Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201122
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5114201122.11

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: N. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. G. XXX, XXX XX Z., Z., O., zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym,
advokátom so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanej: Z. H., rod. X.ová, nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. U. Q. XXXX/X, XXX XX F., zastúpená JUDr. Michalom Kováčom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 9, XXX 01 F., IČO. 42219035, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán konania k nehnuteľnosti - rodinný dom č.s. 519
postavený na parcele č. XXXXX/XXX a na parcele č. XXXXX/XXX, katastrálne územie U., obec U.,
okres F., zapísaný na LV č. XXXX a vykonáva vyporiadanie tak , že stavba sa p r i k a z u j e v celom
rozsahu do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá je p o v i n n á vyplatiť žalobcovi sumu 20.200
eur v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku .

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobca dňa 15.1.2014 podal žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnosti - rodinnému domu č.s. XXX, postavený na parcele KN C XXXXX/XXX - trvalé trávne
porasty o výmere 87 m2, zapísaný na LV XXXX kat. územie U. a vykonal vyporiadanie tak, že rodinný

dom sa reálne rozdelí medzi žalobcu a žalovanú, na základe vypracovaného znaleckého posudku
súdom ustanoveného znalca z odvetvia stavebníctva alebo žiadal vykonať vyporiadanie tak, že bude
nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá zaplatí žalobcovi náhradu titulom
vyrovnania podielového spoluvlastníctva za spoluvlastnícky podiel žalobcu, sumu určenú znaleckým
posudkom.

2/ Žalobca v žalobe uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a žalovaná je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 3 rodinného domu č.s. XXX, postavený na parcele KN C XXXXX/XXX ,
zapísaný na LV XXXX kat. územie U.. Príslušenstvo rodinného domu tvorí hospodárska prístavba,
ktorá sa skladá z 4.malých miestností, ktoré sú využívané ako sklady na rôzne veci a garáž
bez súpisného čísla. Pretože so žalovanou už dlhšiu dobu majú nezhody a v súčasnej dobe
nechce byť spoluvlastníkom rodinného domu, tak sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva . So žalovanou mal snahu vysporiadať sa mimosúdne a poslal jej výzvy, ktoré žalovaná
neprevzala. Pretože neexistuje možnosť mimosúdne vysporiadať vlastnícke vzťahy, tak žalobca sa
domáha zrušenia a vyporiadania podaním žaloby na súde. Žalobca navrhuje vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo tak, že rodinný dom bude reálne rozdelený, a to tak, že na prízemí žalobcovi, prípadne
spálňa č.2, kúpeľňa anaposchodíspálňa č.5,podkrovieabalkónado týchtopriestorovje samostatný
vchod zo západnej strany rodinného domu. Zároveň žalobca predložil aj nákres, kde žiada prikázať

do svojho výlučného vlastníctva miestnosti označené oranžovou farbou. O reálnom rozdelení
rodinného domu musí rozhodnúť súd na základe znaleckého posudku, ktorý vypracuje znalecz odvetvia stavebníctva, ktorý potvrdí, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná. V prípade, že rodinný
dom bude reálne deliteľný, tak žiada ho rozdeliť ako navrhne súdom ustanovený znalec a pokiaľ by
reálna deľba nebola možná, navrhuje eventuálny rozsudok tak, že rodinný dom bude prikázaný

do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá vyplatí žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel podľa
znaleckého posudku. Žalobca odôvodnil žalobu podľa § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139
ods. 1 a § 142 ods. 1 OZ.

3/ Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 21.10.2014 potvrdila, že je podielovou spoluvlastníčkou rodinného

domu v podiele 3. Ďalej sa vyjadrila, že žalobca sústavne vyhľadáva dôvody na vyvolanie
konfliktných situácií, a tak nesúhlasí z týchto dôvodov aby nehnuteľnosť bola rozdelená. Žalobca
je vlastníkom 1 domu. Počas celého života nepomáhal a ani neudržiaval rodinný dom a ani sa
finančne nepodieľal na zachovaní a zveľaďovaní stavu v akom je nehnuteľnosť v súčasnosti. Spolu s
partnerom žalovaná investovala nemalé finančné prostriedky na opravu a prerábanie domu. Žalobca
ani finančne a ani iným spôsobom neprejavil záujem o doopatrovanie rodičov, hlavne matky , ktorá

