Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899914
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708899914.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcov: 1/ L.. M. Z.,
D.. XX.X.XXXX, N. Č. Y. XXX/XX, R. G.- F., zast.: JUDr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Čapkova
2, Bratislava, 2/ O.. O. S., D.. XX.X.XXXX, N. G. X, Z., 3/ S. A., D.. XX.X.XXXX, N. Č. XX, N., 4/ V. D.,
D.. XX.XX.XXXX, N. N. XX, 5/ V. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. B. XX, N., 6/ G. C.-Z., D.. XX.X.XXXX, N. X
A. A., V., Y., D. R., žalobcovia 2/ až 6/ zastúpení: L.. M. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Č. Y. XXX/XX, R. G.-
F., proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo KLAS, so sídlom Boldocká cesta 7, Senec. IČO: 00
590 134, zast. Advokátskou kanceláriou Mgr. Lukáš Szabó, s.r.o., v mene ktorej koná advokát a konateľ

Mgr. Lukáš Szabó, so sídlom Družstevná 8, Senec, zast. JUDr. Štefan Mogrovics, bytom Muškátová 16,
Pezinok, o vydanie transformačného podielu, na odvolanie žalobcov 1/ až 6/ proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 26. marca 2015 č.k. 5C 629/2008-194 v spojení s opravným uznesením zo dňa
29. júla 2016 č.k. 5C 629/2008-221 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. júla 2016 č.k.
5C 629/2008-221 v napadnutých častiach týkajúcich sa výšky úrokov z omeškania priznaných žalobcom
1/ až 6/ mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ s priznanými istinami súdom

prvej inštancie úroky z omeškania 17,60% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania (0,20 % ročne) žalobu žalobcov 1/ až 6/ z a m i e t a.

V časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi 1/ priznáva nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a žalobcom 2/ až 6/ nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania nepriznáva.

Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcom 2/ až 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi1/sumuvo
výške 438,93 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,50 % ročne od 4.2.2007 do zaplatenia,
do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi 2/ sumu vo výške 438,93 Eur s úrokom z omeškania

z tejto sumy vo výške 9,50 % ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobcovi 3/sumu vo výške 438,93 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,50% ročne od
4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi 4/ sumu vo výške 438,93 Eur
s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,50% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní odprávoplatnosti rozsudku, žalobcovi 5/ sumu vo výške 219,46 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy
vo výške 9,50% ročne od 4. 2.2007 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi 6/
sumu vo výške 219,46 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,50% ročne od 4. 2.2007 do

zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcom 1/ až
6/ priznal voči žalovanému náhradu trov konania nárok vo výške 44,80%.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcov M. Z., D.. XX.X.XXXX sa
žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 66 117 Sk na tom skutkovom základe, že je podľa

§ 14 zákona číslo 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 42/1992 Zb.“) oprávnenou osobou v
transformácii družstva, t.j. žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný vydal právnemu predchodcovi
žalobcov po transformácii družstva listom zo dňa 9. januára 1993 osvedčenie o výške majetkového
podielu, pričom podľa tohto osvedčenia má právny predchodca žalobcov majetkový podiel u žalovaného
vo výške 66 117 Sk. Právny predchodca žalobcov ako samostatne hospodáriaci roľník žalovaného

písomne požiadal o vydanie majetkového podielu a okrem toho sám, resp. za účasti svojho právneho
zástupcu, bol niekoľkokrát osobne u žalovaného za účelom prerokovania vydania majetkového podielu.
Žalovaný zastúpený predsedom družstva niekoľkokrát aj sľúbil právnemu predchodcovi žalobcov
vydanie transformačného podielu avšak k tomu doposiaľ neprišlo, ani po písomnej výzve právneho
zástupcu právneho predchodcu žalobcov zo 7. januára 1997. Konštatoval, že v priebehu konania právny

