Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15T/93/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010318

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819010318.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník v trestnej veci obžalovaného M. Š., na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 v Rožňave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. Š., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. U. XXX

uznáva sa za vinného, že

dňa 21.05.2019 v čase okolo 21.00 hod. v obci Gemerská Poloma, okres Rožňava, pred
pohostinstvom Kasíno, počas prevádzkovej doby, pri vzájomnej potýčke medzi E. E. I. M. T., P. E. E.
kľačal na ležiacom M. T., fyzicky napadol poškodeného E. E. tak, že ho jedenkrát kopol do pravej strany
tváre, čím mu spôsobil zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov, so zubom č. 31 (stredný rezák

vľavo dolu) v dolnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny a zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s
posunutím úlomkov, s dobou liečenia 49 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 3 písmeno c/ Trestného zákona v súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

za to mu ukladá:

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona (§ 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona) úhrnný
trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenému M. Š., F.. XX.XX.XXXX
povinnosť nahradiť poškodenému E. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. S., J. X škodu vo výške 4.007,- EUR
(štyritisícsedem eur).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenému M. Š., F.. XX.XX.XXXX povinnosť
nahradiť poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10,
IČO: 36 284 831 škodu vo výške 819,03 EUR (osemstodevätnásť eur tri centy).

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný M.Š. Š. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného

skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či
rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činu kladené mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný

skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.

Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní(výpoveďamisvedkov,znaleckýmiposudkamialistinnýmidôkazmi),akoajkladnýmiodpoveďami
obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným

stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a náhrade škody.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný s tým, že vo
všetkých prípadoch sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/157/2013 zo dňa 18.12.2013 zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona a bol mu uložený test
povinnej práce vo výmere 300 hodín.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný.

Ohľadne nárokov na náhradu škody súd vykonal dokazovanie po súhlase obžalovaného a prokurátora
čítaním znaleckého posudku č. 05/2019 znalca MUDr. Hrubalu CSc., z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, zubné lekárstvo, podľa záverov ktorého prislúcha poškodenému bolestného a
sťaženie spoločenského uplatnenia v počte 210 bodov, čo vo finančnom vyjadrení činí 4.007,- EUR.

Súd prečítal aj vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov Union zdravotnej poisťovne na sumu
819,03 EUR.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú

v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnejprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a

to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom
nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z

myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich
páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu,
aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák.,

podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ust. § 34 Tr. zák.
významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona). Súd zastáva názor, že

na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.
Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade
individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie
a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru
obžalovaným v budúcnosti.

Za dôvodný mal súd aj postup podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a uloženie povinnosti obžalovanému uhradiť
škodu poškodenému E., ktorej výška bola určená závermi znaleckého posudku, kde táto spočívala
v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia spolu za 210 bodov á 19,08 EUR, t. j. vo výške
4.007,- EUR (č.l. 98-99), a spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 819,03 EUR (náhrada

liečebných nákladov, č.l. 47 a nasl.). Súd sa nestotožnil s návrhom obhajoby na postup podľa §
288 Trestného poriadku, nakoľko podľa výsledku dokazovania bol dostatočný podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody. Obžalovaný sa na hlavnom konaní dobrovoľne priznal a uznal vinu za
spáchaný skutok uvedený v obžalobe, ktorého súčasťou je aj to, že kopol poškodeného do pravej strany
tváre, čím mu spôsobil zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov, so zubom č. 31 (stredný

rezák vľavo dolu) v dolnej štrbine, otvorenú do ústnej dutiny a zlomeninu kĺbového výbežku sánky
vpravo s posunutím úlomkov, s dobou liečenia 49 dní. Uvedená zlomenina spôsobila bola znalcom
bodovo ohodnotená. Súd následne pri úvahách o výške škody postupoval jednoduchým matematickým
výpočtom, pri ktorom počet znalcom určených bodov vynásobil hodnotou jedného bodu, pričom jeden
bod prestavuje hodnotu 19,08 EUR. Rovnako preukázané mal súd aj náklady liečebných nákladov.

Na základe uvedeného súd pri odsúdení obžalovaného za trestný čin, ktorým spôsobil škodu uložil
obžalovanému zároveň povinnosť škodu riadne a včas uplatnenú nahradiť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.