v poslednom období života vyžadovala náročnú fyzickú i psychickú opateru. Všetky tieto okolnosti
má súd vziať do úvahy a žalobcovi prideliť vcelku celé podkrovie, kde je možnosť prerobenia na
samostatnú bytovú jednotku. Žalovaná zásadne nesúhlasí s rozdelením časti prízemia a poschodia
a podkrovia aj z dôvodu konfliktnej povahy žalobcu, čo by sa nezaobišlo v budúcnosti bez útokov na
žalovanú a jej rodinu. Ďalej sa vyjadrovala k tomu, že jednotlivé izby sú oprávnené užívať sestry,

a to až do konca života. Tiež žiadala vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že ona so súrodencami
súhlasili s prepisom pozemku neďaleko domu s tým, že žalobca si postaví na parcele vlastný dom.
Po krátkom čase však žalobca pozemok predal. Na základe tohto žiadala aby súd vydal rozsudok,
ktorým zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie tak, že rodinný dom rozdelí medzi
strany konania, kde žalobca bude vlastníkom podkrovia vcelku.

4/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.2.2015 uviedol, že s návrhom žalovanej na vyporiadanie nesúhlasí.
Tvrdenie žalovanej o tom že vyvoláva spory a je konflikty typ je irelevantné, pretože býva na Aljaške
a na Slovensko chodieva raz za rok a so žalovanou sa vôbec nestretáva. Podstatné pre konanie
je to, že rodinný dom nie je možné rozdeliť v horizontálnej rovine, ale iba vertikálne, a to tak, že

každá zo sporových strán bude vlastniť určitú výmeru na každom podlaží rodinného domu.
Žalobca nemá záujem o celé podkrovie rodinného domu. Žalobca trvá na žalobe s tým, že o
možnosti reálnej deľby musí rozhodnúť znalec z odboru stavebníctva, nakoľko sa jedná o odbornú
otázku. Žalobca zároveň žiadal reálne rozdeliť rodinný dom podľa pripojeného nákresu s tým, že
podľa jeho názoru je dom reálne deliteľný vo vertikálnej rovine. K pozemku neďaleko rodinného

domu sa vyjadril, že tento nie je predmetom konania. Poukázal na to, že bol dlhodobo v zahraničí, a
tak jeho súrodenci ho vylúčili z konania po dedičstve po otcovi, po ktorom nededil, a dedil iba po
svojej matke spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome. Žalovaná rodinný dom prenajíma pre turistov
a on nedostal žiadne finančné prostriedky zo zisku z ubytovania. Ďalej sa vyjadroval k tvrdeným
investíciám žalovanej do nehnuteľnosti a uviedol, že vo väčšine ide o práce nevyhnutne spojené s

údržbou rodinného domu. Pokiaľ bude žalovaná žiadať náhradu za rekonštrukciu, tak on sa bude
domáhať náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu.

5/ Na pojednávaní 27.5.2015 žalobca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby pri reálnom rozdelení mu
bolo prikázané podkrovie, ide len o úzky priestor, kde nie je možné ani vybudovať samostatný vchod.

Žiada znalecké dokazovanie na ocenenie nehnuteľnosti a poukázal na to, že žalovaná prenajíma
nehnuteľnosť.

6/ Žalovaná na pojednávaní 27.5.2015 potvrdila, že nehnuteľnosť prenajíma príležitostne a poukázala
na to, že žalobca ničím neprispel na opravu a údržbu domu. Žiada aby mu bolo reálne vydelené

podkrovie, ktoré síce nemá samostatný vchod, ale tento je možné vybudovať a je ochotná prispieť
polovičnou sumou na vybudovanie samostatného vchodu do podkrovnej časti domu, s čím ale žalobca
nesúhlasil.

7/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.1., doručené 4.2.2016 k znaleckému posudku Ing. Kataríny

Brezániovej navrhol reálnu deľbu tak, že bude užívať reálne vyčlenenú časť domu, ktorú bude
tvoriť izba č. 1 na prízemí a izba č. 5 na poschodí a tieto miestnosti sú nad sebou, tak sa dajú
postaviť schody medzi nimi zo strany od kuchynky, ktorá by tiež patrila k prisúdenej časti reálne
rozdeleného domu spolu s časťou haly. Vchod by bolo možné vyriešiť zozadu domu.8/ Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.6.2016 uviedla, že aj keď jej sestry darovali 2/3, tak to nič nemení
na tom že majú rovnaké právo na dom a rešpektuje aj pridelenie izieb ešte rodičmi. Zároveň uviedla,

že je ochotná rozdeliť dom tak, aby žalobca mal samostatne sprístupnenú 1. Žalovaná ďalej uviedla,
že spodná rohová juhovýchodná izba na prízemí a izba na poschodí nad ňou s príslušenstvom bude
prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a na náklady samostatného vchodu obaja prispejú
rovnakým dielom.

