Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113203471
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4113203471.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. MUDr. C. H., CSc., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX/X, R. - L. H.,

2. MUDr. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, U. - V., zast. Mgr. Ing. Ronald Kočiščák, advokát,
so sídlom Farská 12, Nitra, proti žalovaným: 1. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, U., zast.: JUDr.
Namir Alyasry, PhD., advokát, so sídlom Štúrova 43, Nitra, 2. G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, R.,
o zaplatenie sumy 5.407,34 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu
3.407,34 eura, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500 eur od 2.4.2011 do 30.4.2011, zo sumy
1000 eur od 1.5.2011 do 31.5.2011, zo sumy 1.500 eur od 1.6.2011 do 30.6.2011, zo sumy 2.000 eur

od 1.7.2011 do 31.7.2011, zo sumy 2.500 eur od 1.8.2011 do 31.8.2011, zo sumy 3.000 eur od 1.9.2011
do 30.9.2011, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom súd žalobu zamieta.

III.Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 26,02 %, ktorú sú povinní
žalobcom zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa - pôvodne K. H. sa žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2013 domáhala od žalovaných
zaplatenia sumy 5.407,34 eura s príslušenstvom, čo odôvodnila tým, že so žalovanými uzatvorila
nájomnú zmluvu, prenajala im rodinný dom, výška nájomného bola dohodnutá na 500 eur mesačne,
žalovaní si neplnili svoje povinnosti, preto im zaslala výpoveď z nájomného pomeru. Dlžná suma
pozostáva zo sumy 3.500 eur, čo je dlžné nájomné za mesiace apríl - október 2011, zo sumy 37,02 eura,
63,67 eura a 306,65 eura, čo sú platby za služby a energie a zo sumy 1.500 eur, čo je nedoplatok na
nájomnom počas plynutia trojmesačnej výpovednej doby.

2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 22.10.2013 platobný rozkaz sp.zn. 12RO/47/2013, proti ktorému
podal žalovaný v 2. rade odpor, kde uviedol, že nájomnú zmluvu nemal uzavretú, mal iba ústnu dohodu,
že bude platiť energie a vykonávať priebežne úpravy na dome a za to môže nehnuteľnosť užívať, čo aj
dodržal, dal vymaľovať vnútorné priestory a vonkajšiu bránu.

3.Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 23.5.2016 rozsudkom č.k. 12C/201/2004-103 tak, že uložil

žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5.407,34 eura,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500 eur od 2.4.2011 do 30.4.2011, zo sumy 1000 eur od
1.5.2011 do 31.5.2011, zo sumy 1500 eur od 1.6.2011 do 30.6.2011, zo sumy 2000 eur od 1.7.2011 do
31.7.2011, zo sumy 2500 eur od 1.8.2011 do 31.8.2011, zo sumy 3000 eur od 1.9.2011 do 30.9.2011,zo sumy 3500 eur od 1.10.2011 do 31.10.2011, zo sumy 4000 eur od 1.11.2011 do 30.11.2011, zo sumy
4500 eur od 1.12.2011 do 31.12.2011, zo sumy 5000 eur od 1.1.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich súd rozhodne samostatným

uznesením.

4.Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v 1. rade odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k.
5Co/565/2016-135 zo dňa 16.5.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie s tým, že súd zhodnotí a odôvodní charakter predmetu nájmu (dom), právne posúdi jeho

charakter a podradí príslušné ustanovenia OZ o nájme. Vyhodnotí určitosť (časti) zmluvy týkajúce sa
totožnej skutočnosti (neplatenie nájmu) a dôsledky z nej vyplývajúce, vyhodnotí preukázanie doručenia
výpovede, resp. zdôvodní dôsledok doručenia výpovede len jednému z viacerých nájomcov veci.

