, je v tejto veci právne bez významu. Mal za to, že
žiadny zákon ani žiadne zmluvné dojednanie nezakazuje žalobcovi sčítať jednotlivé svoje pohľadávky,
ktoré má voči žalovaným v 1. až 3. rade a naviac ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, pričom žalovaným
v1.až3.radeničnebránilotietoprostriedkyuplatniťužpredsúdomprvejinštancie.Tvrdeniežalovaných,

podľa ktorých, ak si v rámci tejto zmluvy predávajúci - žalobca svoje nároky neuplatnil tak, ako to bolo
dané zmluvou, Dodatkom č. 1 a v rámci zákona o účtovníctve, nemôže si spätne nárokovať úhradu,
pretože sa svojho nároku vzdal v rozhodný deň, nemá podľa žalobcu žiadny právny a skutkový základ a
opäť ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré žalovanými v 1. až 3. rade neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie, i keď im v tom nič nebránilo. Žalobca zdôraznil, že sa svojho nároku voči žalovaným v 1.

až 3. rade nikdy nevzdal, práve naopak vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na plnenie a až keď títo odmietli
žalobcovi plniť, žalobca si voči nim uplatnil svoj nárok na súde. Poukázal na § 303 OBZ a uviedol, že
žiadnymzospôsobovupravenýchvzákonenedošlokzánikuručiteľskéhozáväzkužalovanéhov2.rade,
jeho ručiteľský záväzok aj naďalej trvá. Mal za to, že žalovaní v 1. až 3. rade v odvolaní nepreukázali
existenciu tvrdených odvolacích dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Dňa 19.09.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu, a to na základe výzvy súdu zo dňa 17.06.2019.
V tomto podaní žalobca informoval o tom, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27.03.2017
v konaní vedenom pod sp. zn. 6K 16/2017 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného v 2. rade, toto

uzneseniebolozverejnenévObchodnomvestníkuč.65/2017,deňvydania03.04.2017.Žalobcauviedol,
že si v konkurznom konaní uplatnil pohľadávky v celkovej výške 79.166,54 eur, pričom dňa 01.06.2018
mu bola z konkurzu zaplatená suma 257,97 eur a dňa 07.06.2018 suma 37,41 eur, t.j. žalobca bol
v konkurze uspokojený v celkovej výške 295,38 eur, čo predstavuje percento uspokojenia 0,37 %.
Poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.01.2019 v konaní vedenom pod sp.

zn. 6K 16/2017 konkurz vyhlásený na majetok úpadcu P. X., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX J.,
zrušil po splnení konečného rozvrhu výťažku, toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 23/2019, deň vydania 01.02.2019, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2019. Ďalej
uviedol, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 31.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 6K16/2017 dlžníka P. X. oddlžil. Nakoľko z konkurzného konania voči žalovanému v 2. rade bola žalobcovi
dňa 01.06.2018 zaplatená suma 257,97 eur a dňa 07.06.2018 suma 37,41 eur, žalobca zobral svoj
návrh v časti 295,37 eur voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade späť, v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

Vyjadril názor, že voči žalovanému v 2. rade súd bude postupovať v súlade s § 167e ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) s poukazom na § 166e ZoKR, nakoľko
žalovaný v 2. rade bol rozhodnutím súdu oddlžený. S poukazom na čiastočnú úhradu dlžnej sumy z
konkurzného konania vedeného voči žalovanému v 2. rade a s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR navrhol
súdu, aby rozhodol tak, že „Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 295,37 eur zastavuje. Súd konanie

voči žalovanému v 2. rade zastavuje. Odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie nasledovne:
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
78.871,17 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78.871,17 eur od
8.6.2018 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3.
rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 79.166,54 eur od 16.2.2014 do 31.5.2018 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 1. rade

a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 78.908,57 eur od 1.6.2018 do 6.6.2018 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti (výrok II. a III.) potvrdzuje. V časti trov
prvoinštančného konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení nasledovne: Súd priznáva
žalobcovi náhradu trov konania spoločne a nerozdielne voči žalovanému v 1. a 3. rade v rozsahu 100

%. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 3. rade v rozsahu
100 %.“

