Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208420
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5717208420.9

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1) Y.. V. W.,
W.. XX.XX.XXXX, F. Y., T. XXXXX/XXD, v rade 2) T. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa v rade
1), obaja právne zastúpení Mgr. Barbora Kleinová Bučková, advokátkou so sídlom Martin Priehradka
20, IČO: 42 062 144, proti žalovaným: v rade 1) T.. T. Q., T.., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., F. XX, v rade 2)
T.. A. Q., T.., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako žalovaný v rade 1), obaja právne zastúpení JUDr. Dušan

Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, v konaní
o zaplatenie 3.000 euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 1500 euro
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 1500 euro od 20.4.2017 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v rade 2/ sumu 1500 euro
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 1500 euro od 20.4.2017 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou dňa 30.5.2017 žiadali zaviazať žalovaných zaplatiť žalovanú sumu s
príslušenstvom. V písomne podanej žalobe uviedli, že žalobcovia ako budúci kupujúci uzavreli dňa
5.7.2016 so žalovanými ako budúcimi predávajúcimi zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej

žalobcovia ako budúci kupujúci prejavili vôľu nadobudnúť od žalovaných ako budúcich predávajúcich
do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1-ice nehnuteľnosti a to pozemok C-KN T..Č..XXX/XX-
I. T. I. U. XXX Y., L. L. T. L. Č. T. W. T. Z.-V. T..Č..XXX/XX, W. A.É. W. N. Č..XXXX V..Ú.. A. E. L. T. U. U.
X/X-K. T. Z.-V. T..Č.. XXX/X - I. T. I. U. XXX Y., W. A. W. N. Č..XXXX V..Ú.. A.. Prejavená vôľa žalobcov v
rade 1/ a 2/ spočívala v tom, že do podielového spoluvlastníctva nadobudnú žalobcovia okrem iného aj
stavbu s prideleným súpisným číslom, čiže stavbu skolaudovanú. Uvedené jednoznačne vyplýva okrem

iného aj z textácie článku 7.zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 5.7.2016. Z predmetného článku 7.zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 jednoznačne vyplýva, že predmetom prevodu má byť stavby
s prideleným súpisným číslom. Dohoda, že predmetom prevodu okrem iného je aj stavba s prideleným
súpisným číslom jednoznačne vyplýva aj zo vzájomných rokovaní, ktoré prebehli medzi žalobcami a
žalovanými a ktoré vzájomné rokovania uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016
predchádzali. Na predmetných rokovaniach žalobcovia so žalovanými sa výslovne dohodli, že žalovaní

ako predávajúci žalobcom ako kupujúcim predajú a žalobcovia kúpia do podielového spoluvlastníctva
stavbu so súpisným číslom, čiže stavbu skolaudovanú. Predmetné rokovania boli vždy vedené v tomzmysle, že žalobcovia majú záujem kúpiť od žalovaných jedine a výlučne stavbu s prideleným súpisným
číslom. V prípade, že by žalobcovia netrvali na tom, že chcú kúpiť jedine a výlučne stavbu s prideleným
súpisným číslom, čiže stavbu skolaudovanú, dňa 5.7.2016 nemuseli uzatvárať zmluvu o budúcej kúpnej

zmluve, ale mohli rovno uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by predmetné nehnuteľnosti kúpili,
a teda aj stavbu bez prideleného súpisného čísla. Dňa 5.7.2016, keď sa zmluva o budúcej kúpnej
zmluve uzatvárala, bol rodinný dom postavený tak, že sa do neho dalo pokojne nasťahovať, teda bol
dokončený. Žalobcovia nemali záujem o kúpu rozostavanej stavby, čo žalovaní dobre vedeli, pričom
v rámci predmetných rokovaní sa o rozostavanej stavbe, resp. o stavbe bez súpisného čísla vôbec

nerozprávali. Žalovaní sa jednoznačne zaviazali zabezpečiť pre žalobcovi kolaudáciu predmetnej stavby
a následne predať dom s prideleným súpisným číslom. Po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
dňa 5.7.2016 žalovaný v rade 1/ bol aktívny v tom, že na príslušnom stavebnom úrade v Martine
vykonával úkony za účelom skolaudovania predmetnej nehnuteľnosti.
Dňa 14.12.2016 vyzvali žalovaní žalobcov k uzavretiu a podpísaniu kúpnej zmluvy. V zmysle kúpnych
zmlúv, predložených žalobcom žalovanými, boli predmetom prevodu okrem iného stavba bez súpisného

čísla, postavená na pozemku C-KN parc.č.XXX/XX. Z uvedenej kúpnej zmluvy bolo zrejmé, že
predmetom predaja, teda predmetom kúpy má byť nie stavba s prideleným súpisným číslom, ale stavba
rozostavaná bez pridelenia súpisného čísla. Žalovaní už v čase podpisu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 5.7.2016 vedeli, že predmetný rodinný dom bude možné skolaudovať len s veľkými
ťažkosťami, nakoľko žalovaní mali výrazné problémy s prístupovou cestou k predmetnému rodinnému

domu.Ajnapriektejtoskutočnostivšakžalovanídúfali,žeStavebnýúradvMartinepredsalenpredmetné
kolaudačné rozhodnutie vydá. Žalovaní v rade 1/, 2/ zistili po podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
že rodinný dom skutočne neskolaudujú, nakoľko Stavebný úrad v Martine nechcel vydať kolaudačné
rozhodnutie. Snažili sa obísť ustanovenie o ich povinnosti dať predmetnú stavbu zapísať s prideleným
súpisným číslom na list vlastníctva, takže žalovaní na list vlastníctva síce stavbu zapísali, avšak zapísali

