Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200040
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6019200040.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu
LiV ELEKTRA, a. s., Priemyselná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 769 840, zastúpeného advokátom
JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101760642/2018 zo dňa 10. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.
1704680/2016 zo dňa 16. novembra 2016, ktorý žalobcovi doručil spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k protokolu vyjadril. Správca dane vo vyrubovacom konaní
žalobcovi po prerokovaní jeho pripomienok a dôkazov na ústnom pojednávaní rozhodnutím zo dňa
6.11.2017 vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie jún 2010 vo výške 163 103,03 Eur. Žalovaný toto
rozhodnutie svojim rozhodnutím zo dňa 23.1.2018 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie

za účelom vykonania dokazovania výsluchom svedka L. G.. Správca dane vo vyrubovacom konaní
dokazovanie o tento výsluch doplnil.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Správca dane rozhodnutím č. 278870/2018 zo dňa 17.5.2018 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v
sume 163 105,03 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010; daň uvedená

podaným daňovým priznaním 706,88Eur; daň zistená správcom dane 163 809,91 Eur; rozdiel
dane 163 103,03 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil v rámci daňovej kontroly, že si žalobca v
zdaňovacom období jún 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č.
6064 VSXXXX/XX-X zo dňa 31.5.2010, č.6112VS XXXX/XX-X zo dňa 31.5.2010 a faktúry č. 6185VS
XXXX/XX-X zo dňa 30.6.2010 vystavených dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53,
Bratislava (od 21.1.2010 do 2.11.2011), E.F.Scherera 4803/10, Piešťany), ktorých predmetom boli
montážne a demontážne práce na stavbe „Rozvodňa 400kV Moldava" v sume základ dane 276 146.-

Eur plus DPH 52 467,74 Eur a montážne a demontážne práce na stavbe „Úprava technológie pre RIS,
výmena vypínačov 400kV v ES Horná Ždaňa v sume základ dane 297 917.-Eur + DPH 56 604,23
Eur a 284 374.-Eur a DPH 54 031,06 Eur. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v
rámci daňovej kontroly na základe podania Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúraBratislava (ďalej len NAKA), ktoré mu bolo doručené podľa § 26 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (ďalej Daňový poriadok) nahliadol do spisu č. PPZ-NKA-JFP1-36-042/2015, ktorý je
vedený NAKA a týka sa overenia skutočnej realizácie dodávok spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. pre

žalobcu v období rokov 2010 a 2011 na dielach Transformovňa 400/110kV Horná Ždaňa, Rozvodňa
400kV Moldava, Realizácia zdroja 58MW pre PPC Energy a.s.. Z tohto spisu správca dane použil
informácie a dôkazy, z ktorých bolo zistené, že I.. J. R., bývalá konateľka spoločnosti Eurotransfer, s
r.o., poskytla vyjadrenie, podľa ktorého prebrala spoločnosť od predchádzajúceho konateľa pána G..
Počas výkonu obchodnej činnosti nikoho nesplnomocnila na zastupovanie, za spoločnosť konala sama,

daňové priznania podávala v spolupráci s ekonómkou. Nezamestnávala žiadnych zamestnancov a
služby, ktoré jej spoločnosť dodávala, boli realizované prostredníctvom subdodávky. Konkrétne malo ísť
o stavebnú činnosť a to hrubé stavby, dodávanie materiálu a personálu. Bližšie nevedela povedať nič.
K faktúram za dodanie služieb pre žalobcu sa vyjadrila, že išlo o autentické faktúry, dodávala práce, na
ktoré si nespomínala, no napriek tomu tvrdila, že na práce sa chodila pozerať, ale nevedela, kde boli
realizované ani nič bližšie. K obchodným vzťahom nevedela uviesť žiadne konkrétne skutočnosti. Podľa

jej neskoršieho vyjadrenia všetky dodávky boli realizované prostredníctvom subdodávok. Obchodné
vzťahy boli ukončené z osobných dôvodov a spoločnosť previedla podľa jej vyjadrenia na N., ku ktorému
nič bližšie neuviedla. Nepoznala základné znaky a predmet, ktorý spoločnosť fakturovala žalobcovi.
Dodávky, ktoré mala žalobcovi dodať spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o., žalobca dodával odberateľovi
Slovenská elektrizačná prenosová sústava a.s.. Podľa Zmluvy o dielo č. 091202 zo dňa 2.12.2009

vrátane Dodatku č.1 zo dňa 22.1.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a jeho dodávateľom Eurotransfer,
spol. s r.o., predmetom zmluvy bola realizácia elektromontážnych prác. K faktúram vystaveným
Eurotransfer, spol. s r.o. boli vyhotovené jednostranové preberacie protokoly, podľa ktorých boli práce
odovzdávané I.. J. R. a v mene preberajúceho, teda žalobcu ich preberal I.. U. U.. Žalobca nevedel
predložiť, kto tieto práce reálne vykonal, nakoľko tvrdil, že kontrolu oprávnených pracovníkov vykonal

pred nástupom na výkon konkrétnej činnosti a overenie odbornej spôsobilosti realizoval nahliadnutím do
originálov pred podpisom zmluvy o dielo. V montážnych denníkoch žalobcu nebola zmienka o odborne
spôsobilých osobách dodávateľa. Podľa konečného odberateľa SSE a.s. boli práce na diele Rozvodňa
400kV Moldava ukončené a rozvodňa bola uvedená pod napätie 31.10.2009, pričom po jej uvedení do
prevádzky prebiehali len dokončovacie práce na odstránenie nedostatkov a nedorobkov pod dozorom

na príkaz B a zariadenie staveniska bolo vypratané a stavebnomontážne denníky ukončené 12.12.2009.
Z odovzdávacích protokolov medzi žalobcom a jeho odberateľom SSE a.s. vyplynulo, že od 15.2.2010
mali byť vykonávané najmä stavebné práce ako prístupové komunikácie, kanalizácia, oplotenie,
terénne úpravy, teda nie odborné elektromontážne práce, ktoré boli predmetnom faktúr vystavených
dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o. pre žalobcu. Z poskytnutých informácií správcovi dane vyplynulo,

že SSE a.s. poskytla zoznam oprávnených osôb, ktoré realizovali elektromontážne práce, vrátane
osvedčení na spôsobilosť vykonávania týchto činností, pričom išlo výlučne o zamestnancov žalobcu a
bolo vylúčené, že na diele vykonávali činnosti ako priamy subdodávateľ spoločnosti Eurotransfer, spol.
s r.o. tieto osoby, či už v pozícii živnostníkov alebo zástupcov obchodných spoločností.

3. Správca dane ďalej dôvodil tým, že v období máj 2010 až január 2011 mal Eurotransfer s.r.o. žalobcovi
dodávať služby na diele Transformovňa 400/110kV Horná Ždaňa, objednávateľ a odberateľ diela SEPS
a.s.. Služby mali byť realizované na základe Zmluvy o dielo č. 100214 zo dňa 14.2.2010 a č. 100526
zo dňa 26.5.2010. Z podkladov a informácií získaných od žalobcovho odberateľa spoločnosti SEPS a.s.
sa žalobca s týmto odberateľom dohodol na tom, že sa zaviazal vypracovať zoznam subdodávateľov

ako neoddeliteľnej časti zmluvy. Podľa zápisov o odovzdaní stanoviska zhotoviteľ stavby, teda žalobca
požiadal o povolenie vstupov do objektu Elektrickej stanice Horná Ždaňa, ktoré mali byť priebežne
aktualizované. SEPS a.s. poskytol zoznam pracovníkov pre danú stavbu po jednotlivých kalendárnych
týždňov od mája do novembra 2010, z ktorého vyplynulo, že do elektrickej stanice vstupovali len
pracovníci žalobcu a dvaja pracovníci subdodávateľa SERW, čo bolo v rozpore s deklarovaným plnením

na faktúrach od spoločnosti Eurotransfer s.r.o.. Ďalej bolo zistené, že subdodávateľ žalobcu spoločnosť
Contineo s.r.o. vykonával v období v mesiacov apríl až august 2010 dielo Integrovaný Monitorovací
systém na mieste ES Horná Ždaňa vlastnými pracovníkmi v kombinácii s jeho subdodávateľmi, pričom
všetci zamestnanci prítomní na tejto ES za subdodávateľa spoločnosti LiV ELEKTRA a.s. boli výlučne
zamestnanci subdodávateľa Contineo s.r.o., resp. jeho subdodávateľov Honeywel s.r.o., Murat s.r.o.,

3S POWER s.r.o., RITTAL s.r.o., AMIT spol. s r.o., ALEF NULA s.r.o., TechnoCompletinvest s.r.o..
Bol vypočutý ako svedok L. U., bývalý vedúci ES Horná Ždaňa, z ktorého výpovede vyplynulo, že
žalobca vyhotovil zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali práce v tejto elektrickej stanici, ktorý bol
auktualizovaný na týždennej báze. Kontrolu na vstupe do elektrickej stanice vykonávali pracovníciSBS, ktorí pri nezrovnalostiach v zoznamoch s realitou, hlásili toto vedúcemu stanice, ktorý rozhodol
o ďalšom postupe, napr. pri dovoze materiálu alebo pre nejakú krátkodobú operatívnu činnosť SBS v
týchto prípadoch zapísala osoby do knihy návštev. Z vyjadrenia svedka U. správcovi dane vyplynulo,

že spoločnosť SEPS a.s. nedisponuje žiadnou informáciou, resp. žiadnym dôkazom, že by spoločnosť
Eurotransfer s.r.o. sa podieľala ako subdodávateľ spoločnosti LiV ELEKTRO a.s. na realizácií diela
Transformovňa 400/110kV Horná Ždaňa.