predchodca žalobcov niekoľkokrát menil svoju žalobu, keď napr. žiadal, aby mu žalovaný ako náhradu
za majetkový podiel vo výške 66 117 Sk vydal podiel z budovy kravína, či traktor značky ZETOR 7711
v pojazdnom stave. V priebehu konania právny predchodca žalobcov zomrel a na jeho miesto nastúpili
žalobcovia 1/ až 6/, procesne zastúpení žalobcom 1/, ktorí v priebehu konania žalobu tiež menili, v
podaní doručenom súdu dňa 29. júna 2009 požadovali od žalovaného ako náhradu za majetkový podiel,

vydať časť z prevádzkovej budovy kravína číslo XXXX evidovaného na v liste vlastníctva číslo XXX na
pozemku s parcelným číslom XXX/XX v katastrálnom území N., alternatívne žiadali zaplatenie sumy 66
117Skajsúrokomzomeškaniaod9.1.1993.Vpodanídoručenomsúdudňa5.februára2010požadovali
žalobcovia od žalovaného ako náhradu za majetkový podiel vydať časť z prevádzkovej budovy kravína
číslo XXXX evidovaného na v liste vlastníctva číslo XXX na pozemku s parcelným číslom XXX/XX v

katastrálnom území N., alternatívne žiadali od zaplatenie sumy 2 194,68 Eur aj s úrokom z omeškania od
4. februára 2007 zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 26. marca 2015 súd prvej inštancie pripustil
zmenu žalobného návrhu s petitom, ktorým sa domáhali od žalovaného zaplatenia žalobcovi 1/ sumy
vo výške 438,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,80% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5
dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi 2/ sumu vo výške 438,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške

17,80% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 3/ sumu vo
výške 438,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,80% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní
od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 4/ sumu vo výške 438,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške
17,80% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 5/ sumu vo
výške 219,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,80% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní

od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi 6/ sumu vo výške 219,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške
17,80% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Vychádzal z vyjadrenia žalovaného, že tento bol ochotný vyplatiť hodnotu transformačného podielu vo
výške. 2 194,68 Eur, v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 28. apríla 2010 žalovaný uviedol, že je

ochotný vyplatiť hodnotu transformačného podielu v peňažnom vyjadrení t. j. 2194,68 Eur s navrhnutým
úrokom od 4. februára 2007. Na pojednávaní konanom dňa 26. marca 2015 žalovaný navrhol priznať
žalobcom iba istinu, bez úrokov z omeškania a bez náhrady trov konania.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a prečítaním alebo

oboznámením sa s ich podaniami a obsahu listinných dôkazov, a to Osvedčenia o zápise do evidencie
samostatne hospodáriaceho roľníka, Osvedčenia o výške priznaného majetkového podielu, Prihlášky
osoby uplatňujúcej majetkové nároky podľa zákona č. 42/92 Zb., Urgenciou na vydanie majetkového
podielu z transformácie družstva aj s kópiou podacieho lístku, Výpisom z podnikového registra
Obvodného súdu Bratislava I, Písomným podaním žalobcov zo dňa 6.12.1999, Úpravou žalobného

petitu, Kópiou katastrálnej mapy, ďalšími upresneniami, Záznamom z rokovania z 10.12.2008, Výpisom
z LV č. XXX, k.ú. N., Čestným vyhlásením, Kópiou katastrálnej mapy, Vyjadrením k zmene petitu,
Uznesením zo dňa 6.12.2010, Zmluvou o prenájme nebytových, Zápisnicou zo dňa 28.9.2012,Transformačným projektom Poľnohospodárskeho družstva Senec, Zoznamom členov centrálneho
depozitára, Kópiou podacích lístkov, Žiadosťou o vyvesenie výzvy, Kópiou inzerátu v denníku Z..