stavbu bez prideleného súpisného čísla. Týmto sa domnievali, že splnili si svoju povinnosť a dali zapísať
stavbu bez ohľadu na to, či mala alebo nie pridelené súpisné číslo. Takto podľa žalobcov žalovaní
konali v rozpore so vzájomnou dohodou, pretože vedeli, že žalobcovia majú záujem len o kúpu stavby s
prideleným súpisným číslom, nie o kúpu stavby bez prideleného súpisného čísla. Následne žalobcovia
poskytli žalovaným dodatočne primeranú lehotu a to do 24.2.2017 na to, aby žalovaní dali rozostavanú

stavbu skolaudovať a s prideleným súpisným číslom zapísať na list vlastníctva. Dňa 18.1.2017 žalovaní
žalobcov opätovne vyzvali k uzavretiu kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu v zmysle zaslanej kúpnej
zmluvy bol opätovne rodinný dom bez prideleného súpisného čísla. Pretože kúpne zmluvy boli v
rozpore s článkom 7.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016, žalobcovia vrátili kúpne zmluvy
späť žalovaným. Keďže kúpne zmluvy nezodpovedali vzájomnej dohode, nevznikla na strane žalobcov

povinnosť kúpne zmluvy uzatvoriť.

2.Vsúladesčlánkom4.zmluvyobudúcejkúpnejzmluvezodňa5.7.2016konkrétnebod4.1písm.b/bolo
zakotvenéprávožalobcovodzmluvyodstúpiť,akstavbat.č.bezsúpisnéhočísla,postavenánapozemku
C-KN parc.č. XXX/XX nebude zapísaná na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny pre k.ú. A. na

príslušnom liste vlastníctva najneskôr do 31.12.2016. Aj z textu tohto ustanovenia zmluvy vyplynulo, že
stavba má mať do 31.12.2016 pridelené súpisné číslo. Pretože do uvedeného obdobia nebola stavba
zapísaná na liste vlastníctva s prideleným súpisným číslom, žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve a vyzvali žalobcov na vrátenie zálohu na kúpnu cenu podaním zo dňa 28.2.2017. Táto
záloha bola zaplatená vo výške 3000 euro. V zmysle článku 4.bod 4.7 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

bolo dohodnuté, že v prípade, ak žalobcovia odstúpia od tejto zmluvy z dôvodu, že stavba nebude
zapísaná na príslušnom liste vlastníctva do 31.12.2016 sú žalovaní povinní vrátiť žalobcom zaplatenú
zálohu na kúpnu cenu a to zálohu vo výške 3000 euro. Táto záloha bola zaplatená žalovaným na základe
zmluvy zo dňa 5.7.2016. Predmetnú zálohu boli žalovaní povinní vrátiť do tridsiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia predmetnej výzvy a to tak, že zálohu vo výške 1500 euro boli povinní zaplatiť

žalobkyni v rade 1/ a 1500 euro žalobcovi v rade 2/. Písomná výzva bola žalovanému v rade 2/ doručená
dňa 20.3.2017. Teda povinnosť vrátiť zálohu bola do 19.4.2017. Vrátenie zálohy si žalobcovia uplatnili
v súlade s ustanovením § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dodatočne odpadol dôvod,
teda išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

3. Na základe žaloby žalobcov bol súdom vydaný platobný rozkaz dňa 19.6.2017, proti ktorému žalovaní
podali odpor a následne bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 5.9.2017 zrušený.4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaní uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť. Toto svoje
stanovisko odôvodnili tým, že uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 bola uzavretá
v zmysle § 50a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 588 a nasledujúcich

Občianskehozákonníka.Zmluvabolapreobezmluvnéstranyprávnezáväzná,pretožespĺňalazákonom
predpísané náležitosti. Žalobcovia odmietli uzavrieť predložený návrh kúpnej zmluvy s tým, že neboli
podľa ich názoru dodržané podmienky, dohodnuté v článku 7.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Žalovaní uviedli, že dodržali všetky podmienky, uvedené v článku 2.predmetnej zmluvy. V bode 2.1 sa
zmluvné strany dohodli, že uzavretú budúcu kúpnu zmluvu, pričom jej predmetom bude okrem iného

nehnuteľnosťvk.ú.A.atostavba,t.č.bezsúpisnéhočísla,postavenánapozemkuKN-Cparc.č.XXX/XX,
ktorá nehnuteľnosť v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nebola ešte zapísaná na liste vlastníctva.
Bolo dohodnuté, že kúpnu zmluvu uzavrú v podobe, ako je uvedené v článku 7.zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Nedohodli sa však, že kúpna zmluva musí byť výlučne uzavretá v zmysle článku 7., t.j. že musí
byť uvedené súpisné číslo stavby a prehlásili, že neuvedenie týchto údajov nemá vplyv na platnosť
zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a súčasne ani na platnosť kúpnej zmluvy a to článku 1., bod 1.8. Toto je

rozhodujúca právna skutočnosť v tom smere, že všetky podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy z ich
strany boli dodržané v návrhu kúpnej zmluvy, ktorý návrh žalobcom bol písomne zaslaný dňa 14.12.2016
a zároveň požiadali o uvedenie názvu banky a čísla úverovej zmluvy. Žiadali podpísať kúpnu zmluvu do
60 dní. Žalobcovia vrátili kúpnu zmluvu, preto následne bola opätovne zaslaná avšak 6.2.2017 opätovne
vrátená. Na základe tejto skutočnosti žalovaní od budúcej kúpnej zmluvy odstúpili v zmysle článku 4.