5.Následne bolo súdu oznámená, že žalobkyňa K. H. dňa X.X.XXXX zomrela. Súd vychádzal z
právoplatného rozhodnutia o dedičskom konaní po poručiteľke - z uznesenia Okresného súdu Nitra

č.k. 14D/28/2019-28 zo dňa 29.5.2019, ktorým súd rozhodol, že dedičmi poručiteľky sú MUDr. C. H.,
CSc. a MUDr. G. H. a na základe zistených skutočností mal súd za preukázané, že do majetkových práv
žalobkyne (poručiteľky) vstúpili ako zákonní dedičia tieto osoby a pokračuje tak s nimi v predmetnom
konaní.

6.Pôvodne právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že námietka
premlčania nie je vznesená dôvodne, v nájomnej zmluve je uvedený dátum uzavretia zmluvy 1.4.2011.
Čo sa týka solidárnej povinnosti, obaja nájomcovia majú byť zaviazaní spoločne a nerozdielne. Čo sa
týka automatického ukončenia zmluvy, nie je možné konštatovať naplnenie rozväzovacej podmienky,
pretože táto by bola len na prospech odporcu v 1. alebo 2. rade. Nájomná zmluva je platná až do jej

riadneho vypovedania.

7.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi ňou a žalovanými,
boli v nájme spolu. Text nájomnej zmluvy pripravoval známy, platí to, čo je uvedené v nájomnej zmluve,
tak sa dohodli. Žalovaní ani poriadne neplatili, musela ich na platby vyzývať. Dokedy užívali predmet

nájmu uviesť nevedela. G. ušiel do Španielska. V nájme zostal žalovaný v 1. rade. Obom žalovaným
dala výpoveď, vyzývala ich, aby uvoľnili priestory. Suma, ktorú žiada zaplatiť, sú oneskorené platby za
nájomné. Žalovaný v 1. rade prišiel, dal jej slovo a aj písomne, že peniaze zaplatí. Žalovaný v 1. rade
zostal bývať potom čo žalovaný v 2. rade odišiel do zahraničia možno rok, rok a pol, možno dva roky.
Žalovaný v 1. rade odišiel z nájmu, bolo to niekedy na jeseň, dohodli sa, že odíde. Odišiel niekedy po

Vianociach. Bolo to možno rok po spísaní záznamu, že doplatí peniaze. Záznam žalovaný v 1. rade
podpísal, ale peniaze nedoniesol. Dvakrát sa išla do nehnuteľnosti pozrieť a našla tam žalovaného v 1.
rade, pričom o jej návšteve nemohol vedieť. Peniaze titulom nájomného jej odovzdával do ruky žalovaný
v 2. rade. Peniaze nosil ku nej domov keď ich mal. Klame keď uvádza, že v dome nebýval, videla ho
tam viackrát, nielen dvakrát, keď sa tam zastavila náhodne, bola pozrieť dom. Čo sa týka podpisovania

nájomnej zmluvy, stretli sa všetci traja. Na tom stretnutí všetci traja zmluvu podpísali.

8.Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že do tejto záležitosti bol navlečený od žalovaného v 2.
rade, nepotreboval bývať v podnájme. Keďže bol z U., žalovaný v 2. rade ho požiadal, aby bol uvedený
v nájomnej zmluve spolu s ním, chcel mu pomôcť, dostal od neho za to nejaké peniaze. Nájomná

zmluva bola spisovaná v r. 2009 niekedy v októbri, novembri. Nie v r. 2011 ako bolo uvádzané. Nebýval,
nezdržiaval sa tam, bol sa tam asi dvakrát pozrieť, pracoval v zahraničí. V nájme býval žalovaný v 2.
rade. K spísaniu záznamu zo dňa 7.11.2011 uviedol, že ho o to poprosil žalovaný v 2. rade, nechcel
byť v kontakte s navrhovateľkou pretože jej dlhoval peniaze. Takéto veci za neho vybavoval on. Dokedy
žalovaný v 2. rade býval v nájme uviesť nevedel. Naposledy ho videl v marci 2010, od tej doby ho nevidel.