9/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.8., doručené 4.9.2017 uviedol, že v konaní boli vypracované
dva znalecké posudky, a to prvý na podnet žalobcu vypracovala Ing. Emília Homzová a druhý bol
vypracovaný súdnou znalkyňou Ing. Katarínou Brezániovou. Následne si žalobca nechal vypracovať
odborné vyjadrenie Ing. Mateja Sýkoru - znalca z odboru geodézie a kartografie a z tohto odborného
vyjadrenia vyplýva, že k rozdeleniu stavby č.s. 519 formou reálneho rozdelenia nie je pre zápis
rozsudku súdu do katastra nehnuteľností rozhodujúce vlastníctvo k pozemkom pod stavbou, t.z. či je

zapísané na LV, a či vlastníci stavby majú k daným pozemkom nejaké vecné práva. Reálne rozdelenie
stavby je možné vykonať na podklade geometrického plánu. Na základe vyššie uvedeného vyplýva,
že je možné rodinný dom reálne rozdeliť. Znalec rozdelil rodinný dom na časť, ktorá pripadne
žalovanej o výmere 100 m2 - parcely KN C XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a pozemky, ktoré pripadnú
do výlučného vlastníctva žalobcovi - parcely KN C XXXXX/XXX a XXXXX/XXX a takto zamerané

pozemky zodpovedajú priestorovému rozdeleniu domu podľa miestností.

10/ Na pojednávaní 19.7.2018 žalobca uviedol, že trvá na reálnom rozdelení nehnuteľnosti , a to
podľa pokladov, ktoré pripojil k žalobe s tým, že žiada prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu spálňu
č. 1 na prízemí a spálňu č. 5 na poschodí, ďalej podkrovie, kúpeľňu a 1 kuchynky. Pokiaľ ide o

súčasný stav domu, tak je tam jeden vchod a jedno schodisko s tým, že žalobca by si sám vybudoval
samostatný vchod do svojej časti nehnuteľnosti práve v miestach kde je kuchynka a sám by znášal
náklady na zriadenie tohto samostatného vchodu. Poukázal na odborné vyjadrenie a geometrický
plán, ktorý predložil a z ktorého vyplýva, že aj keď pozemky pod domom nie sú vyporiadané
a sú v spoluvlastníctve členov urbáru, tak toto nebráni v reálnom rozdelení rodinného domu. Ďalej

žalobca doplnil, že nesúhlasí s reálnym rozdelením podľa návrhu žalovanej, pretože by nebolo dobré
aby vznikli spoločné priestory v užívaní a v spoluvlastníctve obidvoch strán konania, ale trvá na
tom, aby bola úplne oddelená časť, ktorá bude prikázaná žalobcovi. Návrh žalovanej je nereálny
a neekonomický, pretože nie je možné vybudovať schodisko medzi jednotlivými časťami. Pokiaľ ide
o návrh žalobcu na reálne rozdelenie, tak je možné vybudovať prístup a vchod z bočnej časti

a takto by vznikla samostatná, úplne oddelená časť, ktorá by bola prikázaná do výlučného vlastníctva
žalobcu a nebol by ani žiaden problém s napojením na energie. Na otázku ohľadne zmeny oproti
pôvodnému návrhu na reálne rozdelenie uviedol, že pôvodne si myslel že tak vchod do domu
ako aj schody na poschodie budú spoločné v podielovom spoluvlastníctve obidvoch, ale vzhľadom
na rozpory medzi stranami konania už to možné nie je a preto žalobca navrhuje nové, výhodnejšie

a ekonomickejšie riešenie.

11/ V záverečnom vyjadrení žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, žiada zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu č.s. 519 v kat. území U. a žiada nehnuteľnosť reálne
rozdeliť tak, že žalobcovi prípadne do výlučného vlastníctva na prízemí spálňa č. 1 spolu s kúpeľňou

a na prvom poschodí spálňa č. 5 spolu s kúpeľňou, podkrovím a väčšou polovicou kuchynky a takéto
reálne rozdelenie preukázal na základe geometrického plánu Ing. Mateja Sýkoru. Takéto reálne
rozdelenie nehnuteľností je možné, najekonomickejšie a najhospodárnejšie. Táto oddelená časť by
mala zabezpečené aj vlastné napojenie na vodovod, elektrinu, plyn a podobne. Zároveň nesúhlasí
s návrhom žalovanej na reálne rozdelenie , kedy by vznikli vyššie výdavky a zároveň by sa aj

narušil architektonický dizajn a vzhľad domu a mohla by sa narušiť aj statika domu. Zároveň
žiadal priznať trovy konania.