bod 2.zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a to z toho dôvodu, že budúci kupujúci si riadne a včas
nesplnia čo i len čiastočne niektorú zo zmluvných povinností, ktorú sa budúci kupujúci zaviazali splniť v
bode 2.2 zmluvy, keďže stavba bola zapísaná ako vec v zmysle práva, ako stavba v zmysle § 119 ods.2
Občianskeho zákonníka ako rozostavaný rodinný dom na príslušnej parcele.
V článku 4. bod 4.8 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade ak dôjde k odstúpenia

od tejto zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, ktorý je špecifikovaný v bode 4.2 zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, nemajú budúci kupujúci nárok na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpnu cenu vo výške 3000 euro.
Žalovaní boli toho názoru, že žalobcom nevznikol nárok na vrátenie zálohy na budúcu cenu z dôvodu
dohody, prípade odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných tak, ako to bolo dohodnuté v článku 4. bod
4.8 a preto žiadali žalobu zamietnuť.

V predmete zmluvy je uvedené, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy je stavba, t.j. bez súpisného čísla.
Článok 7.zmluvy o budúcej zmluve je len návrhom kúpnej zmluvy na základe ktorého stavba mohla ale
nemusela byť skolaudovaná. Skutočnosť, že sa v článku 1. bod 8 zmluvy o budúcej zmluve obidve strany
dohodli, že neuvedenie súpisného čísla a teda neskolaudovanie stavby nemá vplyv na platnosť zmluvy
o budúcej zmluve a budúcej kúpnej zmluvy a ani povinnosť kúpnu zmluvu uzatvoriť jasne potvrdzuje, že

nikdy nemali povinnosť žalobcom predať skolaudovanú stavbu.
K uzavretiu kúpnej zmluvy rovno nedošlo preto, že žalobcovia na kúpu nehnuteľnosti nemali hotovostné
peniaze. Kúpu stavby chceli riešiť úverovými zdrojmi a zdrojmi z odpredaja bytu, čo si vyžadovalo dlhší
čas. Zmluva o budúcej zmluve im z tohto dôvodu vyhovovala viac. V čase uzatvárania zmluvy o budúcej
zmluvedombolkompletnedokončenýazostranyžalobcovsúuvádzanézavádzajúcetvrdeniazdôvodu,

aby im bola vrátená záloha. Žalovaní uviedli, že robili všetko preto, aby došlo ku kolaudácií stavby čím
skôr, ale nie z dôvodu, že to bola ich povinnosť, vyplývajúca zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale
preto, aby splnili svoj sľub, že stavbu pomôžu skolaudovať. Žalobcovia zavádzajú tým, že konštatujú
problémy s prístupovou cestou, problémy s kolaudáciou. Problém bol len jeden a to, že kolaudácia cesty
sa časovo posunula, čo je pri budovaní ciest a budov bežný problém. O časovom sklze kolaudácie cesty

boli žalobcovia viackrát upozornení, k čomu nemali výhrady. K časovému sklzu kolaudácie cesty došlo
z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond, od ktorého je prístupová cesta v nájme, vydal ihneď súhlasné
stanovisko na budovanie cesty, čo Stavebný úrad v Martine nerešpektoval a trval na tom, aby tam bola
nájomná zmluva, ktorá rieši právo prechodu a prejazdu k pozemkom a uzatvorila sa ďalšia zmluva.
Zásadne poukázali na to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve je formulovaná tak, že o kolaudovanej

stavbe tam nie je zmienka.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vypočul strany sporu, vykonal dokazovanie výsluchom
svedkov - Y. H.C., R. Š., Y. Š., K. W., E. T., a listinnými dôkazmi -zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z
5.7.2016, výpisom z LV Č..XXXX, Č.. XXXX V..Ú.. A., výzvou žalovaných čl. 27, kúpnou zmluvou č.28

a nasledujúce, výzvou k podpísaniu kúpnej zmluvy čl. 40, odstúpením od zmluvy zo dňa 5.7.2016 čl. 43
a nasledujúce a zistil nasledovný skutkový stav:6. Strany sporu boli vedené súdom k tomu, aby zvážili možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu. Na
pojednávaní dňa 17.1.2019 bolo prezentované, že žalovaní navrhli priznať žalobcom zo žalovanej sumy
3000 euro sumu 2000 euro, s čím však žalobcovia nesúhlasili, teda k dohode nedošlo.