4. Správca dane vykonal výsluch J. R. k činnosti spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o., ktorého výsluchu

sa žalobca napriek upovedomeniu nezúčastnil. Z tohto výsluchu vyplynulo, že išlo o spoločnosť, ktorá
nemala žiadne priestory, nemala splnomocneného zástupcu, nevlastnila ani si neprenajala žiadny
majetok, nemala zamestnancov, pričom mala vykonávať stavebné, elektrikárske a montážne práce. J.
R. si nepamätala na obchodných partnerov, daňové priznania mala spracovávať externá ekonómka,
na ktorej meno si nepamätala. Doklady spoločnosti nemala k dispozícii, keď tvrdila, že ich odovzdala
pri predaji spoločnosti. Certifikáty potrebné na výkon práce boli predložené pri uzatváraní zmlúv a

odsúhlasené technikom. Nápomocný jej spoločnosti bol L. G. ako externý poradca. Nezúčastnila
sa osobne odovzdávania prác, tie mali byť odsúhlasené technikom a dodávateľmi, ktorí potvrdili,
že sa práce môžu fakturovať. Nikdy žalobcovi neodovzdávala žiadne ukončené a vykonané práce,
pričom dodávateľ jej potvrdzoval, že odovzdal práce a tento doklad podpísal aj technik za odberateľa.
Dodávatelia sa museli preukázať certifikátmi technikovi žalobcu, nakoľko ona nebola toho osobne

prítomná. Práce na diele Rozvodňa 400kV Moldava mali byť začaté ešte za predchádzajúceho konateľa
pána G.. Práce preberala od dodávateľa, pričom dostala súpis prác podpísaný jej subdodávateľom
ako aj technikom za žalobcu a to ku každej faktúre pre žalobcu. K dodávateľom sa dostala na
odporúčanie známych a pre žalobcu dodávateľov odporučil pána G.. Nebola odborne zdatná v oblasti
elektrosilnoprúd, preto podľa jej vyjadrenia tieto oblasti zastrešoval L. G.. Ceny prác boli stanovené

na základe rozpočtu, ktorý vypracovala a dala prehodnotiť živnostníkovi, ktorého meno neuviedla
a následne zaslala cenovú ponuku žalobcovi. Správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy o
prítomnosti osôb, ktoré by za túto spoločnosť vykonali objednané práce.

5. Správca dane ďalej uviedol, že v záujme čo najpresnejšieho zistenia skutočností, týkajúcich sa

možného pôsobenia spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. na jednotlivých zákazkách získal informácie
aj z administratívneho spisu z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby Eurotransfer, spol. s
r.o.. V tomto konaní bol vypočutý L. G., z ktorej výpovede vyplynulo, že L. G. disponoval osvedčením na
opravy vyhradených elektrických zariadení do 1000V a bleskozvodov objemu triedy A a na vypracovanie
dokumentácie a projektu stavebnej časti jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb.

Spoločnosť predal J. R. a po predaji spoločnosti pôsobil ako zodpovedná osoba pre viazané živnosti,
keďže J. R. takéto oprávnenie nemala. Bol viackrát kontaktovaný ohľadne konzultácie technických
riešení v oblasti elektrotechniky a stavebníctva a bol aj osobne na niektorých stanoviskách, ale
nepamätal si ich počet. Okrem toho, nevykonával žiadnu činnosť pre Eurotransfer, spol. s r.o.. Bola
použitá aj výpoveď J. R. z 19.5.2016, z ktorej vyplynulo, že Eurotransfer, spol. s r.o. v roku 2010

nemala žiadnych zamestnancov a mala vykonávať stavebné práce subdodávateľsky. Stavebné práce,
ktoré dodávala jej boli dodané obchodnými spoločnosťami na základe uzatvorených zmlúv, avšak si
nevedela spomenúť ani na žiadne zákazky, teda ani svojich dodávateľov ani na svojich odberateľov
z roku 2010. Po oboznámení sa so zisteniami, že Eurotransfer, spol. s r.o. v predmetnom roku 2010
prevádzal finančné prostriedky na účty spoločnosti REALCO s.r.o., regoltech, BaS s.r.o., N-Stav s.r.o.

uviedla, že Eurotransfer, spol. s r.o. s nimi obchodovala, pričom predmetom dodania mali byť stavebné
práce, pričom nič iné si nepamätala. Správca dane tieto skutočnosti a vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a žalobcu oboznámil so svojim záverom, že k dodaniu
služieb deklarovaným dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o. nedošlo. Vo vyjadrení žalobca uviedol,
že stavebné denníky medzi ním a jeho dodávateľom ako aj protokoly súvisiace s oboznámením o

spôsobení škôd už nemá k dispozícii. Z čoho vyplynulo, že nedisponuje dôkazmi, ktorými by účasť
dodávateľa Eurotransfer, spol. s r.o. na realizácii prác na diele Moldava preukázali. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, pretože vierohodným jednoznačným a nezameniteľným spôsobom nepreukázal, že
skutočnosti uvedené v daňovom priznaní sú úplné a správne. Správca dane konštatoval, že žalobca vo
vyjadrení len slovne odôvodnil tak závažnú skutočnosť, ako je to, že pracovníci spoločnosti Eurotransfer

s.r.o. sa nenachádzajú v žiadnej evidencii na stavbe.

6. Vo vyrubovacom konaní bol vypočutý L. G. za prítomnosti žalobcu, ktorý uviedol, že bol konateľom
spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. do 4.1.2010, spoločnosť z rodinných dôvodov predal J. R. nazáklade dohody, o ktorej nevedel, či bola písomná alebo ústna. Uviedol, že sa nezúčastnil začatia prác,
ani skúšok, ani konzultačných dní, nepamätal si, aké technické riešenia konzultoval s J. R.. Tvrdil, že
bol v jednotlivých trafostaniciach. Podľa jeho výpovede mal pre J. R. vykonávať konzultačnú činnosť

ohľadom vstupov osôb, kto môže vstúpiť na pracoviská a kto môže akú činnosť vykonávať. Mal vidieť
aj jednotlivé oprávnenia, ktoré boli predložené J. R. a spolu s predloženou technickou dokumentáciou
vedel odporučiť, ktorá firma môže práce vykonávať. Správca dane túto výpoveď vyhodnotil v súvislosti
s ostatnými dôkazmi z daňovej kontroly tak, že touto výpoveďou nedošlo k preukázaniu dodania prác
dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o. Nebola preukázaná prítomnosť L. G. na pracoviskách, nevedel

žiadne nové skutočnosti, ktoré by dodanie prác týmto dodávateľom preukázali.

7. Správca dane uzavrel, že z uvedených informácií a podkladov vyplynulo za spoločnosť Eurotransfer,
spol. s r.o. a jej potencionálnych subdodávateľov nemal odborné elektrikárske práce na diele „Rozvodňa
400kV Moldava - rozšírenie a diaľkové riadenie ES Moldava", kto vykonať. Odberateľ poskytol zoznam
oprávnených osôb, ktoré realizovali odborné elektrikárske práce v rámci uvedenej rozvodne, pričom

všetky certifikované osoby, ktoré mali vstupovať do objektu tejto rozvodne, boli zamestnanci žalobcu
a ďalšieho dodávateľa spoločnosti SEPS a.s. a to spoločnosti ABB s.r.o.. Je zrejmé, že do objektu
Rozvodne Moldava nevstupoval nikto iný, okrem osôb uvedených na zozname odberateľa SEPS a.s..
Z toho vyplýva, že za spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. a prípadne aj jej dodávateľov, nikto do tejto
rozvodne nevstupoval. Tak isto, nakoľko do objektu ES Horná Ždaňa za spoločnosť Eurotransfer s.r.o.

prípadne jeho dodávateľov nikto nevstupoval, logicky teda nikto uvedené práce za tohto dodávateľa ani
nemohol vykonať. Reálne vykonanie prác nebolo preukázané ani žalobcom, ktorý nevedel špecifikovať,
aké konkrétne osoby za jeho dodávateľa sa mohli na diele podieľať. Logicky z toho vyplynul záver,
že plnenie deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o. pre žalobcu
nebolo reálne preukázané a žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. Správca

dane zdôraznil, že pokiaľ si platiteľ DPH uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť
schopnýpreukázať,žezdaniteľnéobchodyboliuskutočnenévdeklarovanomrozsahuato práveosobou
uvedenou na faktúre. Musí byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. Teda nestačí mať
formálne doklady, ale musí byť bezpochyby preukázané, že tieto majú reálny obsah. Správca dane v
odôvodnení tiež uviedol, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101760642 zo dňa 10. septembra 2018 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval zistenia správcu dane zhodne s

prvostupňovým rozhodnutím s tým, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca
dane uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry Eurotransfer, spol. s r.o.,
ktorej predmetom mali montážne a demontážne práce na diele Rozvodňa 400kV Moldava, neuznal
na základe kontrolných zistení v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty. Žalovaný k námietke nezákonne získaného dôkazu uviedol, že všetky dôkazy boli

získané zákonným spôsobom podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Dôkazy, ktoré potvrdzujú prijatý
záver správcu dane sú skutočnosti, zistené v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania.
Správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu. Umožnil žalobcovi, aby
sa k všetkým preverovaným a zisteným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho
právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry Eurotransfer, spol. s r.o.. Ťažisko

dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil
žalobca, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach. Podľa Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ak nie je získané v rozpore so

všeobecnými záväznými predpismi. Vyšetrovacie spisy boli od PPZ NAKA oficiálne poskytnuté v
zmysle § 26 Daňového poriadku, a preto bolo spochybňovanie týchto dôkazov neopodstatnené. Aj v
prípade použitia zápisnice o výpovedi I.. J. R. poskytnutej PPZ NAKA išlo o dôkaz, ktorý bol získaný
v súlade s § 24 Daňového poriadku. Správca dane ako dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť
k objasneniu a zisteniu skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, ako v tomto prípade

boli aj skutočnosti zistené z nahliadnutia do spisových zložiek iných subjektov, resp. poskytnutých
správcovi dane. Navyše, tieto skutočnosti správca dane preveroval aj ďalším dokazovaním a to v
súčinnosti so žalobcom, keď 19.10.2016 vykonal osobne výsluch svedka I.. J. R., o čom bol žalobca
upovedomený a ktorého sa žalobca nezúčastnil a svoje právo klásť tomuto svedkovi otázky, nevyužil.Žalobca bol oboznámený aj so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole jeho dodávateľa a bola
mu daná možnosť sa k nim vyjadriť. Dôkazy, ktoré boli použité z iných spisov, boli dané žalobcovi
k nahliadnutiu a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť. Preto vyhodnotil tieto odvolacie námietky

ako neopodstatnené. K námietkam, keď žalobca tvrdil, že postupoval v súlade so zákonom a správca
dane nedostatočne zistil skutkový stav, žalovaný uviedol, že priebeh daňovej kontroly je dokumentovaný
obsahom správneho spisu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým sa dodanie prác
dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o. pre žalobcu nepreukázalo. Bolo preto úlohou žalobcu, aby toto
dodanie skutočne preukázal. Rovnako aj v prípade prác, ktoré mali byť vykonané na diele v Hornej

