Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317204648
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2317204648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. Z. XXX, I., zastúpená advokátkou: JUDr. Daniela Mašánová, AK so sídlom Pod Párovcami 1343/7,
Piešťany, proti žalovanému: Ing. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, A., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
22. februára 2018 č.k. 26C/15/2017-119 v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 14. júna 2018
č.k. 26C/15/2017-164 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p o t

v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okresný úrad W., katastrálny odbor, a to byt
č. XX na X. poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome na W. ulici č. XX/XX, postavený
na parcele č. 3085, parcela reg. „C“, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o
veľkosti 2456/377352 (výrok I.). Súd prikázal nehnuteľnosť uvedenú v odseku I. do výlučného vlastníctva

žalobkyne, ktorá je povinná zaplatiť žalovanému sumu 8275,00 eur, do troch dní (výrok II.). Ďalej súd
žalobkyni priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 137 ods. 1, 2, § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,

že žalobkyňa spolu so žalovaným je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na
Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor v A., ide o nehnuteľnosť - byt č. XX na 5. poschodí, vchod
XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome v A. na W. ulici č. XX/XX, ktorý je zapísaný na Okresnom úrade
Galanta, katastrálny odbor v A., na LV č. XXXX kat. úz. A. a to žalobkyňa pod B/80 v ideálnom podiely v
3/4-inách a žalovaný pod B/81 v ideálnom podiely v 1/4-ine. Ďalej žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nachádzajúceho sa
v A. na W. ulici č. XX/XX v ktorom sa nachádza vyše opísaný byt č. XX a ktorý je zapísaný na LV č.

XXXX kat. úz. A., a to žalobkyňa i žalovaný v 2456/377352-inách. Predmetnú nehnuteľnosť žalobkyňa i
žalovaný nadobudli v dedičskom konaní po našom otcovi neb. Ing. C. O., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, a to
na základe Osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. U. M., PhD. zo dňa 09.08.2016, sp.zn. 17 D 459/2016,
Dnot 72/2016. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo ohľadne predmetu konaniak dohode, súd prioritne skúmal, či je alebo nie je nehnuteľnosť vyššie špecifikovaná reálne deliteľná,
pričom dospel k záveru, že vzhľadom na nespornú skutočnosť, že ide o garsónku, nehnuteľnosť reálne
deliteľná nie je. Na základe uvedeného zistenia pristúpil k druhému zákonnému spôsobu vyporiadania

- prikázanie veci do výlučného vlastníctva za primeranú hodnotu jednému spoluvlastníkovi. Vzhľadom
na skutočnosť, že obaja spoluvlastníci mali o prikázanie nehnuteľnosti záujem, vychádzal najmä z
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, kde žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu
3/4, žalovaný je menšinovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1/4. Postupujúc podľa ust. § 142
ods. 1 OZ, žalobkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka má nárok na prikázanie nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva a navyše aj preukázala, že po smrti otca, žalobkyňa sama uhrádza všetky
poplatky spojené s touto nehnuteľnosťou. Na základe uvedených zistení súd prikázal nehnuteľnosť
do výlučného vlastníctva žalobkyni. Primeraná náhrada prislúchajúca žalovanému ako podielovému
spoluvlastníkovi o veľkosti podielu 1/4 v pomere k celku, vychádzajúc z nespochybnenej všeobecnej
hodnotynehnuteľnostipodľaznaleckéhoposudkuIng.C.R.č.216/2017vovýške33100eur, zodpovedá
sume 8275 eur (33100eur/4), ktorú platobnú povinnosť súd uložil žalobkyni do 3 dní. Súd procesne plne

úspešnej žalobkyni priznal náhradu plnej miery trov konania a trov právneho zastúpenia podľa vyššie
cit. ustanovenia.

4. Opravným uznesením zo dňa 14.06.2018 č.k. 26C/15/2017-164 súd prvej inštancie opravil výrok
I. rozsudku zo dňa 22.02.2018 č.k. 26C/15/2017-119, ktorý znie nasledovne: Súd zrušuje podielové

spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. A., Okresný
úrad Galanta, katastrálny odbor a to byt č. XX na piatom poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v
bytovom dome v A., na W. ulici č. XX/XX, postavený na parcele č. 3085 parcela registra „C“ spolu
s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 2456/377352-in, keď v ostatných
častiach zostáva rozhodnutie nezmenené. Súd prvej inštancie vydal toto opravné uznesenie na návrh