7. Strany sporu nesporne uzavreli dňa 5.7.2016 zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy, kde zmluvné strany
sa dohodli, že uzatvoria budúcu kúpnu zmluvu, pričom predmetom budúcej kúpnej zmluvy budú
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v V..Ú.. A. a to pozemok C-KN T..Č..XXX/.- I. T. I. U. XXX Y. A. W.
N. Č..XXXX, L.E. M..Č.. F. L.É. Č.E. T.Á. W. T. Z.-V. T..Č..XXX/XX, M..Č.. W. W. N. U. E. T. U. X/X-

K. Z.-V. T..Č.. XXX/X - I. T. I. U. XX,XX Y.. Problém, ktorý nastal následne medzi stranami sporu bol
výklad toho, či rodinný dom, ktorý v čase spísania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol v stave stavby
bez súpisného čísla v čase uzatvárania kúpnej zmluvy by bol zapísaný ako skolaudovaný rodinný dom
na liste vlastníctva. Strany sporu rozdielne vykladali ustanovenia zmluvy a úmysel uzavrieť zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve pokiaľ sa jednalo o rodinný dom. Nespornou skutočnosťou bolo, že strany sporu
kúpnu zmluvu neuzavreli a tak ako bolo prezentované z ich strany došlo k odstúpeniu od zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve. Žalobcovia tvrdili, že tak, ako bolo v zmluve dohodnuté do 31.12.2016 ani k
nasledujúcemu termínu, ktorý poskytli žalovaným, nedošlo ku kolaudácií rodinného domu a jeho zápisu
na list vlastníctva, čo bolo podľa nich podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaní naopak tvrdili, že
rodinný dom ako stavba bola zapísaná na liste vlastníctva a v tomto stave bolo postačujúce, aby bola
predmetom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu.

Zo strany budúcich kupujúcich, t.j. žalobcov bola uhradená záloha na kúpnu cenu vo výške 3000 euro,
ktorámalabyťnáslednezapočítanádokúpnejcenypredmetnýchnehnuteľností.Poodstúpeníodzmluvy
žalobcami žalovaní nevrátili zálohu na kúpnu cenu, preto žalobcovia tento nárok uplatnili na súde. Nárok
na vrátenie zálohy kúpnej ceny odvodzovali z článku 4 bod 4.8 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa
ktorého ak dôjde k odstúpeniu od tejto zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, ktorý bol špecifikovaný v

bode 4.1 písm.a/ alebo b/, podľa ktorého ak budúci kupujúci odstúpia od zmluvy, z dôvodu, ktorý je
špecifikovaný v bode 4.3 budúci predávajúci sú povinní vrátiť im zaplatenú zálohu za kúpnu cenu vo
výške 3000 euro a to do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zálohy na kúpnu cenu. Žalobcovia
poukázali na tú skutočnosť, že v článku 4 bod 4.1 d/ majú právo odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve bez
ďalšiehojednostranneaknastaneskutočnosť,žestavbat.č.bezsúpisnéhočísla,postavenánapozemku

C-KN parc.č.XXX/XX nebude zapísaná na liste vlastníctva do 31.12.2016. Strany sporu zhodne uviedli,
že v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve stavba v podstate bola hotová, žalobcovia do
rodinného domu investovali už aj svoje finančné prostriedky, resp. zabezpečovali si určité zariadenia
rodinného domu.

8. Za účelom preukázania svojich tvrdení pokiaľ išlo o úmysel uzavrieť zmluvu, resp. odstúpiť od zmluvy
z dôvodov, uvedených v zmluve o budúcej kúpnej zmluve žalobcovia a žalovaní navrhli súdu vypočuť
svedkov.

9. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2018 právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na podanej žalobe.

Poukázala na podstatnú skutočnosť a to, že ak by žalobcovia mali záujem skutočne kúpiť len
rozostavaný rodinný dom, tak by sa to malo udiať už v máji alebo júni 2016 a nemusela sa robiť zmluva o
budúcejkúpnejzmluve.Pokiaľzaňoužalobcoviaprišli,navrhlaimuzavretieriadnejkúpnejzmluvy,avšak
v tomto prípade to nebolo možné, pretože dom bol ešte rozostavaný, resp. nebol skolaudovaný, pričom
na zaplatenie kúpnej ceny používali žalobcovia prostriedky najmä financujúcej banky ako vyplynulo

z kúpnych zmlúv, kúpna cena bola vo výške 108.000 euro a až 105.000 euro malo byť financované
prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý mala žalobcom poskytnúť banka. Išlo o financovanie
prostriedkov z úveru až 98% kúpnej ceny. Na to, aby banka poskytla úver, musela byť stavba zapísaná
na liste vlastníctva s prideleným súpisným číslom, nie ako stavba rozostavaná. V tomto znení prebehli
aj rokovania medzi stranami sporu a vždy sa rozprávalo o tom, že žalovaný v rade 1/ dá predmetný

rodinný dom skolaudovať. Nikdy nebola debata o tom, že by predmetom predaja mal byť rozostavaný
rodinný dom. Následne bola vypracovaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve s tým, že priamo súčasťou
zmluvy je aj znenie tzv. riadnej kúpnej zmluvy, pričom poukázala na článok 2.riadnej kúpnej zmluvy, kde
jednoznačne vyplýva, že predmetom predaja má byť stavba s prideleným súpisným číslom. V článku
3.tejto zmluvy a to v bode 3.2.4 vyplýva, že financujúca banka mala celú druhú splátku kúpnej ceny vo

