Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615214888
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Haukvitzová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6615214888.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému O. D., trvalým pobytom v P., o zaplatenie 4 618,30 € s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/358/2015, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. septembra 2017 sp. zn. 15Co/264/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Lučenec dňa 16. októbra 2015 sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému zaplatenia istiny úveru vo výške 4 618,30 €, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške
4 €, úroku z úveru vo výške 217,60 € ku dňu predčasnej splatnosti úveru (kapitalizovaný úrok), úroku z

omeškania vo výške 1,66 € ku dňu predčasnej splatnosti (kapitalizovaný úrok z omeškania), zaplatenia
úroku 15,90 % ročne zo sumy 4 618,30 € od 14. augusta 2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4 618,30 € a nezaplatených úrokov 217,69 € od 14. augusta 2015
do zaplatenia, a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. apríla 2016 č.k.

9C/358/2015-70 prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4 618,30
€, úrok 217,60 €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 618,30 € a nezaplatených úrokov
217,60 € počnúc od 14. augusta 2015 do zaplatenia, poplatky za poistenie 4 €, úroky z omeškania
1,66 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom vo zvyšku žalobu o zaplatenie
15,90 % úroku ročne zo sumy 4 618,30 € počnúc od 14. augusta 2015, zamietol. Žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vzniknuté v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku 277

€, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania
súd zistil, že žalobkyňou uplatnený nárok vyplýval zo Zmluvy o úvere č.0000000000115974 uzavretej
medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 3. apríla 2014. Charakterom išlo o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predložených výpisov z účtu mal súd za preukázané, že nesplatená
istina ku dňu podania žaloby, resp. vyčíslená ku dňu predčasnej splatnosti úveru bola 4 618,30 €,

nesplatené úroky z úveru pri dohodnutej úrokovej miere 15,90 % p.a. vo výške 217,60 € a úroky z
omeškania v zákonnej výške vyčíslené ku dňu kapitalizácie, t.j. k 13. augustu 2015 vo výške 1,66 €.
Súd prvej inštancie posúdil tento nárok žalobkyne za dôvodný. Taktiež za dôvodný považoval nárok
uplatnený žalobkyňou, ktorým sa domáhala zaplatenia zákonného úroku z omeškania 5% p.a. zo sumy 4
618,30 € a nezaplatených úrokov 217,60 € od 14. augusta 2015 do zaplatenia, pričom priznal žalobkyni
aj náklady na poplatky za upomienky vo výške 60 € a poplatky za poistenie 4 €. Súd prvej inštancie

zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zmluvného úroku 15,90 % ročne
z istiny 4 618,30 € od 14. augusta 2015 do zaplatenia z dôvodov, že žalobkyňa ako veriteľ nemôžeoprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po
vyhlásení celého úveru za splatný dňom 13. augusta 2015 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí,
žalobkyniprislúchajúlenúrokyzomeškania.Vyplývatozpodstatyzmluvnéhoúroku,ktorájeodplatouza

používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Žalobca zosplatnil
úver. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, písomným oznámením banky došlo k zániku zmluvného
vzťahu. Rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. septembra 2017 sp. zn.

15Co/264/2016 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, a vo
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil, žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal a zrušil uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 5. februára 2016 č.k. 9C/358/2015-53
o ustanovení C. Z., zamestnankyne Okresného súdu Zvolen, za opatrovníka žalovanému v konaní.
Odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva
na strane veriteľa stav nedostatku požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia

a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok od dlžníka. Pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V takomto prípade svojim právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov. V dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou

úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody
splátok. Ide o stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný
stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia

a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Popreli
by sa účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Súd takýto stav pripustiť nemôže. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizovaná úroky
ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený

sankčnýmjednostrannýmpredčasným zosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaspájajúvýhradne
sankcie, ale s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu
existuje zmluvná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, teda dohoda,

ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je
táto dohoda na škodu spotrebiteľa, ide o neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa zamietnutia žaloby v časti zmluvného úroku vo
výške 15,90 % p.a. zo sumy 4 618,30 € od 14. augusta 2015 sú správne.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že jeho
prípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), keďže rozhodnutím odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu

ešte nebola vyriešená. Dovolateľka má za to, že úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté
peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich
vrátenie. Keďže (zmluvne dojednaný) úrok a (zákonný) úrok z omeškania sú dva odlišné právne inštitúty,
ktoré plnia rozdielny účel, sú veriteľom uplatniteľné popri sebe bez ohľadu (a to skôr vzhľadom) na
porušenie povinností dlžníka v rámci úverovej zmluvy a následné predčasné zosplatnenie dlhu dlžníka.