5. Medzi stranami sporu nemal za sporné, že právnemu predchodcovi žalobcov, ktorý bol samostatne
hospodáriacim roľníkom, vzniklo po transformácii Poľnohospodárskeho družstva Senec (právneho
predchodcu odporcu) právo na vydanie majetkového podielu z transformácie družstva vo výške 66
117 Sk, nakoľko sa nestal členom transformovaného družstva a neboli mu vydané žiadne družstevné
podielové listy. Žalovaný uznával nárok na vydanie podielu vo výške 2 194,68 Eur a medzi stranami

sporu tak zostalo sporné iba to, či žalobcovia môžu od žalovaného popri dlžnej sume požadovať aj úroky
z omeškania, a ak áno, odkedy a v akej výške sadzby úroku, ako aj to, či žalobcov požiadal žalovaného
o vydanie majetkového podielu z transformácie družstva písomným podaním zo 7. januára 1997, ktoré
mu v ten istý deň aj doručil.

6. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 13 ods. 2 zák. č. 42/1992 Zb., § 101, § 122 ods. 1, 2,

§ 517 ods. 1,2, § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z.z.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
čiastočne dôvodná. Nároky žalobcov voči žalovanému podľa neho spolu predstavovali (v dôsledku

chybnéhomatematickéhoprepočtupoužitéhoprizaokrúhľovaníkonečnejsumy66117Sknamenueuro)
zaplatenie sumy 2 194,70 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 17,60 % ročne od 4.2.2007
do zaplatenia. Pri matematickom prepočte sumy 66 117 Sk na menu Euro po vydelení konverzným
kurzom 30,126 vyčíslil sumu 2194,6823, po zaokrúhlení podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o
zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu 2194,68 Eur. Bol tak

toho názoru, že žalobcovia žiadali od žalovaného zaplatiť viac, ako im po ich právnom predchodcovi
prináležalo, preto nimi uplatňovanú sumu istiny u každého zo žalobcov znížil o minimálnu sumu 0,01
Eur a žalobcom 1/ až 4/ priznal nárok na zaplatenie sumy istiny vo výške 438,93 Eur, pričom žalobcom
5/ a 6/ ako právnym nástupcom po zomrelom synovi právneho predchodcu žalobcov priznal nárok na
zaplatenie sumy istiny vo výške 219,46 Eur, a v prevyšujúcej časti ich žalobu zamietol. Nakoľko žalovaný

sa s plnením peňažného dlhu voči právnemu predchodcovi žalobcov dostal do omeškania dňa 8.4.1997
(na základe písomnej výzvy oprávnenej osoby doručenej odporcovi dňa 7.1.1997 mal zákonnú lehotu
na plnenie 90 dní), priznal žalobcom aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Najskôr posúdil v konaní
vzniknutú prejudiciálnu otázku, či sa právo na úroky z omeškania premlčuje ako celok, a premlčaným sa
stáva uplynutím trojročnej premlčacej doby, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa dlžník

s istinou (hlavným záväzkom) dostal do omeškania alebo, či právo na úroky z omeškania vzniká za
každý deň omeškania dlžníka a premlčacia doba plynie pri každom dni omeškania samostatne. Dospel
k záveru, že úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu
možnostidisponovaťsdlžnousumou,pretoprávonaichzaplatenievzniká(apremlčujesa)zakaždýdeň
omeškania samostatne (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 319/1999).

Keďže žalobcami bolo právo na zaplatenie úrokov z omeškania prvýkrát uplatnené v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 29. júna 2009, nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 8. apríla
1997 do 28. júna 2006 (obdobie troch rokov predchádzajúcich tomuto podaniu) považoval za premlčaný.
Žalobcovia však úrok z omeškania žiadali zaplatiť až od 4.2.2007, preto tento ich nárok na úrok z
omeškania od tejto doby mal za dôvodný. Namiesto žalobcami požadovanej výšky úroku 17,80 % ročne,

im však súd prvej inštancie priznal len podzákonným predpisom stanovenú výšku úroku z omeškania
vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k 4.2.2007 (4,75%), t.j. vo výške 9,50 % ročne z
dlžnej sumy priznanej istiny, pričom v prevyšujúcej časti ich žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 7 O.s.p., účinného