výške 105.000 euro previesť potom, ako jej bude predložený výpis z listu vlastníctva, v ktorom uvedená
budevčastiAmajetkovápodstataokreminéhostavbaspridelenýmsúpisnýmčíslom.Totozneniekúpnej
zmluvy je súčasťou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Poukázala na to, že pokiaľ žalovaní zaslali návrh
uzavretia kúpnej zmluvy, bol diametrálne v zásadných veciach odlišný a to predovšetkým v časti, kde jeuvedený rodinný dom, žalovaní poslali text zmluvy, kde bolo uvedené, že na LV zapísaný rozostavaný
rodinný dom narozdiel od dohodnutej kúpnej zmluvy v časti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Právna
zástupkyňa žalobcov uviedla, že zmluvy pripravovala ona a pokiaľ išlo text zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve,konkrétnebod1.8a1.9akoautorkatýchtozmlúvuviedla,žesútoštandardnéustanovenie,ktoré
sa dávajú do zmlúv o budúcej kúpnej zmluve za predpokladu, že stavba, resp. byt napríklad nie sú ešte
zapísané na liste vlastníctva. Takáto situácia sa štandardne stáva, že stavba nemusí byť v čase podpisu
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zapísaná na liste vlastníctva a teda nemôže byť bližšie konkretizovaná.
Práve preto, aby niekto v budúcnosti netvrdil, že celá zmluva o budúcej kúpnej zmluve je neplatná z

dôvodu, že predmet prevodu je neurčitý, keďže nie je bližšie definovaná, uvádza sa, že strany sú povinné
túto zmluvu rešpektovať aj napriek tomu, že tam chýba súpisné číslo, avšak toto súpisné číslo sa doplní
podľa toho, ako bude zapísané v katastrálnom operáte. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalovaných, že
by to mala byť rozostavaná stavba, ktorá by bola predmetom prevodu, tak by zmluvy výslovne zapísala,
že stavba môže byť v štádiu rozostavanosti, aby sa vyhli prípadnému sporu.

10. Právny zástupca žalovaných poukázal na to, že v danom prípade ide o obligačný záväzkový
vzťah medzi účastníkmi sporu, ktorého účastníkom nebola žiadna banka. Predmet zmluvy bol riadne
vymedzený v článku 2.bod 1.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 5.7.2016 a to tak, že predmetom
zmluvy sú nehnuteľností a to jednak pozemky a jednak stavba, ktorá v tom čase bola bez súpisného
čísla, avšak bola riadne identifikovaná. V danej veci stavba mohla byť a aj bola predmetom záväzkového

vzťahu, nakoľko už bola vecou v zmysle právnom, keďže na ňu bolo vydané stavebné povolenie a
bolo vybudované na tejto stavbe päť stavebno-technických prvkov, ktoré určujú vznik veci ako stavby.
Splneniepodmienkyato,žestavbabudemaťvčaseprevoduapodpisukúpnejzmluvypridelenésúpisné
číslo nemôže byť viazané na túto zmluvu, pretože ak do jedného roka by sa kúpna zmluva neuzavrela,
jej obsah by mal nahradiť súd, musel by takýto návrh kúpnej zmluvy zamietnuť, keďže nebolo pridelené

súpisné číslo. Poukázal na článok 1.8 zmluvy, kde zmluvné strany prehlásili, že majú úmysel uzavrieť
budúcu kúpnu zmluvu v podobe ako je v článku 7.tejto zmluvy. V ustanovení 1.8 zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve bol vytvorený priestor, aby do času, ako bolo dohodnuté, bola predložená kúpna zmluva
s obsahom zapísania stavby na konkrétnom pozemku. Išlo o rozostavanú stavbu a to nehnuteľnosť ako
vec. Žalovaní boli názoru, že budúci kupujúci mali dodržať svoj záväzok a predloženú kúpnu zmluvu

uzavrieť, pretože táto bola v intenciách zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v ničom nebola zmluva o
budúcej kúpnej zmluve porušená. Žalovaní dvakrát predložili žalobcom kúpnu zmluvu a následne od nej
odstúpili a ponechali si sumu 3000 euro tak, ako bolo dohodnuté v článku 4.uvedenej zmluvy. Žalovaní
tvrdili, že z obsahu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebolo možné vyvodiť, že išlo o prevod stavby,
ktorá mala byť už skolaudovaná.

11. Na pojednávaní dňa 13.1.2019 bol ako svedok vypočutý Y. H., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že žalobcov poznal ako svojich klientov, pretože pracuje ako finančný sprostredkovateľ. Vedel,
že mali úmysel kúpiť rodinný dom a hľadali možnosti čerpania úveru. Pretože mali už určitú bonitu v
Slovenskej sporiteľni, riešili to vo vzťahu k nej. On ako finančný poradca zaniesol žiadosť do banky

o finančný úver s tým, že mal list vlastníctva. Pamätal si, že v tej dobe bola na ňom orná pôda a
poľnohospodárska budova. Banka stanovila podmienky pre čerpanie úveru tak, že na LV bude zapísaný
rodinný dom, ktorý musel by skolaudovaný. Žalobca mu uviedol, že to budú riešiť cez rezervačnú zmluvu
a do 1.1.2017 bude dom skolaudovaný a bude mať súpisné číslo. Vedel, že do domu už záujemcovia
oň niečo dávali, tešili sa na dom. Žiadosť, pokiaľ je v banke, má trvanie 30 dní, potom je opakovane

potrebné predkladať doklady. Tento úver však čerpaný nebol. Podľa neho nebolo možné, aby banka dala
úver cca 105.000 euro na rozostavaný rodinný dom v danej dobe. Neriešil úver na rozostavaný rodinný
dom, ale skolaudovaný. Úver vybavoval v lete v roku 2016. V októbri alebo novembri 2016 mal klient
dobrú bonitu a pokiaľ by bol čerpal úver, musel okrem žiadostí, osobných údajov predložiť výpis z listu
vlastníctva, znalecký posudok plus CD a návrh kúpnej zmluvy. Z požiadaviek klienta mal jednoznačne

