Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 19C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317203994
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317203994.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: I. I., T..

X.X.XXXX, H. N. XXX/XX, XXX XX Š., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, IČO: 42 256 593, so sídlom
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava 811 04, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a
iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.267,47 Eur spolu s úrokom z omeškania
o výške 5,0% ročne zo sumy 1.267,47 Eur od 3.2.2017 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti úroku 5,0% ročne zo sumy 1.267,47 Eur od 30.1.2017 do 2.2.2017 zamieta.

III. Konanie v časti určenia, že zmluva o úvere c. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným dňa 5.2.2014 je neplatná, eventuálne, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.2.2014 sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, zastavuje.
IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.2.2017, doručenou dňa 27.2.2017 domáhal určenia neplatnosti Zmluvy
o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 5.2.2014, č. XXXXXXXXXX (ďalej aj
„zmluva“) eventuálne, že úver vyplývajúci zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca si uplatnil
aj náhradu trov konania. Uvedených nárokov sa domáhal z dôvodu, že zmluva nie je uzatvorená v
súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSÚ“)

a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. V zmluve je uvedená úroková sadzba 70,02%,
pritom RPMN je uvedená 69,49%, teda je nižšia ako úroková sadzba, a tým nie je RPMN uvedená v
správnej výške (rozhodnutie KS Žilina, sp. zn. 10Co/672/2014). Ďalej, výška úrokovej sadzby uvedená
v zmluve (70,02%) nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej hodnote ročnej úrokovej
sadzby pre podobné pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci február
2014: 11,16%. Dohodnutá výška úrokovej sadzby teda podstatne prevyšuje mieru z úverov obchodných
bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Slovenské súdy v sporoch,

kde vystupoval žalovaný viackrát označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu za neprijateľnú a v rozpore s
dobrýmimravmi(žalobcapoukázalnarozhodnutiaKSPrešovz5.11.2014,sp.zn.3Co/114/2014,NSSR
z 26.6.2013, sp. zn. 4 Cdo 51/2012, ďalej sp. zn. IM Cdo 1/2009 z 31.7.2009, OS Nitra z 24.05.2016 sp.
zn. 7C/126/2014). Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚa úver z nej vyplývajúci sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
V zmluve absentujú ďalšie náležitosti, a to: neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, adresy
veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru.

Niektoré podstatné dojednania sú len súčasťou Zmluvných dojednaní spoločnosti žalovaného, no nie
integrálnou súčasťou zmluvy. Zmluvné podmienky sa častokrát iba formálne prikladajú k zmluve bez
toho, aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil a tým zneužívajú spotrebiteľa ako slabšiu stranu
zmluvného vzťahu. Žalovaný so žalobcom spoločne so zmluvou uzavrel dňa 5.2.2014 aj Dohodu o
poskytnutíslužby,závislúnazmluve,ktorájevabsolútnomrozporesdobrýmimravmi,vrozporesoZoSÚ

a občianskym zákonníkom. Na základe tejto dohody žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu
spočívajúcu v odklade splatnosti splátok. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 168,17
EUR. Obdobné poplatky, ktoré súvisia so zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom (napr. rozhodnutie KS Prešov
z 21.11.2012, sp. zn. I8C0/IO9/2OII, rozhodnutie KS Trnava z 9.8.2011, sp. zn. 10 CoE/313/2010 a
ďalšie). Podľa bodu 8.4 zmluvy, „Odplata za poskytnutie odkladu splátok je splatná dňom uzavretia tejto