12/ Žalovaná na pojednávaní 19.7.2018 uviedla, že nemá námietky voči zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, ale má pochybnosti či je možné reálne rozdelenie domu. Pokiaľ ide

o predložený geometrický plán, tak tento určite nie je schopný zapísania na katastri práve z dôvodu,
že vlastníci budú mať námietky. Nesúhlasí s reálnym rozdelením, ako navrhuje žalobca , ale súhlasí
s tým ako to bolo pôvodne uvedené v žalobe, t.z. že žalobcovi by pripadla časť, ktorá je označená
oranžovou farbou a mal by prikázanú spálňu č. 2, kúpeľňu a vchod od západu na prízemí spolus chodbičkou, kde je aj vchod do pivnice. Ďalej sa vyjadrila, že vchod od západnej časti je
samostatným vchodom do domu, ktorý má dva vchody. Ďalej na poschodí by mal žalobca spálňu č.
4, podkrovie, strechu a balkón, tak ako to je vyznačené oranžovou farbou na nákrese , ktorý predložil

so žalobou samotný žalobca . V rodinnom dome sa nachádzajú len jedny schody na poschodie , ale
bolo by možné prerobiť časť prikázanú žalobcovi na mezonetový byt, kde by si vyhotovil samostatné
schodisko na vlastné náklady. Taktiež by musel mať žalobca aj samostatné napojenie na elektrinu a
vodovod, pretože v dome je len jedna prípojka. Ďalej sa tak vyjadrila, že opravuje výpoveď a že
nie vlastne celá časť, ktorá je vyznačená oranžovou farbou by pripadla do výlučného vlastníctva

žalobcu, ale len časť týchto miestností s tým, že žalobca by si vybudoval vnútorné schodisko a
samostatný vchod.

13/ V záverečnom vyjadrení žalovaná uviedla, že doposiaľ nebolo preukázané, že rodinný dom je
reálne deliteľný jednak podľa veľkosti spoluvlastníckych podiel a jednak podľa toho, aby mohol
funkčne slúžiť ako 2 samostatné stavby , a to ako dva samostatné domy napojené na energie,

ktoré budú mať súpisné čísla a aby boli splnené ďalšie podmienky, ktoré v zmysle judikatúry sa
vyžadujú na to, aby stavba bola považovaná zo stavebno-technického hľadiska ako reálne deliteľná.
Žalovaná zároveň navrhla, aby spoluvlastnícky podiel žalobcu bol prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovanej, ktorá by nadobudla vlastníctvo k celej nehnuteľnosti a bola by zaviazaná na vyplatenie
všeobecnej hodnoty podielu žalobcu, podľa znaleckého posudku. Zároveň žalovaná žiadala priznať

náhradu trov konania.

14/ Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom strán konania, zo znaleckého posudku
č. 268/2015 Ing. Kataríny Brezániovej a oboznámením listinných dôkazov - LV č. XXXX, výzvy zo dňa
9.8.2013, nákresu , súpisu rekonštrukčných prác, odborného vyjadrenia č. 02/2017, geometrického

plánu, znaleckého posudku Ing. Emílie Homzovej č. 03/2015, mal súd zistený nasledovný skutkový
stav:

15/ Podľa výpisu z LV č. XXXX kat. územie U. bolo zistené, že je zapísaná stavba - rodinný dom č.s.
XXX, postavená na parcele č. XXXXX/XXX s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba

XXX, je evidovaný na LV XXXX a na parcele č. XXXXX/XXX s tým, že právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na LV. V časti B ako vlastníci sú zapísaní: žalobca podiel
1 a žalovaná podiel 1/6 + 1 + 1/3, spolu 3.

16/ Podľa výzvy zo dňa 9.8.2013 právny zástupca žalobcu adresoval žalovanej výzvu na vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

17/ Podľa nákresu , predložený spolu so žalobou, je na prízemí oranžovou farbou vyznačený vchod
od západu, spálňa č. 2 a kúpeľňa, všetko na prízemí a strecha, podkrovie a spálňa č. 4 s časťou
balkóna na poschodí a schody na poschodie sú vyznačené zelenou farbou.