dané, že chce úver na rodinný dom. Nebavili sa o tom, že dom by mal byť rozostavaný.
Ďalším svedkom, ktorý bol vypočutý bol R. Š.. Tento uviedol, že má firmu, zabezpečujúcu svietidlá do
rodinného domu. V predmetnom rodinnom dome, ktorý mali kúpiť žalobcovia vykonal viac ohliadok, aby
si prezrel elektroinštaláciu, vtedy sa stretol aj s p. Q. a jeho elektrikárom. Svietidlá následne dodali.
Inštaláciu už nerealizovali. Rodinný dom v tej dobe bol rozostavaný, bola tam aj partia murárov. Pamätal

si, že sa p. T. E. T.. Q. bavili o prístupovej ceste k rodinnému domu, ktorá mala byť nejakým problémom
pri kolaudácií. Vnímal to tak, že ak sa rodinný dom skolauduje, p. T. bude vlastníkom. V tej dobe bol
rodinný dom v štádiu rozostavanosti, bola však na dome strecha, neboli tam podlahy, zateplenie, sanita,
obklady,stierkynastenáchboli.Neboloanivstupnéschodisko.Onsámneriešilvlastníctvodomu.Vnímalto tak, že pokiaľ sa rozprávali o príjazdovej ceste, že ak sa táto vyrieši, bude riešené aj vlastníctvo domu.
Pamätal si, že pokiaľ šlo o príjazdovú cestu k rodinnému domu, T. sa pýtal, čo bude s príjazdovou cestou
a p. Q. povedal, že je to možné vysypať aj makadamom, čo je jedna z variant a urobia to tak, aby to

mohli skolaudovať.

12. Pokiaľ išlo o stav rodinného domu strany sporu potvrdili, že v čase jeho finalizácie si už budúci
kupujúci, t.j. žalobcovia mohli do domu dať inštalovať podľa svojich predstáv určité veci s predpokladom
kúpy tohto rodinného domu.

13. Na pojednávaní, konanom dňa 17.4.2019 ako svedok bol vypočutý Y. Š., ktorý sa podieľal na
výstavbe rodinného domu, ktorý stavali Q. (vo výpovedi uviedol dvoch rodinných domov Q., išlo o dva
vedľa seba stojace domy, z ktorých jeden a to ním označený ako spodný dom mali kúpiť T.). Svedok
uviedol,žebolprítomnývčase,kedysazáujemcoviarozprávalisp.Q..Podľanehodomsamalpredávať
v neskolaudovanom stave a dorobiť podľa požiadaviek zákazníka. Svedok vykonával stolársku činnosť a

zabezpečovať iných pracovníkov z odborov, potrebných pre dostavanie, resp. stavbu rodinného domu. Z
tohto dôvodu sa na stavbe stretával aj s p. T., tvrdil, že sa stretli desať alebo pätnásťkrát. Nekomunikoval
však s ním, lebo vznikol určitý problém medzi nimi, ale komunikoval s p. Q. a tento následne s p. T..
Pamätal si, že T. bol prítomný, keď dom bol nezateplený, ani nebol namaľovaný. Tieto práce sa mali robiť
podľa požiadaviek záujemcu. Dom bol v tej dobe neskolaudovaný a svedok bol toho názoru, že takto sa

mal aj predávať. Mal vedomosť o tom, že záujemcovia, t.j. žalobcovia si vyberali materiály, čo sa týkali
domu. Išlo o kuchynskú linku, dlažby a podobne. Svedok uviedol, že dom sa podľa neho mal predávať
rozostavaný a z toho vyvodil, že neskolaudovaný. Podľa neho sa aj vrchný dom, teda ten druhý, čo tam
stavali Q., predával neskolaudovaný, ale dorobený.

14. Ďalej bola vypočutá svedkyňa K. W., matka žalobkyne v rade 1/, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi
uviedla, že sa stretla s p. Q. E. T.. Q. jedenkrát. V tom čase dom, ktorý chcela kúpiť dcéra s priateľom
nemal priamy prístup, čo sa týkalo cesty. P. Q. ich ubezpečil, že cesta bude zrealizovaná cez vecné
bremeno, vysypaná bude štrkom tak, aby bol prístup do domu a to potom ako bude dom skolaudovaný.
Išlo o obdobie, kedy v dome ešte neboli ani dvere, ani podlahy. Bola dohoda, že mladí si ich budú

môcť vybrať sami. Zdôraznila, že pri stretnutí s p. Q., tento hovoril o tom, že dom bude skolaudovaný a
prístupová cesta vysypaná štrkom k domu, vnímala to tak, že dom sa bude predávať skolaudovaný.

15. Svedkyňa E. T., ktorá bola na tomto pojednávaní vypočutá, bola matkou žalobcu v rade 2/ a vo
svedeckej výpovedi uviedla, že syn mal záujem kúpiť rodinný dom. Dohodli sa, že ho pôjdu pozrieť.