žalobkyne, nakoľko v rozhodnutí súdu prvej inštancie zo dňa 22.02.2018 absentovalo riadne označenie
nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho územia, nakoľko tam chýbalo označenie katastrálneho územia a
mesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza a preto súd vykonal opravu tejto zrejmej nesprávnosti v zmysle
§ 224 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal odvolací
súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a aby zaviazal účastníkov sporu predmetnú nehnuteľnosť
predať za najvyššiu trhovú cenu a utŕženú sumu si po odpočítaní vzniknutých nákladov rozdelili
podľa výšky podielu na nehnuteľnosti. V odvolaní žalovaný namietal, že na deň 28.02.2018 bolo v
tejto právnej veci vytýčené pojednávanie, ktorého sa nemohol zúčastniť z pracovných dôvodov, čo

aj dodatočne ospravedlnil, avšak nedal súhlas, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Na tomto
pojednávaní bol vynesený rozsudok, nakoľko mu bol doručený dňa 10.04.2018 aj keď rozsudok je
datovaný dňom 22.02.2018, hoci pojednávanie bolo vytýčené na deň 28.02.2018, čiže rozhodnuté bolo
už pred vytýčeným pojednávaním. Taktiež odvolateľ namietal, že do začiatku pojednávania mu nebol
doručený znalecký posudok č. 216/2017 vypracovaný znalcom Ing. C. R., ktorý určil všeobecnú cenu

nehnuteľnosti na sumu 33.100,- eur, tento si nemal možnosť preštudovať, ani sa k nemu vyjadriť, ani
vzniesť námietky. Taktiež uviedol, že už na pojednávaní namietal, že znalecký posudok nezohľadňuje
trhovú cenu nehnuteľnosti a to sa aj potvrdilo. Má 19-ročnú prax v realitnom biznise, nakoľko mal v A.
realitnú kanceláriu. Znalec stanovil všeobecnú cenu nehnuteľností na 33.100,- eur a rovnaké garsónky
v A. sa v tomto období predali za cenu 41.000 až 43.000,- eur a taktiež uviedol, že je po nich veľký

dopyt. Poukázal na to, že žalobkyňa nikdy neprejavila záujem o dohodu a vôbec sa s ním nebavila na
túto tému, ako naložiť s garsónkou a hneď to riešila súdnou cestou.

6. K odvolaniu žalovaného zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie

žalovaného, že ďalšie pojednávanie v predmetnej veci bolo stanovené na deň 28.02.2018, nakoľko
na pojednávaní konanom dňa 14.11.2017, na ktorom bol prítomný aj žalovaný, bolo pojednávanie
odročené za účelom dokazovania, vypracovania znaleckého posudku na predmetnú nehnuteľnosť a
toto pojednávanie bolo odročené na ďalší termín pojednávania a to na deň 22.02.2018, pojednávacia
miestnosť č. P-2, čo prítomné sporové strany a teda aj žalovaný brali na vedomie a boli poučení, že

už ďalšie predvolanie neobdržia. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že má prioritne záujem na
tom, aby bol vyplatený z trhovej ceny nehnuteľnosti a dá si aj sám vypracovať znalecký posudok. Na
riadne určený termín pojednávania sa však žalovaný nedostavil bez ospravedlnenia neúčasti. Žalobkyňa
taktiež uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že sa s ním nechcela mimosúdne dohodnúť.Súd svojim podaním zo dňa 01.10.2017 predložila SMS správy, ktorými kontaktovala žalovaného
ohľadne vyriešenia spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, avšak bezvýsledne. Bola nútená riešiť
predmetnú vec súdnou cestou, keďže so žalovaným nebola možná dohoda. Ide o zrušenie podielového

spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, keďže nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, ide
o garsónku, prichádza do úvahy druhá zákonná možnosť a to prikázanie veci do výlučného vlastníctva
za primeranú náhradu jednému spoluvlastníkovi.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle ust. § 387 CSP.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 26C/15/2017 je návrh žalobkyne na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz.

A., Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor a to byt č. XX na O. poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci
sa v bytovom dome v A., na W. ulici č. XX/XX, postavený na parcele č. 3085 parcela registra „C“ spolu
s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 2456/377352-in.

9. Predmetom odvolacieho konania s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu žalovaného je

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okresný úrad
Galanta, katastrálny odbor, a to byt č. XX na X. poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome
na W. ulici č. XX/XX, postavený na parcele č. XXXX, parcela reg. „C“, spolu s podielom na spoločných
častiach a zariadeniach domu o veľkosti 2456/377352 (výrok I.). Súd prikázal nehnuteľnosť uvedenú

v odseku I. do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá je povinná zaplatiť žalovanému sumu 8275,00
eur, do troch dní (výrok II.). Ďalej súd žalobkyni priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia (výrok III.).

10. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd vo veci rozhodol dňa 22.02.2018 aj keď termín pojednávania

bol určený na deň 28.02.2018 z ktorého pojednávania sa dodatočne ospravedlnil. Taktiež namieta, že
mu pred pojednávaním nebol doručený Znalecký posudok č. 216/2017 vypracovaný znalcom Ing. C. R.
a zároveň nesúhlasí s cenou nehnuteľnosti určenou znalcom vo výške 33.100,- eur, ktorú nepovažuje
za trhovú. Žiadal odvolací súd , aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a zaviazal sporové strany
predmetnú nehnuteľnosť predať za najvyššiu trhovú cenu a utŕženú sumu rozdeliť podľa výšky podielov

na nehnuteľnosti.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu
prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledujúce odpovede na
odvolaciu argumentáciu žalovaného, ktorou je viazaný a iba ktorá vytvára predmet prieskumu
odvolacieho súdu.13. Z obsahu spisu a to konkrétne zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.11.2017 odvolací súd zistil,
že pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa a jej právna zástupkyňa a taktiež žalovaný. Zo zápisnice

ďalej vyplýva, že súd uviedol, že ako nesporným sa zdá zákonný dôvod na zrušenie podielového
spoluvlastníctva, pričom má za to, že relevantným sa javí byť v poradí druhý zákonný spôsob
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaatoprikázanímnehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctvajednej
zo sporových strán, s povinnosťou výplaty druhej strany, pričom spornou zostáva výška všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že do najbližšieho pojednávania

vzhľadom na argumentáciu žalovaného predloží súdu znalecký posudok ohľadne všeobecnej ceny
hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný v prejednávanej veci uviedol, že on má prioritne záujem na tom,
aby bol vyplatený z trhovej hodnoty nehnuteľnosti a dá si aj sám vypracovať znalecký posudok,
nakoľko potvrdenia realitných kancelárií nemajú reálnu výpovednú hodnotu. Následne súd prvej
inštancie prijal uznesenie, ktorým pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania odročil na deň
22.02.2018 o 10.30 hod., pojednávacia miestnosť č. P-2 s tým, že prítomné strany sporu berú termín

pojednávania na vedomie a predvolané už nebudú a právna zástupkyňa žalobkyne najneskôr k
termínu pojednávania zašle súdu znalecký posudok. Z podania právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa
10.01.2018 (doručené súdu dňa 11.01.2018) vyplýva, že predkladá súdu vypracovaný znalecký posudok
na predmetnú nehnuteľnosť, ktorý vypracoval znalec v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhady
hodnoty nehnuteľností Ing. C. R. a to Znalecký posudok zo dňa 18.12.2017, kde v zmysle predloženého

vypracovaného znaleckého posudku je všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti vo výške 33.100,- eur.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.02.2018 vyplýva, že pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa ako
aj jej právna zástupkyňa, žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, s tým, že bral termín pojednávania
na vedomie a do vyvolania veci svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd prijal uznesenie, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a otvoril pojednávanie, na ktorom oboznámil prítomných

účastníkov s doterajším priebehom konania, a to najmä s doplnením dokazovania na č.l. 90, na
ktorom sa nachádza žalobkyňou predložený znalecký posudok Ing. R.. Na základe takto predloženého
znaleckého posudku následne právna zástupkyňa žalobkyne upravila výšku vyrovnávacieho podielu
na sumu 8.275,- eur, čo predstavuje 1 ceny bytu v hodnote 33.100,- eur a žiada, aby takto bolo
rozhodnuté o podanej žalobe žalobkyne v znení tejto úpravy. Následne po poučení podľa § 154

CSP právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil na tomto pojednávaní aj rozsudok. Na č.l. 125 v
spise sa nachádza ospravedlnenie žalovaného zo dňa 07.03.2018, doručené súdu prvej inštancie dňa
08.03.2018, v ktorom sa uvádza, že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní dňa 28.02.2018 a to
z dôvodu, že sa nemohol uvoľniť z práce.

14. Odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že súd mal namiesto prikázania veci žalobkyni,
nariadiť predaj nehnuteľnosti a výťažok rozdeliť podľa podielov nie je dôvodná , nakoľko súd musí pri
vyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva dodržaťporadieapodmienkyupravenévust.§142ods.1OZ.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je zrejmé, že z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k

dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak súd o zrušení
a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva,

lebo sú preň záväzné. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu ajnaďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona

č. 162/1995 Z.z.).

17. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen

rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti
novely zákonom č. 526/2002 Z.z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré

zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych
podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho

porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to,
kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Tento spôsob
vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec
záujem. Zároveň je vždy potrebné skúmať schopnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky
podiel.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného, ktorý
žiadal, aby vo veci bolo rozhodnuté tak, že súd nariadi predaj nehnuteľnosti a následne rozdelí výťažok
podľa podielov nie je dôvodná, nakoľko súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, keďže

sú preň záväzné. V prvom rade súd prvej inštancie správne skúmal, či je predmetná nehnuteľnosť
reálne deliteľná a bolo správne konštatované, že vzhľadom na nespornú skutočnosť, že ide o garsónku,
nehnuteľnosť reálne deliteľná nie je tak, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom slova zmysle
a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Keďže súd zistil, že
rozdelenie nehnuteľnosti nie dobre možné, následne musel skúmať, či je možné prikázať nehnuteľnosť

zaprimeranúnáhradujednémuzospoluvlastníkov.Priskúmanítohtospôsobuvyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva dospel súd prvej inštancie k záveru, že je dôvodné ho aplikovať, nakoľko žalobkyňa ako
väčšinová spoluvlastníčka (podiel 3/4) na rozdiel od žalovaného (podiel 1/4) mala záujem predmetnú
nehnuteľnosť nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanému hodnotu
jeho spoluvlastníckeho podielu, keď samotný žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že chce mať od