18/ Žalovaná predložila súpis rekonštrukčných prác na dome č. XXX , spolu suma 70.088 eur s tým,
že nebola podaná žaloba na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

19/ Podľa odborného vyjadrenia č. 02/2017 Ing. Mateja Sýkoru, znalca z odboru geodézie a

kartografie, odvetvie geodézia, bolo zistené, že účelom na žiadosť žalobcu je poskytnúť odborné
vyjadrenie k predmetu sporu s účelom minimalizovať finančné náklady a trovy konania. Znalec
vykonal obhliadku a zo získaných podkladov a nameraných údajov spracoval geometrický plán
č. 36442500-202/2017, ktorým rozdeľuje stavbu č.s. XXX podľa požiadaviek objednávateľa. Stavba
je evidovaná na dvoch pozemkoch č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX. Vlastnícke práva k pozemku KN

C XXXXX/XXX sú evidované na LV XXXX v prospech vlastníka, ktorý nie je spoluvlastníkom stavby
a vlastnícke práva k pozemku KN C XXXXX/XXX nie sú evidované na LV, ale sú evidované
v pozemkovej knihe vo vložke 7379 v prospech vlastníka, ktorý nie je spoluvlastníkom stavby. K
rozdeleniu stavby č. XXX formou reálneho rozdelenia nie je pre zápis rozsudku súdu do katastra
nehnuteľností rozhodujúce vlastníctvo k pozemkom pod stavbou, t.z. či je zapísané na LV a či

vlastníci stavby majú k daným pozemkom nejaké vecné práva. Reálne rozdelenie stavby č. XXX je
možné vykonať na podklade predloženého geometrického plánu. Zároveň bol predložený geometrický
plán zo dňa 23.6.2017, overený dňa 29.6.2017 č. 1322/2017, č. plánu 36442500-202/2017, na základe
ktorého parcela C KN XXXXX/XXX bola rozdelená na parcely č. XXXXX/XXX - zastavaná plochyo výmere 80 m2 a XXXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 7 m2 a parcela C KN XXXXX/XXX bola
rozdelená na parcely č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 20 m2 a XXXXX/XXX - zastavaná
plocha o výmere 23 m2.

20/ Podľa znaleckého posudku č. 3/2015 znalkyňa Ing. Emília Homzová zo dňa 10.4.2015 vo veci
stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - rodinného domu č.s. XXX obec U. , podľa objednávky
žalobcu, ktorý súd vyhodnotil ako listinný dôkaz bolo zistené, že je uvedená stavba rodinný dom
č.s. XXX, všeobecná hodnota 98.640,36 eur a garáž na pozemku všeobecná hodnota 1.914,91 eur ,

spolu 100.555,27 eur, zaokrúhlene 101.000 eur.

21/ Podľa znaleckého posudku č. 268/2015, vyhotovený znalkyňou Ing. Katarínou Brezániovou,
na základe uznesenia OS Žilina 27C/11/2014 - 65 zo dňa 26.6.2015 vo veci reálneho rozdelenia
nehnuteľnosti a stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu č.s. XXX kat. územie U. znalkyňa
v závere uvádza všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktorá bola stanovená podľa vyhlášky

MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a je znaleckým odhadom
najpravdepodobnejšej ceny ku dňu 29.11.2015, ktorú by nehnuteľnosti mali dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s
patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou. Na základe tohto všeobecná hodnota rodinného domu č.s. XXX je 78.496,02 eur,

vodovodná prípojka na parcele č. 16154/286 je 190,31 eur, kanalizačná prípojka na parcele č. XXXXX/
XXX a 16154/287 je 46,84 eur, žumpa na parcele č. XXXXX/XXX je 1.746,74 eur, káblová NN prípojka
vzdušná je 16,54 eur a vonkajšie schody na parcele č. XXXXX/XXX a XXXXX/XXX sú 351,83
eur, čo je spolu všeobecná hodnota 80.848,28 eur , zaokrúhlene 80.800 eur. Zároveň sa znalkyňa
vyjadrila, že stavbu rodinného domu je možné deliť iba tak, aby vznikli samostatné stavby existencia

ktorých nebude v rozpore so stavebnými predpismi. Reálne rozdelenie je teda možné len vtedy, ak
na základe stavebných úprav vzniknú samostatné veci, pričom je možné len delenie v zvislom smere.
Ďalej sa vyjadrila, že stavba je situovaná na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, ktorý je vo vlastníctve
pozemkového spoločenstva Urbár U. a čiastočne na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, ktorý nie
je vlastnícky vysporiadaný. Pretože rozdelenie nehnuteľností sa v praxi vykonáva vyhotovením

geometrického plánu so zakreslením hraníc novovzniknutých nehnuteľností( dvoch samostatných vecí
- novovytvorených parciel) a toto nie je možné vykonať bez súhlasu vlastníka pozemku, a tak neboli
zabezpečené základné predpoklady deľby nehnuteľnosti, a to majetkovo vysporiadaný pozemok
pod stavbou , a tak nie je možná reálna deľba rodinného domu č.s. XXX kat. územie U..