5. Dňa 14.10.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade - W.. S. Y., ktorý so späťvzatím
žaloby, v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 09.09.2019, nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru, akékoľvek

právne konanie založené napadnutým rozsudkom, prehlbuje nezákonný stav. Namietal, že napadnutý
rozsudok obsahuje neodstrániteľnú vadu ktorá je dôsledkom nezákonnej fakturácie, pričom táto vada
spočíva v tom, že listinné dôkazy - faktúry z ktorých odvodzuje výšku nároku žalobcu, počítajú s
dvojnásobnouvýškouposkytnutýchfinančnýchprostriedkov.Upozornilnanezákonnýspôsobfakturácie,
ktorý odporuje zákonu o účtovníctve. Okrem toho uviedol dôvody, pre ktoré sú faktúry č. XXXXXXX,

XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX nezákonné. Ďalej
poukázal na to, že neexistuje žiadne ručenie - ručiteľský záväzok v súvislosti s firmou HALIFAX s.r.o., na
ktorej spoločnosť PEPSI-COLA s.r.o. vystavila fakturáciu, za ktorej nezaplatenie požaduje na ručiteľoch
plnenie. Uviedol, že jediný ručiteľský záväzok v Zmluve je v súvislosti s firmou Lander s.r.o., ktorý však
zanikol podľa § 311 ods. l OBZ.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že konanie voči žalovanému
v 2. rade je potrebné zastaviť, konanie v časti o zaplatenie sumy 295,37 eur zastaviť a napadnutý
rozsudok č.k. 11Cb/2/2014-182 zo dňa 18.10.2016 zmeniť.

Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j.
odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch: ak je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval
dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil.

Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, nakoľko súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav, aj ho správne právne posúdil.
K čiastočnej zmene rozsudku došlo v dôsledku vyhlásenia konkurzu, z následného oddlženia žalovanej
2/ a čiastočného plnenia v rámci konkurzného konania, čo mal odvolací súd preukázané rozhodnutiami

Okresného súdu Bratislava I, ako aj údajmi zverejnenými v Obchodnom vestníku, ktoré sú všeobecne
dostupné, a stranám sporu boli písomne oznámené úradnou cestou.8. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho

úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa § 166e ZoKR,

(1) O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového
kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a ) v
rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie
znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
(2) Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom

(§ 166a ), bez ohľadu na to, či boli
alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
(3) Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej
vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.
(4) Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán

verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§
166b ), ako by na neho hľadel, keby
rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

10.Podľa§167eods.1ZoKR,akbolvyhlásenýkonkurz,súdbezzbytočnéhoodkladuzastavíkonanie,v

ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

11. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Podľa § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,

použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Predmetom konania na odvolacom súde bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 79.166,54 eur s
príslušenstvom, titulom ručiteľského záväzku žalovaných v 1., 2. a 3. rade. Vo vzťahu k žalovanému v
2. rade odvolací súd poukazuje na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K/16/2017-30 zo
dňa27.03.2017,ktorébolouverejnenévObchodnomvestníkuč.OV65/2017zodňa03.04.2017,značka
záznamu: T., bol na majetok dlžníka - P. X., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XX, XXX XX J. (ďalej aj „úpadca“),

vyhlásený konkurz. Podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.01.2018 správca úpadcu
súdu oznámil vyhlásenie konkurzu, pričom uviedol, že správca úpadcu nepodal návrh na pokračovanie
v konaní a súčasne požiadal o prerušenie súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom
prípade ide o konanie týkajúce sa majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, bolo súdne konanie vedené
pod sp. zn. 4Cob/56/2017 ex lege prerušené. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo

dňa 12.05.2017 si žalobca uplatnil svoj nárok prihláškou do konkurzného konania sp. zn. 6K/16/2017.
Na základe dopytu bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie správcu úpadcu - Odpoveď zo
dňa 01.06.2018, z ktorého je zrejmé, že pohľadávka žalobcu (veriteľa) - PEPSI COLA SR, s.r.o. bola
dňa 01.06.2018 uspokojená v zmysle Rozvrhu, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 50/2018 zodňa 12.03.2018, značka záznamu: T. v rozsahu 295,38 eur. Na základe návrhu správcu na zrušenie
konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 6K/16/2017
uznesením zo dňa 28.01.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 01.02.2019, právoplatným

dňa 19.02.2019, konkurz na majetok úpadcu P. X. zrušil po splnení konečného výťažku. Okresný súd
Bratislava I uznesením zo dňa 31.05.2019 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.06.2019, značka
záznamu: T., rozhodol tak, že dlžníka P. X., oddlžuje. Nakoľko žalovaný v 2. rade bol rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2019 oddlžený, s ohľadom na čiastočnú úhradu dlžnej sumy v
rozsahu 257,97 eur v prospech žalobcu z konkurzného konania vedeného voči žalovanému v 2. rade a s

poukazom na ustanovenie § 167e ods. 1 ZoKR, odvolací súd rozhodol tak, že konanie voči žalovanému
v 2. rade zastavuje. Vzhľadom na zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade, stratila námietka
žalovaných o zániku ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade opodstatnenie, preto sa ňou odvolací
súd viac nezaoberal.

15. Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2019 žalobca zobral svoj návrh v časti 295,37 eur voči

žalovaným v 1., 2., 3. rade späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť s poukazom na skutočnosť, že z
konkurzného konania voči žalovanému v 2. rade bola žalobcovi dňa 01.06.2018 zaplatená suma 257,97
eur a dňa 07.06.2018 suma 37,41 eur, t.j. spolu suma 295,37 eur.
Podaním doručeným súdu dňa 14.10.2019 žalovaný v 3. rade vyjadril nesúhlas s týmto späťvzatím
žaloby. Žalovaný v 3. rade namietal, že napadnutý rozsudok prehlbuje nezákonný stav, pretože obsahuje

neodstrániteľnú vadu, ktorá je dôsledkom nezákonnej fakturácie a taktiež poukázal na neexistenciu
ručenia. Podľa ustanovenia § 370 CSP „Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.“
Odvolací súd dáva do pozornosti, že spätˇvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozicˇných
oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý
má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvnˇovatˇ priebeh a
smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozicˇný princíp civilného procesu). Vôlˇa žalobcu

dosiahnutˇ zastavenie konania prostredníctvom inštitútu spätˇvzatia žaloby je však limitovaná dvoma
skutocˇnostˇami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych
dôvodov, pre ktoré konanie zastavitˇ nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov
potom v konaní nesie žalovaný. V danom prípade je zrejmé, že žalobca svojím cˇiastocˇným spätˇvzatím
žalobyuplatnilsvojeprávodisponovatˇkonaním,ktorémuvyplývazdispozičnéhoprincípu.Poprejavení,

či uplatnení tohto práva je súd povinný skúmať vážne dôvody nesúhlasu žalovaného so spatˇvzatím
návrhu. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu.
Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé
skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky

zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na
postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie
veci, môže v konaní pokracˇovatˇ podľa § 96 ods. 2 O.s.p., v opacˇnom prípade konanie zastaví
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2010). Odvolací súd po posúdení

dôvodov nesúhlasu žalovaného v 3. rade s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom, dospel k záveru, že
nesúhlas žalovaného nie je založený na vážnych dôvodoch. Námietky žalovaného v 3. rade, smerujúce
voči samotnému napadnutému rozsudku, týkajúce sa nezákonnej fakturácie a neexistencie ručenia,
odvolací súd nepovažoval za vážne dôvody nesúhlasu späťvzatia žaloby v časti istiny 295,37 eur.
Odvolací súd k takémuto názoru dospel po tom, ako sa oboznámil s jednotlivými skutkovými okolnosťami

prípadu, povahou uplatňovaného nároku, možnými dôsledkami zastavenia konania v späťvzatej časti
istiny a tiež s prihliadnutím na právny a faktický stav vzťahov medzi účastníkmi a dopadom na ich
postavenie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 295,37 eur zastavil.

16. S poukazom na zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade a zastavenie konania v časti o

zaplatenie sumy 295,37 eur, odvolací súd následne rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie istiny
78.871,17 eur (79.166,54 eur - 295,37 eur) s príslušenstvom, a to voči žalovanému v 1. a 3. rade. Vo
vzťahu k námietke žalovaných, že kupujúcim patrila tzv. marketingová podpora (odmena vo výške 42
% dosiahnutého obratu), pretože plnili podmienky uvedené v čl. II. a III. Zmluvy, pričom neboli viazanímnožstvami odobratého tovaru, odvolací súd uvádza nasledovné. V čl. V ods. 2 Zmluvy o dodávke
nealkoholických nápojov sa zmluvné strany dohodli, že ak si kupujúci splní povinnosť uvedenú v čl.
V bod 1 Zmluvy (bude mať v ponuke všetky druhy nápojov uvedených v Prílohe č. 4) a súčasne ak