Na mieste čakali aj majiteľa. Hneď sa jej zdala zlá prístupová cesta k domu. Pýtala sa prečo nekúpia
prvý dom, ktorý tam mali predávajúci, ale ten v tej dobe bol už predaný. P. Q. povedal, že za domom
odkúpi pozemky, ale majiteľka je mimo územia SR a následne budú mať domy vlastnú prístupovú cesta.
Mladí mali kúpiť skolaudovaný dom, keď bude hotový, aby si mohli vybaviť úver, lebo v tej dobe by úver
nedostali. Nič im tam nepatrilo. Bola tam aj druhýkrát, už tam mladí mali kuchynskú linku, čakali už len

na kolaudáciu, ktorá sa však neuskutočnila. P. Q. prišiel s tým, aby si kolaudovali dom sami, takúto
informáciu mala od syna.
Iných svedkov strany sporu nenavrhli vypočuť, a nemali ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

16. Vychádzajúc z predložených listinných dokladov mal súd teda preukázané, že strany sporu uzavreli

zmluvu u budúcej kúpnej zmluve, v ktorej v článku 7.bol obsah budúcej kúpnej zmluvy. V zmluve bol
dohodnutý predmet budúcej kúpnej zmluvy s tým, že článku 4.zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo
vo vzťahu k rodinnému domu v bode 4.1 b/ uvedené, že stavba t.č. bez súpisného čísla postavená
na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX mala byť zapísaná najneskôr do 31.10.2016 na príslušnom liste
vlastníctva k.ú. A.. V nasledujúcej časti a to v článku 7.sa nachádzal text kúpnej zmluvy, kde v článku I.

bod 1.1 bolo uvedené, že predávajúci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností okrem iného stavby
s prideleným súpisným číslom, postavanej na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX, pričom v článku II. bod
2.1 je predmet zmluvy vo vzťahu k rodinnému domu uvedený ako stavba s prideleným súpisným číslom,
postavená na pozemku C-KN parc.č. XXX/XX. Pokiaľ má rodinný dom mať pridelené súpisné číslo,
bolo by to možné len v prípade, že by bol skolaudovaný, na základe čoho by dostal súpisné číslo a

takto mohol byť zapísaný ako rodinný dom v katastri nehnuteľností. Z textu budúcej kúpnej zmluvy
bolo jednoznačné, že sa malo jednať o stavbu, t.j. rodinný dom s prideleným súpisným číslom. Bez
toho, aby došlo ku kolaudácií, teda rodinný dom nemohol mať súpisné číslo. V texte zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve v článku 4., kde sa riešila možnosť odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bolobudúcim kupujúcim dané právo odstúpiť od zmluvy aj z dôvodu, že stavba t.č. bez súpisného čísla,
teda rodinný dom, nebude zapísaný na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na príslušnom liste
vlastníctva najneskôr do 31.12.2016. Z uvedeného textu zmlúv a logického výkladu „stavby s prideleným

súpisným číslom“ súd vyvodil, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy v zmysle ujednania v zmluve o
budúcej kúpnej zmluve bolo, že žalobcovia nadobudnú od žalovaných rodinný dom skolaudovaný, teda
bude mať pridelené súpisné číslo. Tomuto zodpovedala aj výpoveď svedka Y. H., ktorý bol finančným
poradcom žalobcov, ktorý mal pomôcť zabezpečiť žalobcom cez financujúcu banku vybaviť úver vo
výške 105.000 euro, celková kúpna cena predstavovala celkove 108.000 euro, pričom splátku 3000

euro už budúci kupujúci zložili v súlade s ujednaniami zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Z výpovede
tohto svedka jednoznačne vyplynulo, že banka by poskytla úver na rodinný dom v tom zmysle, ako to
vyjednával v banke. Zadanie pre neho bolo, že má zabezpečiť úver pre skolaudovaný rodinný dom. Išlo
o svedka, ktorý nebol v žiadnom vzťahu k stranám sporu a jeho výpoveď súd hodnotil ako výpoveď
hodnovernú.

17. Obrana žalovaných spočívala vo výklade ustanovenia bodu článku 1., bod 1.8 zmluvy o budúcej
zmluve, v zmysle ktorého „zmluvné strany prehlasujú, že majú úmysel uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu
v podobe a s obsahom uvedeným v článku 7.tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj napriek tomu, že
niektoré údaje, bližšie špecifikujúce predmet kúpnej zmluvy najmä nie však výlučne uvedenie súpisného
čísla stavby v budúcej kúpnej zmluve, nie sú v čase uzavretia tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

uvedené. Tieto údaje budú do budúcej kúpnej zmluvy doplnené podľa zápisu v katastrálnom operáte.
Zmluvné strany však prehlasujú, že neuvedenie týchto údajov nemá vplyv na platnosť tejto zmluvy o
budúcej zmluve a súčasne uvedené nemá vplyv ani na platnosť budúcej kúpnej zmluvy a povinnosť
zmluvných strán budúcu kúpnu zmluvu uzatvoriť.“
Z uvedeného zmluvného ustanovenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že hoci v čase podpisu

zmluvy o budúcej kúpnej zmluve má predmetná stavba pridelené súpisné číslo, bude tento údaj o
súpisnom čísle uvedený v riadnej kúpnej zmluve tak, ako bude tento údaj zapísaný v katastrálnom
operáte. Teda súpisné číslo, aké bude zapísané v katastrálnom operáte bude následne uvedené aj
do kúpnej zmluvy, ktorú uzavrú strany sporu. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že stavba musela
mať pridelené súpisné číslo, aby bolo možné uzavrieť kúpnu zmluvu. V čase uzavretia zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve stavba nebola označená súpisným číslom (nakoľko súpisné číslo k rodinnému
domu ešte nebolo pridelené), táto skutočnosť (len táto skutočnosť) nerobí zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve neplatnou, nakoľko údaj o súpisnom čísle mal byť do kúpnej zmluvy doplnený podľa zápisu v
katastrálnom operáte. Pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 5.7.2016 teda stavba súpisné
číslo pridelené nemala a nebolo možné takto identifikovať predmet kúpy v zmluve o budúcej kúpnej