O jeho pobyte v súčasnosti nič nevie. Žalovaný v 2. rade tam býval od r. 2008. V zázname uviedol, že
nedoplatok uhradí do apríla 2012, bolo to na požiadanie žalovaného v 2. rade, určite to nebolo myslené
tak, že to zaplatí zo svojich peňazí, nebude platiť za niečo čo neužíval. Boli so žalovaným v 2. rade
v telefonickom kontakte. Nikto na neho nevyvíjal nátlak, aby podpísal záznam 7.11.2011. Zmluva bola
podpisovaná niekedy v marci, apríli 2009, bol na dome krátko po podpise zmluvy, v priebehu troch

mesiacov po podpise zmluvy. Nájomné mal platiť žalovaný v 2. rade, on len figuroval s ním na nájomnej
zmluve.9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu a to:
žalobou, výpoveďou z nájomného pomeru zo dňa 15.10.2011, príjmovými pokladničnými dokladmi,
nájomnou zmluvou, originálom nájomnej zmluvy, platobným rozkazom, správami zo šetrenia pobytu

žalovaných, odporom, vyjadrením žalobkyne k odporu, vyjadrením žalovaného v 1. rade, uznesením
o ustanovení opatrovníka, záznamom zo dňa 7.11.2011, výzvou na úhradu nájomného a elektrickej
energie zo dňa 2.11.2011, vyjadrením žalobkyne zo dňa 28.4.2016 rozsudkom, odvolaním žalovaného
1, vyjadrením žalobkyne, uznesením Krajského súdu v Nitre, oznámením o úmrtí žalobkyne, oznámením
okruhu dedičov, uznesením v dedičskej veci po zomrelej žalobkyni, uznesením o pokračovaní v konaní

s právnymi nástupcami a zistil tento skutkový a právny stav:

10.Medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovanými v 1. a 2. rade bola dňa 1.4.2011 uzatvorená
Nájomná zmluva, na základe ktorej K. H. ako prenajímateľka prenajala žalovaným ako nájomcom
nehnuteľnosti - dom nachádzajúci sa v U., na ulici Q. T. č. XX, katastrálne územie V., zapísané v Katastri
nehnuteľností na LV č. XXX. Jednalo sa o 4 obytné miestnosti, chodbu a sociálne zariadenie na prízemí

a izbu v podkroví.

V zmluve bola dohodnutá výška nájomného 500 eur za mesiac nájmu. Nájomné nezahŕňalo žiadne
poplatky a náklady súvisiaci s prevádzkovou činnosťou nájomcu na nehnuteľnosti, úhrady dodávky
energií, plynu a iné. Nájomné malo byť vyplácané v hotovosti za nasledujúci mesiac vždy k poslednému

dňu v mesiaci dopredu.

Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, na dobu troch rokov, s účinnosťou od podpisu oboch zmluvných
strán.

Vzhľadom k tomu, že žalovaní si neplnili svoje povinnosti v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy, právna
predchodkyňa žalobcov im dala Výpoveď z nájmu a to listom zo dňa 15.10.2011.

S poukazom na čl. 7 bod 6 nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli výpovednú lehotu 3 mesiace.
Výpovednálehotazačalaplynúťdňomdoručeniavýpovedeataksinavrhovateľkauplatnilaajnedoplatok

na nájomnom počas plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty vo výške 1.500 eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade neuhradili nájomné za mesiace apríl 2011 až október 2011, t.j. 7 x 500 eur =
3.500 eur.

Ďalej žalovaní neuhradili sumu 37,02 eura a 63,67 eura, to sú sumy, ktoré zaplatila právna predchodkyňa
žalobcov Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., svedčia o tom príjmové pokladničné doklady
zo dňa 21.7.2011 a 26.8.2011, a sumu 306,65 eura, to je suma, ktorú zaplatila ZSE Energia a.s., a
vyplýva to z vkladu v hotovosti zo dňa 25.10.2011, za služby a energie.