Ždani, nebolo preukázané, že dodal a vykonal dodávateľ Eurotransfer spol. s r.o.. Aj v tomto prípade z
dôkazov získaných u konečného odberateľa Slovenská elektrizačná a prenosová sústava a.s. vyplýva,
že práce neboli vykonané deklarovaným dodávateľom Eurotransfer spol. s r.o., tento dodávateľ, resp.
osoby, ktoré by mali vystupovať v mene tohto dodávateľa sa nenachádzali v žiadnych záznamoch
týkajúcich vykonania prác. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil. Tvrdenie žalobcu, že správca
dane nevykonal a dokazovanie, vychádzal len z informácií z vyšetrovacieho spisu, sa nezakladá na

pravde. Z dôkazov vyplýva, že Eurotransfer, spol. s r.o. v období január až december 2010 nemal
zamestnancov, majetok a práce, ktoré mal dodať pre žalobcu, mali byť vykonané subdodávateľsky,
čo však nebolo preukázané. Nebolo to preukázané ani výpoveďou I.. J. R., keďže táto nevedela
uviesť názvy dodávateľov ani odberateľov a nespomínala si ani na to, aké práce mala dodávať pre
žalobcu, ale napriek tomu tvrdila, že boli dodané. Tvrdila, že sa chodila pozerať na realizáciu prác,

ale nevedela uviesť, kde boli vykonané. Z vyjadrenia dokonca vyplynulo, že práce neodovzdávala
osobne, nakoľko odovzdanie mal vykonať dodávateľ spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. pre žalobcu a
prevziať a podpísať technik žalobcu. Na základe týchto skutočností ani predložené preberacie protokoly,
ktorými malo dôjsť k odovzdaniu vykonaných prác spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o. pre žalobcu,
neodrážajú dodanie prác spoločnosťou Eurotransfer, spol. s r.o.. V súvislosti s námietkou nesprávne

vyhodnotenej výpovede L. G.alovaný uviedol, že tento mal byť nápomocný v prípade dodania prác,
nakoľko bol konateľom dodávateľa pred I.. J. R.. Disponoval osvedčením len na opravy vyhradených
elektrických zariadení do 1000V a bleskozvodov objemu triedy A, pričom mal vykonávať len konzultačnú
činnosť pre I.. J. R., ktorá ho mala viackrát telefonicky kontaktovať, ale nepamätal si, ktoré riešenie
konzultoval. Pre Eurotransfer, spol. s r.o. nevykonával žiadnu inú činnosť. Pokiaľ ide o práce, ktoré

mali byť dodané podľa predmetnej faktúry, nezúčastnil sa ich začatia, čo je v rozpore s tvrdením I...
J. R., podľa ktorej boli práce začaté ešte za jeho konateľstva v spoločnosti a nezúčastnil sa týchto
prác. Z toho vyplýva, že ani výpoveďou tejto osoby a ani výpoveďou I.. J. R. nebolo preukázané,
že práce dodala spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o.. a nebolo preukázané ani to, že tieto osoby sa
týchto prác zúčastnili. Žalovaný poukázal na to, že podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a

jeho dodávateľom mali byť predmetom dodania elektromontážne práce, pričom konečným odberateľom
bola SSE a.s.. U tohto odberateľa bolo zistené, že na diele Rozvodňa 400kV Moldava bolo stavenisko
vypratané a stavebno-montážne denníky ukončené už dňa 12.12.2009. Rozvodňa bola uvedená pod
napätie 31.10.2009 a následne prebiehali už len dokončovacie práce vykonávané pod dozorom na B
príkaz. Tento odberateľ predložil aj zoznamy osôb oprávnených realizovať elektromontážne práce, podľa

ktorého prácu vykonávali zamestnanci žalobcu, pričom bolo vylúčené, že by vystupovali v postavení ako
subdodávatelia spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. v pozícii živnostníkov alebo zástupcov obchodných
spoločností. Ani v montážnych denníkoch žalobcu sa nenachádzala zmienka o účasti dodávateľa
Eurotransfer, spol. s r.o. na vykonaných prácach. Rovnako aj v prípade prác, ktoré mali byť vykonané
na diele v Hornej Ždani, nebolo preukázané, že ich dodal a vykonal dodávateľ Eurotransfer spol. s r.o..

Aj v tomto prípade z dôkazov získaných u konečného odberateľa Slovenská elektrizačná prenosová
sústava, a.s., vyplýva, že práce neboli vykonané deklarovaným dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o.,
tento dodávateľ resp. osoby, ktoré mali vystupovať v mene tohto dodávateľa sa nenachádzali v žiadnych
zoznamoch, týkajúci sa výkonu prác. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, že práce
prijal od spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o.. Samotné tvrdenia žalobcu počas daňovej kontroly nie

sú dôkazmi ale len vyhlásením daňového subjektu. Doklady, ktorými preukazoval, že by k dodávke
došlo, sa vo svetle zistených skutočností stali nedôveryhodnými a nepreukaznými. Žalovaný uzavrel, že
nestačí predložiť faktúry a doklady predkladané žalobcom, ktoré môžu byť dôkazom len vtedy, ak boli
vystavené na základe reálneho plnenia. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR 2Sžf/4/2009 z 23.6.2010
k svojej argumentácii, že doklady musia mať povahu faktu. Správca dane k skutkovým záverom

dospel na základe správne vyhodnotených dôkazov, ktoré boli popísané podrobne v prvostupňovom
rozhodnutí. Ďalej uviedol, že nedostatky dodávateľa Eurotransfer, spol. s r.o. neboli pripisované na ujmu
žalobcu. Daňovník má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a tiež skutočnosti, na preukázanie ktorých bol vyzvanýsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane svoje závery nezaložil na
tom, že sa žalobca dopustil podvodného konania, ale na tom že nebolo preukázané dodanie prác

dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o. žalobcovi. V daňovej kontrole aj vo vyrubovacom konaní správca
dane preveroval doklady, ktoré predkladal žalobca z hľadiska reality vecného plnenia s ohľadom na
všetky uvedené skutočnosti. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe
týchto dokladov uznané odpočítanie dane, avšak tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia,
čo preukazuje platiteľ dane. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak

je nepochybné, že v nej uvádzané údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou je aj to, aby platiteľ ním
prijaté zdaniteľné obchody uskutočnené iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ.
Zo zistení vyplynulo, že práce nemohli byť dodané deklarovaným dodávateľom. Žalobca nepreukázal, že
sa tak stalo a ani samotné faktúry to nepreukázali. Prvostupňové rozhodnutie bolo tak vydané v súlade
so zisteným skutkovým stavom vyhodnoteným v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty.

Žalobné námietky

9. Žalobca včas podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Závery žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal dodanie prác dodávateľom Eurotransfer, spol. s

r.o. a neuniesol dôkazné bremeno a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z dodávateľskej faktúry od tohto dodávateľa, považoval za nesprávne, nezákonné a vychádzajúce
z nesprávneho právneho posúdenia veci, založené na skutkovom stave, ktorý je v rozpore s
administratívnymi spismi, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a zistený skutkový stav nedostačuje
na riadne posúdenie veci. Mal tiež za to, že v administratívnom konaní došlo k podstatným procesným

porušeniam ustanovení o priebehu daňového konania podľa Daňového poriadku, čo malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej z nasledovných dôvodov:
1/ (Bod III. žaloby) V konaní došlo k závažným procesným pochybeniam. Žalovaný uviedol, že správca
dane nahliadol do spisu PPZ-NKA-JFPI-36/042/2015 a prevzal z neho informácie a dôkazy získané
podľa § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, o čom spísal úradný záznam. Žalovaný napriek odvolacej

námietke neuviedol, aké postavenie správcu dane v trestnom konaní ho oprávnilo na taký úkon. Žalobca
namietal, že správca dane oprávnenie nahliadať do spisu vyhotoveného podľa § 76 ods. 1 zákona
o Policajnom zbore nemá, pretože takú možnosť zákon o Policajnom zbore nestanovuje. Podľa § 76
ods. 3 uvedeného zákona umožňuje dôkazy získané podľa § 76 ods. 1 použiť len ku plneniu svojich
úloh. Policajný orgán v danom prípade nemožno považovať za štátny kontrolný orgán a ani nešlo o

informácie v súvislosti s výkonom jeho kontrolnej činnosti. Neumožňuje to ani Trestný poriadok, ktorý
osoby oprávnené nahliadať do spisu explicitne vymenoval v § 69 ods. 1. Žalobca zdôraznil, že v
čase nahliadnutia do spisu správcom dane už bolo vedené trestné stíhanie v štádiu pred vznesením
obvinenia konkrétnych osôb, preto nebolo možné nahliadnuť ani do trestného spisu. Uvedené dôkazy
boli získané správcom dane nezákonne, a preto ich použitie počas daňovej kontroly a daňového konania

bolo nezákonné. Skutkové zistenia sa nemôžu oprieť o nezákonne získané dôkazy. Žalobca namietal
už v odvolaní, že správca dane získal dôkazy nezákonne, nie samotný pôvod dôkazov z trestného
konania. Tieto dôkazy nebolo možné použiť ani v argumentačnej podpornej rovine. Namietal rozpor so
zásadou zákonnosti uvedenou v § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď správne orgány prihliadli a založili
svoje rozhodnutie na nezákonne získaných dôkazoch a tieto poňali do odôvodnení svojich rozhodnutí.