do 30.6.2016, s odôvodnením o čiastočnom úspechu žalobcov v konaní a priznal im proti neúspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania. Pri výpočte výšky čistého úspechu žalobcov v spore
zohľadnil výšku žalobcami uplatnenej istiny i výšku požadovaného úroku z omeškania za obdobie od
4.2.2007 do dňa vyhlásenia rozsudku, oproti výške žalobcom priznanej istiny i výške priznaného úroku z
omeškania za obdobie od 4.2.2007 do dňa vyhlásenia rozsudku. Uviedol, že žalobcovia na požadovanej

istine a úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku od žalovaného požadovali zaplatenie sumy 5
376,67 Eur, bola im priznaná suma 3 892,84 Eur. Úspech žalobcov bol podľa neho 72,40 % a žalovaného
bol v časti 27,60 %, čistý úspech žalobcov bol teda vo výške 44,80 %.9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca 1/ a tiež aj žalobcovia 2/ až 6/ a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
zamietajúcich častiach týkajúcich sa úrokov z omeškania zmeniť a priznať im úroky z omeškania aj

v zamietajúcej časti, t.j. vo výške 8,30% ročne zo sumy 438,93 Eur od 4.2.2007 až do zaplatenia a
tiež v časti trov konania zmeniť a priznať im náhradu trov konania v plnej výške 100 %. Mali za to, že
súd prvej inštancie nesprávne rozpočítal pôvodne žalovanú sumu na nich ako právnych nástupcov, a
to o 0,004 Eur (4 centy)menej z dôvodu nesprávneho zaokrúhlenia, ktoré pochybenie však považoval
za bezvýznamné, preto v tejto zamietajúcej časti v istine odvolanie nepodali. Odvolaním tak napadli

zamietajúcu časť rozsudku v časti úrokov z omeškania, keď súd prvej inštancie im namiesto úrokovej
sadzby 17,80 % ročne priznal iba úrokovú sadzbu vo výške 9,50% ročne. Uviedli, že sa okrem zaplatenia
žalovaných súd domáhali aj zaplatenia úrokov z omeškania z týchto súm, a to vo výške 17,80% ročne.
Súd prvej inštancie podľa nich správne konštatoval, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej
sumy od 8.4.1997.
Boli toho názoru, že pre stanovenie výšky úroku z omeškania je rozhodujúci deň, kedy sa dlžník dostal

prvýkrát do omeškania, a nie deň, keď si veriteľ právo na zaplatenie úroku uplatnil u dlžníka uplatnil u
dlžníka, resp. na súde. Výška úroku z omeškania stanovená v prvý deň omeškania dlžníka s plnením
peňažného záväzku tak trvá po celú dobu omeškania dlžníka až do zaplatenia. Uviedli, že dňa 8.4.1998,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, bol úrok z omeškania vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS, t.j. 17,80% a súd prvej inštancie tak podľa nich pochybil,

pokiaľúrokyzomeškanianepriznalvpožadovanejvýškeanesprávnetakposúdilajichnároknanáhradu
trov konania.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. K požiadavke žalobcov o priznanie úrokov z omeškania vo výške 17,80 %

odo dňa 8.4.1998 vyjadril názor, že na takýto úrok z omeškania nemá právo a ani oporu v zákonných
ustanoveniach, nakoľko žalobca peňažné plnenie v hodnote transformačného podielu zásadne odmieta
napriek tomu, že on od začiatku rozhodnutia o výške transformačného podielu finančnú čiastku vyplatiť
chcel. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania.

11. Žalobca 1/ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k uvedenému
vyjadreniu žalovaného sa s jeho argumentmi nestotožnil. Uviedol, že tento nesprávne uviedol, že by bol
niekedy odmietol peňažné plnenie v hodnote transformačného podielu a toto jeho tvrdenie nebolo nikdy
v konaní preukázané Skutočnosť, že požadoval vydanie nehnuteľnosti, ešte samo o sebe neznamená,
že odmietol plnenie, ktoré zo strany žalovaného nebolo nikdy poskytnuté. Až odmietnutím reálne