22/ Žalobca sa vyjadril k znaleckému posudku podaním zo dňa 18.1., doručené 4.2.2016, kde namietal
konkrétne položky a uvádzal rozdiely proti predloženému znaleckému posudku, ktorý vypracovala Ing.
Emília Homzová a zároveň sa vyjadroval k nemožnosti reálnej deľby podľa znaleckého posudku .
Znalkyňa sa písomne vyjadrila k námietkam podaním zo dňa 25.3., doručené 1.4.2016, kde vysvetlila
rozdiel v bodových ohodnoteniach a v stanovení všeobecnej hodnoty podľa jednotlivých položiek a

vyjadrila sa aj k reálnej deľbe a výpočtu hodnoty nehnuteľností.

23/ Na pojednávaní 13.10.2016 znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku a na vyjadrení
k námietkam žalobcu s tým, že žalobca uviedol, že námietky, ktoré predložil vychádzali z rozdielnych
údajov medzi posudkami Ing. Brezániovej a Ing. Homzovej a znalkyňa sa k tomuto vyjadrila a ďalšie

námietky alebo otázky na znalkyňu nemá a žalovaná uviedla, že nemá žiadne otázky na znalkyňu.

24/ Žalobca vo výpovedi uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom podiel 1 a žalovaná podiel 3 v
nehnuteľnosti rodinný dom č.s. XXX, zapísaný na LV č. XXXX. Predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva je len tento samotný rodinný dom č.s. XXX . Zároveň poukázal na

možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti podľa predloženého nákresu a vyjadril sa tak, že pokiaľ
takéto rozdelenie možné nie je, tak navrhuje nehnuteľnosť prikázať žalovanej s tým, že ona vyplatí
spoluvlastnícky podiel žalobcu. Poukázal na to, že dochádza medzi stranami konania k sporom . Ide
o objekt, ktorý je v turistickej oblasti a celý je prenajímaný.

25/ Žalovaná vo výpovedi potvrdila spoluvlastnícke vzťahy a potvrdila aj to, že vznikajú spory medzi
stranami, ale tieto vyvoláva žalobca . Nehnuteľnosť sa prenajíma, ale len po dobu 2 - 3 mesiace
do roka po dobu posledných 10 rokov. Žiadnu sumu z prenájmu nezaplatila žalobcovi a peniaze
ktoré zarobili investovali do nehnuteľnosti . Nemá námietky voči reálnemu rozdeleniu, ale nesúhlasí stým aby akákoľvek časť zostala spoločná, lebo budú vznikať ďalšie spory. Ďalej sa vyjadrovala ku
konkrétnemu reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, s čím nesúhlasil žalobca .

26/Podľa§142ods.1OZ aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykoná vyporiadanie nanávrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27/ V konaní bolo nesporne preukázané, že strany konania sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
rodinného domu č.s. XXX, zapísaný na LV č. XXXX kat. územie U. , ktorý je postavený na pozemkoch
parcelné číslo XXXXX/XXX a XXXXX/XXX s tým, že žalobca je podielový spoluvlastník 1 a žalovaná je
podielová spoluvlastníčka 3. Zároveň bolo nesporné medzi stranami konania, že medzi nimi nedošlo

k dohode a zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a tak boli splnené podmienky § 142
od.s1 OZ, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd.

28/ Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd je viazaný spôsobmi tak, ako
vyplývajú z citovaného § 142 ods. 1 OZ. Ako prvý spôsob vyporiadania je reálna deľba s tým, že

aj obe strany konania žiadali, aby nehnuteľnosť bola reálne rozdelená, aj keď boli značne odlišné
návrhy na reálnu deľbu nehnuteľností.

29/ Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihladia súd na tieto hľadiská :

a) fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva,
b) výška spoluvlastníckych podielov,
c) účelné využitie rozdelenej veci.