žalobkyne vyplatenú trhovú hodnotu svojho podielu. Na základe uvedeného preto správne súd prvej
inštancievyporiadalpredmetnépodielovéspoluvlastníctvosporovýchstrántak,ženehnuteľnosťprikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne a zároveň ju zaviazal zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného tak zároveň vyplýva, že nebol daný žiaden zákonný dôvod na
to, aby súd pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva žiadaného žalovaným, nakoľko

ten by mohol nastúpiť až v prípade nemožnosti použitia druhého spôsobu vyporiadania.

19. Námietka žalovaného, že súd konal dňa 22.2.2018 a pritom mal konať dňa 28.02.2018 nie
je dôvodná, nakoľko zo spisu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní dňa 14.11.2017 zobral termín
pojednávania určený na deň 22.2.2018 na vedomie s tým, že mu už nebude zvlášť na toto pojednávanie

doručované predvolanie. Zo spisu tak nevyplýva, že by súd v tejto veci určil termín pojednávania na deň
28.02.2018, tak ako ho uvádza žalovaný a preto nie je jeho námietka, že súd mal konať dňa 28.02.2018
a nie 22.02.2018 dôvodná.

20. Taktiež nie je dôvodná námietka žalovaného, že žalobkyňou predložený znalecký posudok Ing.

R. nepreukazuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti, nakoľko súd prvej inštancie správne, plne v súlade
s § 187, § 191, tiež § 208 ako i § 153 CSP vykonal dokazovanie práve súkromným znaleckým
posudkom, ktorý posudok predložila súdu prvej inštancie žalobkyňa, ktorý postup odvolací súd zároveň
považuje za hospodárny (pozri čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Všeobecnepritom platí, že pri hodnotení znaleckého posudku (rešpektujúc jeho zvláštnosti) sa musí súd zaoberať
tým, či posudok znalca má všetky formálne náležitosti, či jeho závery sú náležite odôvodnené a
podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal zadanie mu vymedzené a či bral do úvahy všetky

skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať a či jeho závery zodpovedajú výsledkom konania a nie sú
v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd však pritom nemôže preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov znalca, keďže sudcovia na to nemajú odborné vedomosti, alebo ich nemajú v takom
rozsahu, aby mohli takéto preskúmanie vykonať. Len keď existujú pochybnosti o vecnej správnosti
znaleckého posudku, možno pokračovať v posudzovaní jeho správnosti. Tu pritom odvolací súd, zhodne

s prvoinštančným súdom pochybnosti o formálnej a vecnej správnosti posudku Ing. R. - znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý pri ocenení dotknutej
nehnuteľnosti vychádzal z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej (tržnej) hodnoty
majetku, nemá. Napokon žalovaný vo svojom odvolaní síce spochybnil znalcom zistenú všeobecnú
cenu nehnuteľnosti, avšak súdu túto tvrdenú skutočnosť nepreukázal a ani nenavrhol nariadiť znalecké
dokazovanie súdom na jej preukázanie a preto je potrebné konštatovať, že žalovaný v tomto smere

neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. V tejto súvislosti nebola dôvodná ani odvolacia námietku
žalovaného, že súd ho pred rozhodnutím neoboznámil so znaleckým posudkom Ing. R., nakoľko
žalovaný má ako sporová strana právo v zmysle § 97 CSP nahliadať do súdneho spisu a taktiež je
potrebné uviesť, že v prípade, ak by sa žalovaný riadne zúčastnil pojednávania dňa 22.02.2018 s
predmetným znaleckým posudkom sa mohol oboznámiť v rámci oboznamovania súdu s vykonanými

dôkazmi.

21. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych argumentov dospel odvolací súd k
jednoznačnému záveru, že najrozumnejšiemu a najspravodlivejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov
medzi žalobkyňou a žalovaným ako podielovými spoluvlastníkmi zodpovedá riešenie, ku ktorému dospel

aj súd prvej inštancie a to zrušenie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, prikázanie
ich do výlučného vlastníctva žalobkyni za primeranú náhradu.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím ustanovenia § 387
ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania

ako vecne správny potvrdil a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

23. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).