Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118307201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118307201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, N.: XX XXX XXX, proti žalovanému R. X.,
narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. X., o zaplatenie 4 629,82 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Csp/102/2018-198 z 15. mája
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti
zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúd BanskáBystrica (ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 05. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4 629,82 Eur z titulu nedoplatku istiny, sumu 2 734,88 Eur z titulu dlžných úrokov z
omeškania ako aj dojednaných úrokov ku dňu 30. 06. 2018, úrok z omeškania zo sumy 4 629,82 Eur
vo výške 5,15 % ročne od 01. 07. 2018 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). O nároku na náhradu

trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca Poštová banka a.s. (ďalej aj ,,právny
predchodca žalobcu“) sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy X 629,82 Eur s
príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 06. 12. 2011 (ďalej
aj ,,Zmluva o úvere“).
Na návrh právneho predchodcu žalobcu súd prvej inštancie pripustil zmenu subjektu v konaní

uznesením zo dňa 31. 01. 2019 tak, že žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
20. 12. 2018 sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o úvere, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 5 000,- Eur na dobu splácania 8 rokov, ktorý mu mal byť
poskytnutý na jeho účet v Poštovej banke za účelom splatenia jeho predchádzajúcich záväzkov Poštovej
banky a spoločnosti Profi Credit. Výška mesačnej splátky bola dojednaná 93,- Eur, dojednaný úrok 15,9
% ročne, poplatok za správu a vedenie účtu 1,66 Eur, RPMN 18,49 %, priemerná RPMN 18,29 %,

celková výška nákladov 4 177,33 Eur, dátum konečnej splatnosti 20. 12. 2019, dátum prvej splátky 21.
12., každá splátka splatná 20. dňa v mesiaci. Celkove mal uhradiť sumu 9 177,33 Eur.Žalovaný uhradil od poskytnutia úveru do februára 2013 celkove sumu 370,18 Eur. Z poskytnutej sumy
5 000,- Eur po odpočítaní tejto sumy zostáva z titulu istiny úhrada sumy 4 629,82 Eur, ktorú žalobca
požadoval a v tejto časti súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú, preto jej vyhovel.

V konaní nebolo sporné, že v dôsledku neuhrádzania pohľadávky došlo k predčasnej splatnosti úveru
dňa 16. 10. 2016, keď žalobca predtým dňa 30. 09. 2015 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v
lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením na uplatnenie práva v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).
V konaní tiež nebola sporná výška dlžných dojednaných zmluvných úrokov ako aj úrokov z omeškania

do 30. 06. 2018 v žalovanej sume 2 734,88 Eur, preto aj v tejto časti prvoinštančný súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel s poukazom na to, že Zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva obsahovala
všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere.
Zároveň súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania z dlžnej istiny 4 629,82 Eur odo dňa 17. 10.
2015 vo výške 5,15 % ročne, ktorá výška bola požadovaná v súlade so znením ustanovenia § 517 OZ

a vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z..
Prvoinštančný súd ďalej uviedol: ,,V časti požadovaného dojednaného úroku z istiny vo výške 15,90 %
ročne od 01. 07. 2018 súd žalobu zamietol a to z nasledujúceho dôvodu:
K predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním žalobcu ako veriteľa a bol to veriteľ,
ktorý v súvislosti so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným

adresovaným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný
právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie
celej požičanej istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia
úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu
naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny,

ktorá sa postupne vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok
predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitostí veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu
úveru k dispozícii nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je príznačný pre predčasné a
mimoriadne zosplatnenie úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym
úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí

v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva na dispozícii s istinou úveru a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve
v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných
prostriedkov spotrebiteľa a nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po zosplatnení úveru poskytuje

viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal tento stav veriteľ
nemá právo inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav,
keď spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom, vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo by

o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ
by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované
nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Takýto stav by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi. Navyše keď veriteľ si môže nárokovať a domôcť sa
jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Zároveň by bol podporený stav,

v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav
jeho potenciálnej nečinnosti alebo stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú sumu jednorazovo.
Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. V takomto stave patria zmluvným stranám len
sankcie s poukazom na § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak

sa žalobca od platných plnení domáha aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru
neprešli by tieto nároky testom ustanovení OZ i s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ OZ.
Pokiaľ by aj existovala dohoda o platení úrokov za úver po splatnosti, táto spôsobuje, že takéto
úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutejalebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania.
Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania alebo ďalších sankciách platiť po
splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do jeho splatenia, spôsobuje značnú nerovnováhu

ku škode spotrebiteľa, predstavuje jeho značné zhoršenie jeho postavenia a je nepravdepodobné, že
by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom
čestne a rovnocenne. Nie je kogentná úprava o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje
úrokyzaúverbezčasovejúpravyapretodohodaotakýchtoúrokochjeodklonomoddispozitívnejúpravy
a na viac sa dostáva do rozporu s ustanovením § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Takáto dohoda je

neplatná pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39, § 52 ods. 2, § 517 ods. 2 OZ (rozsudok Krajského
súdu Prešov č. k. 6Co/190/2014 a uznesenie IV.ÚS 476/2012).“
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ,,CSP“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (druhý výrok), podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu
náhradu trov konania, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP.
V odôvodnení odvolania namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože
nie je zrejmé, z akého právneho predpisu okresný súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nepatrí nárok na zmluvné úroky. Ďalej uviedol, že uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 143 /1998 zaoberajúce sa otázkou nároku na zmluvný úrok po vyhlásení

predčasnej splatnosti, nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu, navyše rozhodovacia prax
súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, preto nie je v súlade
s princípom právneho štátu.
V prípade zmluvného úroku ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, ide o plnenie,
ktoré je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako

forma odmeny žalobcu za poskytnutie úveru. Aj z jazykového výkladu § 503 ods. 3 ObZ, je zrejmé, že
zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Úroky z úveru sú odplatou
za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je
povinný ich platiť od okamihu reálneho poskytnutia úveru do okamihu jeho vrátenia. Na povinnosť platiť
úroky z úveru nemá vplyv zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia

poskytnutého úveru.
Poukázal na bod 6. 4 Obchodných podmienok, podľa ktorého: ,,V prípade, ak sa stane úver predčasne
splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou
úroku z omeškania z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“
S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi súhlas, čo potvrdil svojím

podpisom na zmluve. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru,
pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, preto
je oprávnený aj na zaplatenie tejto položky.
Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z
omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným

právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Poukázal na
ustanovenie § 517 ods. 2 OZ. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu,
úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby.
Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve,
povinnosť zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo

zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Obidva úroky môže veriteľ žiadať popri sebe
bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza
k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Ďalej poukázal na rozhodnutia
všeobecných súdov (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16. 08.
2018 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/22/2018 zo dňa 28. 06. 2018.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v závislom výroku o

trovách konania (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

6. Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že v posudzovanej veci ide o spotrebiteľskú
zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu

prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri
kontraktácii využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.

7. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je určenie zmluvných strán, výšky úveru a záväzku veriteľa

poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ako aj záväzok dlžníka
vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by
vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu
tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov
dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z..

8. Kardinálnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru aj
úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť
úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a dispozitívne v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť
úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o
povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj
z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom
na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. V

rozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd
Českej republiky vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke
dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia
veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že
istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd Českej republiky v tomto rozhodnutí

výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje
zákonnú sankciu za omeškanie zo zaplatením istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska
posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah
zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania
pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014

. Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky môžu byť veriteľom
požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah.
S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. 33Odo/518/2003
z 25. 09. 2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2007, sp. zn.
33Cdo/1401/2014 z 24. 07. 2014) Najvyšší súd Českej republiky

v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal jednoznačnú odpoveď, že „dohodnuté úroky
z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie
povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté
úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zozákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní so splnením
dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní
dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom

pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ ), majú však
iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre
posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné
úroky z omeškania nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli.“

9. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade
prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok (ďalej aj „OP“), v ktorých si zmluvné strany môžu
dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú
obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných OP, na
ktoré zmluva môže odkazovať.