Z uvedených dôvodov jej dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré spočíva na nesprávnom posúdení
veci. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie v napádanom
rozsahu (zmluvný úrok 15,90 % ročne z istiny 4 618,30 € od 14. augusta 2015 do zaplatenia) zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v
súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal
vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3
veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a v sporoch

s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada, a ak
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou
slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je

majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy,
resp. v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. K príslušenstvu pohľadávky

(najčastejšie k výške úrokov, úrokov z omeškania, poplatku z omeškania, priznaným trovám konania) sa
však pri určení výšky predmetu sporu neprihliada. Ak sa však predmetom dovolacieho konania stáva len
toto príslušenstvo, prípustnosť dovolania sa odvíja od rovnakých limitov ako pri uplatnenej pohľadávke
(istine), avšak s tým rozhodujúcim rozdielom, že dovolací súd bude majetkový cenzus skúmať k času
podania dovolania, t.j. začiatku dovolacieho konania.

9. V predmetnej veci bol dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý druhým výrokom rozsudku žalobu vo zvyšku, t.j. o zaplatenie úroku
z nezaplatenej istiny vo výške 15,90 % ročne od 14. augusta 2015 do zaplatenia, zamietol. Predmetom
dovolacieho konania je len príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška v čase podania dovolania činila

sumu 1 691,93 €. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (súdu došla 16. októbra 2015) bola
380 € [podľa § 1 písm. a/ Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje
suma minimálnej mzdy na rok 2015]. Odvolací súd teda rozhodoval v dovolaním napadnutej časti výroku
o príslušenstve pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
desaťnásobok minimálnej mzdy, t.j. 3 800 €. Prípustnosť dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422

ods. 1 písm. c/ CSP vylúčená.

10. I keď v preskúmavanej veci išlo o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany,
pre posúdenie prípustnosti dovolania neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu,
t.j. dvojnásobku minimálnej mzdy v zmysle § 422 ods. 1 písm. b/ CSP. Účelom zníženia majetkového

cenzu v sporoch s ochranou slabšej strany je totiž podľa dôvodovej správy k CSP zvýšená procesná
ochrana slabšej strany, ktorou je v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana
spočíva v sprístupnení dovolania i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzu
sa teda v spotrebiteľskom spore uplatní, ak je dovolateľom neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však
dovolateľom neúspešný dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo

výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je
všeobecne známou skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie
strán) len fikciou, na ktorú zákonodarca v CSP reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t.j. osobitnou
právnou úpravou sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory,
antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory (§ 290 až § 323 CSP), pričom slabšou stranou

v nich je spotrebiteľ, zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej
priznáva viac práv za účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného
naplnenia princípu rovnosti zbraní (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu z 24. júla 2018 sp. zn. 6 Cdo
80/2017, ktoré bolo prijaté ako judikát na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu dňa 6.júna 2019 a publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 29/2019).

11. Najvyšší súd vysvetlil použitie majetkového cenzu vo svojom rozhodnutí uverejnenom v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 29/2019, v ktorom
uviedol, že znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm. b/ CSP) sa v spotrebiteľskom spore
uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný dodávateľ,
pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy

(zhodne rozhodol najvyšší súd aj vo veci 6 Cdo 191/2018, 6 Cdo 42/2018, 4 Cdo 186/2018, 7 Cdo
216/2018, 1 Cdo 263/2018, 5 Cdo 158/2018).

12.Sozreteľomnauvedenénajvyššísúddovolaniežalobkynepodľa§447písm.c/CSPakoneprípustné
odmietol.

13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho
zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 CSP), žalovanému žiadne preukázané trovy dovolacieho
konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.