Výzvou zo dňa 2.11.2011 vyzývala žalovaného v 1. rade na uhradenie nájomného, elektrickej energie
a vody.

Zo záznamu spísaného dňa 7.11.2011 medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovaným v 1. rade
vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť nedoplatok na nájomnom za mesiac júl a august vo

výške 1.000 eur, vodné za júl a august vo výške 102 eur a elektriku vo výške 308 eur, spolu vo výške
1.410 eur do mesiaca apríl 2012.

11.Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne v dojednanej dobe užíval alebo bral z nej úžitky.

Podľa § 671 ods.1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ

nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 677 ods. 2 OZ, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri
nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných veci v jednomesačnej lehote.Podľa článku 7 bod 3.písmeno a/ Nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že nájomná zmluva
automaticky stráca platnosť, ak ju nájomca poruší nasledovným spôsobom : neuhradí finančné záväzky

riadne a načas podľa tejto zmluvy.

Podľa článku 7 bod 5.písmeno a/ Nájomnej zmluvy, výpovedným dôvodom je neuhradenie nájomného
alebo jeho časti zo strany nájomcu.

Podľa článku 7 bod 6. Nájomnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na výpovednej lehote 3 mesiace.
Výpovednálehotazačínaplynúťdňomdoručeniavýpovedenaadresuzmluvnejstrany.Zadeňdoručenia
sa považuje aj deň uloženia na pošte.

Podľa§36ods.1OZ,vznik,zmenualebozánikprávačipovinnostimožnoviazaťnasplneniepodmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podľa §

36 ods. 2 OZ, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Podľa §
36 ods. 3 OZ, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,
stane sa právny úkon nepodmieneným. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom

je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa
§ 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného

obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12.V prejednávanej veci ide o spor z tvrdenej existencie nájomného vzťahu medzi pôvodnou žalobkyňou
ako prenajímateľkou a žalovanými v 1. a 2. rade ako nájomcami. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovanými bola platne a riadne a to v
písomnej forme uzatvorená dňa 1.4.2011 Nájomná zmluva, tvrdenie žalovaného v 2. rade uvádzané

v odpore proti platobnému rozkazu, že zmluvu neuzavrel a že sa nejedná o jeho podpis na zmluve,
súd považoval za nepravdivé a účelové, pretože žalobkyňa aj žalovaný v 1. rade zhodne uviedli, že
zmluvu podpisovali všetci traja spolu. Rovnako je dátumom na zmluve vyvrátené tvrdenie žalovaného
v 1. rade, že zmluva bola uzatváraná v roku 2009. Je právne irelevantné tvrdenie žalovaného v 1.
rade, že do celej záležitosti bol navlečený žalovaným v 2. rade, jednoducho bol účastníkom nájomnej

zmluvy, zmluvu uzavrel a podpísal a zaviazal sa v nej k určitým povinnostiam, ktoré si neplnil, je
bezpredmetné, či v nehnuteľnosti býval, prenajal si spolu so žalovaným v 2. rade nehnuteľnosti a
preto je povinný spolu so žalovaným v 2. rade platiť dohodnuté nájomné a s tým súvisiace platby
spojenésužívanímnehnuteľnosti.Zanedôveryhodnéarobenévsnahevyhnúťsaplneniusúdpovažoval
vyjadrenia žalovaného v 2. rade v tom smere, že pretože bol z U. a žalovaný v 2. rade bol z R., tak

preto bol uvedený spolu sním do nájomnej zmluvy, nemá akúkoľvek logiku prečo by si človek z R.
nemohol prenajať nehnuteľnosti v U.. Rovnako nepreukázal žalovaný v 1. rade svoje tvrdenia, že v
predmete nájmu nebýval, pretože žalobkyňa sa vyjadrila tak, že pri viacerých náhodných návštevách z
jej strany, o ktorých druhá strana nevedela, v nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade našla. Aj Odvolací súd
považoval správny záver súdu o tom, že obaja žalovaní uzavreli zmluvu, svedčí o tom nielen samotný