poskytnutého peňažného plnenia (t.j. peňazí zaslaných na jeho účet) by znamenalo odmietnutie plnenia
v zmysle § 522 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade mal za nepochybné, že mu vznikol
nárok buď na vydanie nehnuteľnosti, alebo na vyplatenie plnenia v hodnote transformačného podielu,
čo potvrdil aj súd prvej inštancie. Za stavu, kedy prichádzala do úvahy len jedna z uvedených možností,
pokiaľ sa žalovaný domnieval, že mu vznikol nárok na vyplatenie plnenia v hodnote transformačného

podielu, bol žalovaný povinný mu toto plnenie vyplatiť, a pokiaľ tak neurobil, dostal sa do omeškania.
Uviedol, že žiadny právny predpis ani dohoda medzi ním a žalovaným neurčovali, akým spôsobom
má byť plnenie v hodnote transformačného podielu vyplatené. Preto nemožno podľa neho tvrdiť, že by
neposkytol k splneniu povinnosti žalovaného riadnu súčinnosť.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrené k tomuto vyjadreniu žalobcu 1/ uviedol, že otázku odmietnutia plnenia,
resp. neposkytnutia súčinnosti žalobcu 1/ možno vyvodiť z listinných dôkazov. K otázke nároku na
priznanie úroku z omeškania vo výške 17,80 % p.a. uviedol, že nárok na priznanie takejto výšky úroku
z omeškania nemá oporu v právnych predpisoch ním citovaných v odvolaní, nakoľko výška diskontnej
sadzby NBS v období od 13.1.1996 do 31.12.2001 bola 8,8 % p.a., teda dvojnásobok činí 17,60 %

p.a. Za zmätočný považoval návrh petitu rozsudku kedy sa žalobcovia domáhajú priznania úroku vo
výške 8,30 % p.a. Naďalej trval na tom, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ako
prvý deň omeškania ustálil prvá deň, za ktorý úrok z omeškania priznal. Mal za to, že s premlčaním
úroku z omeškania sa rovnako premlčalo aj právo žalobcov požadovať jeho priznanie v takej výške,
ktorú určovali právne predpisy v roku 1998.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec v žalobcami napadnutej častitýkajúcej sa úrokov z omeškania a trov konania bez pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/až 6/ je dôvodné.

14. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením
záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Úroky z omeškania
sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v
omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho
vzťahu, keď popri trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez

ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka (OZ), ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995

Z.z., ktorý výšku úrokov z omeškania určuje v ustanovení § 3. V zmysle tohto ustanovenia bola v danom
prípade výška úrokov z omeškania ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom diskontná sadzba platná k 8.4.1997 (1.deň omeškania
žalovaného určený správne súdom prvej inštancie podľa § 517 OZ, § 13 ods. 2 zákona č. 42/1992 Zb.
a výzvy právnym predchodcom žalobcov bola 8,80 % ročne, dvojnásobok diskontnej sadzby je 17,60%.

(nie 17,80% ako žalobcovia uviedli v odvolaní). Z uvedeného je zrejmé, že odvolanie žalobcov 1/ až 6/
je čiastočne dôvodné, keď súdom prvej inštancie im nebol priznaný úrok z omeškania vo výške 17,60%
ročne, ale vo výške 9,50% ročne.

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. júla 2016 č.k. 5C
629/2008-221 podľa § 388 CSP zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ s
priznanými istinami súdom prvej inštancie úroky z omeškania 17,60% ročne od 4.2.2007 do zaplatenia,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania (0,20 % ročne) žalobu
žalobcov 1/ až 6/ zamietol.

16. V časti náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP
tak, že žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, keďže
istiny im boli súdom priznané v nimi požadovanej výške upresnenej na pojednávaní dňa 26.3.2015 spolu
s úrokom z omeškania 17,80% od 4.2.2007 a po zmene výšky úroku z omeškania im úrok z omeškania

nebol priznaný len v nepatrnej výške 0,20%, pričom žalobca 1/ bol zastúpený advokátom, v súvislosti
s čím mu vznikli trovy spojené s týmto právnym zastúpením a žalobcom 2/ až 6/, ktorým takéto trovy
prvoinštančného konania nevznikli, nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Žalobcom 2/ až 6/, úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.