Dohody o poskytnutí služby, pričom Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok
a to pohľadávky Dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 Zmluvných
dojednaní...". Žalovaný tak poskytol úver znížený o sumu 168,17 EUR, ktorý predstavuje poplatok za
poskytnutie fiktívnej služby. Žalobca sa pokúsil so žalovaným riešiť vec mimosúdnou cestou výzvou
zo dňa 30.1.2017, na ktorú však žalovaný reagoval negatívne odpoveďou zo dňa 3.2.2017. Žalobca

v ďalšom odôvodňuje naliehavý právny záujem na určení, ktoré požaduje, avšak v priebehu konania
došlo k späťvzatiu a k zmene žaloby z určovacej na žalobu na plnenie. Spolu so žalobou žalobca žiadal
vydanie neodkladného opatrenia, ktorému návrhu súd vyhovel uznesením č.k. 19C/21/2017-15 zo dňa
2.3.2017 v časti tak, že uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.3.2017, doručeným súdu 20.3.2017. Nakoľko
žalobca v priebehu konania vzal žalobu späť a zároveň navrhol zmenu žaloby, súd zhrnie argumentáciu
žalovaného iba vo vzťahu k zmenenej žalobe. Žalovaný poprel tvrdenie o nesprávnom údaji o RPMN.
Žalobca neoznačil žiadny dôkaz, v zmysle ktorého by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti
výpočtu, uvádza iba neurčité tvrdenia bez odkazu na listinný dokument preukazujúci ich správnosť. Na

preukázanie opaku tvrdenia žalobcu žalovaný predložil ako dôkaz rozpis vzorca určeného zákonom
na výpočet RPMN. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu týkajúce sa úrokovej sadzby. V zmysle § 502
ods. 2 Obchodného zákonníka („Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo
na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“), ktorý je v danom
prípade potrebné prednostne použiť, nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť

neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna
norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Samotná výška odplaty
(úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka („Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.). Uvedené
ustanovenie teda predstavuje „zákon", na ktorý sa odvoláva § 502 Obchodného zákonníka. Obvyklou
odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu
(nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá

bola pre zmluvu vo výške 45,94 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu
podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od
priemernej sadzby o 25-27 %. Žalovaný poprel že by zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované
podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje
nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako takej (napr. rozhodnutie KS Prešov, sp. zn. 13Co/
l 11/2014). Žalovaný ďalej tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti
poslednej splátky. Zmluva obsahuje aj zákonom vyžadovanú výšku splátky (62,69 Eur), termín splatnosti
splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako
aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok),

teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo
sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“. Odplata podľa
Dohody o poskytnutí služby je cenou plnenia, čiže úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je

vylúčená.Zbodu8.6Dohodyoposkytnutíslužbyvyplýva,že„Veriteľvyhlasuje,žeuzavretietejtodohody
o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že
túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím
podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“. Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym
dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Služba zároveň nebola nijako nanútená

spotrebiteľovi. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca reagoval
na obranu podaním zo dňa 28.4.2017, doručeným súdu dňa 2.5.2017. Aj v tomto prípade, súd zhrnie
argumentáciu žalobcu iba vo vzťahu k zmenenej žalobe. K výpočtu RPMN, ktorý predložil žalovaný
sa žalobca vyjadril tak, že v listine je uvedené, že sa klientovi poskytuje spotrebiteľský úver vo výške
1.170 EUR - s uvedeným nie je možné súhlasiť, nakoľko aj napriek tomu, že žalobca a žalovaný sa
dohodlivzmluvenacelkovejvýškeúveru1.170EUR,žalovanýsizapočítalsumu168,17EUR(Dohodao

poskytnutí služby). Teda za účelom správneho výpočtu RPMN, kedy celkovou výškou úveru je 1.001,83
EUR, ako vstupný údaj pre výpočet s úrokovou sadzbou 70,02% na dobu 42 mesiacov, mesačnou
splátkou 62,69 EUR, predstavuje takto vypočítaná RPMN výšku 92,99%. Žalobca ďalej poukázal na
to, že v žiadosti o poskytnutie úveru a v zmluve sa uvádza rôzna RPMN a dodáva, že takto doplnená
zmluva je novým návrhom, ktorý žalobca neakceptoval (§ 43, 43a, 43c, 44 OZ). „Ani prípadná zmluvná

voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim
uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.“ (KS Prešov sp. zn. 17Co/73/2016).
Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene RPMN,
dochádzatýmkzmenepodstatnejnáležitostiZmluvyatakútoodpoveďjetrebapovažovaťzanovýnávrh.
Aplikácia § 502 Obchodného zákonníka pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa, ako aj zásady

prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. Žalobca odkazuje
na aplikáciu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Celková odplata (RPMN) v percentuálnom vyjadrení
predstavuje výšku 92,99%, ktorá podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalovaný sám uvádza, že za podstatné prevýšenie
odplaty by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27%, z čoho je zrejmé, že

súhlasí, že prípustnosť odplaty prekročil niekoľkonásobne, či už v rámci úrokovej sadzby v porovnaní s
bankovými subjektmi, a ktoré možno považovať za úžerné plnenie, rovnako v porovnaní s inými veriteľmi
- nebankovými subjektmi na finančnom trhu, ktorí v rovnakom období požadovali v prieme 29,22%
odplatu. Pokiaľ podstatné náležitostí zmluvy (a teda aj namietaná konečnú splatnosť úveru, rozdelenie
splátky na úroky istinu a ostatné poplatky) obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o

schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom (žalobcom), nejednalo sa o dvojstranný právny
úkon a nebolo ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Žalobca poukázal na
spôsobuzatvoreniapredmetnej„dohody"(narovnakomtlačive,akobolazmluvaospotrebiteľskomúvere
uzatvorená,vnadväznostinauzatvoreniespotrebiteľskéhoúveruakopokračujúcičlánok,ktoréhoznenie
je uvedené v rovnakej výške písma ako ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy a u ktorého dojednanie

v čl. 8.6, že „uzavretie tejto dohody o poskytnutí zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o
revolvingovom úvere" môže podávať nelogický a klamlivý význam). Žalobca žiadal súd, aby vyzval
žalovaného na predloženie výpisu aktuálnej výšky splácania úveru zo strany žalobcu, z ktorého bude
zrejmé v akej výške bol žalobcovi úver poskytnutý, stav splátok a aktuálny dlžný stav úveru, a to za
účelom zistenia rozsahu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril podaním zo dňa

21.8.2017, doručeným súdu dňa 25.8.2017. Doplnil, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym
dojednaním, a tak nemusí byť zahrnutá do výpočtu RPMN. RPMN je údaj, ktorý sa nenavrhuje a
nedojednáva, preto na jeho doplnenie do zmluvy sa nevzťahuje § 44 OZ. Žalobca tiež pri výpočte RPMN
nesprávne odkazuje na údaj týkajúci sa priemernej RPMN pre úver so zabezpečením alebo lízing,
avšak na základe zmluvy nebol poskytnutý takýto úver. Odplata v zmysle Dohody o poskytnutí služby

bola primeraná, nakoľko je nižšia ako súčin troch mesačných splátok. Poskytnutím úveru sa v zmysle
právnej úpravy rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia
záväzku, teda aj započítanie, ako to bolo v prípade uvedenej odplaty. Žalobca doplnil svoje tvrdenia
podaním zo dňa 11.1.2018, doručeným súdu 15.1.2018. Nakoľko žalovaný nepredložil k uvedenému
dátumu prehľad splátok, žalobca vypočítal sumu bezdôvodného obohatenia ako rozdiel medzi plnením v

zmyslezmluvy(42splátokxvýškasplátky62,69)asumy,ktorúuviedolžalovanývžiadostiovykonávanie
zrážok (1.429,94 Eur). Teda rozdiel je 1.203,04 Eur. Výška zrazenenej sumy zamestnávateľom je
1.065,73 Eur. Žalobca teda celkovo zaplatil 2.268,77 Eur a celková suma bezdôvodného obohatenia
teda žalovaného je 1.267,47 Eur s odkazom na § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vsúlade so súdnou praxou v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti je plnenie plnením bez právneho
dôvodu. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 1.267,47 Eur od
30.1.2017, kedy žalovanému bola doručená výzva, a to až do zaplatenia. V súlade s uvedeným žalobca