podpis oboch žalovaných na zmluve, ale aj samotné tvrdenie žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že
zmluvu podpisovali všetci traja vrátane žalobkyne. Z hľadiska zmluvnej viazanosti nie je podstatné, či bol
predmet nájmu užívaný. Pokiaľ ide o klasický nájom jeho podstatou je prenechanie veci na užívanie inej
osobe odlišnej od vlastníka. Nájomné je cena za užívanie veci, resp. za možnosť vec užívať dohodnutýmalebo obvyklým spôsobom. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom nájmu bol dom nachádzajúci sa na
ulici Q. T. č. XX v U. a potom ide len o klasický všeobecný nájom s poukazom na ustanovenie § 663
a nasl. OZ.

13.Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že bolo dohodnuté nájomné vo výške 500 eur mesačne, podľa
žaloby žalovaní nezaplatili nájomné od apríla 2011 do októbra 2011 za 7 mesiacov, čo je suma 3.500
eur a následne si žalobcovia uplatňujú nájomné do skončenia plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty,
ktorá podľa ich tvrdenia začala s poukazom na výpoveď z nájmu zo dňa 15.10.2011 plynúť v mesiacoch

november, december 2011 a január 2012, za 3 mesiace, čo je suma 1.500 eur. Právna predchodkyňa
žalobcov ukončila nájom písomnou výpoveďou zo dňa 15.10.2011, ktorú dala pre porušenie nájomnej
zmluvy a neuhrádzanie nájomného. Skutočnosť doručenia výpovede ako jednostranného právneho
úkonu bola v konaní sporná skutočnosť, doručenie výpovede jednému z nájomcov - žalovanému v 2.
rade nemá účinky aj vo vzťahu k ďalšiemu nájomcovi, pretože zánik nájmu nemôže nastať v prípade,
ak výpoveď z nájmu ako jednostranný, adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi,

prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne práve s poukazom na
spoločný nájom, ktorý sa prejavuje aj pri zániku nájmu. Právo spoločného nájmu nemôže trvať ani
zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov. Výpoveď z nájmu doručená len jednému z nájomcov
nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému nájomcovi chýba nevyhnutná
existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. To znamená, že nájomná zmluva výpoveďou z

nájmu zo dňa 15.10.2011 nezanikla.

14.Žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, tvrdil, že zmluva bola uzatváraná v septembri
2009 až januári 2010, svoje tvrdenie však nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom a na nájomnej
zmluve je vyslovene uvedený dátum jej uzatvorenia 1.4.2011, pričom žalovaný v 1. rade potvrdil,

že zmluvu podpísali všetci traja účastníci zmluvy spolu. S poukazom na dátum doručenia žaloby na
súd 4.2.2013 a trojročnú premlčaciu lehotu stanovenú § 101 OZ súd považoval vznesenú námietku
premlčania za nedôvodnú, rovnako tak aj prípadne dvojročnú premlčaciu lehotu stanovenú v § 107 pre
prípad bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že by malo ísť o spoločný záväzok
žalovaných. Ani tu sa súd s jeho názorom nestotožnil, pretože s poukazom na ustanovenie § 511 ods.

