Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222622
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7110222622.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Thorpe recovery, družstvo, Stráž 8419, Zvolen,
IČO: 46 662 324, zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom Stráž 223, Zvolen, proti žalovanému V.. V. V.,
I.. XX.XX.XXXX, bytom N., G. XX/XXX, o zaplatenie 103,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 36C/279/2010-104 z 20.12.2016 v znení opravného uznesenia 36C/279/2010-147 z
8.12.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku
o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 36C/279/2010-104 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
103,90€s8,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod18.6.2008dozaplatenia,atodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku,vprevyšujúcejčastižalobuzamietolažalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2. Vychádzal zo žaloby podanej právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou SKP, k.s.), ktorou sa
tento domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 103,90 € s 18,25 % ročným úrokom z omeškania
od 18.6.2008 do zaplatenia tvrdiac, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu so spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s., uzatvoril zmluvu o pripojení a riadne a včas neuhradil poplatky za poskytnuté
služby elektronickej komunikácie. Vzal do úvahy sled postúpení pohľadávok, ktorú smerujúcu voči
žalovanému nakoniec nadobudol žalobca, ako aj obranu žalovaného, ktorý žalobu označil za predčasnú,
neopodstatnenú a bezdôvodnú. Mal za preukázané, že pôvodný právny predchodca žalobcu spoločnosť

Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 7.4.2006 zmluvu o pripojení a žalovaný sa v nej
zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť odplatu za poskytnuté služby.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila pod č. 5888061565 faktúru znejúcu na sumu 103,90 €.
Spornou medzi stranami sporu zostala skutočnosť tvrdená žalovaným, že on hovory v uvedenom období
nevykonal. Citoval § 42 ods. 1 písm. a/ a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., ako aj články 8, 15
a 17 a tiež § 150 ods. 1,2, § 151 ods. 1, 2, § 154 a § 185 CSP a vo všeobecnosti charakterizoval
pojmy dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. V prejednávanej veci uzavretie zmluvy o pripojení

potvrdil aj žalovaný a žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o poskytnutí plnenia predložil ako dôkaz
faktúru, v ktorej jednotlivé plnenia boli špecifikované jednak podľa fakturačného obdobia, ako aj podľa
druhu, jednotkovej ceny, času a množstva. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že plnenia podľa zmluvy
o pripojení mu nemohli byť poskytnuté, lebo koncové zariadenie v žalovanom období ním využívanénebolo, avšak na preukázanie tohto svojho tvrdenia neoznačil žiadne relevantné dôkazy a nesplnil
tak svoju procesnú povinnosť. Vzal do úvahy, že právny predchodca žalobcu sa zaoberal reklamáciou
žalovaného a vybavil ju ako neuznanú, pričom šetrením zistil, že telefónna prípojka žalovaného bola

bez závad a volania boli účtované v správnej výške v súlade s platnou tarifou. Prešetrovaním nebolo
zistené ani žiadne cudzie zavinenie, alebo napojenie na linku inou osobou. Tvrdenia žalovaného, že
v čase uskutočňovania hovorov z dôvodu absolvovania služobnej cesty ani nebol v mieste bydliska
sa v konaní nepotvrdili, keďže z vyžiadaného dôkazu od zamestnávateľa žalovaného vyplynulo, že v
mesiaci máji 2008 tento nevykonal žiadnu služobnú cestu, ktorá by trvala dlhšie ako 8 hodín. Návrh

žalovaného na stotožnenie osoby, ktorá vykonávala hovory a osôb, ktorým bolo volané z jeho telefónnej
linky 055/6719754 nepovažoval za potrebný a účelný, keďže zo strany žalovaného nebol podporený
žiadnym dôkazom. Aj vzhľadom na hospodárnosť konania zamietol návrhy na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkýň W. K., R.. Y. Z. a administratívnej pracovníčky pôvodného právneho predchodcu
žalobcu. Vychádzajúc z toho, že žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil poplatky za poskytnuté služby
žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie sumy 103,90 € s úrokmi z omeškania vyplývajúcimi z platnej

právnej úpravy. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním v jeho vyhovujúcej časti žalovaný a to s poukazom
na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Poukázal na svoju