žiadal zmenu žaloby. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 18.1.2018 namietol premlčanie nároku.
Predsporová výzva žalobcu neobsahuje sumu, ktorú si žalobou žalobca uplatňuje, a teda žalovaný
namieta dátum uplatnenia úrokov z omeškania. Zmluva o úvere je zmluvou odplatnou, preto nárok
žalobcu je nedôvodný.
3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 16.10.2017, 29.1.2018 a 1.3.2018. Žalobca k žalobe

pripojil listinné dôkazy: oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 5.2.2014, žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvné
dojednania, predsporová výzva žalobcu zo dňa 30.1.2017, odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa
3.2.2017, dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 3.2.2014, žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo
mzdy žalobcu zo dňa 5.5.2016, potvrdenie o vykonaných zrážkach zo dňa 16.10.2017. Žalovaný
predložil súdu ako listinné dôkazy aj príklad výpočtu RPMN k zmluve, súhrnné informácie o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013, výpis z účtu žalobcu, prehľad
platieb žalobcu z titulu zmluvy.
4. Súd na danú vec aplikoval najmä nasledovné právne normy: § 39, § 40 ods. 3, § 43a a nasl., § 451 a
nasl., § 107 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“).
5. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi z titulu
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.001,83 Eur. Tak ako to vyplýva z prehľadu platieb
na č.l. 103, žalobca doposiaľ žalovanému uhradil sumu 2.569,53 Eur, ktorú sumu žalobca nerosporoval.
Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

podpísanej žalobcom 3.2.2014 a žalovaným 5.2.2014 vyplýva, že žalobca žiada o poskytnutie úveru
vo výške 1.170 EUR so splatnosťou 42 splátok, s výškou mesačnej splátky 62,69 EUR, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.632,98 EUR s predpokladanou ročnou percentuálnou
mierou nákladov za úver 70,02 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,02 % a s priemernou ročnou
percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 45,94 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 EUR,

s celkovou čiastkou na úhradu 1.504,56 EUR, predpokladanou RPMN 63,32 % a úrokovou sadzbou
76,21 %. V bode 6 žiadosti/zmluvy sú dopísané údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte),
z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 1.170 EUR splatnosť úveru je 42 splátok, výška mesačnej
splátky vrátane úrokov je 62,69 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.632,98 EUR
s ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 69,49%, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,02 %

a s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 45,94 %. Poskytnutá čiastka
revolvingu 616,87 EUR, s celkovou čiastkou na úhradu 1.504,56 EUR, predpokladanou RPMN 70,02
% a ročnou úrokovou sadzbou 76,21 %. Na základe Dohody o poskytnutí služieb v čl. 8 zmluvy/
žiadosti mal uhradiť žalobca sumu 168,17 EUR. V zmysle bodu 13 Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto

žiadosti - zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2014 vyplýva, že dlžníkom je
žalobca a bol mu schválený úver vo výške 1.170 EUR so splatnosťou na 42 mesiacov, s mesačnou
splátkou úveru 62,69 EUR, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 9.3.2014, s dátumom splatnosti

poslednej splátky úveru 9.8.2017, s mesačnou periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania v 9. deň, ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru 69,49
%, s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu podpísania zmluvy o
revolvingovom úvere 45,94 %.
6. Žalobca poukázal na viaceré, podľa neho absentujúce náležitosti v zmluve o úvere v zmysle ZoSÚ a z

uvedeného dôvodu je podľa neho nevyhnutné vyhodnotiť zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ
súd vyhodnotí, že zmluva spĺňa čo i len jednu zo skutočností uvádzaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ, zmluva sa
budepovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov.Súdjetohonázoru,žezmluvaoúverenespĺňanáležitosť
písomnej formy (§ 11 ods. 1 písm. a). Dlžník totiž podpísal len žiadosť o úver s požadovanými údajmi
relevantnými pre ustálenie podstatných náležitostí zmluvy o úvere, veriteľ následne vyplnil podstatné