1 OZ, podľa ktorého ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh
spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní
jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V predmetnej veci spoločný záväzok žalovaných vyplýva
priamo z nájomnej zmluvy, pretože obaja sú nájomcovia a obaja sú povinní platiť nájomné, na čo sa

zaviazalipriamovnájomnejzmluve,konkrétnevčl.3bod1zmluvy.Ďalejnamietalplatbyvovýške407,34
eura, rovnako jeho námietku súd považoval za účelovú robenú v snahe vyhnúť sa plneniu, pričom je v
priamom rozpore s písomným dôkazom konkrétne so záznamom zo dňa 7.11.2011, kde sa žalovaný v
1. rade zaviazal uhradiť nedoplatok za vodné za júl a august vo výške 102 eur a elektriku vo výške 308
eur. Záznam podpísal slobodne a dobrovoľne bez donútenia. Platby spolu vo výške 407,34 eura boli

právnou predchodkyňou žalobcov zaplatené, vyplýva to z predložených pokladničných dokladov na
sumu 37,02 eura a 63,67 eura, zaplatené za spotrebu vody Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti,
a.s., sú to doklady zo dňa 21.7.2011 a 26.8.2011, a sumu 306,65 eura, to je suma, ktorú zaplatila
ZSE Energia a.s., a vyplýva to z vkladu v hotovosti zo dňa 25.10.2011. Uviedla, že podľa variabilného
symbolu je možné u dodávateľa energií zistiť, že tieto boli dodávané do nehnuteľností, ktoré užívali a

mali žalovaní prenajaté. Platby v prospech dodávateľa služieb spojených s užívaním domu však boli v
zmysle jednotlivých potvrdení uhrádzané až v priebehu mesiacov august 2011 až október 2011, v tejto
dobe už nájomný vzťah neexistoval, súd túto sumu priznal žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia
s poukazom na ustanovenie § 451 a nasl. OZ. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovaných na tom skutkovom základe, že právna predchodkyňa žalobcov plnila za nich, hoci mali podľa

práva plniť žalovaní sami.

15.Čosatýkaurčitostinájomnejzmluvytýkajúcejsatotožnejskutočnostineplatenianájmu, prenajímateľ
mal možnosť dať výpoveď nájomcom v situácii, že neuhradili nájomné alebo jeho časť, pričom totožná
predpokladaná skutočnosť mala podľa zmluvy zakladať automatickú stratu platnosti zmluvy - bod

3 písm. a/ čl. 7 zmluvy. Takto popri sebe existovala totožná skutočnosť (neuhradenie nájomného)
majúca spôsobovať jednak - automatickú stratu platnosti zmluvy a jednak - výpovedný dôvod pre
výpoveď prenajímateľa. Uvedené zmluvné dojednania ako súčasť právneho úkonu (§ 37 ods. 1 OZ)
majú vnútorne rozporný (neurčitý) charakter. Rozväzovacia podmienka v článku 7 bod. 3 písmenoa/ nájomnej zmluvy je aplikovateľná a ustanovenie nájomnej zmluvy čl.7 bod 5 písmeno a/, ktoré
umožňuje vypovedať nájomnú zmluvu z dôvodu neuhradenia nájomného je neplatné ustanovenie podľa
ustanovenia § 37 ods. 2 OZ. Nemôžu obstáť popri sebe. V prípade neuhradenia nájomného zo strany

nájomcov vždy dochádza k naplneniu rozväzovacej podmienky podľa čl. 7 bod 3 písm. a) Nájomnej
zmluvy a teda následné vypovedanie už zaniknutej zmluvy nie je nikdy možné. V uvedenej veci teda
došlo k zániku platnosti nájomnej zmluvy naplnením rozväzovacej podmienky, keď nájomná zmluva
automaticky stráca platnosť, ak ju nájomca poruší nasledovným spôsobom: neuhradí finančné záväzky
riadne a načas podľa tejto zmluvy. Žalovaní mali nedoplatok na nájomnom za mesiac júl 2011, august