reklamáciu zo dňa 16.6.2008 podanú ku spornému vyúčtovaniu hovorov, keď podľa neho žalobca mal
predložiť výpis odchádzajúcich hovorov z jeho prístroja, ktorý výpis on aj mal na pojednávaní 7.2.2012
k dispozícii, avšak od tej doby ho postráda. Vzhľadom na uvedené navrhoval od žalobcu zabezpečiť
relevantné dôkazy a to výpisy konkrétnych všetkých jednotlivých odchádzajúcich hovorov za mesiac
máj 2008, a to aj za účelom stotožnenia účastníkov volaných telefónnych staníc a to za účelom ich

predvolania a vypočutia k jednotlivým hovorom. Trval na tom, že zmluva o pripojení č. 9900651708 s ním
nebola uzatvorená zákonným spôsobom a zákonným postupom, a to s prihliadnutím na právne predpisy,
ktoré citoval vo svojich skorších podaniach. Práve k týmto skutočnostiam mali byť vypočuté svedkyne
W. K., R.. Y. Z. a bližšie nekonkretizovaná administratívna pracovníčka poskytovateľa. Uviedol tiež, že
dňa 3.4.2012 namietal zaujatosť voči konajúcej sudkyni. Zdôraznil, že zástupca žalobcu sa ani raz na

súdom vytýčené pojednávanie nedostavil a sám bezdôvodne a umelo vyvolaný súdny spor predlžoval.
Upozornil ďalej, že nový žalobca nemá právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným, ale ide o
družstvo.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom prvoinštančného
súdu, podľa ktorého žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že uskutočnené hovory nemohli byť
vykonané z jeho telefónnej linky a tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Ani žiadaný rozpis
jednotlivýchodchádzajúcichhovorovztelefónnejlinkyžalovanéhoby nijakýmspôsobomnepreukazoval
tú skutočnosť, že z telefónneho čísla žalovaného neboli uskutočnené hovory tak, ako ich vyúčtoval

jeho právny predchodca. Aj z výsledkov šetrenia reklamácie podanej žalovaným bolo preukázané, že
účtované poplatky a služby boli zo strany jeho právneho predchodcu účtované dôvodne a v správnej
výške.

5. Žalovaný vo vyjadrení ku stanovisku žalobcu z dňa 21.4.2017 zotrval na svojich námietkach a navrhol

podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Krajský súd v Košiciach, ktorému vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaní žalovaného
uznesením 2Co/218/2017-143 z 30.11.2017 vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom opravy označenia
žalobcu.

7. Súd prvej inštancie opravným uznesením 36C/279/2010-147 z 8.12.2017 opravil právnu formu
žalobcu v záhlaví svojho rozsudku zo dňa 20.12.2016 tak, že tá správne znie „družstvo“.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej časti vrátane výroku otrovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je
vecne správny .

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

10. Žalovaný podal odvolanie okrem iného z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP,

pretože konanie má podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
tiež súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP .

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm e) CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej

inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné

zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.
1 písm. d/ CSP a rovnako ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/c/ CSP( na ktoré
odvolací súd vždy prihliada aj keď neboli v odvolaní uplatnené) nie sú dané , pretože odvolací súd pri
preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady týkajúce

sa procesných podmienok uvedené v týchto ustanoveniach ( t.j. ani procesné vady , v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania , ani iné vady ktoré by mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).16. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP podľa názoru odvolacieho súdu
nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých
účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť .

Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý
účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalovaným
navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie
skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto

hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

17. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

18. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol
naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP

19. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej

inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní).

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s

odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti
dopĺňa nasledovné:

22. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca ako právny nástupca spoločnosti
poskytujúcejžalovanémuslužbynapodkladezmluvyopripojenífaktúrami(aďalšímidôkazmi)preukázal

vykonávaniehovorovzostranyžalovanéhovinkriminovanomobdobí,zaktoréneboliuhradenépríslušné
poplatky. Právny predchodca žalobcu sa preukázateľne zaoberal v minulosti reklamáciou žalovaného,
pričom nebola spochybnená funkčnosť telefónneho prístroja žalovaného ani zistené napojenie inej
osoby na jeho linku.

23. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo nevypočul navrhnuté svedkyne W. K.Ú., R.. Y.
Z. a administratívnu pracovníčku pôvodného právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa mali podieľať
na uzavretí zmluvy o pripojení so žalovaným, keďže ich vyjadrenia k priebehu procesu uzatvárania
zmluvy o pripojení by nič nemohli zmeniť na správnosti preskúmavaného rozsudku, majúceho základ v
neuhradených poplatkoch za poskytované služby. V priebehu konania navyše žalovaný navrhol stotožniť

všetky osoby, ktorým malo byť volané z jeho telefónnej linky, avšak okrem svojej samotnej žiadosti ďalšiu
súčinnosť napomáhajúcu vykonaniu prípadného dokazovania už neposkytol a súdu odmietol predložiť
listinný dôkaz - výpis hovorov.

24. Žalovaný okrem iného namietal, že napadnutý rozsudok predstavuje odmietnutie spravodlivosti a že

tento porušil jeho zákonné právo na spravodlivý proces.

25.TentoodvolacídôvodjepotrebnévykladaťeurokonformnesjudikatúrouEurópskehosúdupreľudské
práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnychnárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia
na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má

každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby
sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

26. Odvolací súd na základe preskúmania napadnutého rozsudku a konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu nezistil, aby žalovanému bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces.

27. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov
konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v
sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových
strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe

ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatnýchvykonanýchdôkazov.Rovnakénásledkypostihujúajtohoúčastníka,ktorýsícenavrholdôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že

dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné
bremeno, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom
vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej
situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho
pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore

podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok
hodnoteniadôkazovneumožňujesúduprijaťanizáveropravdivostitejtoskutočnosti,aleanizáverotom,
že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech
toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

28. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre
rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré
z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie
vo veci dokazovanie doplniť a výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci. Rozhoduje

vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia účastníkov a na všetko,
čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky
nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, avšak súd vždy musí o
uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie),

musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom,
ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci,
navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie
dôkazov navrhnutých účastníkom, príp. aj iných potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať
právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.

29. Jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom v zmysle čl. 46 ods.

1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásada
„rovnostizbraní“,ktorázabezpečuje,abyvsúdnomkonanímalijehoúčastnícirovnaképostavenie.Tento
princíp spočívajúci v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom
postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených sosúdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného
dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania
dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť v súdnom spore sa viaže

na schopnosť účastníka predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných
prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané
a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces
z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu požiadavkou, aby
nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do

jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z r. 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesme byť
týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného
práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti

zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26.1.2010 vyslovil názor, že
nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vykonal dokazovanie
v potrebnom (nevyhnutnom) rozsahu a v procese dokazovania neporušil zásadu „rovnosti zbraní“ a
rešpektoval právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Sám z vlastnej iniciatívy nemohol zisťovať
okruh účastníkov telefónnych hovorov, ktorým malo byť volané z telefónu žalovaného, keď aj z hľadiska

elementárnych zásad spravodlivosti by išlo o ťažko uskutočniteľné dokazovanie, ktorého výsledky by
boli vo vzťahu k predmetu sporu otázne a možno mať pochybnosti aj o hospodárnosti takto vedeného
konania. Nebolo zo strany žalovaného preukázané ani to, aby zmluva o pripojení uzatvorená s právnym
predchodcom žalobcu nezodpovedala príslušným zákonným ustanoveniam.

31. Z obsahu spisu nevyplývajú ani iné okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé porušenie práv žalovaného
až v tej miere, aby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Námietky smerujúce voči
konajúcejsamosudkynisatýkalivedeniakonania,keďnavyšeuznesením5NcC/15/2012-60z30.4.2012
už bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Alena Mazúrová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
v danej veci.

32. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia preto odvolací súd považuje
za vecne správny majúc za to, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu. Zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a na ich základe

vyvodil aj správne právne závery o povinnosti žalovaného uhradiť poplatky za poskytnuté služby. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného
uznesenia ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).