10. Uvedené uplatnenie OP však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné
limity.

11.Prespotrebiteľskézmluvyplatí,ženemôžuobsahovaťdojednania,ktorésúvrozporespožiadavkami
dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej

také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť
takéto OP súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi
súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie
oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej
zmluve o tom, že bol s Obchodnými podmienkami oboznámený.

12. V spotrebiteľských zmluvách obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo ktoré sú k
nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú

pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napr.
dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovská doložka). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

13. V danom prípade Zmluva o úvere v čl. 3. 6 uvádza: ,,Právne vzťahy neupravené v ZoÚ sa

riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách,
príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a niektorých
zákonov (ZoSÚ).“ V dôsledku uvedeného zo Zmluvy o úvere jednoznačne nevyplýva, že konkrétne ktoré
obchodné podmienky sú jej súčasťou a s ktorými žalovaný mal možnosť oboznámiť sa, eventuálne

vyjadriť súhlas.

14. Žalobca v prípade úroku po zosplatnení odkazuje v odvolaní na bod 6. 4 Obchodných podmienok,
podľa ktorého: ,,V prípade, ak sa stane ver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú
istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania z omeškania až do úplného

splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ Odvolací súd konštatuje, že z obsahu Obchodných
podmienok pre úver - lepšiasplátka účinných od 01. 08. 2011 nevyplýva v odvolaní žalobcom citované
znenie 6.4 Obchodných podmienok.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok na úrok po zosplatnení má byť výsledkom tzv. individuálneho

dojednania, t.j. dojednania nároku na úroku po zosplatnení, ktoré musia byť súčasťou Zmluvy o úvere,
pričom zo Zmluvy o úvere konkrétna výška úrokov, ktorú je na základe konkrétneho dojednania v
konkrétnej výške spotrebiteľ povinný zaplatiť, sa neuvádza.

16. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu

nebol individuálne dohodnutý úrok po zosplatnení, pričom absentuje i platne dohodnutá výška úroku po
zosplatnení úveru, preto ho nemožno v zmysle ustanovení o spotrebiteľskom úvere ani požadovať.17. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dohodnutie úrokov po zosplatnení úveru so
žalovaným ako spotrebiteľom, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom,
že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných Obchodných podmienkach žalovaný ako spotrebiteľ

pristúpil, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovaným neboli platne dojednané úroky v prípade
zosplatnenia úveru.

18. V súvislosti s odvolacími argumentami žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že procesný postup
súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných dôvodov pre zrušenie

rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem
iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a
právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia.

19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a
II. ÚS 251/03).

20. So žalobcom treba súhlasiť v tom, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo
základných atribútov spravodlivého súdneho procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Rozhodnutie
súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Z každého rozhodnutia súdu musí

byť jednoznačne zrejmé, z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a
ako vec právne posúdil. Z právneho posúdenia má byť zrejmé, ako príslušné právne normy, ktoré súd v
prejednávanom prípade aplikoval, konajúci súd vykladá v spojitosti s danou vecou.

21. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia okresného súdu dospel k záveru, že

rozhodnutie okresného súdu vyššie uvedené atribúty spĺňa - rozsudok je riadne odôvodnený, teda tak,
ako ukladá ust. § 220 CSP, rozsudok je preskúmateľný súdom vyššieho stupňa. Obsahom odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu je opísanie zisteného skutkového stavu a základných skutočností
majúcich rozhodný vplyv na výsledok rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, ako zistené skutočnosti
posudzoval a vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie. V rozhodnutí súd prvej

inštancie uvádza konkrétne skutkové fakty, skutkové zistenia týkajúce sa predmetu daného konania,
konkrétne dôkazy a závery, ktoré z nich vyvodil, ako aj právne posúdenie. Skutočnosti rozhodné a
významné pre rozhodnutie vo veci sú obsahom odôvodnenia rozsudku a súd prvej inštancie k nim zaujal
konkrétne stanovisko.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom
výroku (druhý výrok) potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania
(tretívýrok),pretožeokresnýsúdsprávne rozhodolohľadnetrovkonania sprihliadnutímúspechžalobcu
v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

23. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§
367 ods. 2 CSP).

24. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto
prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trovodvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní
nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).