2011, svedčí o tom Záznam zo dňa 7.11.2011. V mysle čl. 4 bod 3 Nájomnej zmluvy sa platí nájomné
mesačne vopred. Keďže existoval nedoplatok za mesiac júl 2011, ktorý mal byť uhradený v mesiaci
jún 2011, zanikla nájomná zmluva v mesiaci jún 2011 naplnením rozväzovacej podmienky podľa čl.
7 bod3 písmeno a) Nájomnej zmluvy, potom nájomný vzťah trval od mesiaca apríl 2011 do mesiaca
jún 2011. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti priznal žalobcom sumu 1.500 eur titulom
nájomného za mesiace apríl, máj, jún 2011 a to s poukazom na dobu trvania nájmu a sumu 1.500 eur za

mesiace júl, august, september, 2011 titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaní nehnuteľnosť
následne užívali, jedná sa o bezdôvodné obohatenie priznané žalobcom čo do rozsahu podľa zmluvne
dojednaného nájomného, žiadne dokazovanie v tomto smere žiadnou zo sporových strán navrhnuté
nebolo. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaný v 1. rade odišiel z nájmu, bolo to niekedy na
jeseň, dohodli sa, že odíde. Odišiel niekedy po Vianociach. Dom vo výlučnom vlastníctve právnej

predchodkyne žalobcov bol po určitý čas od skončenia platnosti nájomnej zmluvy od mesiaca júl 2011
užívaní žalovanými bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by bola platená náhrada. V dôsledku
toho došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom,
ktorý dom užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí
sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by

sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané
plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania
nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je
- vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo
forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa

obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho
dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu
je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by
obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci.
Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo

užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá;
najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného,
ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Obvyklé nájomné je nájomným tržným / uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/8/2009 / .Žalovaní užívali
nehnuteľnosť v období od 1. júla 2011 do 3.10.2011, o tom, že ich užívali svedčí spotreba vody a

elektrickej energie v danom období s poukazom na faktúry, ktoré právna predchodkyňa žalobcov za
žalovaných zaplatila, rovnako jej výpoveď, keď uviedla, že žalovaný 1 sa odsťahoval po Vianociach,
ďalej Záznam zo dňa 7.11.2011 podpísaný žalovaným 1, výzva na uhradenie nájomného zo dňa
2.11.2011, v ktorej je uvedené, že žalovaný 1 odovzdal kľúče dňa 3.10.2011. V tomto období - júl
2011- 3.10.2011 neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého žalovaní nehnuteľnosti užívali,

neexistovala žiadna nájomná zmluva. Žalovaní nehnuteľnosti užívali a tým bránili ich využívaniu
žalobkyni. Výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť zo všeobecnej hodnoty predmetných
pozemkov ako hodnotu nájmu , ktorú by žalobkyňa dostala od tretej osoby obvykle za užívanie
predmetných nehnuteľností

16.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcom sumu 3.407,34 eura, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
500 eur od 2.4.2011 do 30.4.2011, zo sumy 1000 eur od 1.5.2011 do 31.5.2011, zo sumy 1.500 eur od
1.6.2011 do 30.6.2011, zo sumy 2.000 eur od 1.7.2011 do 31.7.2011, zo sumy 2.500 eur od 1.8.2011

do 31.8.2011, zo sumy 3.000 eur od 1.9.2011 do 30.9.2011, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zvýšená o
8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, úrok z omeškania je priznaný tak ako si ho uplatnila právna
predchodkyňa žalobcov, počiatok omeškania je prvý deň mesiaca, dokedy malo byť zaplatené nájomnépodľa nájomnej zmluvy. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, nepriznal žalobcom nárok na nájomné
uplatňované za mesiac október 2011, keď v tom čase už nehnuteľnosť neužívali, ani za obdobie do
skončenia plynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá podľa ich tvrdenia začala s poukazom na

výpoveď z nájmu zo dňa 15.10.2011 plynúť v mesiacoch november, december 2011 a január 2012.

17.O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní
čiastočne úspešní žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 26,02
% /63,01 % - 36,99 %/, keď úspech žalobcov predstavuje 63,01 % /priznaných 3.407,34 eura zo

žalovaných 5.407,34 eura/, úspech žalovaných je 36,99 % /2.000 eur zamietnutých zo žalovaných
5.407,34 eura/. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.