Získanie nezákonného dôkazu predstavovalo závažné pochybenie orgánov verejnej správy, ktoré malo
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
2/ (Bod IV. žaloby) Správca dane nemal prihliadať na informácie získané Policajným zborom podľa
§ 17a zákona o Policajnom zbore a to vyjadrenie J. R. z 26.11.2014 získané zo záznamu č. PPZ-
NKA-JFPI-36-040/2015 podľa žalobcu je vyjadrenie podľa tohto ustanovenia v podstate svedeckou

výpoveďou. Žalobca však nemal právo klásť tejto svedkyni otázky a ani nebol o jej výpovedi
upovedomený, čím boli porušené jeho práva uvedené v § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku, preto
sa na takýto dôkaz nesmie prihliadať. Správca dane poukázal vo svojom rozhodnutí aj na zápisnicu z
vypočutia J. R., bývalej konateľky spoločnosti Eurotransfer, a. s. a L. G. v daňovom konaní u spoločnosti
Eurotransfer, spol. s r.o.. Podľa žalobcu išlo o neprípustný dôkaz, ktorý bol vykonaný v inom daňovom

konaní, navyše, bez akejkoľvek možnosti, aby žalobca svedkom mohol klásť otázky.
3/ (Bod V. žaloby) Skutkový záver, že žalobca nepredložil správcovi dôkazy o reálnom uskutočnení
fakturovaných prác, čím neuniesol dôkazné bremeno, je nesprávny a nedôvodný, založený na
nedostatočnom a účelovom vyhodnotení dôkazov o zistených skutočnostiach. Tento skutkový záverbol založený na existencii dôkaznej núdze na strane spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o., ktorá je
nekontaktná a neplní si daňové povinnosti, čo nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. Dôkazné bremeno
žalobcu netvoria interné doklady, certifikáty, či zoznamy subdodávateľov jeho dodávateľa. Žalobca

predložil dôkazy v štandardnom rozsahu, ktoré vyžaduje platná legislatíva - zmluvy, faktúry a preberacie
protokoly,výsluchI..J.R.aL.G.,ktoréosobybolioprávnenésavyjadrovaťkuskutočnostiam,ktorétvorili
náplň ich činnosti. Žalovaný výpoveď L. G. vyhodnotil tendenčne a účelovo. Tento potvrdil, že vykonával
konzultačnú činnosť v oblasti výkonu prác na elektrozariadeniach pracujúcich s napätím do 1000V,
uviedol, že sa bol pozrieť na jednotlivých trafostaniciach, pričom nebolo potrebné, aby bol prítomný na

staveniskách, keďže jeho činnosť mala konzultačný charakter. Žalovaný sa nevysporiadal vo svojom
rozhodnutí s takouto odvolacou námietkou žalobcu. Dôkazy svedčiace v prospech žalobcu nezobral do
úvahy. Žalobca namietal, že by neuniesol dôkazné bremeno na reálne dodanie fakturovaných služieb
zo strany spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o., naopak, konajúce orgány verejnej správy nepreukázali
svoje jednoznačné závery o tom, že k plneniu nedošlo.
Ďalšiu časť interných dokladov napr. konkrétne zoznamy osôb subdodávateľov alebo stavebný a

montážny denník žalobca už nemá k dispozícii z priestorových dôvodov. Tieto uchováva len po dobu
záručnej doby. Dôkazy mal predložiť po 7-8 rokoch od ich vystavenia, a preto nemožno takúto rozsiahlu
dokumentáciuodžalobcudôvodnepožadovať.Tietodôvodypodľažalobcuspôsobilinepreskúmateľnosť
rozhodnutia, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi ako neunesenie
dôkazného bremena.

4/ (Bod VI. žaloby) Žalobca tvrdil, že preukázal, že prijal plnenie od svojho dodávateľa Eurotransfer, spol.
s r.o.. Skutkové závery správnych orgánov o nezvládnutí dôkazného bremena žalobcom nemajú oporu
v správnom spise. Práce tvoriace predmet zmluvy žalobca dodal svojmu odberateľovi SEPS a.s.. Išlo
o dva druhy prác a to tie, na ktoré bol potrebný príkaz B (v blízkosti elektrických zariadení a rozvodní
vysokého napätia) podľa normy STN 343100 a tie práce, na ktoré sa príkaz B nevyžadoval a ani žiadna

špecifická odborná spôsobilosť. Žalobca preukazoval reálnosť plnenia zmluvami o dielo, faktúrami a
preberacími protokolmi, ktoré tvorili prílohy faktúr. Preberací protokol bol potvrdený a odsúhlasený
obidvomi zmluvnými stranami s uvedením čísla zmluvy, názvu stavby a predmetu odovzdávaných
prác, ktorý bol podpísaný po fyzickej kontrole na mieste. Žalobca faktúry dodávateľovi zaplatil. Tieto
doklady a fyzická kontrola zodpovedného pracovníka žalobcu riaditeľa montáží pána U. B. tvoria

dostatočný spôsob preukázania reálneho plnenia. Nemožno od daňových subjektov požadovať ďalšie
nadštandardné dôkazy pre prípad, že dodávateľ v budúcnosti nebude kontaktný a pod.. Bolo na
dodávateľovi, či práce vykoná sám alebo subdodávateľmi a takúto skutočnosť nie je povinný dokazovať
žalobca. Žalobca poukázal na špecifickosť prác v oblasti energetiky, kde nie je možné elektrické
zariadenia odstaviť na dlhší čas, a preto je potrebné v kratšom čase vykonať množstvo prác, čo prinútilo

žalobcu okrem vlastných výrobných kapacít použiť aj kapacity Eurotransfer, spol. s r.o..
Správne orgány svoje závery založili na tom, že Eurotransfer, spol. s r.o. v skúmanom období nemala
zamestnancov, konateľka a ani L. G. nemali odbornú spôsobilosť na výkon prác nad 1000V a na
nezistení príkazov B a prítomnosti osôb za subdodávateľov od dodávateľa žalobcu na zariadeniach.
Tento dodávateľ žalobcu vykonával činnosti pre žalobcu prostredníctvom subdodávateľov a vykonával

iba tú časť prác, na vykonanie ktorých príkaz B nebol potrebný. Práce, na vykonanie ktorých bol príkaz
B potrebný, vykonávali pracovníci žalobcu, čo bolo týmito príkazmi preukázané. Ostatnými prácami boli
napr. prípravné a predmontážne práce, ktoré sa vykonávali mimo rozvodní. Podľa žalobcu toto potvrdil
aj vo svojej výpovedi svedok U., ktorého výpoveď bola vyhodnotená účelovo v neprospech žalobcu.
Podľa žalobcu svedok uviedol, že na práce vykonávané v blízkosti elektrických zariadení na 1000V bolo

vystavované predmetné príkazy B a neboli vystavované na práce v budove spoločných prevádzok a
mimotechnologickýchčastí.Podľažalobcutedapotvrdil,ženadielesavykonávaliajtaképráce,naktoré
neboli vystavované príkazy B a ďalej sa bližšie vyjadroval iba k prácam, na ktoré bol príkaz B potrebný.
Spoločnosť Eurotransfer s.r.o. nevykonávala žiadne práce priamo v silovej časti elektrickej stanice, na
ktoré bol potrebný príkaz B, čo to vysvetľuje aj tú skutočnosť, že svedok U. nemal a ani nemohol mať

vedomosť o vykonávaní prác pracovníkmi za túto spoločnosť. Úlohou žalobcovho dodávateľa bolo v
podstate koordinovať práce svojich dodávateľov, na čo neboli potrebné odborné znalosti konateľky I.. J.
R. a L. G.. Rozpory v údajnom termíne vykonania diela žalobca správcovi dane vysvetlil tým, že žalobca
podľa zmluvy s odberateľom SEPS a.s. mohol faktúru vystaviť v termínoch dohodnutých s ním, aj keď
dielo bolo vykonané a odovzdané skôr. Preto bolo potrebné uzatvoriť novú zmluvu aj s Eurotransfer-

om, kde sa zrejme omylom uviedli nesprávne dátumy. To nič nemení na tom, že fakturované práce
boli vykonané. Správne orgány prevzali zistenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré jednostranne
použili, pričom uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené.5/ Nesprávne právne posúdenie veci podľa žaloby spočívalo v tom, že žalobca preukazoval
splnenie podmienok na odpočet dane a žalovaný nesprávne nesplnenie podmienok vyvodil na základe
spochybnenia dodávateľa a zistenia, že spoločnosť dodávateľa je nekontaktná, nepodala daňové

priznanie, ktoré sa žalobcu netýkajú.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca

nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čo vyplynulo z dokazovania,
keďže nebolo preukázané, že práce boli dodané dodávateľom deklarovaným na predloženej
dodávateľskej faktúre. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého ako aj prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že správca dane viedol dokazovanie čo najúplnejšie, keď preveroval dodanie prác
na strane dodávateľa, vykonal úkony smerujúce k vypočutiu svedka, vyzval žalobcu na predloženie
dôkazov deklarovaným dodávateľom. Je to správca dane, ktorý vedie dokazovanie, voľba a druh

dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Neznamená to, že správca dane
má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy v prospech žalobcu, pretože v daňovom
konaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, čo v danom predmetnom konaní dodržané
bolo. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Zaobstarané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach. Takisto hodnotil aj dôkazy, ktoré mu boli predložené NAKA, resp. ktoré boli

predložené NAKA finančnému riaditeľstvu, ktoré vyhodnotil ako dôkazy, ktoré mali význam pre začatie
daňového konania, resp. pre prebiehajúce daňové konanie, a teda boli poskytnuté za účelom ich použitia
v rámci daňovej kontroly. Z toho vyplýva, že neboli použité v rozpore s právnymi predpismi, ako to
uvádza žalobca v žalobe. V napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že tieto dôkazy boli použité aj
poskytnuté v súlade s § 26 Daňového poriadku, ktorý v odseku 7 uvádza, že kto má písomnosti, listiny

a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti,
listiny a iné veci vydať, alebo zapožičať. Uvedené dôkazy neboli jedinými dôkazmi. Žalobca bol so
všetkými zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia. Aj v prípade ďalších dôkazov bol postup v súlade so zákonom tak, ako je uvedené,

pričom žalovaný zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Nedostatky na strane Eurotransfer,
spol. s r.o. neboli pripísané na ujmu žalobcu. Žaloba nebol zaťažený dôkazným bremenom na okolnosti
jeho dodávateľa. Primárne má daňový subjekt preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane. Žalovaný ďalej zopakoval svoju argumentáciu o rozložení dôkazného bremena s tým, že
primárne toto dôkazné bremeno leží na daňovníkovi, aby preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na

správne určenie dane. Aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo
strany správcu dane, museli by spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na odpočítanie
dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti
povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy žalobca nemal,
nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenie žalobcu neboli dôkazom a

ani predložené zmluvy, faktúry a protokoly, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a
overiteľne preukazovali, že k dodaniu došlo práve dodávateľom Eurotransfer, spol. s r.o. uvedeným v
týchdokladoch.Inaksastalilenvyhlásenímdaňovéhosubjektubezmožnostioverenia.Ajsprihliadnutím
na povahu obchodného prípadu žalovaný uviedol, že takéto posúdenie skutočností nie je v rozpore so
skutkovými zisteniami. Je v rozpore so zásadou logiky a zásadou poctivého podnikania, aby žalobca

ako podnikateľský subjekt, ktorý bol posledným dodávateľom diela, nedisponoval dokladmi umožňujúci
mu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady diela, dokladmi z
ktorých by vyplývali aj také skutočnosti, kto práce vykonal a kto odborne je za riadne vykonanie
diela zodpovedný. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti
predložených dokladov, nevychádzal len z nich, ale vykonal k tomuto účelu dokazovanie. V daňovom

konaní má daňový subjekt nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne
sa tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť
tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré podľa právnych predpisov je
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady. Ak správca dane pri preverovaní
týchto podkladov v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť

alebo úplnosť, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. V súlade ust. § 24 ods. 3 Daňového poriadku
správcadanepreukazujeskutočnostioúkonochvykonanýchvočidaňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépre správne určenie dane. Z § 24 Daňového poriadku ani z iného právneho predpisu nevyplýva to, na
čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinných
evidencií a účtovných dokladov, ktorých vystavovanie je predpísané zákonom, je dôkazné bremeno

vyčerpané. Pokiaľ si daňovník uplatňuje odpočítanie dane, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že
zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočítanie dane vzniklo. Žalovaný ďalej poukázal na tú
časť odôvodnenia, ktorá sa zaoberala vyhodnotením, že ani predložené preberacie protokoly, ktorými
malo dôjsť k odovzdaniu vykonaných prác, neodrážajú dodanie prác spoločnosťou Eurotransfer, spol.
s r.o.. Žalobca tvrdil, že predložil všetky dôkazy o dodaní prác, ktoré ustanovuje zákon a to napriek

tomu, že bol správcom dane so zistenými skutočnosťami oboznámený a bolo mu dané možnosť sa
k nim vyjadriť. Tvrdenia žalobcu neboli dôkazom o tom, že plnenie bolo realizované dodávateľom
Eurotransfer, spol. s r.o.. Dôkazy, ktorými žalobca preukazoval, že k dodaniu prác došlo dodávateľom
Eurotransfer, spol. s r.o. sa v svetle zistených skutočností stali nedôveryhodnými a nepreukaznými.
Druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a boli zodpovedané námietky
žalobcu podané v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Získané dôkazy boli presvedčivo a

správne vyhodnotené a rozhodnutie boli tak náležite odôvodnené. Skutkový stav bol zistený dostatočne
a tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie obsahujú všetky skutočnosti zistené v priebehu
daňovej kontroly a všetky skutočnosti, ktoré ovplyvnili vydanie rozhodnutia. Obsahuje právne predpisy
porušené žalobcom, ktoré boli zhodnotené vo väzbe na kontrolné zistenia a tiež úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnoteniedôkazov.Žalovanýzobraldoúvahydôkazypredkladanéžalobcom,avšakpoichvyhodnotení

zistil, že neodrážajú materiálnu pravdu obchodu a sú nespôsobilé pre priznanie uplatneného nároku.
Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniam
zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný ďalej uviedol, že daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2
zákona o DPH vzniká dňom dodania služby. Ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť

ani nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane vzniká v ten istý deň, ako vzniká daňová
povinnosť. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
s tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi
dane vzniká nárok na odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez
akýchkoľvekpochybnostípreukázané.Žalobcanepreukázal,žemubolitietoprácedodanédodávateľom

uvedeným na faktúre. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani preverovaním správcu dane a zostali
tak v rovine tvrdení. Nedostatky dodávateľa tak neboli pripisované na ťarchu žalobcu. Správca dane aj
žalovaný postupovali v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku, keď ako dôkaz použili všetko, čo malo
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane, čo nebolo získané
v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej

zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok,
ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Obdobné závery o zložení dôkazného bremena sú známe
aj z mnohopočetnej judikatúry NS SR napr. sp. zn. 1Sžf/10/2015, 3Sžf/65/2015. Žalovaný uzavrel, že
žalobca nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak,
ako bolo zistené v daňovej kontrole, následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. Preto zotrval na

dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

11. Žalobca poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovaného ohľadom získania dôkazov z trestného spisu
NAKA č. PPZ-NKA-JFP1-36-042/2015 žalovaný uviedol, že dôkazy z tohto spisu boli použité podľa
§ 26 ods. 7 Daňového poriadku, avšak nebola predložená žiadna výzva žalovaného alebo správcu

dane, ktorou by bol Policajný zbor vyzvaný na predloženie dôkazov. Podľa žalobcu § 26 ods. 7
Daňového poriadku nemožno aplikovať vo vzťahu k Policajnému zboru SR, ktorý je bezpečnostným
zborom Slovenskej republiky, plniacim úlohy v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti a stojí
mimo štruktúry orgánov štátnej správy. Bolo by absurdné, aby sa edičná povinnosť vzťahovala na
Policajný zbor, ktorý by mal na výzvu predkladať orgánom finančnej správy dôkazy z trestných spisov,

ktoré podliehajú režimu Trestného poriadku, prípadne zákona o Policajnom zbore. Žalobca zotrval na
svojej žalobnej námietke neoprávnenosti správcu dane oboznámiť sa s informáciami a dôkazmi zo
spisu NAKA a ich použitia ako dôkazov v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní. Podľa
žalobcu žalovaný ani vo vyjadrení takýto postup nijakým spôsobom neobjasnil, ale vytvoril ešte väčšiupochybnosť. Je pritom absolútne irelevantné, že išlo len o podporné dôkazy. Pokiaľ išlo o výpovede
I.. J. R. získanej z NAKA a výpovede I.. J. R. získanej z daňovej kontroly u daňovníka Eurotransfer,
spol. s r.o., žalobca zotrval na tom, že išlo o neprípustné dôkazy, pri ktorých bolo porušené právo

žalobcu podľa § 45 ods. 1, písm. e) Daňového poriadku. Aj keď žalovaný poprel, že by nedostatky
a nesplnenie povinností dodávateľa Eurotransfer, spol. s r.o. boli pripisované na ujmu žalobcu. Podľa
žalobcupochybnostioskutočnomvýkonepráczostranysubdodávateľaEurotransfer,spol.sr.o.správca
dane založil najmä na dôkazoch a skutočnostiach, ktoré by mala preukazovať spoločnosť Eurotransfer,
spol. s r.o.. Žalobca rozhodné skutočnosti preukázal dôkazmi v štandardnom rozsahu podľa platnej

legislatívy - zmluvami, faktúrami a preberacími protokolmi. Preto nie je pravda, že neuniesol dôkazné
bremeno. Žalobca za kľúčovú argumentáciu správnej žaloby považuje jej VI. časť, v ktorej podľa žalobcu
jednoznačne preukázal uskutočnenie a skutočné dodanie prác deklarovaných na jednotlivých faktúrach
od dodávateľa Eurotransfer, spol. s r.o.. Žalovaný vo svojom vyjadrení nereflektoval na tieto tvrdenia
žalobcu ohľadnom skutkového stavu. Eurotransfer, spol. s r.o. vykonala zmluvné dohodnuté práce, ktoré
vyplývajú zo zmlúv o dielo, faktúr a preberacích protokolov prostredníctvom svojich subdodávateľov. V

ďalšom zopakoval svoju argumentáciu zo žaloby. Zdôraznil, že Eurotransfer, spol. s r.o. mohol vykonať
dohodnuté práce prostredníctvom svojich subdodávateľov, o ktorých skutočnostiach by mali existovať
dôkazy v jeho účtovníctve a v jeho interných dokladoch. Táto skutočnosť netvorí dôkazné bremeno
žalobcu. Jediným argumentom napadnutých rozhodnutí boli neodôvodnené pochybnosti žalovaného o
skutočnom vykonaní prác zo strany Eurotransfer, spol. s r.o.. Žalovaný bez vysvetlenia a hodnotenia

nezobral do úvahy argumentáciu a vyjadrenia žalobcu a predložené dôkazy považoval na nedostatočné.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na
nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe

zistil, že žaloba nebola dôvodná.

13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

15. Podľa § 2 ods. 1, písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH)
(1) Predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku

uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH (1) Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané.20. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71.

21. Podľa § 3 ods. 1,2,3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a

poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol

daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

22. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku 1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

24. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola

(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento

zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.26. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010. Rozsah a obsah
súdneho prieskumu pred správnym súdom je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa

§ 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny
súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutých
rozhodnutí, ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených vo včas
podanej žalobe.

27. Žalobca námietkami uvedenými v bode 8/1 a 8/2 tohto rozsudku v podstate namieta jednak,
že žalovaný mu nedal odpoveď na odvolaciu námietku, ktorou namietal, že správca dane nebol
oprávnený nahliadať do policajného spisu a ani dôkazy z neho použiť a jednak, že rozhodnutie správcu
dane a žalovaného sú nezákonné preto, že správca dane na taký úkon neoprávňuje ani zákon o v
Policajnom zbore a ani Trestný poriadok a že dôkazy - výsluchy svedkov vypočutých v prvých daňových

kontroláchaleboosôbvypočutýchorgánmipolíciepodľa§17azákonaoPolicajnomzborejeneprípustné
použiť v daňovom konaní. Takáto námietka nemohla obstáť. Prvá časť z dôvodu, že nemá oporu v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ako
sa s touto námietkou vysporiadal a to „Pokiaľ správca dane pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal
aj z vyšetrovacích spisov (poskytnutých NAKA, o čom bol spísaný Úradný záznam č. 103224049/2016

zo dňa 26.5.2016),z ktorých taktiež odôvodňuje, že nedošlo k dodaniu prác deklarovaným dodávateľom
Eurotransfer, spol. s r.o., odvolací orgán uvádza, že ide o dôkazy, ktoré sú dôkazným prostriedkom
nevyhnutným pre účely daňovej kontroly, a preto ich mal správca dane právo použiť. Podľa § 24
ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými

právnymi predpismi. V prípade dôkazov nachádzajúcich sa vo vyšetrovacích spisoch, tieto boli od
PPZ NAKA oficiálne poskytnuté v zmysle § 26 Daňového poriadku, a teda spochybňovanie týchto
dôkazov je neopodstatnené". Nebola dôvodná ani časť námietky a to, že správca dane nebol oprávnený
nahliadať do spisu polície a použiť z neho dôkazy. Podľa vyššie citovaného § 2 ods. 1, písm. c) zákona
č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, Policajný zbor plní úlohy okrem iného aj spolupôsobením pri

odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácii príjmov z trestnej činnosti a
financovania terorizmu. Potom postup Policajného zboru, ktorým v rámci plnenia tejto úlohy, resp. na
splnenie takejto úlohy zaslal oznámenie finančnému riaditeľstvu, bol postupom, ktorý predpokladá § 76
ods. 3 zákona o Policajnom zbore. Podľa § 3 zákona o Policajnom zbore Policajný zbor pri plnení svojich
úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci. Policajný zbor spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov,

pričom patrí do kompetencie správcu dane vykonať správu daní, ktorou je zabezpečenie správneho
určenia dane a zabezpečenie jej úhrady. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že Prezídium Policajného
zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra Bratislava odstúpil
informácie pre daňové konanie listom zo dňa 4.8.2015 pod č.: PPZ-NKA-JFP1-36/042/2015, v ktorom
uviedol, že informácie poskytuje v súvislosti s plnením úloh finančnej polície podľa § 2 ods. 1, písm.