30/ Rozdelenie spoločnej veci je dobre možné iba v tom prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne,

ale aj právne možné. Zároveň musí súd zvážiť, či reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov
nebude mať za následok značné zmenšenie hodnoty spoločnej veci. Pred prípadným reálnym
rozdelením musí súd zvážiť aj to, do akej miery možno požadovať od účastníkov vynaloženie nákladov
spojených s reálnym rozdelením; ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných
úprav, bolo by potrebné považovať z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú. Reálne rozdelenie

spoločnej veci sa prakticky týka iba nehnuteľnosti. Reálne rozdelenie stavby je zásadne možné,
a to len vtedy ak vzniknú na základe stavebných úprav vykonaných podľa predpisov o stavebnom
konaní samostatné budovy. Nie je teda prípustné delenie podľa poschodí a ich častí ( horizontálne
delenie), ale len vertikálne delenie, a to tak, že výsledkom deliacich stavebných úprav bude
existencia samostatnej veci. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí nestačí

rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom ( rozsudok NS ČR zo dňa 27.5.2004
spis. značka 22Cdo/629/2004). Za prípady keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné
považuje súdna prax jednak všetky prípady, keď by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením
samostatné veci , jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým
spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Ak reálne rozdelenie veci nie je

možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým zo spôsobov - prikázaním veci jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva a predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že
spoluvlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci.

31/ Súd vychádzal z vyššie uvedeného výkladu a ustálenej judikatúry k § 142 ods. 1 OZ pokiaľ ide o

prvý spôsob, a to reálnu deľbu nehnuteľnosti a dospel k takému záveru, že v konaní nebolo preukázané,
že predmet vyporiadania - rodinný dom č.s. XXX je reálne deliteľný medzi spoluvlastníkov podľa
výšky spoluvlastníckych podielov. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou Ing.
Brezániovou, ktorá sa k reálnej deľbe tak vyjadrila, že táto je možná len vtedy, keď podľa stavebného
zákona vzniknú dve samostatné veci, ale práve z dôvodu, že stavba je situovaná na pozemku parcela

č. XXXXX/XXX, ktorý je vo vlastníctve pozemkového spoločenstva Urbár U. a na pozemku
XXXXX/XXX,ktorýniejevlastnícky vysporiadaný,takniejemožnéabyvznikli dvesamostatnéveciana
základe tohto nie je možná reálne deľba rodinného domu č.s. XXX kat. územie U.. Žalobca v konaní
predložil geometrický plán a vyjadrenie Ing. Mateja Sýkoru - znalca z odboru geodézie a kartografie,ktorý opačne uvádzal, že nie je rozhodujúce vlastníctvo k pozemkom pod stavbou pre zápis stavby,
ktorá vznikla na základe reálneho rozdelenia pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Zároveň žalobca v konaní predložil vlastný nákres prízemia a prvého poschodia rodinného domu , kde

označil jednotlivé miestnosti a podľa tohto žiadal rozdeliť rodinný dom č.s. XXX.

32/ Súd pri rozhodované vychádzal z toho, že na základe takýchto výsledkov dokazovania nebolo
preukázané, že stavba je reálne deliteľná. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby bola stavba reálne
deliteľná, tak je potrebné aby vznikli na základe reálneho rozdelenia pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, dve samostatné stavby podľa stavebných predpisov. Zároveň ale nie je možné
vychádzať len z geometrického plánu, ktorý rozdeľuje pozemky pod stavbou. V konaní totiž
žalobca nepredložil taký dôkaz a ani nenavrhol doplniť dokazovanie tak, aby bolo preukázané, že je
nielen možné stavbu rozdeliť na dve samostatné stavby, ale zároveň aby predložil aj také dôkazy,
ktoré ako súčasť rozsudku budú slúžiť na zápis dvoch samostatných stavieb, ktoré vzniknú po
reálnom rozdelení. Nákres, ktorý predložil žalobca a kde vyznačil jednotlivé miestnosti a podľa

ktorého rozdielnym spôsobom navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo žalobca a
žalovaná nie je takou listinou, na základe ktorej by v súlade so stavebnými predpismi bolo možné
zapísať dve samostatné stavby, ktoré vzniknú reálnym rozdelením domu č.s. XXX. Taktiež ani
na základe predloženého geometrického plánu, ktorý len rozdeľuje pozemky pod stavbou, nie je
možné konštatovať, že rozhodnutím súdu vznikajú dve samostatné stavby spôsobilé na zápis v