náležitosti zmluvy o úvere a doručil dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, ktoré sa malo stať súčasťou
zmluvy o úvere, pričom ani jeden z právnych úkonov nasledujúcich po žiadosti dlžníka dlžník nepotvrdil
svojim podpisom. Spôsob akým mal byť veriteľ oprávnený jednostranne meniť podstatné náležitosti
zmluvy o úvere je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a s princípmi, na ktorých je založená ochranaspotrebiteľa. Súd sa ďalej stotožnil s názorom žalobcu, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN. V
zmluve o úvere sa uvádza RPMN vo výške 69,49%, pričom ročná úroková sadzba je 70,02%. RPMN
však logicky nemôže byť logicky ako je ročná úroková sadzba. Ďalej do RPMN neboli zahrnuté všetky

náklady žalobcu v súvislosti s úverom - doplnková služba v hodnote 168,17 Eur (uvedené vyplýva okrem
inéhozvýpočtunač.l.34).Súdvyhodnotildanúpraktikuveriteľaakonekalúscieľomobísťzákonnélimity
stanovené ohľadne odplaty za spotrebiteľský úver, pritom reálne možnosti uplatnenia odkladu sú závislé
od splnenia ďalších kritérií v čl. 8.2 zmluvy, ktoré sú o.i. tak ako ostatné časti zmluvy uvedené malým
písmom. Zo spôsobu úpravy uvedenej odplaty nijako nevyplýva, že táto bola individuálne dohodnutá

a podľa názoru súdu mala byť táto zahrnutá do výpočtu RPMN. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre
vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú
spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch,
zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber
toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho
vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky

s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže
fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa
na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon.
Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky,
poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné... (rozsudok Krajského

súdu Prešov z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co 95/2010). RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru
úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom, a ktorý
bolo možné stanoviť v čase uzatvorenia zmluvy tak, aby údaj zodpovedal skutočne poskytnutej sume
úveru, prípadne spolu s náležitým vysvetlením spotrebiteľovi ohľadne osobitosti RPMN vo vzťahu k
revolvingovému úveru. Na základe uvedeného, v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna

miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1, písm. d) ZoSÚ), a teda poskytnutý spotrebiteľský
úver sa aj na základe uvedeného považuje za bezúročný a bez poplatkov. Teda suma bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného predstavuje sumu 1.567,70 Eur (2.569,53 - 1.001,83). Súd viazaný
žalobným petitom (§ 216 ods. 1 CSP) rozhodol tak ako to vyplýva z výroku I. rozsudku. Žalovaný
namietal premlčanie nároku. Prvá splátka bola splatná dňa 9.3.2014 vo výške 62,69 Eur, následne s

mesačnou periodicitou. Teda suma 1.001,83 Eur bola celkovo splatená najskôr 16. splátkou, t.j. dňa
9.7.2015. Všetky ďalšie plnenia teda zakladali bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a nárok
ku dňu podania žaloby (2/2017) nemohol byť premlčaný. Súd priznal zákonné úroky z omeškania 5,0%
od 3.2.2017, nakoľko z listinného dôkazu (odpovede na výzvu žalobcu) je zrejmé, že najneskôr v tento
deň bola žalovanému doručená výzva, z ktorej vyplýva, že žalobca má za to, že zmluva o úvere je

bezúročnáabezpoplatkov.Žalobcavpriebehuceléhokonaniažiadal,abyžalovanýdoručilsúduprehľad
platieb žalobcu. To, že si žalovaný splnil túto povinnosť až v závere konania, a tak suma bezdôvodného
obohatenia bola zrejmá tiež až v závere konania, nemôže byť na škodu žalobcu.
7.Súdzastavilkonanievčastiuplatňovanýchnárokovvsúlades§145ods.2CSP.Ohľadnetrovkonania
súd postupoval podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP s tým, že zavinenie za zastavenie konania

nemožno pripísať žiadnej zo strán. V čase vyhlásenia rozsudku je totiž v účinnosti nová právna úprava,
ktorá umožňuje uplatnenie predmetných nárokov. Žalobca bol teda neúspešný len v nepatrnej čiastke a
súd teda priznal plnú náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalobcovi ako úspešnej strane.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).