b) a c) zákona o Policajnom zbore, keď boli získané informácie, ktoré môžu mať význam pre začatie
daňového konania, alebo môžu mať význam pre prebiehajúce daňové konanie, ktoré sa týkajú žalobcu
a spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o.. Následne tieto informácie Finančné riaditeľstvo SR odstúpilo
správcovi dane spolu so žiadosťou o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu a spoločnosti Eurotransfer,
spol. s r.o. dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov

2010 a 2011. Správcovi dane tak boli poskytnuté informácie získané podľa § 76 ods. 1 zákona o
Policajnom zbore. Aj z obsahu úradného záznamu, na ktorý poukazuje žalobca v žalobe vyplýva, že
policajný orgán umožnil správcovi dane na jeho žiadosť (a teda v súlade s § 26 ods. 7 Daňového
poriadku) nahliadnuť do príloh, ktoré mali byť pôvodne pripojené k oznámeniu o poskytnutí informácií
pod sp. zn. PPZ-NKA-JFP1-36/042/2015. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane

požiadal o nahliadnutie do spisu Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna expozitúra Bratislava
aj písomnou žiadosťou, ktorá bola tomuto subjektu doručená dňa 25.04.2016. Zodpovedá tomu aj
zoznam materiálov, ktoré boli na základe tohto nahliadnutia správcovi dane poskytnuté, že správca
dane sa oboznámil len s takými informáciami, ktoré policajný orgán získal podľa § 76 ods. 1 zákona o
Policajnom zbore a ktoré žalovanému odstúpil ako informácie získané pri plnení úloh Policajného zboru.

Z uvedeného vyplýva, že správca dane sa oboznámil len s takými informáciami, ktoré policajný orgán
získal podľa § 76 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, a ktoré žalovanému odstúpil ako informácie získané
pri plnení úloh Policajného zboru, konkrétne úlohy spolupôsobiť pri odhaľovaní daňových únikov, a ktoré
boli za účelom splnenia tejto povinnosti odstúpené správcovi dane ako orgánu oprávnenému zisťovaťskutočnosti rozhodné pre správne určenie dane a zabezpečiť, aby bola správne určená daň zaplatená.
Správny súd zotrváva na dôvodoch, pre ktoré uvedeným námietkam žalobcu chýbalo opodstatnenie
tak, ako uviedol v obdobnej veci žalobcu voči žalovanému v skoršom rozhodnutí 24S/24/2019, ktoré

platí bezozbytku aj pre toto konanie. Žalobca správnou žalobou primárne namietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia pre nezákonnosť získaných dôkazov - listín (spísaných zápisníc, záznamov a
iných podkladov získaných od žalobcu, prípadne od tretích osôb a pod.) zo spisov Národnej kriminálnej
agentúry (NAKA), ktoré listiny obsahovali informácie a poznatky NAKA získané postupom podľa § 76
a § 17a zákona o Policajnom zbore. Svedecké a iné výpovede (a tým aj iné podklady) získané inými

správcami dane, resp. inými napríklad policajnými orgánmi, vrátane orgánov činných v trestnom konaní
je v súlade s judikatúrou NS SR (napr. rozsudok č.k. 5Sžf/14/2015) v daňovom konaní je možné použiť
za predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní
mu k nim sa vyjadriť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžfk/11/2016 z 18.09.2017 podľa ktorého: „Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa v daňovom
konaní nemohol oprieť o dôkazy (výsluchy svedkov) získané v trestnom konaní, čím malo dôjsť k zásahu

do jeho práva klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Podľa § 24 ods.
2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Odvolací súd zastáva názor, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v
rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. (v

danom prípade zápisnice o výsluchu svedkov poskytnuté PPZ, NAKA, NJFP Expozitúra Stred Banská
Bystrica).Uvedenýpostupsprávcudanejeprejavomzákladnejzásadysprávydaní(§3ods.3Daňového
poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je
pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť

s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v
inom (trestnom) konaní. Žalobca pritom uvedené svedecké výpovede nespochybňoval, ani nenavrhoval
vypočutie týchto svedkov pred správcom dane /s výnimkou svedka F. Q./. Vzhľadom na to, že nešlo
o výsluchy svedkov na ústnom pojednávaní vykonávanom správcom dane, nemožno súhlasiť ani s
námietkou žalobcu o porušení jeho práva klásť týmto svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm.

e/ Daňového poriadku". Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa
17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli
získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp.
počas daňového konania oboznámený (ak bolo zabezpečené právo na obhajobu). Uvedené závery
súdov dávajú dostatočnú odpoveď na žalobné námietky v tejto časti žaloby a správny súd na ne

odkazuje. Možno len doplniť, že v preskúmavaných prípadoch nebolo zistené (ani namietané), že by
predmetné výpovede a iné podklady neboli získané zo strany NAKA v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore. Podklady a výpovede zaznamenané v zápisniciach boli zo strany NAKA v súlade
s ust. § 2 ods. 1 písm. b/, c/ zákona o Policajnom zbore (Policajný zbor plní tieto úlohy - odhaľuje
trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných

finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu.), teda v súlade s
úlohami Policajného zboru poskytnuté žalovanému listom označeným ako „LiV Elektra, a.s. odstúpenie
informácie pre daňové konanie - zaslanie" z 04.08.2015. Žalovaný následne požiadal správcu dane
listom z 17.08.2015 o vykonanie daňových kontrol u žalobcu. Správou daní sa v zmysle § 2 písm.
a/ Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady

dane (teda postup predchádzajúci resp. naprávajúci daňové úniky) a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
(v rámci správy dane bola vykonaná daňová kontrola žalobcu a následne bolo vedené vyrubovacie
konanie, v ktorom boli vydané prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie). Nešlo teda o neoprávnené
nahliadanie do spisov policajných orgánov, ale o postup, ktorý zákon predvída a to nielen z hľadiska
jeho účelu (správa daní), ale aj z hľadiska procesného podľa ust. § 3 ods. 3, § 24 ods. 2, 4 a § 26 ods. 1,

2 Daňového poriadku. Navyše z úradného záznamu z 21.04.2016 nevyplýva, že správca dane nahliadal
do spisu orgánov činných v trestnom konaní, pretože išlo o spis NAKA, pričom účelom ako aj výsledkom
tohto úkonu bolo len získanie príloh, ktoré mali byť (a zrejme neboli, pretože v spise pri tomto úkone
nie sú) prílohou listu NAKA z 04.08.2015. Správca dane je povinný prihliadať na všetko, čo pri správedaní vyšlo najavo, pričom policajné orgány, ktoré bezpochyby sú orgánmi štátu, boli povinné oznámiť
správcovi dane také výsledky svojej činnosti, z ktorých vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu
daňovej povinnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol so všetkými podkladmi

prvostupňového rozhodnutia v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania preukázateľne
oboznámený. Podklady a informácie boli získané v súlade s oprávnením policajných orgánov (NAKA)
v zmysle zákona o Policajnom zbore, čo nebolo žalobcom spochybnené. Nie je preto dôvodná ani
posledná časť námietky žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového
poriadku klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné podané informácie získané

od konkrétnych osôb zo strany NAKA neboli vykonané správcom dane v rámci ním vedenej daňovej
kontroly, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade nevykonával dokazovanie
výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového poriadku a právo žalobcu v
zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku nemohlo byť
porušené. Potrebné je však zdôrazniť, že správca dane vychádzal najmä z ním vykonaného rozsiahleho
dokazovania, v rámci ktorého uskutočnil viaceré miestne zisťovania a vypočul svedkov (napr. I.. R., p.

G.), pričom umožnil žalobcovi zúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky. Z uvedeného dôvodu
nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

28. Žalobca v podanej správnej žalobe ďalšími námietkami namietal, že predložil správcovi dane

všetky dôkazy a podklady, ktoré mal k dispozícii, a to zmluvy o dielo, faktúry a preberacie protokoly,
ktoré sú v podnikateľskom styku štandardnými dôkazmi o skutočnom vykonaní prác. Tvrdil, že všetky
zmluvne dohodnuté práce boli spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o. riadne vykonané a odovzdané, a
teda ani v jednom prípade sa nemohlo stať, že by sa fakturovali práce, ktoré v skutočnosti neboli
vykonané. Produkovanie ďalších dôkazov, navyše takých, ktoré sú predmetom vnútorných pomerov

spoločnosti Eurotransfer, s.r.o., podľa žalobcu netvoria jeho dôkazné bremeno. Doklady (zmluvy o dielo,
faktúry, preberacie - odovzdávacie protokoly, výpisy z účtov k úhradám a apod.), ktorými žalobca v
rámci daňovej kontroly preukazoval ním tvrdené dodanie zmluvne dohodnutých diel (v rámci iných
zmluvných záväzkov žalobcu subdodávateľsky) spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o., žalovaný vyhodnotil
v napadnutom rozhodnutí v dostatočne zrozumiteľnom obsahu a v potrebnom rozsahu. Žalobca v

podanej správnej žalobe neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie
veci žalovaným bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa
vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením. Tvrdenia žalobcu, ktoré
neboli podložené relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu
so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté

rozhodnutie je nezákonné.

29. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane založil svoj záver na skutočnostiach na strane dodávateľa
Eurotransfer s.r.o., ktoré netvorili dôkazné bremeno žalobcu, správny súd vyhodnotil túto námietku ako
nedôvodnú. Ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať

skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka
alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva
na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v
ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto

súvislosti správny súd poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo
vzťahu k riešeniu problematiky dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva,
že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a

splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok
uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený". Zo znenia § 24

Daňového poriadku nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena
a to, že predložením povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané
zákonom, je dôkazné bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH,
musímaťvždykdispozíciidôkazyotom,žezákonnépodmienkybolisplnenéaprávonaodpočetvzniklo.Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov so svojim tvrdeným
dodávateľom, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský
subjekt, ktorý bol platiteľom DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku

na odpočítanie dane preukázať. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie
je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je
sporná existencia materiálneho plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo
na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie od DPH). Aj európska (SDEÚ, resp. ESD) judikatúra je
založená na tom, resp. podala výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné

a materiálne podmienky splnené boli. V takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu
dane. Žalovaný napadnuté rozhodnutie nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že dodávateľ (obchodný
partner) žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať
závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti
ohľadne samotného plnenia subdodávateľa a jeho dodávateľov. Rozhodnutie je založené na tom, že v
daňovej kontrole (a ani počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky

na odpočet dane, pričom dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal
žalobca. Podstatná pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane, nebola skutočnosť, že správca dane požadoval od žalobcu preukázanie skutočností
(napríklad ohľadom vnútorných pomerov spoločnosti Eurotransfer, s.r.o.), na ktorých sa sám nepodieľal.
Z uvedených dôvodov bola nedôvodná tiež žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Žalobca preukazoval splnenie zákonných podmienok pre uznanie nároku na odpočet dane z pridanej
hodnotyZmluvouodieloč.091202 zodňa2.12.2009,faktúrouč.6064VS-XXXX/XX-X zodňa31.5.2010
vystavenej dodávateľom Eurotransfer spol. s r.o., ktorou bolo fakturované za realizáciu demontážnych
a montážnych prác na stavbe „Rozvodňa 400kV Moldava - rozšírenie a diaľkové riadenie ES Moldava"

v zmysle ZaD č. 091202 zo dňa 2.12.2009 a preberacím protokolom o odovzdaní a prevzatí prác,
podľa ktorého predmetom preberacieho konania sú práce uvedené v zmysle Zmluvy o dielo č. 091202
zo dňa 2.12.2009 článok II. bod 2.5-pole č. 5 a faktúrami č. 6112VS XXXX/XX-X zo dňa 31.5.2010 a
č. 6185VS XXXX/XX-X zo dňa 30.6.2010 vystavených dodávateľom Eurotransfer spol. s r.o., ktorými
bolo fakturované za realizáciu demontážnych a montážnych prác na stavbe „Úprava technológie

pre RIS, výmena vypínačov 400kV v ES Horná Ždaňa v zmysle Zod č. 100214 zo dňa 14.2.2010
zmluvou a preberacími protokolmi, podľa ktorých predmetom preberacieho konania mali byť práce v
zmysle zmluvy o dielo č. 100214 zo dňa 14.2.2009 čl. II. bod 2.1 a bod 2.2.. Niet pochybností, že
vzhľadom na charakter obchodného vzťahu, spočívajúcich v konkrétne dohodnutých demontážnych a
montážnych prác v rozsahu podľa článku 2.1 zmluvy na vykonanie diela „Rozvodňa 400kV Moldava-

rozšírenie a diaľkové riadenie ES Moldava" vo fakturovanej sume 328 613,74 Eur s DPH a na
vykonanie diela „Úprava technológie pre RIS, výmena vypínačov 400kV a 110kV v ES Horná Ždaňa" vo
fakturovaných sumách 354 521,23 Eur a 338 405,06 Eur predloženie len uvedených listinných dôkazov
na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ako daňového subjektu nepostačovalo. Aby mohli
byť skutočnosti uvedené v predložených dôkazoch akceptované zo strany správcu dane, museli by

spĺňať podmienky preukázateľnosti hmotnoprávneho nároku na odpočet dane a jeho verifikovateľnosti.
To znamená, museli by obsahovať skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na uznanie tvrdeného
(subdodávateľského) dodania služieb spoločnosťou Eurotransfer, s.r.o., ktoré by mohol správca dane
v rámci daňovej kontroly overiť. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia žalobcu, ako daňového subjektu
verifikovať, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. Daňový subjekt, uplatňujúci si nárok na odpočítanie

dane z pridanej hodnoty, je v tomto smere pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať
takými dôkazmi, ktorými je možné verifikovať, t.j. preukázať údaje uvedené vo faktúre a v účtovnej
evidencii. Ak také dôkazy nemal, nemožno uzavrieť, že uniesol svoje dôkazné bremeno vyplývajúce z
ustanovenia§24ods.1Daňovéhoporiadkuvspojenís§9ods.1,§19ods.2,§49ods,1,ods.2písm.a/,
51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Samotné tvrdenia žalobcu nie sú dôkazmi o tvrdnej skutočnosti. Neboli

ním ani zmluva o dielo, faktúra, odovzdávací protokol a pod., pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré
by priamo a overiteľne preukazovali reálne dodanie faktúrovaných skutočne vykonaných prác subjektom
uvedeným v týchto dokladoch (Eurotransfer, s.r.o.).

31. Takýmito dôkazmi neboli aj preto, že samotný obsah zmlúv o dielo (predmet zmlúv - dielo) bol

vymedzenývrozporestvrdeniamižalobcuotom,žemaloísťoprípravnéapredmontážneprácetýkajúce
sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod.,
ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch, či na pracovnom dvore, pretože nebol takto z hľadiska opisu
prác ani miesta plnenia definovaný. Je to aj v rozpore s ďalšími zisteniami správcu dane aj žalovaného,ktoré žalobca nenamietal, resp. nevyvracal a to, že išlo práce ktoré už v čase uzatvorenia zmluvy
boli odovzdané žalobcom jeho odberateľovi SEPS a.s. (v prípade diela Rozvodňa Moldava). Je to aj v
rozpore so skutkovým zistením žalovaného o tom, že práce uvedené v predmetnej zmluve o dielo boli už

žalobcomzrealizovanéaodovzdanéodberateľovižalobcudoužívaniaProtokolomzodňa4.9.2009,teda
skôr ako bola predmetná zmluva uzatvorená. Tvrdenia žalobcu sa tak stali len vyhlásením žalobcu, bez
možnosti overenia. Z uvedeného dôvodu k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu
nedošlo. Ak sa správca dane pokúsil tvrdenia daňového subjektu verifikovať u dodávateľov žalobcu,
nemohol zistené skutočnosti ignorovať (tak, ako nemohol ignorovať jednotlivé vyjadrenia žalobcu), ale v

rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov musel svoje skutkové zistenia vyhodnotiť, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, čo žalovaný urobil.

32. Žalobca v podanej správnej žalobe na svoje tvrdenia navrhoval dôkaz svedeckými výpoveďami
svojich konateľov I.. S. a I.. L.. Potrebné je zdôrazniť, že svedecké výpovede svedkov, ktorými boli
konatelia žalobcu nemajú charakter dôkazu, pretože ich obsah vzhľadom na postavenie takýchto

„svedkov" (ich záujem na výsledku daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako štatutárov žalobcu)
má len charakter tvrdení, ktoré bolo potrebné preukázať. Obdobne výpovede svedkov I.. R. a p.
G. sú v časti len tvrdeniami (ktoré žiadal správca dane preukázať) „inej zmluvnej strany", ktorá sa
mala podieľať na vzniku výdavkov žalobcu (zabezpečovať ich prostredníctvom svojich subdodávateľov,
ktorých nevedeli identifikovať) v súlade s predloženými zmluvami o dielo a účtovnými dokladmi, ale

tiež v súlade so záujmami žalobcu, ako aj v súlade so záujmami svojimi (inak by aj pre nich mohli
plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky, ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe
pri nezákonne uplatnených daňových výdavkoch). Výpovede svedkov I.. R. a p. G. napovedajú však
v mnohom záverom správcu dane a žalovaného práve v tých dôležitých otázkach, ktoré nevedeli tieto
osoby zodpovedať, resp. ktoré otázky sa napriek ich tvrdeniam nepodarilo preukázať žalobcovi ani

správcovi dane, čo bola pre správcu dane použiteľná informácia, ktorú nemohol ignorovať. Za svedka vo
všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná
v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe.
Konatelia žalobcu zjavne neboli tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré získali o postupe
alebo konaní iného (inak povedané čo videli a počuli), t.zn. nemožno ich výpovediam v skutočnosti

pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania, ale skôr význam procesnej
obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo správca dane a žalovaný urobili. Obdobne sa
tento prístup vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (napríklad odovzdávajúce protokoly)
neobsahujúce verifikovateľné skutočnosti. Preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce
dodanie subdodávateľských prác konkrétnym subdodávateľom, ale len podklady spĺňajúce formálne

zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu.

33. Obsahom jedného z ťažiskových tvrdení žalobcu bolo, že na všetkých ním realizovaných zákazkách
sa vykonávali práce v blízkosti tzv. silových častí elektrických zariadení a rozvodov vysokého napätia,
na ktorých realizáciu bol v zmysle STN potrebný tzv. príkaz „B" a ďalšie súvisiace a podporné práce

v blízkosti elektrických zariadení a rozvodní vysokého napätia, na ktorých realizáciu a vykonanie sa
nevyžadoval príkaz „B" a ani žiadna špecifická odborná spôsobilosť. Žalobca tvrdil, že okrem samotnej
montáže v „silovej časti" elektrických zariadení bola realizácia zákaziek v zmysle uzatvorených zmlúv
spojenásvýkonomajinýchprác,ktorésavykonávaliprimárnemimorozvodne,napríkladišlooprípravné
a predmontážne práce ako aj práce týkajúce sa výroby rozvádzačov, montáže konštrukcií, výroby

rôznych pomocných a označovacích prvkov a pod., ktoré sa vykonávajú v dielňach, skladoch, či na
pracovnom dvore. Spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. podľa žalobcu vykonávala len tieto práce, na ktoré
príkaz „B" nebol potrebný, čím sa mali vysvetľovať výsledky miestnych zisťovaní a iných preverovaní
správcu dane, ktoré neosvedčili prítomnosť osôb vystupujúcich za túto spoločnosť ani jej ďalších
subdodávateľov v areáloch alebo na miestach, kde boli elektrické zariadenia a stavby (a ich „silové

časti"), ktoré boli predmetom príslušných zmlúv, umiestnené. Treba zdôrazniť, že takéto tvrdenia sú
tvrdeniami skutkovými, ktoré bolo potrebné v daňovom konaní preukazovať. Tieto tvrdenia žalobcu sú
v rozpore so skutkovým stavom zisteným žalovaným, resp. zistený skutkový stav veci im nezodpovedá.
Počas daňovej kontroly a v daňovom konaní takéto skutočnosti žalobca ničím nepreukazoval. Žalobca
ani v daňovom konaní nenavrhol dôkazy osvedčujúce, že jeho subdodávateľ Eurotransfer, s.r.o.

nepotreboval k realizácii zmluvne dojednaných diel príkazy „B". Správca dane, ako uviedol vo
svojom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, z poskytnutých informácií a z podkladov uvedených
v prvostupňovom rozhodnutí vyplynulo, že za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. a jej potenciálnych
subdodávateľov nemal odborné elektrikárske práce kto vykonať, keďže všetky certifikované osoby bolizamestnancami žalobcu a spoločnosti ABB s.r.o. a na diele Transformovňa Horná Ždaňa žalobcu a
subdodávateľa Contineo s.r.o a jeho dodávateľov. Správca dane svoj záver oprel aj o fakt, že nakoľko
do objektu rozvodne Moldava a do objektu Transformovňa Horná Ždaňa za spoločnosť Eurotransfer,

s.r.o. prípadne jej dodávateľov nikto nevstupoval, logicky nikto teda uvedené práce za dodávateľa
ani nemohol vykonať. Žalobca ani v správnej žalobe neoznačil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Nepodložené tvrdenia potom nebolo možné vyhodnotiť inak ako účelové námietky. Správny súd nie
je súdom skutkovým (nevykonáva dokazovanie k zisteniu skutkového stavu ale len k zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia, pretože nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy). Bolo práve na

žalobcovi,abyskutočnostirozhodnépresprávneurčeniedanepočasdaňovejkontrolyalebonásledného
daňového konania správcovi dane preukázal.