katastri nehnuteľnosti. Zároveň súd prihliadal aj na stanovisko znalkyne Ing. Brezániovej, ktorá
sa jednoznačne vyjadrila, že pokiaľ pozemky nie sú vysporiadané pod stavbou a spoluvlastníkmi
pozemkov ani nie sú spoluvlastníci stavby, tak nie je možné ani túto stavbu reálne rozdeliť. Pokiaľ
na základe odborného vyjadrenia znalca žalobca argumentoval inými závermi, tak tu súd poukazuje,
že tento znalec je znalcom z odboru geodézie a kartografie a nie znalec z odboru stavebníctvo

a k reálnemu rozdeleniu stavby a vzniku dvoch samostatných stavieb je potrebné podľa názoru
súdu, aby zaujal stanovisko znalec z odboru stavebníctva, čo v tomto prípade túto podmienku
Ing. Matej Sýkora nespĺňal, ale predložil iba geometrický plán na rozdelenie nehnuteľností, ktoré nie
sú predmetom konania a strany konania ani nie sú spoluvlastníci týchto pozemkov. Zároveň žalovaná,
aj keď sa vyjadrovala k reálnej deľbe, konštatovala, že nebolo preukázané, že by predmet konania

bol reálne deliteľný podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a zároveň tak, aby mohol funkčne
slúžiť ako dve samostatné stavby. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti i súd dospel k
takému záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na skutkové tvrdenie o tom, že
stavbu je možné reálne rozdeliť, a to takým spôsobom ako žiadal vykonať vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k stavbe - dom č.s. XXX.

33/ Na základe uvedeného súd teda rozhodol druhým spôsobom pri vyporiadaní, a to prikázal
nehnuteľnosť za náhradu žalovanej. Pri rozhodovaní sa vychádzalo z toho, že žalovaná uviedla, že
žiada aby nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalobcu a zároveň
táto má aj väčšinový spoluvlastnícky podiel 3 a zároveň žalobca v žalobe takýto spôsob vyporiadania

navrhol, ak stavba nie je reálne deliteľná a nikdy sa nikdy nevyjadril v tom zmysle, že žiada aby bola
stavba prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a zároveň tento aj uvádzal, že trvalé bydlisko
má v USA a má záujem len o krátkodobé bývanie počas roka v dome, ktorý je predmetom konania. Na
základe tohto je zrejmé, že boli splnené zákonné podmienky § 142 ods. 1, aby bola stavba - rodinný
dom č.s. XXX prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej.

34/ Pri rozhodovaní o vyplatení primeranej náhrady žalobcovi sa prihliadalo jednoznačne na znalecký
posudok Ing. Brezániovej, ktorá sa vyjadrila k všeobecnej hodnote rodinného domu vo výške
80.800 eur spolu aj s prípojkami, žumpou a vonkajšími schodmi, tak ako je uvedená rekapitulácia
v znaleckom posudku a tak ako táto stavba je predmetom vyporiadania. Pokiaľ s touto hodnotou

nesúhlasil žalobca a poukazoval na ním predložený znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa
Ing. Homzová, tak tu súd poukazuje, že tento znalecký posudok je iba ako listinný dôkaz, nakoľko
nespĺňa podmienky § 209 CSP. Zároveň znalkyňa Ing. Brezániová sa vysporiadala so všetkými
námietkami žalobcu , tak ako vyplýva z jej vyjadrenia zo dňa 25.3.2016, kde súd nemal odôvodnené
pochybnosti o záveroch znaleckého posudku Ing. Brezániovej, a tak bolo rozhodnuté o výške

náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu v zmysle tohto znaleckého posudku a žalovaná je
teda povinná vyplatiť 1 všeobecnej hodnoty - sumu 20.200 eur žalobcovi v lehote do 30.dní po
právoplatnosti rozsudku, kde súd konštatuje že ide o primeranú lehotu vzhľadom na výšku výplaty
a predmet vyporiadania podielového spoluvlastníctva.35/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán konania
k rodinnému domu č.s. XXX kat. územie U., zapísaný na LV XXXX a vykonal vyporiadanie tak, že

stavbu prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a táto je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 20.200
eur v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku .

36/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

37/ Žalovaná mala vo veci plný úspech, keďže táto jednak súhlasila so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva a navrhla vyporiadanie, ktoré zodpovedalo zákonnému ustanoveniu
§ 142 ods. 1 OZ a súd návrhu žalovanej na vyporiadanie vyhovel, a tak jej bola priznaná náhrada
trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.