kupujúci bude plniť podmienky dohodnuté v Prílohe č. 2, patrí kupujúcemu odmena podľa Prílohy č.
2 tejto zmluvy. Z uvedeného znenia Zmluvy vyplýva, že nárok na odmenu vznikne kupujúcim nielen
vykonávaním podpory predaja alebo aj splnením podmienok určených v Prílohe č. 2 Zmluvy. Podľa bodu
1 Prílohy č. 2, ak si kupujúci splní všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a bude plniť nasledujúce
podmienky patrí mu odmena vo výške 42 % z dosiahnutého obratu od žalobcu odobratých a riadne

zaplatených nápojov bez hodnoty vratných obalov a DPH. Podľa bodu 2 Prílohy č. 2 sa zmluvné strany
dohodli, že výška odmeny bude vypočítavaná vždy spätne k rozhodnému dňu. V bodoch 3, 4 a 5 Prílohy
č. 2 Zmluvy sa strany dohodli, že kupujúci budú mať nárok vždy na 1/3 z takto určenej odmeny po
splnení povinností v bode 3, 4 alebo 5 určených za každú z týchto povinností. V bode 6 Prílohy č. 2
si zmluvné strany dohodli, že dohodnutá čiastka bude kupujúcim vyplatená vopred v celej sume na
celé obdobie platnosti Zmluvy, t.j. na obdobie od 01.11.2008 do 31.10.2013. Čiastka bude zaplatená

na základe zálohovej faktúry vystavenej kupujúcim. Po vyhodnotení spolupráce k rozhodnému dňu sa
zistí výška nároku a táto sa porovná s čiastkou už zaplatenou podľa tohto bodu Zmluvy, rozdiel súm sa
dorovná dofakturáciou alebo dobropisom.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého z uvedenej formulácie
jednoznačne vyplýva spôsob vypočítavania odmeny, na ktorú mali kupujúci nárok a aj to, že nárok

na odmenu vznikal postupne po splnení dohodnutých zmluvných povinností. Odmena sa vypočítavala
z dosiahnutého obratu od žalobcu odobratých a riadne zaplatených nápojov. Zmluvné povinnosti
kupujúcich nespočívali len v povinnosti poskytovať marketingovú podporu predaja výrobkov žalobcu,
ale aj v povinnosti odobrať dohodnuté množstvo výrobkov žalobcu. Až po splnení týchto povinností
vznikol kupujúcim nárok na odmenu vo výške 42 % z obratu. Keďže však žalobca poskytol vopred určitú

sumu kupujúcim na obdobie piatich rokov dohodnutého trvania Zmluvy, bolo potrebné v rozhodujúci
deň vyhodnotiť, či kupujúci majú nárok na odmenu, ktorá im už bola vyplatená a či je potrebné odmenu
im doplatiť, resp. či majú povinnosť časť odmeny vrátiť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na čl.
I Dohody o obrate nealkoholických nápojov spoločnosťou PEPSI-COLA SR, s.r.o. zo dňa 21.10.2008
(ďalej len „Dohoda o obrate“), v ktorej sa kupujúci zaviazal od predávajúceho odoberať tovar v ročnom

obrate vo výške 3.500.000 Sk (116.178,72 eur). Z Dohody o obrate a predloženej Zmluvy o dodávke
nealkoholických nápojov spoločnosťou PEPSI COLA SR, s.r.o. zo dňa 21.10.2018 mal odvolací súd
preukázané, že kupujúci sa so žalobcom dohodli na podmienkach ich zmluvného vzťahu, podstatou
ktorého bol záväzok žalobcu dodať kupujúcim tovar a záväzok kupujúcich odobrať tovar v ročnom
obrate 3.5000.000 Sk. S poukazom na túto skutočnosť je zrejmé, že zmluvné povinnosti kupujúcich

nespočívali len v povinnosti poskytovať marketingovú podporu predaja výrobkov žalobcu, ale aj v
povinnosti odoberať dohodnuté množstvo výrobkov žalobcu, pričom odmena sa potom vypočítavala
z dosiahnutého obratu od žalobcu odobratých a riadne zaplatených nápojov. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalovaných ako nedôvodnú.

17. Žalovaní ďalej uviedli, že nie je možné sčítavať jednotlivé vyčíslené pohľadávky z jednotlivých dní,
lebo podľa Zmluvy bol predávajúci povinný vystavovať opravné doklady do 60 dní a tiež bol povinný
tak robiť v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní). Keďže žalobca túto argumentáciu nepoužil v
konaní pred súdom prvej inštancie a nejde o prípady uvedené v § 366 písm. a) až d), nie je jej použitie

v odvolacom konaní prípustné.

18. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného v 1., 2. a 3. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od
16.02.2014 až do zaplatenia, II. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť

žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 01.12.2013 do 15.02.2014
a III. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného v 3. rade zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 28.12.2013 do 15.02.2014. Žalovaní namietali,
že napadnutým rozsudkom boli k zaplateniu úrokov z omeškania samostatne zaviazaní žalovaný v
1. a 3. rade, a to spoločne v čase od 28.12.2013 do 15.12.2014, kedy prípadným zaplatením týchto

dvoch samostatných nárokov, by vzniklo žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Túto námietku odvolací
súd vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalobcovi by pri takomto postupe boli úroky z omeškania za
obdobie od 28.12.2013 do 15.02.2014 priznané duplicitne, čo je nesprávne. Odvolací súd poukazuje
na to, že žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na plnenie výzvou zo dňa 14.11.2013, doručenou mudňa 20.11.2013, v ktorej žalobca určil lehotu na plnenie do 30.11.2013, žalovaný v 1. rade v uvedenej
lehote nezaplatil a dostal sa do omeškania s plnením počnúc dňom 01.12.2013, a teda od tohto dňa bol
povinný platiť úroky z omeškania. Žalobca následne vyzval žalovaného v 3. rade na splnenie povinnosti

výzvouzodňa12.12.2013,doručenoumudňa19.12.2013,vktorejurčillehotunaplneniedo27.12.2013,
žalovaný v 3. rade v uvedenej lehote nezaplatil a dostal sa do omeškania s plnením počnúc dňom
28.12.2013, a teda od tohto dňa bol povinný platiť úroky z omeškania. S poukazom na uvedené je
zrejmé, že v období odo dňa 01.12.2013 do 27.12.2013 bol v omeškaní s plnením sumy 79.166,54
eur žalobcovi len žalovaný v 1. rade. Odo dňa 28.12.2013 boli v omeškaní s plnením sumy 79.166,54

eur už žalovaný v 1. rade spolu so žalovaným v 3. rade, a to spoločne a nerozdielne. Odvolací súd
ďalej poukazuje na to, že žalobcovi bola z konkurzu na majetok žalovaného v II. rade dňa 01.06.2018
zaplatená suma 257,97 eur a dňa 07.06.2018 suma 37,41 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
odvolací súd dospel k záveru že napadnuté uznesenie je potrebné v časti úrokov z omeškania zmeniť
nasledovne. Nakoľko odo dňa 01.12.2013 do 27.12.2013 bol v omeškaní s plnením sumy 79.166,54
eur výlučne žalovaný v 1. rade, odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na úrok

z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 01.12.2013 do 27.12.2013. Následne,
čo sa týka úrokov z omeškania odo dňa 28.12.2013, keďže suma 257,97 eur bola zaplatená žalobcovi
dňa 01.06.2018, posledným dňom kedy žalobcovi prináležali úroky z omeškania zo sumy 79.166,54
eur bol deň 31.05.2018, t.j. žalobca má voči žalovaným v 1. a 3. rade nárok na úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 79.166,54 eur od 28.12.2013 do 31.05.2018. Ďalej suma 37,41 eur

bola pripísaná na účet žalobcu dňa 07.06.2018, preto posledným dňom kedy žalobcovi patria úroky z
omeškania zo sumy 78.908,57 eur je deň 06.06.2018, t.j. žalobca má voči žalovaným v 1. a 3. rade nárok
na úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78.908,57 eur od 01.06.2018 do 06.06.2018. Odo
dňa 07.06.2018 patria žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 78.871,17 eur, avšak žalobca si podaním
doručeným súdu dňa 19.09.2019 uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78.871,17

eur až odo dňa 08.06.2018 do zaplatenia, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a
3. rade nárok na úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78.871,17 eur od 08.06.2018 do
zaplatenia.

19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, konanie

v časti o zaplatenie sumy 295,37 eur zastavil a napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.
11Cb/2/2014-182 zo dňa 18.10.2016 zmenil tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 78.871,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 78.871,17 eur od 08.06.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcoviúrokzomeškaniavovýške8,25%ročnezosumy78.908,57eurod01.06.2018do06.06.2018,
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
79.166,54 eur od 28.12.2013 do 31.05.2018, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy

79.166,54 eur od 01.12.2013 do 27.12.2013, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalobca má voči žalovaným v 1. a 3. rade spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).