zmluve. Neuvedenie súpisného čísla z tohto dôvodu však nerobilo neplatnou zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve. Súpisné číslo sa malo následne doplniť v zmysle toho, ako bude pridelené stavbe a zapísané
v katastrálnom operáte.
Podľa výpovede strán sporu aj svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, rodinný dom nebol rozostavaný v
pravomslovazmysle,aledokončovalsarodinnýdomužajzasúčinnostižalobcovačosatýkarodinného

domu v zmysle výkladu zmluvne dohodnutých ustanovení podľa názoru súdu malo dôjsť k prevodu
skolaudovanej stavby, ktorá by mala pridelené súpisné číslo. Žalovaní nepreukázali tú skutočnosť, že by
bolo dohodnuté, aby kolaudáciu rodinného domu zabezpečovali žalobcovia ako kupujúci po odkúpení
stavby.
Pokiaľ išlo o svedkov, ktorých súd na návrh strán sporu vypočul, išlo o rodičov žalobcov, ktorí poznali

predmetnú nehnuteľnosť z ohliadky, a z osobného stretnutia so žalovanými mali informáciu o tom, že
dom nemá zabezpečenú dostatočne prístupovú cestu. Rodičia žalobcov uviedli pred súdom, že pre nich
bolo zrejmé, že ich deti budú kupovať skolaudovaný rodinný dom.
Svedok Y. Š., ktorý zabezpečil výstavbu dvoch susediacich rodinných domov žalovanými, ktorí
vystavovali obidva rodinné domy, v podstate komunikoval len so žalovanými. Vyjadril sa ku skutočnosti,

že podľa jeho názoru pokiaľ si žalobcovia vyberali materiály do rodinného domu, a bolo to
realizované podľa ich požiadaviek, mali záujem kúpiť aj neskolaudovaný rodinný dom. Táto svedecký
výpoveď vychádzala len z pozorovania a osobného úsudku tohto svedka, ku konkrétnej komunikácii
skolaudovania a neskolaudovania domu medzi stranami sporu sa svedok vyjadriť nevedel.
Svedok R. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol tak isto vlastné pozorovania a úsudok pokiaľ sa týkalo

rodinného domu a jeho kolaudácie, do domu zabezpečoval svietidlá v čase, kedy žalobcovia neboli
vlastníkmi rodinného domu a vnímal to tak, že ak sa rodinný dom skolauduje, bude p. T. jeho vlastníkom.
Súd považoval za hodnoverné tvrdenie žalobcov v tom smere, že hlavným problémom, ktorý bránil
skolaudovaniu uvedenej stavby bolo to, že nebola zabezpečená prístupová cesta k rodinnému domu ateda pre nich by odkúpenie takejto nehnuteľnosti (ktorú nie je možné skolaudovať Stavebným úradom
Martin) bolo neprijateľným riešením aj vzhľadom na skutočnosť, že bankou by im nebol vyplatený úver
na zakúpenie nehnuteľností. Aj z vyjadrenia žalovaného v rade 1/ vyplynulo, že žalobcovia mali viaceré

výhrady čo sa týkalo dostavby rodinného domu a to nielen z estetického hľadiska ale hlavne čo sa týkalo
použitia materiálov (čo uviedol vo svojej výpovedi aj svedok Š., ktorý mal na uvedenej stavbe pôsobiť
ako stavbyvedúci) a teda súd nadobudol presvedčenie, že žalobcovia boli dostatočne informovaní o tom,
čo je pre nich ako riešenie prijateľné, prípadne neprijateľné (na čo boli upozornení aj zo strany svojich
rodičov ako skúsenejších). Aj vzhľadom na uvedené bola poskytnutá žalovaným ešte dodatočná lehota

na skolaudovanie stavby rodinného domu, k čomu však nedošlo.

18. Žalobcovia ako budúci kupujúci v zmysle článku 4. bod 4.1 písmeno b/ odstúpili od kúpnej zmluvy
teda predovšetkým preto, že nedošlo k skolaudovaniu rodinného domu a jeho zápisu na list vlastníctva
do 31.12.2016 (ani v ďalšej poskytnutej lehote). Vzhľadom k uvedenému im vznikol nárok na vrátenie
zálohy na kúpnu cenu vo výške 3000 euro v zmysle článku 4. bod 4.7. Žalobu žalobcov súd posúdil

dôvodnou a žalobe v zmysle prezentovaného právneho názoru vyhovel. Žalovaní boli zaviazaní zaplatiť
žalobcom každému po 1500 euro s príslušenstvom a to úrokom 5% zo sumy 1500 euro od 20.4.2017.
Výzva žalobcov bola doručená žalovaným dňa 20.3.2017 a žalovaní mali povinnosť vrátiť žalobcom
zaplatenú zálohu najneskôr do 20.4.2017 v súlade s článkom 4.bod 4.7.

19. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z. vo výške päť percentuálnych bodov pri
posúdení základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a
žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.