34. Žalobca namietal tiež nesprávne vyhodnotenie dôkazu - výpovede svedka I.. L. U., bývalého
vedúceho Elektrickej stanice Horná Ždaňa. Podľa žalobcu svedok uviedol, že na práce vykonávané
v blízkosti elektrických zariadení nad 1 000 V boli vystavované predmetné príkazy „B", pričom tieto

neboli vystavované na práce v budove spoločných prevádzok a mimo technologických častí. Svedok
U. teda podľa žalobcu potvrdil, že na diele sa vykonávali aj také práce, na ktoré neboli vystavované
príkazy „B", pričom ďalej sa vyjadroval len k prácam, na ktoré bol príkaz „B" potrebný, nakoľko iba tieto
skutočnosti tvorili náplň jeho pracovných činností. Keďže spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. nevykonávala
žiadne práce priamo v silovej časti elektrickej stanice, na ktoré bol potrebný príkaz „B", svedok U.

podľa žalobcu nemal, ani nemohol mať vedomosť o vykonávaní prác pracovníkmi za túto spoločnosť.
Ďalej tvrdil, že je bežné, že zamestnanci a objednávatelia nemajú ani nemusia mať prehľad o celom
reťazci dodávateľských a subdodávateľských subjektov, preto nie je výnimočné, že svedok U. nemal
vedomosť, že práce na diele vykonávala aj spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. prostredníctvom svojich
ďalších subdodávateľov. Takéto závery z výpovede svedka nevyplývajú. Správcom dane bol svedok

vyťažovaný najmä k potrebe vystavenia príkazu „B" a k tomu, či na práce, ktoré boli predmetom diela, za
zhotovenie ktorého mal byť zodpovedný Eurotransfer, s.r.o., spadali pod tieto prípady, k čomu bol vedený
otázkami zamestnancov správcu dane. Jeho výpoveď v tomto smere potvrdzuje závery správcu dane,
že niektoré činnosti v rámci predmetu zmluvy o dielo nebolo možné vykonať mimo „silového poľa" el.
zariadení, teda bez príkazu „B". V inej časti výpovede svedok uviedol, že v zmysle uzatvorených zmlúv

so žalobcom a inými dodávateľmi dostali zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali práce v el. stanici
Horná Ždaňa (teda v jej areály), ktoré boli aktualizované na týždennej báze a ich kontrolu vykonávali
pracovníci SBS, ktorí nezrovnalosti hlásili vedúcemu stanice a zapísali vždy tieto iné osoby do knihy
návštev. Nemožno pritom opomenúť ani predloženú žiadosť o povolenie vstupu do objektu el. stanice
(a jej náležitosti) a zoznamy pracovníkov oprávnených na vstup. Teda je zrejmé, že povolenie na vstup

do areálu el. stanice sa nevyžadovalo len pre osoby, ktoré potrebovali príkaz „B", ale pre všetkých, ktorí
doň vstupovali, pričom vstup akýchkoľvek osôb za spoločnosť Eurotransfer, s.r.o zistený nebol. Záver
žalobcu, že náplň činnosti vedúceho el. stanice bola obmedzená jedine a výlučne na činnosti na ktoré
bol príkaz „B" potrebný, je výsledkom jeho subjektívneho a účelového vyhodnotenia výpovede, pretože
z obsahu výpovede ani z iných podkladov nevyplýva. Rovnako je len nepodloženou a nedôvodnou

domnienkoužalobcu,žesvedokU.nemal,aninemoholmaťvedomosťovykonávaníprácpracovníkmiza
spoločnosť Eurotransfer, s.r.o., pretože je bežné, že zamestnanci a objednávatelia nemajú ani nemusia
mať prehľad o celom reťazci dodávateľských a subdodávateľských subjektov.

35. Žalobca v podanej správnej žalobe ďalej uviedol množstvo všeobecných názorov, tvrdení alebo

záverov, ku ktorým nepredložil žiadne dôkazy, resp. neuviedol ich konkrétny vzťah k zákonnosti
napadnutého rozhodnutia. Napríklad, že spolupracoval so správcom dane a poskytoval v priebehu
daňovej kontroly potrebnú súčinnosť, že nemá žiadne daňové nedoplatky a svoje daňové povinnosti
si vždy riadne plnil a plní, že žiadna zo zmlúv nezakazovala ani neobmedzovala vykonanie určitých
prác prostredníctvom subdodávateľských subjektov, že do úvahy je potrebné vziať špecifickosť

výkonu prác v oblasti energetiky, kde nie je v mnohých prípadoch možné na dlhý čas odstaviť z
prevádzky existujúce elektrické zariadenia, nakoľko by mohli vzniknúť nevyčísliteľné škody, že riadne
a včas dodal svojim odberateľom dohodnuté diela a pod. Obdobný dopad mali žalobné námietky
popisného charakteru týkajúce sa včasnosti a opodstatnenosti uzavretia zmluvy o dielo a následnej
fakturácie, ktoré mali len povahu tvrdenia bez jednoznačnej právnej argumentácie vo vzťahu k

zákonnostinapadnutéhorozhodnutia.Úlohoužalobcuvdaňovomkonaníbolopreukázať,ženímtvrdené
skutočnosti nastali, čo neurobil (ani v konaní pred správnym súdom), pretože len všeobecnými a
nekonkrétnymi konštatovaniami spochybňoval postup správcu dane a ním zistené skutočnosti, resp.konštatoval a popisoval okolnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, pričom väčšina
z týchto tvrdených skutočností žalovaným ani správcom dane spochybnená nebola.

36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne
konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom
konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami

aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou
zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými
dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený
dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne
uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad.
To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú

správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri
prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods. 1 SSP).

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý

tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len
také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
Nakoľko žalobca v niektorých žalobných bodoch dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil
alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, resp. konštatoval
skutočnosti, na ktorých napadnuté rozhodnutie založené nebolo, v rámci preskúmania napadnutého
rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom sformulovaná,

nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

38. Žalovaný sa ďalej podľa žalobcu pri výpovedi svedka L. G. obmedzil len na konštatovanie, že jeho
výpoveďou nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác pre žalobcu a nevysporiadal sa so žiadnymi
námietkami žalobcu k hodnoteniu tejto svedeckej výpovede. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia zaoberal výpoveďou svedka G., kde uviedol najmä dve pre danú vec zásadné skutočnosti,
a to, že L. G. disponoval osvedčením len na opravy vyhradených el. zariadení do 1000 V a bleskozvodov
a že nezistil jeho prítomnosť v objektoch el. staníc. Vzhľadom na to, že pre ďalšie závery žalovaného boli
práve tieto skutočnosti nosné (pokiaľ mal odbornú spôsobilosť len na el. zariadenia do 1000 V, nemohol
konzultovať správnosť postupu alebo úplnosť prác na el. zariadeniach podstatne presahujúcich tento

limit - 110kV, 400kV), nebolo potrebné zdĺhavo verbálne vyvracať všetky tvrdenia a domnienky žalobcu,
ktoré na posúdenie veci zásadný vplyv nemali. Správca dane venoval tejto svedeckej výpovedi značný
priestor na str. 22 až 24 prvostupňového rozhodnutia, kde zhrnul výpoveď L. G. vo vzťahu k rozhodným
skutočnostiam, na ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie založené.

39. Z formulácie uvedených žalobných námietok (tendenčné a účelové vyhodnotenie svedeckých
výpovedí p. G. a I.. R.) opätovne plynie len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením výpovede
uvedených osôb žalovaným a správcom dane. Žalobca v žalobe predostrel svoje vlastné hodnotenie
týchto výpovedí, resp. ich spochybnil bez toho, aby konkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil prihodnotení uvedených výpovedí, alebo ktoré skutočnosti z uvedených výpovedí boli správcom dane
nesprávne vyhodnotené a z akých dôvodov. Správca dane a žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené
vyhodnotili výpovede uvedených osôb v súlade s ich obsahom. Žalovaný preto veci priliehavo

skonštatoval, že na ich základe nebolo potvrdené, že spoločnosť Eurotransfer, s.r.o. pre žalobcu
zhotovila dohodnuté diela. Vyhodnotil tieto výpovede aj v kontexte (vo vzájomných súvislostiach)
medzi sebou ako aj s ostatnými dôkazmi, pričom konštatoval, že niektoré svedecké výpovede (napr.
výpoveď I.. R.) si vzájomne odporujú. Z obsahu administratívneho spisu, z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane i z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na

preukázanie splnenia podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zmluvy
o dielo, faktúry a odovzdávacie protokoly, ktoré správca dane i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi
vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správnu úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že
žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na uznanie daňových výdavkov a ani
preverovaním vykonaným správcom dane dodanie predmetu zmlúv o dielo žalobcovi spoločnosťou
Eurotransfer, s.r.o. nebolo preukázané.

40. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca
predovšetkýmtútonámietkuvžalobenekonkretizoval,lenvšeobecneuviedol,ženapadnutérozhodnutie
považuje za nepreskúmateľné, nakoľko orgány verejnej správy vlastnú dôkaznú núdzu pričítali žalobcovi
ako neunesenie jeho dôkazného bremena. Správny súd v zmysle SSP nie je oprávnený za

žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže
byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal
otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru:
„Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také

rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci
rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá
rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný.
Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s
odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich

nejednoznačnosť". ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i
to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré
sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie
založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so

zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Preskúmavané
rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
obsahuje zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval a preto je v súlade s § 63 ods.

5 Daňového poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s
odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí,
nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov).
Pre úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov
verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť, pokiaľ nemajú vplyv na zrozumiteľnosť rozhodnutia ako

celku.

41. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru,
že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním

kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,
žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: T.. U. L. rozsudok

nepodpísal pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.